Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-5-2019.pdf
PDF · 273.05 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcov: X/ D. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. B. XXX/XX, XXX XX P.; X/ R. V., V.. XX.XX.XXXX, P. Ť. XXX/XX, XXX XX P.; X/ X. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Ť. XXX/XX, XXX XX P., zastúpená na základe splnomocnenia R. V., V.. XX.XX.XXXX, P. Ť.D. XXX/XX, XXX XX P. D. X/ R. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Ť.D. XXX/XX, XXX XX P., zastúpený na základe splnomocnenia R. V., V.. XX.XX.XXXX, P. Ť. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: SPRAVBYT, s.r.o., so sídlom Hurbanova 18, 085 01 Bardejov, IČO: 31 683 061, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Sotolář, so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7 543,09 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 2 718,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 718,92 Eur od 26.04.2019 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 2 841,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 841,08 Eur od 09.08.2018 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 1 983,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 983,09 Eur od 09.08.2018 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov 1/ - 4/ zamieta.
V. Žalobkyni 1/ priznáva voči žalovanému 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.
VI. Žalobkyni 2/ priznáva voči žalovanému 100% nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. VII. Žalobcom 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 05.03.2019 sa žalobkyňa 1/ domáhala, aby jej žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatil sumu 2 718,92 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 07.08.2018 do zaplatenia; žalobkyňa 2/ sa domáhala, aby jej žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatil sumu 2 841,08 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy počnúc od 07.08.2018 do zaplatenia a žalobcovia 3/ a 4/ (manželia), aby im žalovaný titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaplatil spoločne a nerozdielne sumu 1 983,09 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy počnúc od 07.08.2018 do zaplatenia a taktiež
sa žalobcovia 1/ - 4/ (spolu ďalej len „žalobcovia“) domáhali, aby im žalovaný nahradil trovy súdneho konania.
2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov v bytovom dome na ul. B. XXX/XX, P., vedenom Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) na LV č. XXXX (ďalej len „bytový dom“) a to konkrétne žalobkyňa 1/ je vlastníčkou dvojizbového bytu na X. Y. P. E.; žalobkyňa 2/ je vlastníčkou trojizbového bytu na X. Y. P. E. a žalobcovia v 3/ a 4/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dvojizbového bytu na X. Y. P. E.. Žalobcovia uviedli, že správcom bytového domu bol do XX.XX.XXXX žalovaný, teda spoločnosť SPRAVBYT, s.r.o., avšak vlastníci bytov v bytovom dome, doručili žalovanému výpoveď z 24.06.2004 zo Zmluvy o výkone správy s tým, že žalovaný tak mal prestať byť správcom bytového domu počnúc od 01.01.2005, pričom novým správcom bytového domu na základe novej Zmluvy o výkone správy zo 17.12.2004 mala byť spoločnosť BARDBYT, s.r.o.. Aj napriek uvedenému žalovaný popieral skutočnosť, že by nemal byť od 01.01.2005 správcom bytového domu a naďalej mal presviedčať vlastníkov bytového domu, teda aj žalobcov, že žalovaný je naďalej správcom bytového domu, pričom tak podľa žalobcov žalovaný konal napriek tomu, že nepodal žalobu o neplatnosti výpovede z 24.06.2004 zo Zmluvy o výkone správy, ktorú mu vlastníci bytového domu doručili, aj keď bol na túto skutočnosť cit.: „... vlastníkmi bytov priamo vyzvaný“. Podľa žalobcov žalovaný odmietol uznať spoločnosť BARDBYT, s.r.o. za nového správcu bytového domu a odmietol mu vydať všetky písomnosti týkajúce sa bytového domu a naďalej vykonával správu bytového domu a vlastníkov bytov v bytovom dome oboznámil s tým, že je správcom bytového domu a že ako správca bytového domu dodáva všetky služby spojené s užívaním bytov a vlastníci bytov sú povinní naďalej uhrádzať mu platby za tieto služby s tým, že žalovaný žaloval tých vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí začali tieto platby uhrádzať novému správcovi spoločnosti BARDBYT, s.r.o.. Následne spoločnosť BARDBYT, s.r.o. podala žalobu na žalovaného (SPRAVBYT s.r.o.) o vydanie podkladov týkajúcich sa správy bytového domu, pričom o tejto žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. 1 C 362/2005, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co 9/2010 z 10.03.2010 ktorým bolo konštatované, že nárok žalobcu, teda spoločnosti BARDBYT s.r.o. voči žalovanému na vydanie mu listín týkajúcich sa výkonu správy bytového domu, je čo do jeho základu opodstatnený. Podľa žalobcov však žalovaný aj napriek tomu nerešpektoval ani tento rozsudok a naďalej vlastníkov bytov v bytovom dome presviedčal, že je správcom bytového domu, predkladal im platové výmery a vyzýval ich k poukazovaniu zálohových platieb v prospech ním spravovaného bankového účtu s tým, že žalovaný 08.06.2010 zvolal stretnutie vlastníkov bytov v bytovom dome za účelom odovzdania im vyúčtovaní za rok 2009, ktoré stretnutie sa zmenilo na schôdzu, na ktorej vlastníci odhlasovali výpoveď Zmluvy o výkone správy tak BARDBYTU s.r.o. ako aj SPRAVBYTU s.r.o. (žalovanému), avšak vzhľadom na to, že schôdza nebola zvolaná riadnym spôsobom a tieto výpovede neboli napísané, ani riadne doručené žiadnej zo zmluvných strán, to znamená ani BARDBYTU s.r.o. a ani SPRAVBYTU s.r.o. (žalovaný), tak právoplatným rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2 C 18/2012 vo veci žalobcu Mesta Bardejov proti žalovaným Z. Š., v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 19/2016, súd určil neplatnosť týchto uznesení zo schôdze vlastníkov bytov konanej 08.06.2010 v bytovom dome.
3. Podľa žalobcov žalovaný jednako od doručenia mu výpovede zo zmluvy o výkone správy v roku 2004 a jednako aj od roku 2010, kedy nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C/362/2005, ktorým bola uznaná opodstatnenosť nároku spoločnosti BARDBYT s.r.o. voči žalovanému na vydanie mu písomnosti týkajúcich sa správy bytového domu, už žalovaný mal vedomosť o tom, že nie je správcom bytového domu a teda v ďalšom konal súc si vedomý tejto skutočnosti a aj napriek tomu vlastníkov bytov bytového domu presviedčal, že je správcom a predkladal im platové výmery na úhrady zálohových platieb za služby spojené s užívaním ich bytov. Žalobcovia uviedli, že so žalovaným uzavreli zmluvu o výkone správy ešte aj v roku 2010, preto žalovaný v roku 2011 presmeroval SIPO platby žalobcov na svoje účty, ktoré SIPO platby skončili v máji 2011 a v ďalšom období žalovaný zasielal vlastníkom, teda aj žalobcom vyplnené poštové poukazy a nabádal ich k ich úhrade, takže žalobcovia v roku 2011 a aj v roku 2012 za výkon správy ako aj za služby spojené s užívaním ich bytov platili žalovanému, pričom uviedli „... my sme mu dôverovali, a verili, že to čo konáme robíme správne, tak sme zaplatili SPRAVBYTU platby za celý rok 2011 a 2012“ s tým, že žalobkyňa 1/ tak za roky 2011 a 2012 zaplatila žalovanému sumu 2 718,92 Eur (za rok 2011 sumu 1 364,54 Eur a za rok 2012 sumu 1 354,38 Eur); žalobkyňa 2/ tak za roky 2011 a 2012 zaplatila žalovanému sumu 2 841,08 Eur a žalobcovia 3/ a 4/ za roky 2011 a 2012 zaplatili žalovanému sumu 1 983,09 Eur, pričom dôkazom o tom majú byť žalobcami predložené kópie SIPO poukážok, ako aj potvrdenia o zaplatení týchto súm vydané samotným žalovaným, pričom v zmysle tohto písomného potvrdenia z 27.02.2014
vydaného žalovaným, mu žalobkyňa 1/ zaplatila za výkon správy a za služby spojené s užívaním bytu za roky 2011 a 2012 sumu 2 844,61 Eur (1 490,23 Eur a 1 354,38 Eur), žalobkyňa 2/ podľa potvrdenia žalovaného z 29.01.2014 zaplatila žalovanému sumu 3 276,86 Eur (1 613,87 Eur a 1 662, 99 Eur) a napokon podľa potvrdenia žalovaného z 18.11.2015 žalobcovia 3/ a 4/ zaplatili žalovanému za roky 2011 a 2012 sumu 2 157,72 Eur (950,63 Eur a 1 207,09 Eur). V ďalšom období po roku 2012 už žalobcovia na základe usmernenia zamestnancami žalovaného, ktorí ich stále utvrdzovali v tom, že žalovaný je správcom bytového domu, už platili zálohové platby za služby spojené s užívaním ich bytov do súdnej úschovy. Žalobcovia v žalobe tiež uviedli cit. „... žalovaný nám dával podpisovať rôzne písomnosti, ani sme nevedeli, čo to je, no verili sme, že robíme podľa jeho usmernení a teda správne.“ O tom, že žalovaný žalobcov uvádza do omylu v tom, že je správcom bytového domu sa žalobcovia dozvedeli až v roku 2018, kedy museli doplatiť dlžné sumy za výkon správy a za služby správcovskej spoločnosti BARDBYT s.r.o. a to aj za obdobie rokov 2011 a 2012, pričom žalobkyňa 1/ takto v roku 2018 (16.03.2018 a 21.03.2018) doplatila za tieto roky spoločnosti BARDBYT s.r.o. celkovo sumu 3 186,40 Eur (546,40 + 1 320,00 + 1 320,00); žalobkyňa 2/ v decembri 2017 a 18.06.2018 doplatila spoločnosti BARDBYT s.r.o. celkovo sumu 3 081,11 Eur (1 905,23 + 1 175,88) a napokon žalobcovia 3/ a 4/ doplatili 07.09.2018 za roky 2011 a 2012 spoločnosti BARDBYT s.r.o. sumu 2 804,30 Eur. Vzhľadom na uvedené tak žalobcovia za obdobie rokov 2011 a 2012 uskutočnili duplicitné platby za výkon správy a za služby spojené s užívaním ich bytov aj spoločnosti BARDBYT, s.r.o. a aj žalovanej spoločnosti SPRAVBYT, s.r.o., ktorá v tomto období však nebola správcom bytového domu, preto podľa žalobcov na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože prijal tieto platby od žalobcov bez právneho titulu a preto sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú od žalovaného ich vrátenia s tým, že žalobcovia majú vedomosť, že žalovaný niektorým vlastníkom z bytového domu tieto platby za uvedené obdobie vrátil resp. tieto ich platby žalovaný previedol na účet správcovskej spoločnosti BARDBYT s.r.o., avšak u žalobcov sa tak nestalo. Žalobcovia aj listom z 01.08.2018 požiadali žalovaného, aby im finančné prostriedky zaplatené za roky 2011 a 2012 vrátil, avšak žalovaný tak neučinil a na list žalobcom ani neodpovedal. Podľa žalobcov spoločnosť BARDBYT s.r.o. ako správca bytového domu dokonca podala v roku 2015 žalobu voči žalovanému, aby mu bola uložená povinnosť previesť finančné prostriedky vlastníkov bytov na účet BARDBYT-u s.r.o., avšak žalovaný následne tieto finančné prostriedky previedol na iné účty.
4. Žaloba s prílohami bola doručená na vyjadrenie žalovanému 24.04.2019, ktorý sa k nej vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným okresnému súdu 09.05.2019, ktorým v celom rozsahu poprel nárok žalobcov s tým, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane, pretože žalobcovia tak ako uvádzajú v listinných dôkazoch priložených k žalobe, uhrádzali platby za rok 2011 a 2012 nie na účet žalovaného, ale na účet vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorý žalovaný iba spravoval. Nárok žalobcov tiež považuje za premlčaný v celom rozsahu, keďže ide o nároky z rokov 2011 a 2012. Okrem toho žalovaný podotkol, že ak by nebol správcom tak na tento vzťah medzi ním a žalobcami nie je možné aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
5. K vyjadreniu žalovaného zaujali svoje stanovisko (replika) žalobcovia podaním doručeným okresnému súdu 01.07.2019, v ktorom označili za nepravdivé konštatovania žalovaného, že by platby za rok 2011 a 2012 uhrádzali na účet vlastníkov bytov a nie na účet žalovaného. V súvislosti s tým žalobcovia uviedli, že účet na ktorý platili platby za služby spojené s užívaním ich bytov zriadil žalovaný a to účet IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a iba žalovaný mal oprávnenie nakladať s prostriedkami na tomto účte, pričom podľa žalobcami predloženého potvrdenia od VÚB banky, a.s. zo dňa 15.04.2014, bol aj ku dňu vystavenia tohto potvrdenia názov označeného účtu, na ktorý žalobcovia robili platby - „SPRAVBYT, s.r.o.“ a až podľa potvrdenia VÚB banky a.s. zo dňa 17.08.2016 sa názov účtu zmenil na nový názov bol - „Vlastníci bytov, np domu č. XXX V. C.. Ť. Q., P..“ Z uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že až do roku 2016 bol názov bankového účtu „SPRAVBYT, s.r.o.“, pričom s finančnými prostriedkami na tomto účte mal právo nakladať len žalovaný, ktorý toto výlučné dispozičné právo mal aj po zmene názvu tohto účtu. Taktiež popreli, žeby bol ich nárok premlčaný.
6. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) k vyjadreniu žalobcov, doručenom okresnému súdu 27.08.2019 zotrval na svojom dovtedajšom vyjadrení s tým, že opätovne poukázal, že účet na ktorý žalobcovia poukazovali platby za roky 2011 a 2012 a ktorých sa domáhajú, bol účtom vlastníkov bytov a nie žalovaného čo žalovaný preukázal predloženým potvrdením od VÚB banky, a.s. z 01.03.2016, ktorým banka potvrdila, že majiteľom účtu IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sú vlastníci bytov bytového domu č. XXX, Ť. Q., P. evidovanom pre k.ú. P. V. K. XXXX a to na základe Zmluvy o bežnom účte zo 04.03.2011. Vzhľadom na uvedené sa tak podľa žalovaného on nemohol obohatiť na úkor
vlastníkov bytového domu Q. a teda aj žalobcov, keďže platby nepoukazovali na jeho účet, pričom podľa žalovaného v tejto súvislosti cit. „... nie je vôbec právne podstatné, kto a v akom rozsahu mal k nemu dispozičné práva.“ K otázke premlčania žalovaný uviedol, že žalobcovia od roku 2006 museli vedieť, že sú vedené podstatné súdne konania týkajúce sa bytového domu Q., pričom keďže sa žalobcovia svojich nárokov domáhajú za roky 2011 a 2012 z dôvodu, že žalovaný v tom čase nebol správcom ich bytového domu, tak podľa žalovaného už v rokoch 2011 a 2012 žalobcovia vedeli, že žalovaný nie je správcom a aj napriek tomu sa vedome svojich nárokov nedomáhali. Žalovaným predložené potvrdenie VÚB banky a.s. z 19.05.2016 sa netýka bytového domu K/4, ale iných bytových domov v jeho správe.
7. Na pojednávaní 18.12.2019 splnomocnená zástupkyňa (dcéra) žalobkyne 1/ uviedla, že žalobkyňa 1/ v celom rozsahu trvá na žalobe s tým, že lehota, od ktorej si uplatňuje voči žalovanému úrok z omeškania t.j. 07.08.2018 je okamihom, kedy sa žalobkyňa 1/ dozvedela, že za výkon správy v rokoch 2011 a 2012 má zaplatiť spoločnosti BARDBYT s.r.o. a to v dôsledku doručenia jej vyúčtovania o nedoplatkoch za túto správu, ktorá bola žalobkyni 1/ doručená od BARDBYT-u s.r.o., ktorú podlžnosť za roky 2011 a 2012 žalobkyňa 1/ v roku 2018 BARDBYTU s.r.o. zaplatila. Podľa jej vedomosti je správcom bytového domu na Ť. XX, P., je aktuálne spoločnosť BARDBYT s.r.o. a nemá vedomosť, že by zmluva o výkone správy s BARDBYTOM zo 17.12.2004 bola zrušená alebo súdne napadnutá. Na pojednávaní prítomná žalobkyňa 2/ uviedla, že taktiež trvá na žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že platby za služby spojené s užívaním bytu od roku 2013 platila do súdnej úschovy, ako aj ostatní vlastníci bytov v bytovom dome, pretože nemala jednoznačné informácie o tom, kto je vlastne správcom bytového domu, či spoločnosť BARDBYT s.r.o. alebo žalovaný. Boli tu len rôzne šumy o tom, kto je správcom. Napokon, až keď boli v roku 2018 zažalovaní vlastníci bytov v bytovom dome spoločnosťou BARDBYT s.r.o. z dôvodu neuhradenia platieb za služby spojené s užívaním bytov za roky 2011 a 2012, žalobkyňa 2/ išla do BARDBYTU a dohodli sa, že svoju podlžnosť vyplatí s tým, že platby za roky 2013 a nasledujúce boli prevedené BARDBYTU zo súdnej úschovy. Vlastne až od tejto žaloby podanej BARDBYTOM sa dozvedela, kto je správcom bytového domu a že je ním spoločnosť BARDBYT, s.r.o. Žalovaní 3/ a 4/ na pojednávaní nebolo prítomní a na základe splnomocnenia ich v konaní zastupuje žalobkyňa 2/.
8. Na pojednávaní 18.12.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť z dôvodu, že žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v spore, pretože tak ako to uviedol vo vyjadrení, žalobcovia platili zálohové platby za služby spojené s užívaním bytov v bytovom E. Q. nie na účet žalovaného, ale na účet vlastníkov bytov tohto bytového domu, s ktorým účtom žalovaný nemá žiadne dispozičné právo, preto sa týmito platbami ani nemohol nijako bezdôvodne obohatiť. To, že žalobcovia duplicitne zaplatili za roky 2011 a 2012 platby aj na účet BARDBYTU, nie je predmetom sporu a tejto veci sa to netýka. Ak sa niekto bezdôvodne obohatil, tak to boli samotní vlastníci bytového domu, ktorí dvakrát zaplatili na svoj účet, t.j. na účet vlastníkov bytového domu. Žalobcovia sa žiadnym spôsobom nevyjadrili a nespochybnili túto skutočnosť, že platby platili nie na účet žalovaného, ale na účet vlastníkov bytov. Ani právna úprava neumožňuje, aby vlastníci bytov platili zálohové platby za správu priamo na účet správcu. Taktiež namieta premlčanie žalobcami uplatneného nároku, ktorí si uplatňujú nárok za roky 2011 a 2012, pretože tak ako žalobcovia tvrdia, zmluvu o výkone správy s BARDBYTOM z roku 2004 nikto nikdy nenapádal a preto od tohto okamihu, t.j. minimálne od roku 2005 už uplynula premlčacia doba, pretože žalobcovia vedeli, kto je ich správcom a mali sa tým riadiť. Takisto uplynula od roku 2014 lehota na uplatnenie si žalovaného nároku, ktorá lehota vyplýva z listu priloženého k žalobe, ktorou žalobkyňa 2/ vyzývala žalovaného na vrátenie jej platieb za roky 2011 a 2012, čo vyplýva aj z potvrdení o vykonaných úhradách, ktoré v roku 2014 vydal žalovaný žalobcom na ich žiadosť, z ktorých potvrdení cit. „... jednoznačne museli mať žalobcovia vedomosť o tom, komu platili, na aký účet a v akej výške. Zároveň za roky 2011, 2012 a 2013 a násl. robil vyúčtovanie výlučne BARDBYT s.r.o., aj z toho možno jednoznačne dôvodiť, že keď prebrali vyúčtovania za tieto roky, oproti podpisu, museli vedieť a aj vedeli o tom, komu platiť a na aký účet.“ Na otázku súdu, aby žalovaný, ktorý ako uviedol, že zmluvu o výkone správy z roku 2004 so spoločnosťou BARDBYT nikto nespochybnil, z akého teda dôvodu žalovaný od roku 2004, keď táto zmluva s iným správcom nadobudla účinnosť, nezrušil účty vlastníkov bytov bytového domu Q., právny zástupca uviedol cit. „... poukazujeme na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 22Cod/3/2018, kde z bodu 16 odôvodnenia vyplýva, že pokiaľ ide o vec OS 1C/362/2005, vyplýva, že návrh žalobcu bol zamietnutý a zároveň z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd si musí najskôr vyriešiť predbežnú otázku, kto je správcom, kde na záver KS uvádza, že otázka určenia správcu je doposiaľ nevyriešená. Pokiaľ ide o otázky správcovstva, tak v prvom rade konštatujeme, že tieto nie sú predmetom tohto konania a v prípade záujmu zo strany súdu, žiadame, aby boli zabezpečené k tomuto spisu všetky súdne spory, týkajúce sa obytného bloku Q., aby bolo možné
sa vôbec k veci nejakým spôsobom vyjadriť, resp. zaujať stanovisko.“ Na otázku súdu aby žalovaný uviedol, či žalovaný je alebo nie je správcom bytového domu K4, právny zástupca uviedol cit. „Táto otázka nie je predmetom tohto konania, žalobcovia sa domáhajú bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že sme sa obohatili na ich úkor tým, že naša obchodná spoločnosť prijala finančné prostriedky uvedené v petite tejto žaloby.“ Na otázku súdu, aby žalovaný ozrejmil, či v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 za ktoré obdobie si žalobcovia uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to konkrétne platieb, ktoré uhrádzali za toto obdobie v domnení, že žalovaný je správcom ich bytového domu, či teda v tomto období bol správcom bytového domu žalobcov, právny zástupca žalovaného uviedol cit. „Máme za to, že súd touto otázkou nahrádza a neprípustným spôsobom dopĺňa skutkové okolnosti, ktoré nie sú uvedené v žalobe, s touto žalobou vôbec nesúvisia a preto v kontexte toho máme za to, že predchádzajúce vyjadrenie je dostatočné. Poukazujeme na to, že pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie tak ako ho právne vymedzili aj samotní žalobcovia na predposlednej strane, je viazané na preukázanie tých skutočností, že uhradili na náš účet žalované sumy, naopak z ich samotných dôkazov vyplýva že sumy uhrádzali na účet vlastníkov bytov a k ďalším otázkam nie je možné sa vyjadriť, pretože v žalobe absentuje vymedzenie predmetu žaloby z pohľadu skutkových okolností ...“ Na dopyt súdu, z akého dôvodu, keď považuje za irelevantnú otázku správcovstva v rokoch 2011 a 2012, z akého dôvodu teda mal žalovaný zriadené účty v tomto rozhodnom období, na ktoré vlastníci bytov poukazovali preddavkové platby za služby spojené s užívaním ich bytov, právny zástupca žalovaného uviedol cit. „Pokiaľ ide o predmetný účet, tento bol zriadený niekedy v roku 1998 a pokiaľ ide o žalované obdobie, v roku 2011 a 2012 existovalo predbežné opatrenie súdu, ktorým súd zakázal vlastníkom obytného bloku a SPRAVBYTU akúkoľvek dispozíciu s týmto účtom, čo dokonca následne bolo predmetom aj exekučného konania, preto konštatujeme, že nebolo možné tento účet zrušiť. O tejto skutočnosti vedeli všetci vlastníci uvedeného obytného bloku, nielen od nás, ale aj od obchodnej spoločnosti BARDBYT a vedeli to rovnako z toho, že BARDBYT ešte v roku 2011 podával žaloby na tento súd na neplatičov. Máme za to, že jednotliví vlastníci posielali tieto finančné prostriedky na účet patriaci vlastníkom bytov, my sme ich k tomu nenabádali a ani sme tomu nemohli zabrániť vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie.“ Na otázku súdu, či v rozhodnom období v roku 2011 a 2012 žalovaný bol alebo nebol správcom bytového domu Q., pretože ak by ním nebol, žalobcovia by nemali dôvod mu uhrádzať preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu, ktoré mu hradili v domnení, že správcom je a na otázku súdu, či žalovanému bola doručená výpoveď vlastníkov bytového domu zo zmluvy o výkone správy v roku 2004, právny zástupca žalovaného uviedol cit. „Konštatujeme, že predložená otázka sa v obsahu a dôvodoch žaloby nenachádza a opakovane uvádzame, že súd nahrádza povinnosť žalobcov skutkovo vymedziť predmet a rozsah žaloby, ba dokonca s vlastnými úsudkami o vyhodnocovaní a posudzovaní logickosti nárokov a teda zotrvávame na našich doterajších vyjadreniach a žiadame aby súd vyzval žalobcov na doplnenie skutkových dôvodov žaloby a aby opakovane nevkladal do textu žaloby to, čo tam nie je spolu s vlastnými úsudkami, položenými v otázkach. Pokiaľ ide o doručenie výpovede v roku 2004, k tomu neviem zaujať stanovisko bez naštudovania a oboznámenia sa s podkladmi.“
9. Na pojednávaní 18.12.2019 sa žalovaný stotožnil s vyjadreniami svojho právneho zástupcu s tým, že sa vyjadril k žalobcami predloženému potvrdeniu od BARDBYTU o vykonaných platbách, ktoré potvrdenie považuje za účelové, pretože v ňom absentuje spisová značka, nie je tam uvedené, za aké obdobie bola platba realizovaná a nie je ani datované. V súvislosti s otázkou správcovstva žalovaného v rokoch 2011 a 2012 vo vzťahu k bytovému domu Q. žalovaný na otázku či mu bola v roku 2004 doručená výpoveď vlastníkov bytového domu Q. zo Zmluvy o výkone správy uviedol, že táto otázka by mala byť položená a mala byť preukázaná v prvom rade žalobcami, ktorí majú povinnosť nielen tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť.
10. Na otázky právneho zástupcu žalovaného splnomocnenkyňa žalobkyne 1/ na pojednávaní 18.12.2019 uviedla, že vyúčtovanie nedoplatkov od BARDBYTU bolo jej mame (žalobkyňa 1/) doručované od roku 2011, avšak predmetnú situáciu začali riešiť, až keď v roku 2018 keď bola podaná voči nej žaloba, nemá podklady a nemá vedomosť, kedy konkrétne bola žaloba podaná, do tej doby s BARDBYTOM nejednali. Takisto nemá podklady a nevie preukázať, za aké obdobie a kedy tieto vyúčtovania od BARDBYT-u boli doručované, môže to preukázať dodatočne. S BARDBYTOM sa dohodla jej mama mimosúdne, o čom existuje písomná dohoda, ktorú v prípade potreby predloží, nevie na základe čoho tieto platby BARDBYTU uhradila. Žalobkyňa 2/, ktorá je splnomocnencom žalobcov 3/ a 4/ uviedla, že v roku 2011 platila zálohové platby žalovanému a to na základe poštovej poukážky, ktorú si chodila vyzdvihnúť k žalovanému, ktorá už bola vopred žalovaným vypísaná, avšak v roku 2012 už nevedela, koho má považovať za správcu bytového domu a komu má tieto preddavkové platby uhrádzať.
A až koncom roka 2012 niekto z vlastníkov bytov povedal zrejme po konzultácii so žalovaným, že je potrebné celú sumu preddavkových platieb za rok 2012 uhradiť žalovanému a preto žalobkyňa túto sumu jednou platbou v sume asi 950,- Eur uhradila poštovou poukážkou. V roku 2013 a nasledujúcich rokoch však už tieto zálohové platby poukazovala do súdnej úschovy. Tieto finančné prostriedky zo súdnej úschovy však už boli poukázané BARDBYTU a to na základe vyúčtovaní, ktoré BARDBYT robil a z ktorých vyplývalo, že za toto obdobie mala nedoplatok, pretože od roku 2011 žalovaný sa musel zdržať výkonu správy, takže v podstate od tohto obdobia správu vykonával BARDBYT a vlastníci čakali nejaké súdne rozhodnutie v tejto veci. O pozastavení výkonu správy žalovaného mala vedomosť, odkedy bolo vydané predbežné opatrenie. Nevie od koho túto vedomosť získala. Vždy sa zúčastňovala na schôdzach vlastníkov bytov zvolávaných žalovaným, dokonca aj na schôdzi v roku 2015, ktorú zvolal žalovaný v prítomnosti jeho právneho zástupcu, za účelom informovať vlastníkov bytov, kto je aktuálnym správcom bytového domu. BARDBYT vyzýval vlastníkov na úhradu zálohových platieb rôznymi upomienkami, žalobkyňa však nemá so sebou doklady na preukázanie týchto tvrdení.
11. Na otázku splnomocnenkyne žalobkyne 1/ a otázku žalobkyne 2/, z akého dôvodu žalovaný niektorým vlastníkom bytov v bytovom dome Q. finančné prostriedky, ktoré uhrádzali ako preddavkové platby za služby spojené s užívaním bytu v rokoch 2011 a 2012 boli žalovaným vrátené a im z tých istých dôvodov tieto finančné prostriedky vrátené neboli, žalovaný na pojednávaní 18.12.2019 uviedol, že je to pravda a bolo tomu tak preto, že títo vlastníci o vrátenie týchto prostriedkov písomne požiadali. V reakcii na uvedené žalovaný na nadväzujúcu otázku splnomocnenkyne žalobkyne 1/ a žalobkyne 2/, či teda ak by teda aj oni podali takúto písomnú žiadosť, či by im boli tieto finančné prostriedky tiež žalovaným vrátené, žalovaný uviedol, že to nie je možné, keďže bankový účet je už cit. „pár rokov“ blokovaný. Na čo právny zástupca žalovaného dodal, že tento účet bol blokovaný bankou bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, avšak je možné vyžiadať stanovisko Prima banky a.s. v Bratislave, ktorá tento účet blokuje.
12. Zo správy VÚB banky a.s. doručenej okresnému súdu na jeho žiadosť 08.01.2020 vyplýva, že bankový účet IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol v tejto banke otvorený 05.05.2005 a zatvorený z dôvodu nevyužívania 30.08.2019 s tým, že dňa 16.07.2015 bola vykonaná zmena názvu tohto účtu zo „SPRAVBYT S.R.O.“ na „VLASTNÍCI BYTOV A NP DOMU Č. XXX V. C.. Ť.Á. Q..“. Podľa k predmetnej správe pripojenej „Zmluvy o bežnom účte“, bola táto uzavretá 05.05.2005 medzi VÚB bankou a.s. na jednej strane a spoločnosťou SPRAVBYT s.r.o. (žalovaný), ako majiteľom účtu na strane druhej podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu s číslom IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom podľa bodu c) jej záverečných ustanovení cit. „Majiteľ účtu záväzne vyhlasuje, že prostriedky s ktorými bude realizovať jednotlivé obchody s hodnotou presahujúcou 15 tis. EUR na tomto účte sú jeho vlastníctvom. Tento účet bude zároveň používať na vklady hotovostí zo svojej obchodnej činnosti, realizovaní vlastnými zamestnancami alebo zmluvnými partnermi.“ a podľa bodu d) cit. „Majiteľ účtu vyhlasuje, že nespĺňa podmienky, stanovené zákonom č. 118/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, na ochranu tohto vkladu.“, pričom táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou ku dňu jej podpisu. V zmysle „Zmluvy o bežnom účte“ zo 04.03.2011, ktorá bola uzavretá medzi VÚB a.s. na jednej strane a „vkladateľmi“ - vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ul. Ť.Á. Q., P., v zastúpení „Správcom - SPRAVBYT s.r.o.“ došlo ohľadom účtu IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX k transformácii pôvodnej zmluvy o bežnom účte na účet pre cit. „Správcu/Spoločenstvo vykonávajúceho správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z.“, pričom podľa c) záverečných ustanovení cit. „Majiteľ účtu záväzne vyhlasuje, že prostriedky s ktorými bude realizovať jednotlivé obchody je oprávnený spravovať v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v platnom znení, tieto peňažné prostriedky sú majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“, pričom táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou ku dňu jej podpisu. Podľa VÚB bankou a.s. predloženej internej bankovej emailovej komunikácie zo 16.07.2015, došlo k zmene účtu č. 1989556055/0200 zo „SPRAVBYT S.R.O.“ na „VLASTNÍCI BYTOV A V. E. Č. XXX V. C.. Ť. Q..“, pričom v emaile je uvedené cit. „- sme založili nového klienta PO/vlastníci bytov a NB E. Č.. XXX V. C.. Ť. Q. Y. S. XXXXXXXXX; - sme odviazali účet XXXXXXXXXX od SPRAVBYT IČO:31683061;
- sme naviazali účet XXXXXXXXXX na nové ID XXXXXXXXX - viď príloha; - pri odviazaní došlo k automatickému odmazaniu pôvodného PV.“ Podľa VÚB bankou a.s. predloženej „Žiadosti o zmenu na účte“ zo 16.07.2015 sa jednalo o vykonanie zmeny vlastníka účtu IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s tým, že jeho pôvodným vlastníkom bol cit. „SPRAVBYT s.r.o.“ (žalovaný) a po zmene jeho majiteľom boli „VLASTNÍCI BYTOV A NP DOMU Č. XXX V. C.. Ť..“., pričom banka 16.07.2015 cit. „... s uvedenou zmenou súhlasí.“
13. Podaním doručeným okresnému súdu 30.01.2020 žalovaný uviedol, že zotrváva na svojich skorších vyjadreniach s tým, že predbežné opatrenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co/30/2011 a konanie o vydanie úschovy sa vedie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 10 NcC/11/2019. Tiež uviedol, že ku dňu jeho vyjadrenia je na účte vlastníkov obytného bloku suma viac ako 15 630,- Eur, ktorá vysoko prevyšuje požadovaný nárok v tomto konaní. To znamená, že tieto finančné prostriedky sú prostriedkami vlastníkov obytného bloku a žalobkyne cit. „... paradoxne nepožadujú peniaze z účtu vlastníkov ale od našej obchodnej spoločnosti.“
14. Podaním doručeným okresnému súdu 27.02.2020 žalobcovia oznámili, že predkladajú do sporu tieto listinné dôkazy: - výpoveď zmluvy o výkone správy danú vlastníkmi bytov na ul. Ť. XX L. P. SPRAVBYT- u s.r.o. z 24.06.2004 s pečiatkou, dátumom prevzatia a podpisom žalovaného, zaevidovanú žalovaným pod č. XXX/XX; - čitateľnú kópiu výzvy z 01.08.2018; - zoznam vlastníkov bytov v bytovom dome Q., ktorým boli žalovaným vrátené platby za roky 2011 a 2012; - dohody uzavreté medzi žalobcami ako vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. a BARDBYTOM s.r.o. o vysporiadaní platieb za roky 2011-2014 a riešenie súdnych sporov mimosúdnou dohodou, ktorými dohodami žalobcovia cit. „... prvykrát uznali správcovstvo BARDBYTu a dohodli vyrovnanie a zaplatenie dlhov za obdobie 2011-2018. Vo vyjadrení zo dňa 30.5.2018 k súdnemu sporu sp. zn. 6C/5/2018 sme deklarovali. že máme pochybnosti o tom, kto je k tomuto dňu správcom bytového domu. List z 30.5.2018 je prílohou“; uznesenia o súdnej úschove finančných prostriedkov, v súvislosti s ktorými žalobcovia tiež uviedli cit. „... uznesenia však nevyriešili otázku kto je správcom byt. domu, naopak ešte zvýraznili spornosť správcovstva a zvýšili našu neistotu. Proti uzneseniam sme podali odvolanie, krajský súd ich zrušili pri rozhodnutí o neprijatí úschovy uznesenie potvrdil. Napokon sme vzali návrh na úschovu späť a peniaze nám boli vrátene na náš účet. D.. Q. podala 4x návrh na zloženie peňazí do súdnej úschovy, R.. V. podala 6x návrh na zloženie peňazí do súdnej úschovy, R.. Q. s manželkou podali 6x návrh na zloženie peňazí do súdnej úschovy. Všetky peniaze z úschov, vrátené súdom na náš účet, sme nakoniec previedli na účet bytového domu zriadený BARDBYTOM s.r.o..“ Na margo zápisníc zo chôdzi s Bardbytom s.r.o. žalobcovia uviedli, že na týchto sa nezúčastňovali, s tým, že sa cit. „Stretávali so SPRAVBYTOM, jeho konateľom i právnym zástupcom.“
15. Podaním doručeným okresnému súdu 03.03.2020 právny zástupca žalovaného oznámil, že do sporu predkladá ako listinné dôkazy výpis z bankového účtu vlastníkov bytov bytového domu Ť. Q. vo VÚB banke a.s. z 30.06.2019; korešpondenciu s notárom JUDr. R. Q. zo 04.11.2016 a z 04.01.2017; žiadosti vlastníkov bytov o vrátenie im platieb, ktoré žiadosti mali byť predložené Prima banke a.s. a VÚB banke a.s..
16. Na pojednávaní 30.06.2020 splnomocnenkyňa žalobkyne 1/ v súvislosti s námietkou žalovaného o premlčaní, dala súdu do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2017 z 21.11.2017 pojednávajúceho o premlčaní v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa 2/, ktorá je súčasne splnomocnenkyňou žalobcov 2/ a 3/ nemala úvodom k veci viac čo dodať. Právny zástupca žalovaného namietal v prvom rade pasívnu legitimáciu žalovaného so zdôraznením, že žalovaný sa nemohol obohatiť na úkor žalobcov, keďže žalobcovia plnili v prospech účtu, ktorý bol vo vlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Q. a nie v prospech účtu žalovaného. Krátkou cestou predložil potvrdenie od VÚB banky a.s. z 01.03.2016, podľa ktorého majiteľmi účtu vo VÚB banke č. XXXXXXXXXX sú vlastníci bytov a nebytových priestorov domu č. XXX V. C.. Ť. Q. L. P. a to podľa zmluvy o bežnom účte zo 04.03.2011. Okrem toho namietal, že v danom prípade sa nemôže jednať o spotrebiteľský spor, pretože existencia spotrebiteľského vzťahu predpokladá zmluvu o výkone správy, pričom aj v zmysle všeobecne známej judikatúry okresného súdu žalovaný nie je správcom bytového domu Q. od roku 2005 a teda keďže nebol správcom bytového domu Q., nemôže ísť o vzťah spotrebiteľský. Pokiaľ ide o plynutie premlčacej lehoty, žalobcovia mali vedomosť o početných prebiehajúcich súdnych sporoch už od roku 2005, v súvislosti so subjektívnou premlčacou lehotou žalobcovia mali vedomosť o tom, že žalovaný nie je správcom minimálne od roku 2011, kedy podávali návrhy na prevzatie ich finančných prostriedkov do súdnej úschovy, resp. najneskôr v roku 2016, kedy žalobcovia žiadali žalovaného o vydanie im ich finančných prostriedkov za roky 2011 a 2012. Finančné prostriedky vlastníkov bytov v bytovom dome Q. boli na účte Prima banky a.s. v sume 15 339,31 Eur, ktoré finančné prostriedky boli na základe rozhodnutia KS Bratislava V. sp. zn. 3 U/1/2020, v ktorom konaní bola zložiteľom Prima banka, a.s., vlastníkmi finančných prostriedkov boli vlastníci bytov bytového domu K/4, v konaní o námietkach Bardbytu s.r.o. boli tieto finančné prostriedky prevedené na účet Bardbytu, ktoré finančné prostriedky vysoko presahujú v tomto spore uplatnený nárok a preto sa ich
žalobcovia môžu domáhať voči vlastníkom bytov Q. u správcu, ktorým je dnešným dňom Bardbyt s.r.o.. Zdôraznil, že nie je pravdou, že žalobcovia boli usmerňovaní zamestnancami žalovaného, aby dávali finančné prostriedky v rozhodnom období do úschovy. Žalovaný bol aktívny pri bránení práv žalobcov, ktorých nároky mal záujem uspokojiť už v roku 2016, avšak finančné prostriedky na účte Prima banky a.s. boli zablokované práve v dôsledku námietok spoločnosti Bardbyt s.r.o., ktorá je v súčasnosti správcom bytového domu Q..
17. V interakcii na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného splnomocnenkyňa žalobkyne 1/ na pojednávaní 30.06.2020 konštatovala, že jej nie je jasné, prečo žalovaný, ktorý na jednej strane tvrdí, že nebol správcom bytového domu Q. od roku 2005, potom ešte v rokoch 2013 a 2015 zvolal ako správca schôdze vlastníkov bytov bytového domu Q. a tiež podotkla, že žiadateľov o vrátenie finančných prostriedkov od žalovaného je viac a suma, o ktorej žalovaný tvrdí, že bola z Prima banky a.s. poukázaná Bardbytu, nemusí napokon postačovať na uspokojenie ich nárokov. Žalobkyňa 2/ uviedla, že žalobcovia platili žalovanému, preto nevidí dôvod, prečo by mali sa dožadovať finančných prostriedkov voči spoločnosti Bardbyt s.r.o., žalobcovia zaplatili v prospech dispozičnej sféry žalovaného. Právny zástupca žalovaného v odpovedi žalobcom uviedol, že finančné prostriedky žalobcov sa aktuálne nachádzajú v dispozičnej sfére Bardbytu s.r.o. ich aktuálneho správcu, ktorá spoločnosť zablokovala svojimi námietkami finančné prostriedky na účte Prima banky a.s. a ktoré napokon boli titulom rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V. poukázané v prospech účtu spravovaného Bardbytom. Z tohto dôvodu žalovaný nestihol uspokojiť z týchto finančných prostriedkov žalobcov na základe ich žiadosti z roku 2016.
18. Splnomocnenkyňa žalobkyne 1/ v záverečnej reči uviedla, že má za to, že žalovaný nárok na ktorom trvá bol preukázaný dostatočným spôsobom, listinnými dôkazmi, ktoré žalobcovia predložili, preto žiada žalobe vyhovieť. Žalobkyňa 2/ sa v záverečnej reči pridržala vyjadrenia vyjadrení splnomocnenkyne žalobkyne 1/ a navyše zdôraznila, že žalobcovia platili k rukám žalovaného a preto od neho žiadajú tieto finančné prostriedky vrátiť.
19. Právny zástupca žalovaného diktátom záverečnej reči do zápisnice z pojednávania 30.06.2020 v priamej reči uviedol cit. „V prvom rade poukazujeme na doteraz vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že predmetom tohto sporu je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči ostatným spoluvlastníkom bytového domu K4, pretože všetky finančné prostriedky združované na oboch účtoch
- fond opráv a službový účet sú účtami vlastníkov bytov o čom sme predložili aj dôkazy. V danom prípade poukazujeme aj na námietku premlčania, kde zo samotnej žaloby vyplýva, že už v roku 2011 a 2012 žalobcovia podávali na súd návrh na úschovu a teda vedeli o skutkových okolnostiach súvisiacich s vykonávaním správy. Rovnako tak v roku 2016 sa domáhali osobitnými žiadosťami, pričom žalobu podali po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty. Pokiaľ ide o posudzovanie aktivity zo strany našej obchodnej spoločnosti, poukazujeme na to, že v roku 2016 sme sa snažili vlastníkom z ich účtov vrátiť všetky finančné prostriedky, ktoré sa tam nachádzali, čo však bolo zmarené ich terajším správcom spoločnosťou Bardbyt a tento stav trval až do tohto roku, kedy Okresný súd Bratislava V rozhodol, že zostatky účtov prevádza na účet vlastníkov, ktorý vedie spoločnosť Bardbyt. Tieto finančné prostriedky sa TAM teda musia nachádzať a vysoko prevyšujú predmet tohto sporu, je teda na aktivite výlučne žalobcov - žalovaný k tomu nie je oprávnený, požadovať vrátenie týchto finančných prostriedkov od ostatných vlastníkov, ktorých zastupuje spoločnosť Bardbyt. Z tohto pohľadu je zrejmé, že absentuje otázka pasívnej legitimácie a tvrdíme, že nie sme pasívne legitimovaní. Vzhľadom k tomu, že všetky tieto finančné prostriedky sa nachádzajú na účte vlastníkov, nemohli sme sa objektívne bezdôvodne obohatiť, pretože tieto prostriedky nám nikdy nepatrili a ani sme ich v rozhodnom období nemohli použiť. Zvýrazňujeme, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, pretože z početných rozhodnutí súdov a nakoniec aj Okresného súdu Bratislava V., bod 13 odôvodnenia vyplýva, že správcom obytného bloku od 01.01.2005 je spoločnosť Bardbyt a povinnosťou pôvodného správcu bolo odovzdať novému správcovi okrem iného aj zostatok na účtoch v sume zloženej do notárskej úschovy. Z tejto citácie vyplýva, že toto bolo aj realizované, keďže zostatok bol odovzdaný novému správcovi. To je ďalší dôvod, prečo sme sa nemohli bezdôvodne obohatiť, pretože došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov. S poukazom na tieto skutočnosti navrhujeme žalobu zamietnuť a priznať trovy.“
20. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami sporových strán, ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
21. Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre obec P., N. P. D. Q. Ú. P. vedeného LV XXXX vyplýva, že na tomto LV je evidovaná parcela CKN XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2, ako aj na tejto parcele postavený obytný dom Q.-X so súpisným č. XXX, pričom pod poradovým č. XX je evidovaná ako jedna zo spoluvlastníkov obytného domu žalobkyňa 2/ v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a súčasne ako výlučná vlastníčka bytu č. XX na 7. poschodí obytného domu; pod poradovým č. XX sú evidovaní ako jedni zo spoluvlastníkov obytného domu žalobcovia 3/ a 4/ v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a súčasne ako výluční vlastníci bytu č. XX na X. Y. obytného domu a pod poradovým č. XX je evidovaná ako jedna zo spoluvlastníkov obytného domu žalobkyňa 1/ v spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXXX a súčasne ako výlučná vlastníčka bytu č. XX V. X. poschodí obytného domu a to všetci vo vchode obytného domu č. XX.
22. Zo výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov vyplýva, že jedným zo zapísaných predmetov podnikania žalovaného je od 05.01.1993 „správa domov a bytov.“
23. Z „Výpovede zmluvy o výkone správy“ (ďalej len „výpoveď“) z 24.06.2004 vyplýva, že ňou vlastníci bytov v bytovom dome Q. V. C.. Ť. XX L. P. vypovedali dovtedajšiemu Správcovi - spoločnosti SPRAVBYT s.r.o. (žalovaný) správcovstvo založené zmluvou o výkone správy s tým, že vlastníci žalovanému oznámili, že 6 mesačná výpovedná lehota začína plynúť 01.07.2004 a skončí 31.12.2004 s tým, že k tomuto dátumu žiadali žalovaného, aby pripravil k odovzdaniu všetky podklady týkajúce sa správy bytového domu K/4 pre novo zvoleného správcu. Táto výpoveď bola žalovanému doručená 29.06.2004 a zaevidoval ju pod č. 812/04 a novému správcovi - spoločnosti BARDBYT s.r.o. bola na vedomie doručená 01.07.2004.
24. Podľa Zmluvy o výkone správy z 15.06.2010 bola táto uzavretá medzi žalovaným - SPRAVBYT, s.r.o. ako správcom na jednej strane a žalobkyňou 1/ ako vlastníčkou na strane druhej, pričom podľa jej čl. I. sa táto uzatvára cit. „... medzi správcom a vlastníkmi bytov v bytovom dome Q., C.. Ť. XX, L. P..“; podľa jej čl. II, je jej predmetom výkon správy bytového domu na Ť. C.. XX L. P., na pozemku, ktorý k tomuto domu prináleží; podľa čl. III. a jeho bodu 10. mal žalovaný pre platby vlastníkov zriadené dva samostatné bankové účty a to účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Dexia banke a.s., určený na platby do fondu prevádzky, opráv a údržby a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB banke a.s. pre zálohové platby vlastníkov za plnenia podľa bodu 3.2. zmluvy s tým, že v zmysle čl. VIII označeného ako „Záverečné ustanovenia“ a jeho bodu 1. sa táto Zmluva o výkone správy uzatvára na neurčitý čas, podľa jeho bodu 3. je výpovedná lehota 3 mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a napokon podľa jeho bodu 12. sa táto Zmluva o výkone správy uzatvárala s účinnosťou od 01.01.2011.
25. Zo žalobcami predloženej „pozvánky“ zo 17.05.2013 vyplýva, že žalovaný - spoločnosť SPRAVBYT s.r.o. zvolal schôdzu vlastníkov bytov v bytovom dome Q. Ť. XX, P. na deň 24.05.2013. Taktiež podľa ďalšej „pozvánky“ žalovaný zvolal schôdzu vlastníkov bytov v bytovom dome Q. aj na deň 31.03.2015 a to za účasti jeho právneho zástupcu za účelom, že budú cit. „... prejednané súdne spory a postup pri riešení ďalších problémov.“
26. Z potvrdenia vydaného žalovaným 27.02.2014 v prospech žalobkyne 1/, je zrejmé, že žalobkyňa 1/ vykonala úhrady za služby spojené s užívaním bytu za rok 2011 v sume 1490,23 Eur a za rok 2012 v sume 1 354,38 Eur (spolu 2 844,61 Eur). Podľa žalovaným vystaveného dňa 24.03.2010 mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy mala žalobkyňa 1/ s platnosťou od 01.04.2010 platiť tieto zálohové platby v sume po 111,83 Eur na bankový účet vo VÚB banke a.s. č. XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX; ďalej podľa žalovaným vystaveného dňa 24.02.2011 mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy mala žalobkyňa 1/ s platnosťou od 01.03.2011 platiť tieto zálohové platby v sume po 114,02 Eur na bankový účet vo VÚB banke a.s. č. 1989556055/0200, pričom žalovaný vydal „16.02.2016“ identický mesačný zálohový predpis pre žalobkyňu 1/ na obdobie od 01.03.2011 (čl. 214 spisu). Podľa predložených SIPO lístkov žalobkyňa 1/ platila v období 01/2011 a 02/2011 zálohovú platbu za byt v sume po 112,17 Eur mesačne a v období 03/2011 a 04/2011 platila zálohovú platbu v sume po 114,02 Eur mesačne. Podľa poštových poukážok žalobkyňa 1/ uhradila v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB banke a.s. v dňoch 10.06.2011, 27.06.2011, 01.08.2011, 25.08.2011, 26.09.2011 a 25.01.2012 platby v sumách po 114,02 Eur; dňa 20.07.2012 sumu 670,26 Eur a v dňoch 28.08.2012, 25.09.2012, 25.10.2012 a 27.11.2012 opäť platby po 114,02 Eur. Napokon podľa predložených šekových ústrižkov žalobkyňa 1/ v roku 2018 učinila
tri platby aj v prospech spoločnosti BARDBYT s.r.o. a to 16.03.2018 sumy 546,90 Eur a 1 320,- Eur a dňa 21.03.2018 sumu 1 320,- Eur. So spoločnosťou BARDBYT s.r.o. uzavrela žalobkyňa 1/ dňa 18.10.2018 dohodu o vyporiadaní platieb za služby spojené s užívaním jej bytu za obdobie rokov 2011 - 2014 a to tak, že jej platby, ktoré boli k 30.09.2018 pripísané na účet bytového domu K/4 spolu v sume 5 072,92 Eur budú započítané na úhradu jej nedoplatkov za služby v rokoch 2011 - 2014, ktoré sú vymáhané v súdnych konaniach sp. zn. 5 C 88/2014 a 1 C 165/2016 s tým, že žalobkyni 1/ ostane nedoplatok ešte v sume 2 681,51 Eur, ktorý sa zaviazala v dohode zaplatiť, pričom podľa priloženého šekového ústrižku žalobkyňa 1/ zaplatila BARDBYT-u s.r.o. dňa 23.11.2018 sumu 2 000,- Eur. Žalobkyňa 1/ listom z 30.05.2018 zaslala okresnému súdu svoje vyjadrenie do sporu vedeného pod sp. zn. 6 C 5/2018, ktorý bol vylúčený z veci sp. zn. 5 C 88/214, v zmysle ktorého vyjadrenia žalobkyňa 1/ vyjadrila svoje pochybnosti, že nemá vedomosť, kto je vlastne správcom bytového domu Q. s tým, že poskytla rozpis komu resp. ktorej spoločnosti platila preddavkové platby za služby s užívaním jej bytu v rokoch 2011 - 2018, podľa ktorého v rokoch 2011 - 2012 platila všetky preddavky iba žalovanému (SPRAVBYT s. r.o.), v roku 2013, 2014 a 2015 zložila platby do súdnych úschov (sp. zn. 1 U 26/2012, sp. zn. 5 U 5/2013, sp. zn. 2 U 5/2014, sp. zn. 1 U 2/2016 - žalobkyňa 1/ predložila súdne rozhodnutia vo veci týchto úschov), z ktorých súdnych úschov okrem súdnej úschovy sp. zn. 5 U 5/2013 jej boli tieto peňažné prostriedky vrátené a tie následne platbami realizovanými 2 x 16.03.2018 a 21.03.2018 žalobkyňa 1/ zložila na účet spoločnosti BARDBYT s.r.o., ktorej poukazovala platby aj v rokoch 2016 - 2018. Žalobkyňa 1/ v tomto svojom vyjadrení tiež uviedla, že má za to, že ide o spor o správcovstvo a preto žiadala, aby si spoločnosti BARDBYT s.r.o. a SPRAVBYT s.r.o. tento spor vyjasnili bez jej zaťahovania do súdnych sporov. Podľa žalobkyňou 1/ predložených súdnych rozhodnutí vo veci súdnych úschov sp. zn. 1 U 26/2012, sp. zn. 5 U 5/2013, sp. zn. 2 U 5/2014 a sp. zn. 1 U 2/2016, je zrejmé, že v týchto konaniach sa žalobkyňa 1/ domáhala prijatia jej platieb za služby spojené s užívaním jej bytu v bytovom dome K/4 do súdnej úschovy z dôvodu jej pochybností, kto je správcom bytového domu K/4. Pričom posledné z týchto konaní o úschovách vedené okresným súdom pod sp. zn. 1 U 2/2016, z dôvodu, že žalobkyňa 1/ dňa 20.07.2017 zobrala návrh na úschovu späť, bolo toto konanie uznesením č.k. 1 U 2/2016-37 z 05.12.2017 zastavené a predmet úschovy (suma 1 320,- Eur) bol vydaný žalobkyni 1/.
27. Z potvrdenia vydaného žalovaným 29.01.2014 v prospech žalobkyne 2/, je zrejmé, že žalobkyňa 2/ vykonala úhrady za služby spojené s užívaním bytu za rok 2011 v sume 1 613,87 Eur a za rok 2012 v sume 1 662,99 Eur (spolu 3 276,86 Eur). Podľa predložených SIPO lístkov žalobkyňa 2/ platila v období 01/2011 a 02/2011 zálohovú platbu za byt v sume po 129,46 Eur mesačne; v období od 03/2011 - do 06/2011 platila zálohovú platbu v sume po 131,31 Eur mesačne; v mesiaci 08/2011 zaplatila žalovanému za byt sumu 262,62 Eur; v mesiaci 10/2011 zaplatila žalovanému sumu 131,31 Eur; v mesiaci 01/2012 zaplatila žalovanému dve platby a to 87,27 Eur a 131,31 Eur a napokon v mesiaci 12/2012 žalobkyňa 2/ zaplatila žalovanému sumu 1 444,41 Eur. Podľa potvrdenia vydaného spoločnosťou BARDBYT, s.r.o. (bez dátumu jeho vydania, pozn.) boli 19.12.2017 na účet bytového domu K/4 pripísané platby uhradené žalobkyňou 2/ v sumách 2 x 635,94 Eur a 633,35 Eur a podľa pripojeného šekového ústrižku žalobkyňa 2/ zaplatila spoločnosti BARDBYT, s.r.o. dňa 18.06.2018 ešte sumu 1 175,88 Eur. So spoločnosťou BARDBYT s.r.o. uzavrela žalobkyňa 2/ dňa 01.06.2018 dohodu o vyporiadaní jej platieb za služby spojené s užívaním jej bytu za obdobie rokov 2011 - 2014 a to tak, že jej platby, ktoré boli do apríla 2018 pripísané na účet bytového domu Q. spolu v sume 6 793,48 Eur budú započítané na úhradu jej nedoplatkov za služby v rokoch 2011 - 2014, ktoré sú vymáhané v súdnych konaniach sp. zn. 5 C 5/2018 a 1 C 165/2016 s tým, že žalobkyni 2/ ostane nedoplatok ešte v sume 1 175,88 Eur, ktorý sa zaviazala v dohode zaplatiť, pričom podľa priloženého šekového ústrižku žalobkyňa 2/ zaplatila BARDBYT-u s.r.o. dňa 18.06.2018 sumu 1 175,88 Eur. Podľa žalobkyňou 2/ predloženého listu z 01.08.2018, ktorý bol žalovanému doručený 07.08.2018, žalobkyňa 2/ týmto listom adresovaným žalovanému a označeným ako cit. „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“, vyzvala žalovaného, aby jej vrátil finančné prostriedky, ktoré zaplatila na účet žalovaného ako správcu za služby spojené s výkonom správy a za služby spojené s užívaním jej bytu v období rokov 2011 a 2012 s odôvodnením, že v rokoch 2011 a 2012 žalovaný už nebol správcom bytového domu, pričom žalobkyňa 2/ tiež poukázala, že niektorým vlastníkom boli tieto finančné prostriedky žalovaným vrátené, avšak ju bezdôvodne vynechal. Podľa žalobkyňou 2/ predložených súdnych rozhodnutí vo veci súdnych úschov sp. zn. 1 U 22/2012, sp. zn. 3 U 4/2013, sp. zn. 1 U 3/2014, sp. zn. 2 U 2/2014, sp. zn. 1 U 3/2015 a sp. zn. 3 U 2/2016, je zrejmé, že v týchto konaniach sa žalobkyňa 2/ domáhala prijatia jej platieb za služby spojené s užívaním jej bytu v bytovom dome Q. do súdnej úschovy z dôvodu jej pochybností, kto je správcom bytového domu
Q.. Pričom posledné z týchto konaní o úschovách vedené okresným súdom pod sp. zn. 3 U 2/2016, z dôvodu, že žalobkyňa 2/ dňa 24.03.2017 zobrala návrh na úschovu späť, bolo toto konanie uznesením č.k. 3 U 2/2016-51 z 21.11.2017 zastavené.
28. Z potvrdenia vydaného žalovaným 18.11.2015 v prospech žalobkyne 3/, je zrejmé, že žalobkyňa 3/ (spolu so žalovaným 4/ sú manželmi) vykonala úhrady za služby spojené s užívaním bytu za rok 2011 v sume 950,63 Eur a za rok 2012 v sume 1 207,09 Eur (spolu 2157,72 Eur). Podľa žalovaným dňa 24.02.2011 vystaveného mesačného zálohového predpisu platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy mali žalobcovia 3/ a 4/ s platnosťou od 01.03.2011 platiť tieto zálohové platby v sume po 86,44 Eur na bankový účet vo VÚB banke a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa predložených SIPO lístkov žalobkyňa 3/ platila v období 01/2011 a 02/2011 zálohovú platbu za byt v sume po 85,46 Eur mesačne; v období od 03/2011 - 05/2011 zaplatila zálohové platby v sume po 86,44 Eur mesačne; v mesiacoch 06/2011 a 08/2011 zaplatila žalovanému poštovou poukážkou na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX vo VÚB banke a.s., zálohové platby v sume po 172,88 Eur; v mesiaci 01/2012 sumu 256,25 Eur a v mesiaci 12/2012 zaplatila žalovanému sumu 950,84 Eur. Podľa predloženého šekového ústrižku žalobkyňa 3/ dňa 07.09.2018 zaplatil v prospech spoločnosti BARDBYT s.r.o. sumu 2 804,30 Eur. So spoločnosťou BARDBYT s.r.o. uzavreli žalobcovia 3/ a 4/ v zastúpení žalobkyňou 2/ dňa 14.06.2018 dohodu o vyporiadaní platieb za služby spojené s užívaním ich bytu za obdobie rokov 2011 - 2014 a to tak, že ich platby, ktoré boli k 30.04.2018 pripísané na účet bytového domu Q. spolu v sume 5 405,79 Eur budú započítané na úhradu ich nedoplatkov za služby v rokoch 2011 - 2014, ktoré sú vymáhané v súdnych konaniach sp. zn. 5 C 88/2014 a 1 C 165/2016 s tým, že žalobcom 3/ a 4/ ostane nedoplatok ešte v sume 3 213,30 Eur, ktorý sa zaviazali v dohode zaplatiť. Podľa žalobcami 3/ a 4/ predloženého listu z 01.08.2018, ktorý bol žalovanému doručený 07.08.2018, žalobcovia 3/ a 4/ v zastúpení žalobkyňou 2/ týmto listom adresovaným žalovanému a označeným ako cit. „Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov“, vyzvali žalovaného, aby im vrátil finančné prostriedky, ktoré zaplatili na účet žalovaného ako správcu za služby spojené s výkonom správy a za služby spojené s užívaním ich bytu v období rokov 2011 a 2012 s odôvodnením, že v rokoch 2011 a 2012 žalovaný už nebol správcom bytového domu, pričom žalobcovia 3/ a 4/ tiež poukázali, že niektorým vlastníkom boli tieto finančné prostriedky žalovaným vrátené, avšak ich žalovaný bezdôvodne vynechal. Podľa žalobcami 3/ a 4/ predložených súdnych rozhodnutí vo veci súdnych úschov sp. zn. 2 U 22/2012, sp. zn. 1 U 2/2013, sp. zn. 5 U 2/2014, sp. zn. 5 U 3/2014, sp. zn. 3 U 3/2015 a sp. zn. 5 U 2/2016, je zrejmé, že v týchto konaniach sa žalobcovia 3/ a 4/ domáhali prijatia ich platieb za služby spojené s užívaním ich bytu v bytovom dome Q. do súdnej úschovy z dôvodu ich pochybností, kto je správcom bytového domu Q.. Pričom posledné z týchto konaní o úschovách vedené okresným súdom pod sp. zn. 5 U 2/2016, z dôvodu, že žalobcovia 3/ a 4/ dňa 24.03.2017 zobrali návrh na úschovu späť, bolo toto konanie uznesením č.k. 5 U 2/2016-53 z 22.06.2017 zastavené.
29. Zo „Zmluvy o výkone správy“ zo 17.12.2004 vyplýva, že bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov v obytnom dome Q.-X V. C.. Ť. XX (žalobkyňa 1/ - pod poradovým č. 52, žalobkyňa 2/ - pod č. 44 a žalobcovi 3/ a 4/ - pod poradovým č. 45), P. na jednej strane a spoločnosťou BARDBYT s.r.o. ako správcom na strane druhej, pričom podľa jej čl. I. v zmluve uvedení vlastníci poverili označenú obchodnú spoločnosť výkonom správy ich bytového domu a to podľa čl. VII., bodu 1. na dobu neurčitú a podľa čl. IX., bodu 4 s účinnosťou od 01.01.2005.
30. Zo žalovaným predloženého výpisu z účtu vo VÚB banke a.s. IBAN IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, označeného ako „VBD XXX Ť. Q. z 31.07.2019 vyplýva, že na tomto účte bol k 31.07.2019 účtovný zostatok 0,- Eur, disponibilný zostatok 30,- Eur a priemerný účtovný zostatok 0,35 Eur a k 31.08.2019 bol celkový zostatok na tomto účte vo všetkých jeho položkách 0,- Eur.
31. Listom zo 04.11.2016 notár JUDr. R. Q. oznámil žalovanému, že 03.11.2016 bola do jeho notárskej úschovy zložiteľom - Priama bankou a.s. zložená suma 15 630,67 Eur v prospech veriteľa - vlastníci bytov bytového domu Ť. XX, P., pričom predmetná suma je zostatkom na bankovom účte, po tom, ako zložiteľ 05.08.2016 L. Zmluvu o vedení účtu IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 11.04.2000 s tým, že výpovedná doba uplynula 31.10.2016. Zložiteľ pred notárom vyhlásil, že svoj záväzok vydať predmetný zostatok nemôže splniť sám, pretože na jeho vydanie si robí nárok žalovaný (SPRAVBYT s.r.o.), ako aj spoločnosť BARDBYT s.r.o.. Notár tým vyzval žalovaného, aby oznámil, či žiada o vydanie predmetu úschovy a ak áno, aby oznámil na aký účet má byť poukázaný. Listom zo 04.01.2017 notár žiadal žalovaného o identifikáciu menom a priezviskom, majiteľov účtov, na ktoré žiadal predmet úschovy
vydať (podľa farebného vyznačenia žalovaným by sa medzi účtami mali nachádzať aj účty žalobcov 1/, 3/ a 4/, pozn.).
32. Zo žalovaným predložených žiadostí o vrátenie platieb vyplýva, že sa jedná o 17 žiadosti z 19.04.2016 a 2 žiadosti zo 04.04.2016 s jednotne naformulovaným textom, ktorými vlastníci bytov na ul. Ť. XX L. P. jednotlivo (každý osve) žiadali žalovaného o vrátenie im platieb za roky 2011 a 2012, bez označenia o aké platby sa má jednať, bez uvedenia dôvodu žiadosti, pričom iba na jednej z nich a to na žiadosti vlastníkov R. D. J. Q. je prijímacia podacia pečiatka žalovaného s dátumom podania 20.04.2016 bez uvedenia počtu prípadných ďalších príloh, ostatné žalovaným predložené žiadosti nie sú opatrené prijímacou podacou pečiatkou žalovaného, pričom z 19.04.2016 ide o žiadosti týchto osôb - D. P., D. T., žalobcovia 3/ a 4/ (R. Q. D. X. Q.Á.), R. Č., R.. V. T., D. D. J. Q., R. D. Z. Š., S.. D. Z., žalobkyňa 1/ (D. Q.), D. D. D. P., R. D. J. Q., R. Š., Ľ. D. Z. H., F. R., Q. H., Q. D. I. K., F. D. D. K. a zo 04.04.2016 ide o žiadosti týchto osôb - J. D. Z. Š., E. D. R. B..
33. Z medzitýmneho rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 C 362/2005 z 30.12.2009, ktorý bol prílohou žaloby (čl. 60-64) vyplýva, že ním okresný súd v spore žalobcu spoločnosti BARDBYT, s.r.o. proti žalovanej obchodnej spoločnosti SPRAVBYT s.r.o. (v tomto konaní taktiež žalovaný, pozn.) rozhodol o dôvodnosti základu žalobného nároku žalobcu, ktorý sa titulom poverenia vlastníkmi bytového domu Q. na ul. Ť. XX, P. (ďalej len „bytový dom Q.“) na základe Zmluvy o výkone správy zo 17.12.2004 stal správcom bytového domu Q., domáhal voči žalovanému, ktorému vlastníci bytového domu Q. osobne doručili 29.06.2004 výpoveď zo Zmluvy o výkone správy schválenú na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu Q. dňa 24.06.2004, a to jednako (i) uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi všetky písomné materiály týkajúce sa správy bytového domu Q., ako aj (ii) uloženia povinnosti žalovanému previesť na účet žalobcu zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu Q. a napokon sa domáhal aj (iii) uloženia povinnosti žalovanému previesť na účet žalobcu zostatok úhrad vlastníkov bytov v bytovom dome Q. za poskytnuté plnenia. Okresný súd označeným medzitímnym rozsudkom rozhodol, že všetky tri žalobcom uplatnené žalobné nároky sú, čo do ich právneho základu opodstatnené, pričom v jeho odôvodnení okresný súd tiež uviedol, že cit. „.... dospel k záveru, že vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu Q. účinne k 1.1.2005 vypovedali žalovanému zmluvu o výkone správy a že tento nie je od tohto okamihu správcom bytového domu Q. na ulici Ť. XX, P.. (...) Žalovanému bola dňa 29.6.2004 doručená listina, ktorá bola podpísaná 41 vlastníkmi bytov nebytových priestorov bytového domu Q.. Z ktorej listiny vyplýva, že podpísaní vyslovujú súhlas s výpoveďou zmluvy o výkone správy uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. na ul. Ť. XX, P. a žalovaným. Táto listina spĺňa podľa názoru súdu všetky zákonné podmienky výpovede a je teda platnou výpoveďou. Bola vyhotovená v písomnej forme, bola žalovanému doručená v lehote tak, aby bola účinná k 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka. (...) Súd v konaní ustálil, že žalobca je bez akýchkoľvek pochybností správcom bytového domu Q., Ť. XX, P.. (...) ... 31.12.2004, čo bol zároveň posledný deň, kedy žalovaný vykonával funkciu správcu bytového domu Q., Ť. XX, P..“ Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 10 Co 9/2010 z 10.03.2010 (právoplatný 29.03.2010) medzitýmny rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 362/2005 z 30.12.2009 ako vecne správny potvrdil, pričom v súvislosti s námietkou žalovaného o neúčinnosti jemu doručenej výpovede zo Zmluvy o výkone správy z dôvodu, že poniektorí vlastníci mu po jej odhlasovaní oznámili, že svoj súhlas s výpoveďou berú späť, krajský súd tiež uviedol, že tak ako ani len jeden z, pri hlasovaní o výpovedi, prehlasovaných vlastníkov nepodal žalobu o neplatnosť rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov, tak ani žalovaný nepodal žalobu o neplatnosť výpovede zo Zmluvy o výkone správy s tým, že zo stanoviska Ministerstva financií SR vydaného na žiadosť jedného z prehlasovaných vlastníkov má vyplávať, že žiadny z prehlasovaných vlastníkov nemôže sám individuálne oznámiť správcovi, že výpoveď berie späť, takže rozhodnutie vlastníkov bytov je pre správcu záväzné a musí ho rešpektovať. Dovolanie žalovaného proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 10 Co 9/2010 z 10.03.2010 bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 176/2010 z 30.11.2010 ako neprípustné odmietnuté, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
34. Okresný súd Svidník v konaní o žalobe Mesta P., ako jedného z vlastníkov bytov v bytovom dome Q., Ť. XX, P. proti žalovaným ostatným vlastníkom v tomto označenom bytovom dome Q. o neplatnosť uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome Q. konanej 08.06.2010 rozhodol rozsudkom sp. zn. 2 C 18/2012 z 26.10.2015 (rozsudok je prílohou žaloby na čl. 65-70 spisu) tak, že určil, že uznesenia konkrétne č. 1/2010-06-8, č. 2/2010-06-8, č. 3/2010-06-8 (vypovedanie Zmluvy o výkone správy spoločnosti SPRAVBYT s.r.o.), č. 4/2010-06-8 (vypovedanie Zmluvy o výkone
správy spoločnosti BARDBYT s.r.o.), č. 5/2010-06-8 (schválenie nového správcu bytového domu K/4 a to spoločnosť SPRAVBYT s.r.o.), č. 6/2010-06-8 (schválenie novej Zmluvy o výkone správy so spoločnosťou SPRAVBYT s.r.o.), č. 7/2010-06-8 a č. 8/2010-06-8, prijaté na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome Q., Ť.Á. XX, P. dňa 08.06.2010 sú neplatné. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že schôdzu vlastníkov bytov bytového domu Q. zvolal SPRAVBYT s.r.o. (v tomto konaní žalovaný, pozn.), hoci a to aj s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1 C 362/2005 z 30.12.2009 sa jednalo o subjekt, ktorý nemal na to oprávnenie, pretože nebol legitímnym správcom tohto bytového domu a na druhej strane nebolo v konaní preukázané, žeby aktuálnemu správcovi tohto bytového domu spoločnosti BARDBYT s.r.o. bola účinne vypovedaná Zmluva o výkone správy, pričom okresný súd tiež konštatoval, že predmetná schôdza vlastníkov bytov nebola zvolaná zákonným spôsobom, keďže predvolanie na ňu nebolo doručené všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome v zákonnej 5-dňovej lehote pred jej uskutočnením. Rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2 C 18/2012 z 26.10.2015 bol potvrdený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 18 Co 19/2016 z 22.02.2017 (v spojení právoplatné 26.04.2017).
35. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 18 Co 30/2011 z 11.04.2011 (právoplatným a vykonateľným 27.04.2011) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. 6 C 12/2011 z 03.02.2011 o zamietnutí návrhu Mesta P. na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému, tomuto návrhu vyhovel a neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, v ktorom by vystupoval ako správca bytového domu Q. V. C.. Ť. XX L. P., do doby právoplatného rozhodnutia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 125/2010. Pričom predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 125/2010 bolo konanie o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov v bytovom dome Q. dňa 08.06.2010, konanie ktoré kvôli vylúčeniu všetkých sudcov okresného súdu z prejednania tejto veci, bolo prikázané na jej ďalšie konanie Okresnému súdu Svidník, ktorý v danej veci konal pod sp. zn. 2 C 18/2012 (viď vyššie).
36. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 165/2016 konal o žalobe žalobcu - spoločnosti BARDBYT s. r.o. proti žalovaným vlastníkom bytového domu Q. medzi nimi pod poradovým č. 33 bola zažalovaná v tomto konaní žalobkyňa 2/, pod poradovými č. 34 a 35 boli žalobcovia 3/ a 4/ a pod poradovým č. 36 bola zažalovanou v tomto konaní žalobkyňa 1/ a to o zaplatenie nedoplatkov v celkovej sume 96 890,03 Eur. Konanie v tejto veci bolo uznesením č. k. 1 C 165/2016- 583 z 11.12.2018 voči niektorým žalovaným zastavené, t.j. aj voči v tomto konaní žalobkyniam 1/ a 2/ a to z dôvodu, že v priebehu súdneho konania uznali svoj dlh voči žalobcovi a tento uhradili. Žaloba bola voči žalobkyni 2/ vzatá späť podaním doručeným okresnému súdu 07.06.2018 a voči žalobkyni 1/ podaním doručeným okresnému súdu 14.11.2018. Vo zvyšnej časti bolo konanie voči ostatným žalovaným vylúčené na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 5 C 7/2019. Okresný súd Bardejov následne v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 7/2019 uznesením č.k. 5 C 7/2019-18 z 18.06.2019 pre späťvzatie žaloby žalobcom aj voči v tomto konaní žalobcom 3/ a 4/ (v konaní sp. zn. 5 C 7/2019 boli označení ako žalovaní č. 34 a 35, pozn.) konanie voči ním zastavil a to z dôvodu, že v priebehu súdneho konania uznali svoj dlh voči žalobcovi a tento uhradili. Žaloba bola voči žalobcom 3/ a 4/ vzatá späť podaním doručeným okresnému súdu 02.05.2019.
37. Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 88/2014 konal o žalobe žalobcu - spoločnosti BARDBYT s.r.o. proti žalovaným vlastníkom bytového domu Q. medzi nimi boli aj v tomto konaní žalobcovia 1/ - 4/ a to o zaplatenie nedoplatkov za služby spojené s užívaním ich bytov v bytovom dome Q. v celkovej sume 31 953,24 Eur, pričom z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom voči niektorým zo žalovaných, okresný súd uznesením č.k. 5 C 88/2014-96 z 01.12.2017 konanie zastavil a konanie voči ostatným žalovaným, vrátane v tomto konaní žalobcov 1/ - 4/ vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 6 C 5/2018. Okresný súd Bardejov následne uznesením č.k. 6 C 5/2018-86 z 27.12.2018 pre celkové späťvzatie žaloby žalobcom aj voči v tomto konaní žalobcom 1/ - 4/ (v konaní sp. zn. 6 C 5/2018 boli označení ako žalovaní č. 7, 8, 9 a 10, pozn.) konanie zastavil a to z dôvodu, že v priebehu súdneho konania všetci žalovaní uznali svoj dlh voči žalobcovi a tento uhradili.
38. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“
39. Podľa § 295 CSP „Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.“
40. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o výkone správy z 08.06.2010 „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“
41. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“) v znení účinnom k začiatku, pre toto konanie rozhodného obdobia 01.01.2011 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.“
42. Podľa § 8 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom v rozhodnom čase „Správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom, ktorý spravuje. Prostriedky získané z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len "majetok vlastníkov") musí správca viesť oddelene od účtov správcu v banke, a to osobitne pre každý spravovaný dom. Majiteľom účtu domu zriadeného správcom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; správca je príslušný disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Majetok vlastníkov nie je súčasťou majetku správcu. Majetok vlastníkov nesmie správca použiť na krytie alebo úhradu záväzkov, ktoré bezprostredne nesúvisia s činnosťou spojenou so správou domu. Správca nesmie využiť majetok vlastníkov vo vlastný prospech alebo v prospech tretích osôb.“
43. Podľa § 8 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom v rozhodnom čase „Správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.“
44. Podľa prvej vety § 8a ods. 1 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o výkone správy z 08.06.2010 „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.“
45. Podľa prvej vety § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom v rozhodnom čase „Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“
46. Podľa prvej vety § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov v znení účinnom v rozhodnom čase „Úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke.“
47. Podľa § 451 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“
48. Podľa § 451 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
49. Podľa § 107 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“
50. Podľa § 107 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.“
51. V danom prípade sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú voči žalovanému, aby im zaplatil sumu 7 543,09 Eur [žalobkyňa 1/ - sumu 2 718,92 Eur; žalobkyňa 2/ - sumu 2 841,08 Eur a žalobcovia 3/ a 4/ - sumu 1 983,09 Eur] a to titulom vrátania im platieb, ktoré žalobcovia v rokoch 2011 a 2012 platili ako vlastníci bytov v bytovom dome Q., Ť. XX, P. (v ďalšom len „bytový dom Q.“) za služby spojné s užívaním ich bytov do dispozičnej sféry žalovaného, súc v domnení, že žalovaný je správcom ich bytového domu Q., v ktorom domnení ich žalovaný aj vedome udržiaval, takže žalobcovia boli presvedčení o správnosti svojho postupu, že si plnia svoju zákonnú povinnosť podľa cit. § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a plnenia za služby spojené s užívaním ich bytov platia k „rukám“ resp. do dispozičnej sféry na prijatie týchto platieb oprávneného subjektu, t.j. žalovaného, ktorá skutočnosť sa však neskôr ukázala byť nepravdivou, preto sa žalobcovia voči žalovanému domáhajú svojho nároku na vydanie im týchto nimi realizovaných peňažných plnení, ktoré boli do dispozičnej sféry žalovaného nimi poukazované bez právneho titulu, t.j. žalobcovia sa domáhajú od žalovaného vydania im týchto platieb titulom bezdôvodného obohatenia.
52. Obranná argumentácia žalovaného proti uvedenému žalobnému nároku žalobcov bola založená na dvoch skutočnostiach a to jednako na tom, že (i) na strane žalovaného nemohlo, podľa jeho názoru, dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov, pretože žalobcovia predmetné platby v rokoch 2011 a 2012 platili na účet nie žalovaného, ale na svoj vlastný účet resp. na účet vlastníkov bytov v bytovom dome Q., pričom podľa žalovaného z hľadiska predmetu sporu je celkom irelevantnou otázka, kto resp. ktorý subjekt v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 bol správcom bytového domu Q., ktorá skutočnosť podľa žalovaného zo žaloby ani nevyplýva a taktiež je podľa žalovaného irelevantnou aj otázka, kto mal dispozičné právo k bankovému účtu vlastníkov bytov v bytovom dome K/4 na ktorý účet žalobcovia predmetné platby poukazovali. A ďalšou nosnou skutočnosťou procesnej obrany žalovaného bolo tvrdenie, že (ii) nárok žalobcov na vydanie im bezdôvodného obohatenia bol premlčaný.
53. Vzhľadom na uvedené tvrdenia oboch sporových strán, ktorými si obhajovali svoj hmotnoprávny status, mal okresný súd za to, že v tomto spore bolo nesporným, že žalobcovia v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 boli vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. a že v tomto období platili aj nimi proklamované platby za služby spojené s užívaním ich bytov, ktorú skutočnosť žalovaný v jej podstate nerozporoval a dokonca ju verifikoval ním samotným vydanými písomnými potvrdeniami o tom, že žalovaný evidoval platenie týchto na uvedený účel žalobcami realizovaných platieb za roky 2011 a 2012, pričom týmito písomnými potvrdeniami žalovaný v konečnom dôsledku potvrdil vlastne aj to, že tieto platby boli poukazované do jeho dispozičnej sféry ako správcu a to aj napriek tomu, že v priebehu konania tvrdil, že otázky správcovstva, ako aj dispozičného práva k bankovému účtu vlastníkov bytov v bytovom dome Q., sú pre tento spor irelevantnými. A contrario (dôkaz opakom), ak by tomu tak nebolo, t.j. ak by žalobcovia svoje platby v rokoch 2011 a 2012 nepoukazovali do dispozičnej sféry žalovaného ako správcu bytového domu Q., ako by mal žalovaný o týchto ním písomne potvrdených platbách žalobcov vôbec vedomosť (?) a ako by teda mohol o týchto skutočnostiach vydať žalobcom písomné potvrdenia (?) (viď ďalej).
54. Podľa okresného súdu z hľadiska formulácie žalobného petitu a jeho odôvodnenia, ako aj z hľadiska obrannej argumentácie žalovaného bolo v spore sporným, či na strane žalovaného, ktorý evidoval platby od žalobcov za služby spojené s užívaním ich bytov v bytovom dome Q. v rokoch 2011 a 2012, vzhľadom na okolnosti veci došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a ak k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobcov došlo, či nárok žalobcov na jeho vydanie voči žalovanému je alebo nie je premlčaný.
55. Skôr než by sa bol okresný súd zaoberal podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia ako takého, v súvislosti s námietkou žalovaného, že tým, že okresný súd žalovanému na pojednávaní kládol otázky týkajúce sa jeho správcovstva bytového domu K/4 v rozhodnom období rokov 2011 a 2012,
že teda tým mal okresný súd sám svojvoľne rozširovať skutkové okolnosti žaloby, má okresný súd za potrebné najsamprv podotknúť, že toto sa nezakladá na pravde, pretože celá žaloba je presiaknutá tvrdením žalobcov, že v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 poukazovali platby do dispozičnej sféry žalovaného práve preto lebo boli v presvedčení, že žalovaný je správcom ich bytového domu Q., ktorý ich v tomto presvedčení aj udržiaval, aj preto okresný súd kládol žalovanému otázky týkajúce sa jeho správcovstva bytového domu Q. v období rokov 2011 a 2012, a naviac v danom prípade ide o spor spotrebiteľský týkajúci sa primárne okolností správcovstva bytového domu, v ktorom spore žalobcovia, navyše ako osoby právne nezorientované a navyše v tomto konaní kvalifikovane právne nezastúpené, sú v postavení spotrebiteľov a žalovaný ako subjekt v otázke správcovstva bytových domov odborne podkutý, keďže podľa výpisu z Obchodného registra od 05.01.1993 vykonáva podnikateľskú činnosť aj v oblasti správy domov, má postavenie dodávateľa, pričom podľa cit. § 295 CSP v spotrebiteľských sporoch môže súd vykonať aj dôkazy, ktoré neboli spotrebiteľom navrhnuté, ak je to pre rozhodnutie veci nevyhnutné.
56. Okresný súd je, na rozdiel od žalovaného, toho názoru, že otázka správcovstva bytového domu Q. v rozhodnom období rokov 2011 a 2012, za ktoré obdobie si žalobcovia svoj nárok žalobou uplatňujú, je pre toto konanie otázkou, ktorú je potrebné zodpovedať ako otázku primárnu a predbežnú pre posúdenie, či žalovaný v rokoch 2011 a 2012 účelové platby žalobcov (t.j. platby za služby spojené s užívaním bytov) prijímal do svojej dispozičnej sféry oprávnene a teda dôvodne alebo nie (ich evidenciu vo svojej dispozičnej sfére žalovaný žalobcom aj písomne potvrdil, viď vyššie) a teda či z tohto dôvodu na jeho strane mohlo alebo nemohlo dôjsť na úkor žalobcov k bezdôvodnému (nemajúci dôvod) obohateniu. Inými slovami, podľa okresného súdu otázka správcovstva bytového domu Q. v, pre toto konanie, rozhodnom období rokov 2011 a 2012, nie je v tomto konaní otázkou bezpredmetnou, resp. irelevantnou, tak ako to prezentoval žalovaný, pretože v kontexte odôvodnenia žaloby (podľa odôvodnenia ktorého mal žalovaný do svojej dispozičnej sféry prijať plnenia od žalobcov bez toho, aby bol správcom ich bytového domu), bezdôvodne obohatiť sa na úkor iného nemôže ten, komu svedčí právny „dôvod“ (bezdôvodné - bez danosti dôvodu), resp. právny titul, na základe ktorého je mu plnenie poukázané. V danom prípade tým „dôvodom“ kvôli ktorému žalobcovia svoje účelové platby spojené s užívaním ich bytov, v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 poukazovali do dispozičnej sféry práve žalovaného, bolo ich presvedčenie, že žalovaný je správcom ich bytového domu Q.. Pričom tento dôvod žalobcov je navyše posilnený aj samotným charakterom účelu týchto platieb, ktorých účel, ako už bolo naznačené, súvisel s užívaním bytov žalobcov a keďže v zmysle zákona o vlastníctve bytov sú vlastníci bytov povinní poukazovať preddavkové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv ako aj za služby spojené s užívaním bytov výlučne iba subjektu majúcemu status správcu ich bytového domu (ak nebolo založené spoločenstvo vlastníkov bytov, tak ako je tomu aj v tomto prípade, pozn.), tak žalovaný, aby mohol tieto platby žalobcov určené na uvedený účel prijímať do svojej dispozičnej sféry musel mať v rozhodnom období status správcu ich bytového domu Q., pretože inak by žalobcovia len tak z dobrej vôle „finančne nepodporovali“ žalovaného a len tak by do jeho dispozičnej sféry nezasielali značné finančné obnosy, ak by neboli v domnení, že tak majú urobiť, pretože je správcom ich bytového domu K/4 a teda z toho dôvodu posielali do jeho dispozičnej sféry platby spojené s užívaním ich bytov v presvedčení a očakávaní, že žalovaný ako správca tieto ich platby „rozdistribuuje“ medzi dodávateľov týchto služieb (vodárne, teplárne a pod.).
57. Otázka správcovstva žalovaného vo vzťahu k bytovému domu Q., v súvislosti s účinnosťou výpovede Zmluvy o výkone správy danej žalovanému vlastníkmi bytov v bytovom dome Q., doručenej žalovanému 29.06.2004, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. 812/04 (viď dokazovanie) a ktorá výpoveď nadobudla účinnosť od 01.01.2005, bola ako otázka predbežná už legitímne posúdená okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 362/2005, ktorý v medzitýmnom rozsudku sp. zn. 1 C 362/2005 z 30.12.2009 deklaroval, že cit. „… vlastníci bytov a nebytových priestorov obytného domu Q. účinne k 1.1.2005 vypovedali žalovanému (rozumej SPRAVBYT s.r.o., pozn.) zmluvu o výkone správy a že tento nie je od tohto okamihu správcom bytového domu Q. V. C. Ť. XX, P..“, ktorý medzitýmny rozsudok bol s právoplatnosťou od 29.03.2010 potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co 9/2010 z 10.03.2010. A jednako v súvislosti s tým, že žalovaný mal byť vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. nanovo zvolený za ich správcu na schôdzi vlastníkov bytov aj 08.06.2010, aj táto otázka správcovstva žalovaného v tomto bytovom dome Q., ktorá mala byť založená touto voľbou, bola posúdená a to Okresným súdom Svidník v konaní o žalobe jedného z vlastníkov bytov (Mesto Bardejov) v tomto bytovom dome Q., ktorý žalobou napadol účinnosť tejto voľby deklarovanej uznesením vlastníkov bytov č. 5/2010-06-8 z 08.06.2010, pričom Okresný súd Svidník rozsudkom sp. zn. 2 C 18/2012 z 26.10.2015 určil neplatnosť aj označeného uznesenia vlastníkov bytov bytového domu Q., ktoré rozhodnutie bolo
s právoplatnosťou od 26.04.2017 potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 19/2016 z 22.02.2017.
58. Na margo okresný súd v súvislosti s vyššie zmienenými označenými rozsudkami podotýka, že tak medzitýmny rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 362/2005 z 30.12.2009 (čl. 60-64 spisu), ako aj tento rozsudok potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co 9/2010 z 10.03.2010 (čl. 56-59 spisu), ako aj dovolanie proti označenému rozsudku Krajského súdu v Prešove odmietajúce uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 176/2010 z 30.11.2010 (čl. 54 a 55 spisu), ako aj rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2 C 18/2012 z 26.10.2015 (čl. 65 - 70 spisu) a napokon aj tento rozsudok Okresného súdu Svidník potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 19/2016 z 22.02.2017 (čl. 71 - 76 spisu), boli všetky už prílohou žaloby, ktorá bola spolu s týmito prílohami zaslaná žalovanému na vyjadrenie, takže v tomto kontexte neobstojí námietka právneho zástupcu žalovaného ním vznesená po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej, že o rozsudku Okresného súdu Svidník nemal žalovaný vedomosť, pretože ten, ako už bolo uvedené, mu bol doručený na vedomie ako príloha žaloby a navyše podľa § 204 CSP dôkaz listinou jej čítaním na pojednávaní nie je potrebný, ak ide o listinu, ktorá bola strane sporu v priebehu konania doručená, tak ako to bolo aj v tomto prípade.
59. Z uvedených dôvodov, ktoré sú okresnému súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) mal okresný súd v tomto konaní za to, že otázka správcovstva žalovaného pokiaľ ide o bytový dom Q., pre toto konanie, v rozhodnom období rokov 2011 a 2012, bola už právoplatne právne posúdená legitímnymi súdnymi autoritami [na podporu viď bod 52. a 53. rozsudku okresného súdu v obdobnej veci iného z vlastníkov bytového domu Q. sp. zn. 5 C 199/2013 z 19.01.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 118/2018 zo 17.12.2018, pozn.], podľa posúdenia ktorého žalovaný už od 01.01.2005 a ani v období od 08.06.2010 a teda ani v období rokov 2011 a 2012 nebol správcom bytového domu Q. a teda nemal oprávnenie prijímať od jeho vlastníkov, resp. od vlastníkov bytov v tomto bytovom dome, plnenia za služby spojené s ich užívaním, ktoré oprávnenie v zmysle cit. § 8 zákona o vlastníctve bytov prináleží len a len správcovi bytového domu. Avšak keďže žalovaný aj napriek uvedeným záverom prijal do svojej dispozičnej sféry platby od žalobcov, ktoré boli nimi účelovo zaplatené ako úhrady za služby spojené s užívaním ich bytov, a ktoré platby žalovaný ani po získaní vedomosti o právoplatných záveroch označených súdnych konaní, žalobcom doposiaľ sám tieto platby nevrátil, okresný súd uzavrel, že na strane žalovaného naozaj došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov, keďže od nich prijal plnenia ako správca ich bytového domu Q. a to bez existencie relevantného právneho dôvodu, ktorý by toto jeho správcovstvo zakladal resp. legalizoval.
60. V súvislosti s obrannou argumentáciou žalovaného o neúčinnosti medzitýmneho rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 C 362/2005 z 30.12.2009, ktorým bolo rozhodnuté o danosti právneho základu v tomto označenom konaní uplatňovaného nároku a ktorý medzitýmny rozsudok by mal byť podľa názoru žalovaného neúčinným, pretože konanie o samotnej výške tohto nároku bolo po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, v ďalšom postupe súdom zastavené, okresný súd podotýka, že zastavenie konania vo veci konkrétnej výšky žalovaného nároku pre späťvzatie žaloby po tom, ako bol jeho právny základ deklarovaný právoplatným medzitýmnym rozsudkom, nemá ešte automaticky za následok aj zrušenie resp. „znefunkčnenie“ aj tohto medzitýmneho rozsudku, ktorý je naďalej právoplatný a nebol zrušený v žiadnom zákonnom predvídanom súdnom konaní, okresnému súdu nadriadenou súdnou autoritou. Takže ak by subjekt, ktorý bol žalobcom v konaní okresného súdu sp. zn. 1C 362/2005, opätovne podanou žalobou uplatňoval svoj identický nárok čo do jeho dôvodu a výšky, tak čo do jeho právneho základu by bol opätovne aplikovateľný už právoplatný medzitýmny rozsudok a konanie o otázke konkrétnej výšky tohto nároku by podľa okresného súdu nebolo konaním o res iudicata (o veci už rozhodnutej), pretože zastavenie konania v tejto časti pre späťvzatie žaloby, takúto prekážku už meritórne rozhodnutej veci nevytvára. Právny poriadok Slovenskej republiky nepozná „právny hybrid“ v zmysle ktorého by bolo možné zrušiť právoplatný medzitýmny rozsudok a to rozhodnutím o zastavení konania. Okrem toho podľa okresného súdu je medzitýmny rozsudok okresného súdu v kontexte veci irelevantným, keďže žalobcovia sa domáhajú priznania im nárokov za roky 2011 a 2012, kedy mal žalovaný vykonávať správu bytového domu K/4 na základe novej Zmluvy o výkone správy z 08.06.2010, ktorej platnosť bola posúdená v konaní Okresného súdu Svidník.
61. Na margo uvedeného, v súvislosti s úhradou žalovaných platieb žalobcami do dispozičnej sféry žalovaného v rokoch 2011 a 2012, okresný súd ešte poukazuje, že je zarážajúce, že žalovaný aj napriek tomu, že mu bolo známe rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 30/2011 z
11.04.2011, ktorým bola žalovanému s právoplatnosťou od 27.04.2011 neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa konania v ktorom by sa prezentoval ako správca bytového domu Q. a to až do doby právoplatného skončenia konania sp. zn. 4 C 125/2010, ktoré konanie po postúpení Okresnému súdu Svidník bolo napokon právoplatne skončené 26.04.2017, žalovaný aj napriek tomuto súdnemu imperatívu konal v rozpore s ním, keďže ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, žalovaný ešte aj 17.05.2013 distribuoval žalobcom pozvánku ktorou ako správca zvolával schôdzu vlastníkov bytov bytového domu Q. na 24.05.2013 a schôdzu zvolal aj na 31.03.2015, hoci nebol subjektom, ktorý by bol v zmysle zákonnej definície subjektov oprávnených zvolať schôdzu vlastníkov bytov podľa zákona o vlastníctve bytov. Vzhľadom na toto konanie žalovaného je tak pre okresný súd a bolo by aj pre kohokoľvek objektívne na veci nezainteresovaného, uveriteľným, že žalobcovia ako spotrebitelia v otázke správcovstva právne neznalí, mohli byť žalovaným objektívne uvedení do omylu, kto je ich správcom, keďže v interakcii k nim žalovaný, ako dodávateľ znalý otázok správcovstva, keďže v tejto oblasti podniká, aj napriek označeným právoplatným súdnym rozhodnutiam podnikal cielené a vedomé aktivity, ktoré mohli u vlastníkov bytov bytového domu Q. vyvolať objektívne pochybnosti resp. omyl v tom, kto je správcom ich bytového domu a teda vo vzťahu ku komu majú plniť povinnosti vlastníkov bytov podľa § 8 zákona o vlastníctve bytov. Preto mal okresný súd za to, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného bolo v tomto prípade z jeho strany úmyselným konaním.
62. V kontexte s uvedenými závermi, podľa okresného súdu neobstojí ani obranná nosná argumentácia žalovaného, že on sa na úkor žalobcov ako vlastníkov bytov bytového domu K/4 nemohol objektívne bezdôvodne obohatiť, pretože žalobcovia svoje platby za služby spojené s užívaním ich bytov platili nie na bankový účet žalovaného, ale na svoj vlastný účet, keďže sa malo jednať o bankový účet vlastníkov bytov bytového domu Q.. Z vykonaného dokazovania a to konkrétne jednako zo Zmluvy o výkone správy z 15.06.2010 uzavretej s účinnosťou od 01.01.2011 medzi žalovaným (SPRAVBYT, s.r.o.) ako správcom na jednej strane a vlastníkmi bytov v bytovom dome Q. na strane druhej vyplýva z jej čl. III., bodu 10, že vlastníci bytov bytového domu Q. mali povinnosť uhrádzať platby za služby na bankový účet zriadený žalovaným vo VÚB banke a. s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX. Taktiež zo žalobcami predložených zálohových predpisov vystavených samotným žalovaným 24.02.2011, mali žalobcovia, ako vlastníci bytov v bytovom dome Q., platiť vo výmere rozpočtované zálohové platby nákladov za služby, s účinnosťou od 01.03.2011 na bankový účet vo VÚB banke a.s. IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čo je vlastne účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý bankový účet v zmysle žalobcami predložených šekových ústrižkov, žalobcovia tieto platby v rokoch 2011 a 2012 aj skutočne uhrádzali, ktoré úhrady za tieto roky napokon v zmysle žalovaným v prospech žalobcov vydaných písomných potvrdení, žalovaný aj evidoval a verifikoval. Zo správy VÚB banky a.s., ako aj z jej príloh doručených okresnému súdu 08.01.2020 napokon vyplýva, že bankový účet IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol v tejto banke otvorený už 05.05.2005 a zatvorený bol z dôvodu nevyužívania 30.08.2019 s tým, že 05.05.2005 bol založený ako účet podnikateľský vo vlastníctve žalovaného a v takomto režime bol bankou spravovaný až do 04.03.2011, kedy došlo k zmene resp. k úprave účelu tohto bankového účtu a to tak, že mal slúžiť pre cit. „Správcu vykonávajúceho správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z.“ s tým, že majiteľom účtu (nie finančných prostriedkov, pozn.) bol žalovaný ako „správca“, ktorý v písmene c) záverečných ustanovení vyhlásil cit. „Majiteľ účtu záväzne vyhlasuje, že prostriedky s ktorými bude realizovať jednotlivé obchody je oprávnený spravovať v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v platnom znení, tieto peňažné prostriedky sú majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov.“ Z uvedeného je teda zrejmé, jednako to, že aj keď žalobcom ako vlastníkom bytov v bytovom dome Q. bola tak v Zmluve o výkone správy z júna 2010 s účinnosťou už od 01.01.2011 a v zálohovom predpise na rok 2011 s účinnosťou od 01.03.2011 uložená povinnosť uhrádzať platby za služby na bankový účet IBAN: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, tak tento účet bol v tom čase zriadený ešte ako účet podnikateľský výlučne vo vlastníctve žalovaného, keďže ako už bolo uvedené, k zmene jeho účelu na účet pre správcovskú činnosť došlo až s účinnosťou od 04.03.2011. Navyše podľa správy od VÚB banky a.s., k zmene názvu tohto účtu zo „SPRAVBYT S.R.O.“ na „VLASTNÍCI BYTOV A NP DOMU Č XXX V. C.. Ť. Q..“. došlo na žiadosť žalovaného až v roku 2015, ktorú zmenu banka schválila konkrétne 16.07.2015. Takže čisto z formalistického uhla pohľadu, v rozpore s tvrdením žalovaného, bol bankový účet na ktorý žalobcovia v rokoch 2011 a 2012 činili platby za služby, až do roku 2015 skutočne vedený ako účet s označením majiteľa - „SPRAVBYT S.R.O.“, aj keď je pravdou, že jeho účel bol zadefinovaný už 04.03.2011. Zo zadefinovania účelu označeného bankového účtu, na ktorý žalobcovia činili v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 úhrady za služby a ktorá definícia je v súlade so zákonom o vlastníctve bytov, je zrejmé, že žalovaný, ktorý pri otvorení tohto účtu na uvedený „správcovský“ účel vystupoval
ako správca bytového domu Q. sa zaviazal, že prostriedky na tomto účte, ktoré síce sú vo vlastníctve vlastníkov bytov Q. bude žalovaný spravovať, t.j. bude s nimi disponovať (nakladať s nimi) v súlade so zákonom o vlastníctve bytov, t.j. v súlade s vôľou ich vlastníkov. Inými slovami z uvedeného je zrejmé, že žalovaný bol výlučne oprávnený disponovať s finančnými prostriedkami na označenom bankovom účte, resp. na základe jeho pokynov banke, ktoré pokyny mali „kopírovať“ rozhodnutia resp. vôľu vlastníkov týchto finančných prostriedkov, mohli byť realizované transakcie na tomto bankovom účte, takže ani v tomto smere neobstojí tvrdenie žalovaného, že otázka nositeľa dispozičného práva k tomuto účtu je pre posúdenie, či na strane žalovaného došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcov otázkou irelevantnou, pretože je nevyhnutným mať na zreteli na aký účel žalobcovia svoje platby rokoch 2011 a 2012 na tento bankový účet poukazovali a či žalovaný konal v súlade s týmto ich účelom. V súlade so žalovaným vyhotoveným zálohovým predpisom platieb boli žalobcami tieto zálohové platby v rozhodnom období poukazované na označený bankový účet vo VÚB banke a.s. za účelom úhrady služieb za užívanie ich bytov, t.j. iba na tento účel ich žalovaný mohol použiť, resp. dať pokyn, aby banka s nimi na tento účel naložila, ktorý účel ich použitia na jednej strane žalovaný nepreukázal, avšak na druhej strane podľa žalovaným predloženého výpisu z tohto účtu, je tento bankový účet prázdny, preto zákonite vyvstáva otázka na aký iný ako uvedený účel žalovaný s týmito prostriedkami disponoval a teda či sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcov. V zmysle dojednaní v „Zmluve o bežnom účte“ zo 04.03.2011 bol žalovaný, ktorý bol v tejto zmluve označený ako „Správca“, bol teda oprávnený finančné prostriedky vo vlastníctve vlastníkov bytov spravovať v ich mene a na ich účet, t.j. vlastníci bytov bytového domu Q. mu zverili finančné prostriedky, aby s nimi ako správca naložil na stanovený účel a to, aby ich použil na úhradu za služby spojené s užívaním ich bytov, t.j. aby ich použil a spravoval v ich mene a na ich účet, preto neobstojí jednako ani argumentácia, že na tomto účte nie sú žiadne finančné prostriedky, pretože finančné prostriedky boli preukázateľne v prospech tohto účtu s ktorým mal žalovaný oprávnenie disponovať, žalobcami poukázané, takže žalovaný zodpovedná za nakladanie s nimi a jednako neobstojí ani argumentácia, že vlastníci bytov majú finančné prostriedky na akomsi inom blokovanom bankovom účte v Prima banke a.s., pretože v zmysle vyššie uvedených listinných dôkazov (Zmluva o výkone správy a zálohové predpisy), žalobcovia mali povinnosť platiť platby za služby výlučne na účet vo VÚB banke a.s., tak ako to napokon aj činili a nie na akýsi neznámy účet v Priama banke a.s, ktorého existencia nijako nezbavuje žalovaného jeho zodpovednosti za transparentné a účelové nakladanie (disponovanie) s majetkom vlastníkov bytového domu K/4. Inými slovami, žalobcovia sa pri uhrádzaní platieb za služby spojené s užívaním ich bytov riadili výhradne inštrukciami žalovaného uvedenými v čl. III. bode 10., Zmluvy o výkone správy z 08.06.2010, podľa ktorého pre platby vlastníkov boli zriadené dva samostatné bankové účty a to účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v Dexia banke a.s., určený na platby do fondu prevádzky, opráv a údržby a účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB banke a.s. pre zálohové platby vlastníkov za plnenia, teda v zmysle týchto ustanovení nebol zriadený žiadny účet v Prima banke a.s., o ktorom žalobcovia nemali vedomosť o aký účet sa jedná a taktiež podľa samotným žalovaným vyhotovených zálohových predpisov platieb za služby, mali žalobcovia platiť tieto zálohové platby na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo VÚB banke a.s., pričom podľa žalobcami predložených šekových ústrižkov žalobcovia svoje platby na tento samotným žalovaným uvedený účet aj platili. V tejto spojitosti podľa okresného súdu žalovaný, ktorému boli žalobcami tieto finančné prostriedky zverené do správy, za túto správu aj zodpovedá a nie je vecou žalobcov skúmať a pátrať, kde, resp. na akom inom bankovom účte napr. v Prima banke, a.s. sa tieto finančné prostriedky nachádzajú, resp. z kého dôvodu ich žalovaný previedol z účtov, ktoré boli žalobcom známe na iný účet, im zo Zmluvy o výkone správy z 08.06.2010 neznámy. Navyše podľa zákona o vlastníctve bytov môže správca disponovať s finančnými prostriedkami vlastníkov bytov iba na stanovený účel, t.j. na účel úhrady služieb ich dodávateľom, preto nie je zrejmé z akého dôvodu, žalovaný presúval finančné prostriedky z bankového účtu vo VÚB banke a.s., resp. z Dexia banky a.s. na iný bankový účet a preto podľa okresného súdu nie je možné od žalobcov, ako vlastníkov bytov spravodlivo žiadať a od nich očakávať, aby sami „pátrali“ kde sa ich finančné prostriedky nachádzajú resp. kde ich žalovaný previedol, pretože oni ich zverili do správy žalovaného, za ktorú je žalovaný zodpovedný. Okrem toho, ak žalovaný tvrdil, že z účtu vo VÚB banke a.s. vrátil niektorým vlastníkom platby za roky 2011 a 2012 nie je zrejmé, prečo im nevrátil z tohto účtu iba to, čo zodpovedalo platbám toho ktorého vlastníka, ktorý na tento účet platby za služby činil, tak aby sa „dostalo“ na všetkých vlastníkov, ktorí ne tento účet platby činili, ale z tohto účtu niektorých vlastníkov uspokojil v celom rozsahu ich nároku, t.j. zrejme aj pokiaľ ide o platby do fondu opráv, ktoré však boli platené na bankový účet v Dexia banke a.s., takže na všetkých vlastníkov finančné prostriedky nakoniec neostali. A napokon, ako boli na pojednávaní uviedli aj žalobcovia, žiadateľov o vrátenie platieb za služby platené za roky 2011 a 2012 je okrem nich viac, takže ak by mali sami žalobcovia „pátrať“ po týchto finančných prostriedkoch a domáhať sa ich od iného subjektu, ktorému ich ani neplatili,
mohla by napokon nastať situácia, že sa na všetkých žiadateľov nezvýši, resp. nebude zrejmé platbám ktorých vlastníkov a v akej výške táto suma, ktorá mala byť podľa žalovaného prevedená do dispozičnej sféry spoločnosti BARDBYT s.r.o., korešponduje, takže ak by sa na žalobcov nemuselo „zvýšiť“ a pri opätovnom domáhaní sa ich nároku voči žalovanému, by bol ich nárok už premlčaný.
63. Po ustálení záveru, že na strane žalovaného došlo na úkor žalobcov k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a to jednako z dôvodu, že k jeho rukám bolo žalobcami plnené bez právneho titulu zakladajúceho oprávnenie tieto platby prijať a disponovať s nimi o čom mal žalovaný vedomosť, keďže žalovaný v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 nebol správcom bytového domu K/4, ktorému jedinému, t.j. iba správcovi, by svedčalo právo tieto platby prijímať a s nimi nakladať, sa okresný súd musel následne argumentačne vysporiadať s tým, či nárok žalobcov na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia je lebo nie je premlčaný.
64. V prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, ako tomu je aj v tomto konkrétnom prípade, sa v zmysle cit. § 107 ods. 2 OZ môže na vydanie tohto obohatenia oprávnený subjekt domáhať jeho vydania, v objektívnej premlčacej lehote 10 rokov, ktorá plynie odo dňa keď k bezdôvodnému obohatenou došlo, t.j. v danom prípade odo dňa kedy žalobcovia plnenie za služby spojené s užívaním ich bytov za obdobie rokov 2011 a 2012 zaplatili. A keďže podľa cit § 10 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov sú vlastníci bytov povinní platiť zálohové platby za služby spojené s užívaním ich bytov mesačne vopred, tak úhrada za mesiac 01/2011, ktorá je prvou z radu úhrad, vydania ktorých sa žalobcovia podanou žalobou domáhajú (01/2011-12/2012), bola splatnou v 12/2010, takže objektívna 10 ročná premlčacia lehota na jej vydanie by uplynula najneskôr 12/2020, t.j. až po podaní žaloby, ktorá bola v danom prípade žalobcami podaná už 05.03.2019, t.j. pred uplynutím 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty na vydanie úmyselného bezdôvodného obohatenia. A keďže už pri prvej z radu žalovaných úhrad nedošlo k jej premlčaniu v 10 ročnej objektívnej premlčacej lehote, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu ďalších za touto úhradou nasledujúcich žalovaných zálohových platieb za roky 2011 a 2012, ktorých vydania sa žalobcovia titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanému domáhajú.
65. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa však posudzuje nie len v rámci plynutia objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty, ale aj v jej rámci sa pohybujúcej 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť subjektu oprávnenému na vydanie bezdôvodného obohatenia od okamihu kedy sa tento oprávnený subjekt (v danom prípade žalobcovia) dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a súčasne (kumulatívne) keď sa dozvedel, kto sa takto na jeho úkor bezdôvodne obohatil. V danom prípade žalovaný svoju námietku premlčania žalovaného nároku odôvodnil tým, že žalobcovia museli vedieť, že žalovaný nie je správcom bytového domu Q. už od doručenia mu výpovede žalobcov zo Zmluvy o výkone správy 29.06.2004, o ktorej samotní žalobcovia vyhlásili, že jej platnosť žalobou nik nenapadol; resp. že o tom museli žalobcovia vedieť najskôr od 29.03.2010, kedy nadobudol právoplatnosť medzitýmny rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 362/2005 pojednávajúci o otázke správcovstva bytového domu Q.; prípade od 27.04.2011 kedy nadobudlo právoplatnosť predbežné opatrenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 30/2011 z 11.04.2011, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa konania, v ktorom by vystupoval ako správca bytového domu Q..
66. Pokiaľ ide teda o plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto, podľa okresného súdu neobstojí argumentácia žalovaného, že žalobcovia mali mať vedomosť, že na ich úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu už v rokoch 2004, 2010 či 2011 a teda, že žalobcovia túto vedomosť mali už viac ako dva roky pred podaním žaloby, a to z viacerých dôvodov. Jednako žalobcovia sa domáhajú vydania im bezdôvodného obohatenia až za roky 2011 a 2012, t.j. za obdobie, kedy mohli byť v omyle resp. v neistote kto je správcom ich bytového domu Q., keďže žalovaný s nimi uzavrel novú Zmluvu o výkone správy aj 08.06.2010, takže v tomto smere je bez právneho významu odvíjať plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty od doručenia žalovanému výpovede zo skoršej Zmluvy o výkone správy v roku 2004, či od právoplatnosti medzitýmneho rozsudku okresného súdu (29.03.2010), ktorý sa týkal posúdenia otázky správcovstva bytového domu Q. žalovaným v súvislosti s výpoveďou zo Zmluvy o výkone správy z roku 2004, ktoré skutočnosti tak predchádzali rozhodné obdobie rokov 2011 a 2012 a právne skutočnosti toto obdobie definujúce. A jednako vzhľadom na to, že otázka správcovstva bytového domu Q. v interakcii na novú Zmluvu o výkone správy, ktorú so žalobcami žalovaný uzavrel ešte aj 08.06.2010 a na podklade ktorej žalovaný vystavoval žalobcom ako správca bytového domu K/4 mesačné zálohové predpisy v rokoch 2011 a 2012, bola definitívne
a s končenou platnosťou vyriešená až 26.04.2017, kedy v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2 C 18/2012 z 26.10.2015, ktorým bola vyslovená aj neplatnosť uznesenia vlastníkov bytov o schválení uzavretia novej Zmluvy o výkone správy z 08.06.2010 so žalovaným. Preto podľa okresného súdu je nutné počítať 2-ročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, práve od tohto dátumu 26.04.2017, pretože až od tohto okamihu mohli byť žalobcovia najskôr v právnej istote, kto je správcom ich bytového domu Q. a kto ním bol od 08.06.2010, t.j. od uzavretia novej Zmluvy o výkone správy a teda až týmto okamihom mohli mať žalobcovia vedomosť komu majú a komu nemajú a nemali povinnosť poukazovať platby za služby spojené s užívaním ich bytov aj v rokoch 2011 a 2012 a teda kto sa prijatím týchto platieb v rokoch 2011 a 2012 na ich úkor obohatil. Do tej doby túto istotu žalobcovia nemali, a mohli byť v objektívnom a uveriteľnom omyle resp. v neistote, kto je správcom ich bytového domu Q. a to už aj len z toho dôvodu, že žalovaný, ktorý je navyše na rozdiel od žalobcov (spotrebiteľov), ako subjekt podnikajúci v oblasti správy domov, právne znalý tejto problematiky, do tej doby, vystupoval voči žalobcom ako vlastníkom bytov v bytovom dome Q., ako aj voči tretím osobám (napr. banka) ako správca bytového domu, keďže napr. v rokoch 2013 a 2015 zvolával schôdze vlastníkov bytov tohto bytového domu, vlastníkom vystavoval mesačné zálohové predpisy za služby spojené s užívaním ich bytov v bytovom dome Q.; vo vzťahu k VÚB banke a.s. pri zmene účelu použitia bankového účtu IBAN: SK77 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 04.03.2011 ako aj pri zmene jeho označenia dňa 16.07.2015 žalovaný vystupoval ako správca bytového domu Q.. Podľa okresného súdu v tomto smere teda nie je možné prisvedčiť argumentácii žalovaného, že subjektívnu 2-ročnú premlčaciu lehotu je nutné počítať už od 27.04.2011, kedy nadobudlo právoplatnosť predbežné opatrenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 30/2011 z 11.04.2011, pretože týmto zabezpečovacím prostriedkom bola žalovanému uložená iba dočasná povinnosť zdržať sa konania vystupovať ako správca bytového domu Q. a to do doby práve právoplatného skončenia konania vedeného napokon Okresným súdom Svidník, t.j. týmto predbežným opatrením bola otázka správcovstva bytového domu Q. riešená len predbežne a dočasne nie s definitívnou platnosťou a teda nemennosťou, pričom ako už bolo aj uvedené, tento imperatív súdu formulovaný týmto predbežným opatrením napokon nedodržiaval a nerešpektoval ani sám žalovaný ako jeho adresát, takže je nelogickým mať za to, aby toto predbežné opatrenie bolo smerodajným pre neochvejnú vedomosť v otázke správcovstva pre žalobcov (spotrebiteľov). Vzhľadom na uvedené, tak možno podľa okresného súdu ustáliť, že 2-ročná subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcom od 26.04.2017 uplynula najneskôr 26.04.2019, pričom však žalobcovia žalobu podali 05.03.2019, t.j. pred jej uplynutím a teda včas, aby nebolo možné nimi žalovaný nárok považovať za premlčaný.
67. Vzhľadom na uvedené závery mal okresný súd za to, že nárok žalobcov na vydanie im bezdôvodného obohatenia žalovaným, spočívajúceho v nimi realizovaných platbách za služby spojené s užívaním ich bytov v bytovom dome Q. v rokoch 2011 a 2012, ktoré platby žalobcovia poukazovali do dispozičnej sféry žalovaného v domnení, že je správcom označeného bytového domu, je dôvodný a preto žalobe žalobcov v rozsahu nimi žalovanej istiny v celom rozsahu vyhovel [obdobne rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 C 199/2013 z 19.01.2018, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18 Co 118/2018 zo 17.12.2018, ktorých konaní bol žalovaný sporovou stranou, pozn.]. Okresný súd mal pritom z vykonaného dokazovania a to konkrétne zo žalobcami predložených písomných potvrdení, ktoré žalovaný vydal žalobcom preukázané, že žalobkyňa 1/ zaplatila za služby spojené s užívaním jej bytu v bytovom dome Q. za roky 2011 a 2012 sumu 2 844,61 Eur (písomné potvrdenie vydané žalovaným 27.02.2014), žalobkyňa 2/ zaplatila sumu 3 276,86 Eur (písomné potvrdenie vydané žalovaným 29.01.2014) a žalobcovia 3/ a 4/ zaplatili spoločne a nerozdielne (manželia) sumu 2 157,72 Eur (písomné potvrdenie vydané žalovaným 18.11.2015). Avšak keďže žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovaného vydania im týchto platieb za roky 2011 a 2012 titulom bezdôvodného obohatenia v nižších sumách, než aké vyplývali z týchto písomných potvrdení vydaných žalovaným a to konkrétne žalobkyňa 1/ sa domáhala zaplatenia jej sumy 2 718,92 Eur; žalobkyňa 2/ sa domáhala zaplatenia jej sumy 2 841,08 Eur a žalobcovia 3/ a 4/ sa domáhali spoločne a nerozdielne zaplatenia im sumy 1 983,09 Eur, okresný súd vzhľadom na uvedené písomné potvrdenia vydané žalovaným považoval výšku týchto súm za nespornú a v záujme nerozhodnúť ultra petitum (t.j. v rozpore so žalobnou žiadosťou) rozhodol o priznaní žalobcom iba nimi žalovaných a čo do výšky nesporných (žalovaný ich uznal) nárokov, tak ako to je uvedené vo výrokoch I. - III. tohto rozhodnutia.
68. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od žalovaného aj priznania im úrokov z omeškania a o vo výške 5 % ročne zo žalovaných súm, počnúc od 07.08.2018 do zaplatenia.
69. Podľa § 488 OZ „Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. “
70. Podľa § 489 OZ „Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.“
71. Podľa § 563 OZ „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“
72. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“
73. Podľa § 517 ods. 2 OZ „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
74. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka „Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
75. Ako už bol okresný súd ustálil tak žalobcovia, ako napokon aj žalovaný sa mohli s konečnou platnosťou dozvedieť, kto bol v rozhodnom období rokov 2011 a 2012 správcom bytového domu Q. a teda kto bol ako správca tohto bytového domu oprávnený od vlastníkov bytov prijímať v tomto období úhrady za služby spojené s užívaním ich bytov, od 26.04.2017, kedy v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 2 C 18/2012 z 26.10.2015, pričom vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prípade žalobcov 2/, 3/ a 4/ preukázané, že títo žalobcovia následne po nadobudnutí tejto vedomosti požiadali žalovaného o vrátanie im platieb za roky 2011 a 2012 listami z 01.08.2018, ktoré boli žalovanému doručené 07.08.2018, takže v zmysle cit. § 563 OZ, žalovaný na základe takejto žiadosti veriteľa(ov) zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého z bezdôvodného obohatenia, mal povinnosť dobrovoľne plniť druhý deň po doručení mu takejto žiadosti, t.j. dňom 08.08.2018, avšak keďže žalovaný týmto dňom dobrovoľne neplnil dostal sa v poradí ďalším dňom po tomto dni určenom na dobrovoľné plnenie do omeškania, t.j. žalovaný sa v prípade žalobcov 2/, 3/ a 4/ dostal do omeškania dňom 09.08.2018, od ktorého dňa im okresný súd priznal z nimi žalovaných dlžných súm aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy do zaplatenia, pričom vo zvyšnej časti ich žalobného nároku (t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy od 07.08.2018 do zaplatenia) okresný súd žalobu žalobcov 2/, 3/ a 4/ zamietol. Pokiaľ ide o žalobkyňu 1/ okresný súd mal za to, že táto vyzvala žalovaného na vrátenie jej platieb za roky 2011 a 2012 dňom podania žaloby, ktorá bola žalovanému doručená 24.04.2019, takže žalovaný mal povinnosť žalobkyni 1/ dobrovoľne plniť dňom 25.04.2019, avšak keďže sa tak nestalo, žalovaný sa voči žalobkyni 1/ dostal do omeškania nasledujúcim dňom, t.j. dňom 26.04.2019 od ktorého dňa okresný súd priznal žalobkyni 1/ voči žalovanému z dlžnej sumy zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne až do zaplatenia dlžnej sumy a vo zvyšku (t.j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy od 07.08.2018 do zaplatenia) okresný súd žalobu žalobkyne 1/ zamietol.
76. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
77. Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
78. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
79. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 255 CSP, keďže žalobcovia boli v konaní úspešnými a ich neúspech sa týkal iba nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva (časti úroku z omeškania), okresný súd priznal žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, tak ako to je uvedené
vo výrokoch V. a VI. tohto rozhodnutia, a žalobcom 3/ a 4/ tento nárok na náhradu trov konania, napriek ich úspechu, nepriznal, tak ako to je uvedené vo výroku VII. tohto rozhodnutia, pretože v konaní im žiadne trovy nevznikli (na pojednávaniach sa nezúčastňovali a v konaní neboli ani právne zastúpený advokátom a nárokmi na trovy). O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.