Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4CoZm-6-2019.pdf
PDF · 84.92 KB
No categories available
4CoZm/6/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: R. C., W.. X.X.XXXX, M. F. G. Y.Q. T. XX/X, XXX XX T. X, Č. C., Š. I. Č., zast. KORABOVÁ & LOVICH s.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava, IČO: 50 131 931, proti žalovanému: R. Q., W.. X.X.XXXX, M. F. U. XXXX/XX, XXX XX F., Slovenská C., Š. I. L., zast. BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, o zaplatenie 26.115,68 eur s príslušenstvom a odmenou 87,10 eur zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/412/2014-449 zo dňa 16.1.2019, v časti II. výroku, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/412/2014-449 zo dňa 16.1.2019, v časti II. výroku, potvrdzuje.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že uznesenie č.k. 1CbZm/412/2014-438 zo dňa 19.11.2018 v časti II. výroku zrušil a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vyššie označeným uznesením súd zastavil konanie o dovolaní žalobcu a II. výrokom rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 514,98 eur. Uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka, v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (CSP), s odôvodnením, že žalobca nezaplatil v lehote stanovenej súdom poplatok za dovolanie, preto v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch bolo konanie zastavené. Výrok o náhrade trov konania bol odôvodnený tým, že žalobca nesplnením poplatkovej povinnosti zavinil zastavenie dovolacieho konania, preto je povinný žalovanému nahradiť trovy tohto konania za vyjadrenie k dovolaniu, ktoré bolo doručené konajúcemu súdu dňa 22.10.2018 vo výške celkom 514,98 eur. V zmysle ustanovenia § 239 ods. 1 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, prípustná sťažnosť. V zmysle ustanovenia § 248 a § 249 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania. Žalobca využil právo podať v zákonnej lehote sťažnosť proti výroku o náhrade trov konania a napadnuté uznesenie žiadal v tejto časti zrušiť. Uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď zaslal dovolanie žalobcu zo dňa 28.8.2018 na vyjadrenie žalovanému bez toho, aby predtým došlo k úhrade súdneho poplatku za podané dovolanie zo strany žalobcu. Dovolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému bolo zaslané skôr, ako bola žalobcovi doručená výzva na úhradu súdneho poplatku so správne uvedeným platobným predpisom. Zákonom určený postup v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, nepredpokladá u účastníkov vznik trov konania, a preto sa pri zastavení konania z uvedeného dôvodu o trovách konania vôbec nerozhoduje. Žalobca má preto za to, že súd nepostupoval správne, keď o trovách konania rozhodol postupom podľa § 256 ods. 1 CSP. Mal tiež za to, že v prípade, ak dôjde k
zastaveniu dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, nie je možné tvrdiť, že zastavenie zavinil žalobca, nakoľko pre účely aplikácie § 256 ods. 1 CSP by sa muselo jednať o zavinenie, ktoré predvída priamo CSP. Žalobca ďalej uviedol, že napadnutý výrok bol vydaný neoprávnenou osobou, vyšším súdnym úradníkom, ktorému neprináleží právo rozhodovať o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 357 písm. m) CSP proti výroku o nároku na náhradu trov konania má byť prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje inštančne nadriadený súd. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd uznesenie zrušil. Súd prvej inštancie poukázal na § 10 ods. 1 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote 10 dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že súdne konanie začína doručením návrhu na súd (v tomto prípade doručením dovolania) a týmto okamihom môžu vzniknúť stranám sporu trovy konania spojené s uplatňovaním, resp. bránením svojho práva. Skutočnosť, že žalovaný sa o začatí konania dozvedel skôr, než bol vôbec zaplatený súdny poplatok, nemá vplyv na to, že mu patrí náhrada trov konania, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. S podaním návrhu je spojená procesná zodpovednosť žalobcu, s ktorou súvisí riziko znášania trov konania protistrany. Dovolateľ musí znášať právne dôsledky spojené so začatím dovolacieho konania, pričom nezaplatením súdneho poplatku procesne zavinil zastavenie konania, a je preto namieste aplikácia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd akceptoval námietku sťažovateľa, že o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje vyšší súdny úradník, nakoľko proti takémuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Podotkol však, že v zmysle § 14 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodovania o zastavení konania. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v danom prípade postupoval na základe uvedeného ustanovenia. Súd však dospel k záveru, že Zákon o súdnych poplatkoch neupravuje otázku náhrady trov konania v prípade zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, v zmysle § 14 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je preto potrebné aplikovať ustanovenia CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zrušil výrok o nároku na náhradu trov konania, vydaný vyšším súdnym úradníkom. Nakoľko však zotrval na názore, že žalobca je povinný na náhradu trov dovolacieho konania žalovaného, súčasne rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi. O ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti uznesenia v tejto časti.
2. Proti tomuto rozhodnutiu, v časti II. výroku, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, na základe odvolacích dôvodov v zmysle dikcie ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. Žalobca sa nestotožňuje s II. výrokom napadnutého uznesenia, ktorým prvostupňový súd opätovne zaviazal žalobcu na náhradu trov dovolacieho konania, pričom tento výrok považuje žalobca za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň porušujúci právo žalobcu na spravodlivý proces, ako aj ústavné právo žalobcu na súdnu a inú ochranu, garantovanú článkom 46 Ústavy SR. Žalobca zdôraznil, že prvostupňový súd zaslal dovolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému skôr, ako bola žalobcovi doručená výzva na úhradu súdneho poplatku, obsahujúca zákonom predpokladané poučenie podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, čo žalobca považuje za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces. Odvolateľ (žalobca) ďalej uviedol, že zákonom určený postup súdu za predpokladu, že súdny poplatok nebol zaplatený spolu s dovolaním, ako to bolo aj v posudzovanej právnej veci, ako aj podmienky určené pre zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, nepredpokladajú u účastníkov vznik trov konania, a preto by sa pri zastavení konania z uvedeného dôvodu o trovách konania ani nemalo rozhodovať. Poukázal tiež na skutočnosť, že dokonca aj prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že jeho procesný postup nebol správny. Žalobca nemal žiadny legitímny dôvod predpokladať, že prvostupňový súd bude v jeho prípade postupovať v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, keďže vychádzal zo zásady iura novit curia, ktorá neznamená len to, že súd pozná právo, ale že si je zároveň vedomý účinkov, ktoré právo v podobe, v akej ho aplikuje, vyvoláva vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľa práva na súdnu ochranu svojich práv.
V závere svojho odvolania žalobca uviedol, že postup súdu, ktorý nastal v predmetnej veci, sa prieči zmyslu a účelu § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, ako aj zásade hospodárnosti súdneho konania, pričom trovy, ktoré žalovaný vynaložil v súvislosti s podaním vyjadrenia (ktoré žalobcovi ani nebolo doručené), nemožno v dôsledku tejto skutočnosti považovať za účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, v zmysle ustanovenia § 388 CSP napadnutý II. výrok uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.1.2019, č.k. 1CbZm/412/2014-449 zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
3. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.
4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k nasledovným zisteniam.
5. Napadnutým výrokom predmetného uznesenia súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Žalobca žiadal v podanom odvolaní, aby odvolací súd predmetné uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov dovolacieho konania, nakoľko vyjadrenie žalovaného k podanému dovolaniu a s ním súvisiace trovy nemožno považovať za účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, keď predmetné konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v aktuálnom znení, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
K otázke náhrady trov konania považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, ktorý vznik zavinil. Náhrada týchto rov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napríklad odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Pokiaľ sporovej strana možno pričítať procesné zavinenie trov konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná ich náhradu protistrane. Možno prisvedčiť argumentácii odvolateľa, že o náhrade trov konania spravidla súd nemusí rozhodnúť pri niektorých druhoch zastavenia konania, napríklad pri odmietnutí podania podľa § 129 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, alebo pri zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ale len v prípade, že žalovanej strane ešte žiadne trovy nevznikli.
Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
7. Žalobca (odvolateľ) argumentoval v podanom odvolaní tým, že súd zaslal dovolanie žalobcu na vyjadrenie žalovanému skôr, ako bola žalobcovi doručená výzva na úhradu súdneho poplatku, keď túto obdržal žalobca až 26.10.2018, pričom už dňa 22.10.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k podanému dovolaniu. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca uvádza, že do dnešného dňa ani nevie, či takéto vyjadrenie žalovaného bolo súdu reálne doručené, čo je v priamom rozpore s tvrdením uvádzaným vyššie, t.j. že vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené dňa 22.10.2018, keď žalobca uviedol, že táto skutočnosť vyplýva z obsahu súdneho spisu.
Odvolací súd tiež považuje za potrebné poukázať na mail žalobcu (odvolateľa) zo dňa 26. októbra 2018, ktorým žiada konajúci súd prvej inštancie o zaslanie nového príkazu na úhradu súdneho poplatku, s uvedením údajov žalobcu a zároveň aj o primerané predĺženie lehoty na úhradu súdneho poplatku. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže žalobca dňa 26. októbra 2018 žiadal o primerané predĺženie lehoty na úhradu súdneho poplatku za dovolanie, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22. októbra 2018 k podanému odvolaniu nemožno považovať za bezpredmetné a následné trovy, vzniknuté s týmto podaním, nemožno považovať za výdavky, ktoré by boli neúčelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva žalovaného ako stranou sporu.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/412/2014-449 zo dňa 16.1.2019, v odvolaním žalobcu napadnutom II. výroku potvrdil ako vecne správne, v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP.
9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).