Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoZm-7-2019.pdf
PDF · 115.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoZm/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava IČO: 36 854 140, proti žalovaným:1./ STAVMIX - MEGYERI spol. s r.o., so sídlom Jastrabie Kračany 70, Kráľovičove Kračany, IČO: 31 426 565, 2./ D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A. XX, A. A., 3./ T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P. A. XX, A. A., o zaplatenie zmenkovej sumy 23.749,99 eur s prísl. o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36CbZm/1/2018-54 zo dňa 27.02.2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného 1/ odvolací súd o d m i e t a .
III. Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 23.749,99 eur s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 25.649,99 eur od 24. 02. 2015 do 20.03.2015, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 25.149,99 eur od 21.03.2015 do 20.05.2015, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 24.249,99 eur od 21.05.2015 do 31.07.2017, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 23.749,99 eur od 01.08.2017 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy a to 79,17 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne priznal žalobcovi voči žalovaným 1./,2./ a 3./ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, ktorý sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne žalovanú istinu v sume 23.749,99 eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 25.649,99 eur od 24. 02. 2015 do 20.3.2015, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 25.149,99 eur od 21.03.2015 do 20.05.2015, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 24.249,99 eur od 21.05.2015 do 31.07.2017, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 23.749,99 eur od 01.08.2017 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy vo výške 79,17 eur. Žalobca poukazoval na to, že dňa 17.08.2012 uzatvoril so spoločnosťou STAVMIX- MEGYERI spol. s.r.o. - žalovaný 1./ Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 5129380P, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 20.000 eur. Na zabezpečenia nárokov z úverovej zmluvy dlžník dňa 17.8.2012 vystavil na rad žalobcu blankozmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum splatnosti.
Blankozmenku avalovali D. F. a T. F. a podľa čl. 11 ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 512938OP/Dl zo dňa 17.8.2012, udelili žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl.11 ods. 1. Dohody. Zo strany dlžníka nebolo riadne poskytované plnenie zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, na základe čoho žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5129380P/Dl boli zo strany žalobcu do blankozmenky doplnené chýbajúce údaje a to zmenková suma vo výške 25.649,99 eur a dátum splatnosti zmenky, ktorým bol 23.február 2015. Po vyplnení blankozmenky bolo na dlh zo strany povinných poskytnuté plnenie a to dňa 20.03.2015 vo výške 500 eur, 20.05.2015 vo výške 400 eur, 31.07.2017 vo výške 500 eur a dňa 29.09.2017 vo výške 500 eur.
3. Žalovaná spoločnosť ani žalovaní avalisti nepopierali uzatvorenie Zmluvu o kontokorentnom úvere so žalobcom, Dohody o vyplňovacom práve ako i podpísanie blankozmenky, ale namietali, že splátky dlhu boli vykonané vo väčšom rozsahu než uvádza žalobca.
4. Súd prvej inštancie vo veci vytýčil na deň 27.02.2019 pojednávanie, predvolal strany sporu a vykonal dokazovanie. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému 1/ ako zásielka do vlastných rúk do elektronickej schránky doručené fikciou, keďže si predvolanie počas 15-dňovej úložnej lehoty neprevzal, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň prvoinštančný súd vo veci konal a rozhodol i v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/, ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, ale ktorí sa na pojednávanie neodstavili a neprítomnosť ospravedlnili predložením potvrdenia o tom, že v uvedený deň obaja absolvovali lekárske vyšetrenie. O odročenie pojednávania ale nežiadali. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že žalovaní 2/ a 3/ návrh na odročenie pojednávania nepodali, o veci rozhodol na základe dokladov a dôkazov, ktoré mu boli predložené a ktoré považoval za dostatočné.
5. Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5129380P zo dňa 17.8.2012 (č.l. 6) mal súd preukázané, že zo strany žalobcu bol poskytnutý žalovanému 1/ ako klientovi, v mene ktorého konala konateľka D. F. kontokorentný úver vo výške úverového limitu 20.000 eur. Úver bol zabezpečený blankozmenkou podľa osobitnej Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5129380P/D1 zo dňa 17.08.2019. Zaplatenie zmenky bolo zaručené zmenkovými ručiteľmi - avalistami a to D. F. - žalovaná 2/ a T. F. - žalovaný 3/. Úverový dlžník - žalovaný 1/ bol so splnením povinností, ktoré mu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere vyplývali v omeškaní. Na základe tejto skutočnosti žalobca oznámil žalovaným, že ako majiteľ blankozmenky z dôvodu omeškania s riadnym a včasným splatením zabezpečenej pohľadávky vyplnil dňa 22.01.2015 chýbajúce údaje v blankozmenke na zmenkovú sumu 25.649,99 eur s dátumom splatnosti zmenky dňa 23.02.2015 a vyzval žalovaných na úhradu splatného záväzku k dátumu splatnosti. Zmenka (č.l.3) bola vystavená na rad žalobcu bez protestu, splatná v mieste v mieste: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava.
6. Súd prvej inštancie o veci rozhodol odkazom na procesné ustanovenie § 185 ods. 1, § 191 ods. 1 C.s.p., aplikoval § 28 ods. 2, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 72 ods. 2 zák.č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.
7. V odôvodnení rozhodnutia súd na podporu opodstatnenosti svojho názoru a vydaného rozhodnutia poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Obo/362/2005, Vrchného súdu v Prahe zo dňa 27.05.1997 sp. zn. 5 Cmo 143/1996 , NS ČR publikovaný v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisk Nejvyššího soudu pod č. R 15/2001, rozsudok Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5 Cmo 304/94 a rozsudok NS SR, vydanom v konaní pod sp. zn. 6 Obo 283/2003 z ktorých citoval. V odôvodnení vysvetlil význam, zmysel a účel blankozmenky, ktorá sa používa ako zabezpečovacia zmenka, vyplňuje sa na základe dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter inominátnej zmluvy, nie je pre ňu predpísaná písomná forma (odsek 29. rozhodnutia) a venoval sa i podstatným náležitostiam dohody o vyplňovacom práve, z nej vyplývajúcemu vyplňovaciemu oprávneniu, výsledkom ktorého bolo konštatovanie, že zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti a predložením jej prvopisu žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5129380P zo dňa 17.8.2012 a bola vydaná ako blankozmenka bez vyplnených údajov o dátume splatnosti a výške zmenkovej sumy. V ten istý deň účastníci uzavreli Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5129380P/D1 k blankozmenke zo dňa 17.8.2012, podľa ktorej mal žalobca právo doplniť chýbajúce údaje za splnenia vopred dohodnutých podmienok a to ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením záväzku z úveru.
8. Súd uviedol, že žalovaní nepopierali existenciu Zmluvy o kontokorentnom úvere a blankozmenky, ale namietali, že žalobca pri vyplnení blankozmenky nezohľadnil všetky splátky úveru a tak zmenka nebola vyplnená v časti výšky zmenečnej sumy a splatnosti správne a v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve.
9. K tejto argumentácii prvoinštančný súd zdôraznil, že k tomuto tvrdeniu zaťažuje dôkazné bremeno žalovaných, ktorí tieto skutočnosti musia hodnoverne preukázať. Tvrdenia, ktoré uviedli žalovaní sú však iba všeobecného charakteru, ničím nepodložené a nekonkrétne, ku ktorým nepriradili žiaden konkrétny dôkaz, preto sa súd stotožnil s vyjadrením žalobcu, že ide o subjektívne tvrdenia žalovaných, bez možnosti ich overenia, takéto sú nepreskúmateľné a pre rozhodnutie vo veci irelevantné. V súvislosti s procesnými povinnosťami, ktoré zaťažujú jednotlivé strany sporu poukázal prvoinštančný súd na právnu úpravu uvedenú v ust. § 153 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že žalovaní si nesplnili dôkaznú povinnosť ktorá ich zaťažovala, nepreukázali, že by žalobca vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke v rozpore s písomnou dohodou a v rozpore s dohodnutými podmienkami a žalovaní 2/ a 3/ sa ako avalisti zaviazali ručiť za zaplatenie zmenky vystaviteľom, ktorým bol žalovaný 1/, ktorému bol poskytnutý kontokorentný úver. Súd v závere skonštatoval, že zmenka je vyplnená žalobcom v súlade s Dohodou o jej vyplnení a žalovaným vznikla solidárna povinnosť na jej zaplatenie i s ostatnými nárokmi, ktoré zo zmenkového plnenia vyplývajú a k zaplateniu ktorých ich solidárne zaviazal. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/, 2/ a 3/ odvolanie jedným spoločným podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 08.04.2019 (č.l. 63) a žiadali aby odvolací súd preskúmal správnosť plnenia ku ktorému sú rozsudkom zaviazaní, poskytol im ako právne nevzdelaným stranám ochranu a rozsudok zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu . V odvolaní potvrdili, že žalobca poskytol žalovanému 1/ ako dlžníkovi kontokorentný úver vo výške 20.000 eur, na zabezpečenie ktorého vystavil žalobca blankozmenku, ktorú ale nevyplnil v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve. Svoje postavenie avalistov nepopreli. Ďalej uviedli, že žalovaný 1/ sa ako spoločnosť dostal do finančných problémov, pretože mu jeho odberateľ nezaplatil za vykonané dielo, a tak má žalovaný 1/ nezaplatené pohľadávku vo výške 68.096,22 eur, ktorej neuhradenie spôsobilo vznik jeho druhotnej platobnej neschopnosti. Uvedenú situáciu žalovaný 1/ banke oznámil, spolupracoval s ňou, ale žalobca ako poskytovateľ úveru nebol ochotný umožniť splácanie úveru pri zohľadnení druhotnej platobnej neschopnosti a vôbec nevzal do úvahy, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ boli riadnymi klientmi banky. Žalovaným 2/ a 3/ zomrel syn, ktorý mal tiež úverové záväzky voči žalobcovi a ktoré museli za svojho zomrelého syna splácať. V odvolaní tiež uviedli, že oznámenie o vyplnení blankozmenky im bolo poslané až v januári 2015, ktoré oznámenie žalovaný 1/ prevzal dňa 12.02.2015. Žalobca v ňom uviedol, že úver bol vyhlásený za predčasne splatný k 20.07.2014, ale nebola im oznámená výška dlžnej istiny ani úroky k tomuto dátumu omeškania a žalobca iba oznámil, že do blankozmenky doplnil zmenkovú sumu 25.649,99 eur s dátumom splatnosti 23.02.2015 a to bez toho, aby túto sumu podrobne špecifikoval. Žalovaní 2/ a 3/ ako avalisti majú za to, že sú oprávnení mať informáciu o finančných nárokoch úverovej banky, ktoré neuviedla. Nakoľko nie sú právne vzdelaní, úverujúca banka nemôže voči nim uplatňovať žiadne finančné nároky ak ich podrobne nešpecifikuje a žiadať zmenkové úroky zo zmenky, ktorú považujú za neplatnú. Zmluvu o kontokorentnom úvere si prečítali až pri podávaní tohto odvolania a dospeli k názoru, že žalobca mal povinnosť špecifikovať dlžobu žalovaného 1/. Splatnosť zmenky mala byť na 30-ty deň po splatnosti pohľadávky banky, a ak banka vyhlásila úver za predčasne splatný ku dňu 20.07.2014, mala k tomu pristúpiť splatnosť zmenky 30 dní. Napriek tomu ale splatnosť zmenky banka stanovila na deň 20.03.2015. Okrem toho mal žalobca a tiež súd zohľadniť platby, ktoré uskutočnili v dňoch 20.03.2015, 20.05.2015, 31.07.2017 a 29.09.2017.
11. Konaním prvoinštančného súdu boli poškodení i na svojich procesných právach, pretože súd nariadil pojednávanie na deň 27.02.2019, kedy sa ale nemohli žalovaní 2/ a 3/ pojednávania zúčastniť, pretože boli na lekárskom ošetrení . O tejto skutočnosti si zabezpečili i potvrdenie lekára a ktoré súdu zaslali. Súd ich ale nevzal do úvahy a vo veci konal a rozhodol. O tom, že v prípade neprítomnosti na pojednávaní majú žiadať súd aj o odročenie pojednávania nemali vedomosť a keďže neboli prítomní, nemohli sa ani adekvátne brániť. Tým, že súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, kedy im neumožnil ani sa riadne k veci vyjadriť, je takéto rozhodnutie nespravodlivé a prekvapujúce. Odvolanie založili na existencii odvolacích dôvodov, ktoré označili podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p. K podanému odvolaniu pripojili dokumenty a to súpis prác podľa rozpočtu pre Branch Consulting s.r.o. (č.l. 66), zápisnicu o prevzatí predmetu diela (č.l. 67), prehlásenie o vypracovaní projektovej dokumentácie Ing. arch. K. X. (č.l. 68), oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu (č.l. 69), úmrtný list PaedDr.
T. F. (č.l. 71), uznesenie vydané Okresným súdom Dunajská Streda v dedičskej veci po poručiteľovi zo dňa 25.04.2016 (č.l. 71).
12. Odvolanie žalovaných bolo doručené na vyjadrenie žalobcovi, ktorý ho prevzal a vo vyjadrení doručenom prvoinštančnému súdu dňa 26.04.2019 (č.l. 82) žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Argumenty odvolateľov, ktorí rozporujú výšku zmenkovej sumy a vyplnenie zmenky v časti dátumu splatnosti označil za ničím nepreukázané. Zmenková suma zodpovedá výške pohľadávky žalobcu ku dňu 23.02.2015 vrátane všetkých úhrad, ktoré zo strany žalovaných k tomuto dátumu boli vykonané. Po splatnosti zmenky boli realizované ešte 4 úhrady v celkovej sume 1.900,- eur, na ktoré poukazujú odvolatelia práve v odvolaní, ale tieto boli zohľadnené v žalobnom petite. Dátum splatnosti nie je v rozpore so žiadnou úpravou vyplývajúcou z Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve, ku dňu splatnosti zmenky bola vyčerpaná istina v plnej výške 20.000,- eur ako vyplýva i z bankových výpisov žalovaného 1/ a nie je pravdivé tvrdenie, že by žalobca neumožnil záväzok na kontokorentnom úvere uhrádzať v splátkach ako uvádzajú v odvolaní žalovaní. Žalovaní resp. ktorýkoľvek z nich, je oprávnený uhradiť finančné prostriedky v prospech kontokorentného úveru kedykoľvek. Banka umožňuje klientom uhrádzať svoje dlhy i po splatnosti, k tomu nie je potrebné vykonať žiadne právne kroky, ale od roku 2013 až do vydania rozhodnutia nebola splatená ani samotná istina úveru. K tvrdeniu, že žalobca v dlžnej sume nezohľadnil ďalšie úhrady, žalovaní ani neuviedli, ktoré konkrétne, v akej sume a ku ktorému dátumu mali byť vykonané.
13. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené žalovaným, ktorí ho prevzali a to žalovaný 1/ dňa 26.05.2019 (č.l. 86) a žalovaní 2/ a 3/ dňa 31.05.2019 (č.l. 87 a 88), odvolaciu repliku nepodali.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronickými prostriedkami miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku stranám sporu odvolací súd neoznamoval, pretože žiadna strana o to nežiadala.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolatelia 2/ a 3/ vymedzili v odvolaní.
17. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle. Pre tento odvolací argument je významný pojem „procesný postup“, ktorý bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, podľa ktorého sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Odvolací súd k uvedenému odvolaciemu
dôvodu poukazuje na obsahu spisu a z neho vyplývajúci procesný postup, ktorý nie je v rozpore s príslušným predpisom. Súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval a plnil z procesného predpisu mu plynúce povinnosti a odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie svojim pochybením naplnil tento odvolací dôvod. Tvrdenie odvolateľov 2/ a 3/ založené na tom, že sú bez právneho vzdelania a v prípade ich návštevy a vyšetrenia diabetológom predpokladali, že súd pojednávanie odročí, nenapĺňa uvádzaný odvolací dôvod. Naviac potvrdenie bolo vystavené odborným lekárom MUDr. L. v ambulancii so sídlom v L. Q., vyšetrenie sa malo uskutočniť podľa tohto dôkazu dňa 27.02.2019 a malo trvať od 7.00 hod. do 16.00 hod. (č.l. 51 a 52). Uvedené potvrdenia ale boli doručené prvoinštančnéhomu súdu, ktorým je Okresný súd Trnava, osobne do podateľne a podľa podacej pečiatky podateľne k doručeniu došlo už dňa 27.02.2019 o 9.30 hod., teda pred vykonaním samotného ošetrenia, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o vopred známej vedomosti potvrdenie vydávajúcej osoby o presnom čase ukončenia ošetrenia. Dôvodom pre neodročenie pojednávania prvoinštančným súdom bola absencia návrhu zo strany žalovaných 2/ a 3/ na odročenie, ktorá povinnosť vyplýva z textu predvolania na pojednávanie, ktoré bolo žalovaným 2/ a 3/ doručené dňa 14.02.2019 (č.l. 43 a 44). Obsahom predvolania je i poučenie, podľa ktorého „pojednávanie môže byť odročené len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť odročené na návrh strany len vtedy, ak .........“(č.l. 52). Uvedené skutočnosti a výslovné poučenie žalovaných o potrebe podania návrhu pre odročenie pojednávania nezakladá existenciu nimi uvádzaného odvolacieho dôvodu a nenapĺňa predmetný odvolací dôvod. Rozhodnutie tak nie je prekvapivé ani nespravodlivé a vydaním rozsudku bez vypočutia žalovaných 2/ a 3/ neboli porušené ich práva.
18. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody, ktoré nemožno podradiť pod ostatné v ust. § 365 C.s.p. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu takejto vady konania odvolací súd nezistil, nebolo zistené žiadne pochybenie vo vykonanom dokazovaní, odvolateľ žiadne konkrétne vady vyplývajúce z tohto odvolacieho dôvodu v odvolaní neznačil, a tak tento odvolací dôvod nie je daný.
19. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. sa vyžaduje, aby súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Musí ísť o taký návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, odmietnutím ktorého je strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. K uvedenému odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého žiadne návrhy zo strany žalovaných 2/ a 3/ na vykonanie dokazovania nevyplývajú a skutočnosti, ktoré odvolatelia uviedli v odvolaní sú novotami (§ 366 C.s.p.) ktoré nie je možné v odvolaní použiť. V zmysle procesnej zodpovednosti upravenej v novom procesnom kódexe, ktorým je Civilný sporový poriadok, je obmedzená aktivita súdu a dôraz je kladený na aktivitu strán sporu založenej na ich procesnej povinnosti a zodpovednosti, kedy súd nemôže sám nahrádzať aktivitu strán, pretože by tým porušil rovnosť účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že tento odvolací dôvod nie je daný.
20. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
21. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci znamená, že pri právnom posúdení, ktoré je činnosťou súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu, je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľmi uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolatelia výrok rozhodnutia napádajú. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolatelia rozporujú v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.
24. Ako je odvolacím súdom skonštatované vyššie, žiaden z odvolacích dôvod nie je opodstatnený a odvolatelia 2/ a 3/ sami svojou pasivitou, nerešpektovaním , či neoboznámením sa s poučením, ktoré bolo obsahom doručeného predvolania na pojednávanie, sami založili svoj neúspech v konaní. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
25. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním i žalovaný 1/, ktorým je spoločnosť STAVMIX- MEGYERI spol. s.r.o.. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok bol tejto spoločnosti doručený dňa 16.03.2019, ako je preukázané z informácie prevádzky portálu Slovensko.sk (č.l. 60) a podľa ktorej odo dňa 17.03.2019 začala tejto spoločnosti plynúť odvolacia lehota v rozsahu 15 dní, ktorá uplynula dňom 01.04.2019 (pondelok). Odvolanie bolo podané na pošte dňa 05.04.2019, čo pre žalovaného 1/ znamená, že bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty, teda oneskorene, preto odvolací súd odvolanie žalovaného 1/ podľa § 386 písm. a/ C.s.p. ako podané oneskorene odmietol.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).