Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/75/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, proti žalovanému: MATTEO, s. r. o., so sídlom B. Němcovej 1/1905, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 290 564, zastúpený: JUDr. Martin Kákoš, advokát, Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, IČO: 42 201 659, o zaplatenie 392,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. - 90 zo dňa 02. 04. 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. - 90 zo dňa 02. 04. 2019 v napadnutej časti II. a III. výroku a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd odvolanie žalobkyne proti I. výroku rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.

- 90 zo dňa 02. 04. 2019 o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 263,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 13. 09. 2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol (II. výrok) a žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,28 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , , , , , , a v časti trov konania s poukazom na , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 263,38 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 05. 02. 2016 do zaplatenia. Je totiž nesporné, že medzi žalobkyňou ako poisťovateľom a žalovaným ako poistníkom bola platne uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla v nej špecifikovaného, so začiatkom poistenia 12. 09. 2012 na neurčito, pričom bola dojednaná výška ročného poistného v sume 662,99 eura pri poskytnutí bonusu - zľavy za bezškodový priebeh vo výške 70 %. Poistným obdobím bol rok a platenie poistného bolo dojednané v ročnej periodicite so splatnosťou 12. 09. Rovnako je nesporné, že v súvislosti s predmetným havarijným poistením evidovala žalobkyňa u žalovaného za poistné obdobie od 12. 09. 2014 do 11. 09. 2015 dve poistné udalosti, a to zo dňa 31. 03. 2015 a dňa 14. 10. 2014. Nesporné je aj to, že žalovaný zaplatil poistné do 11. 09. 2015 a poistné za ďalšie poistné obdobie, ktoré bolo splatné dňa 12. 09. 2015, nezaplatil. Nakoľko k zmene právnej úpravy až , na ktoré poukazuje

vo svojom písomnom vyjadrení žalovaný, došlo až s účinnosťou od 01. 10. 2018, je zrejmé, že na prejednávaný prípad je s poukazom na potrebné aplikovať predmetné zákonné ustanovenia v znení platnom do 30. 09. 2018. V danom prípade tak nebol preukázaný skorší dátum zániku poistenia než 04. 02. 2016, a to na základe kvalifikovanej výzvy žalobkyne (v zmysle ) zo dňa 14. 12. 2015, ktorá bola žalovanému doručená dňa 04. 01. 2016. Rozhodnutie o tom, kedy poistníkovi zaslať výzvu na zaplatenie poistného, bolo v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy platnej do 30. 09. 2018 plne v právomoci poisťovne. v znení platnom do 30. 09. 2018 žiadnym spôsobom toto rozhodnutie neovplyvňoval. V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na skutočnosť, že poisťovňa má povinnosť poskytnúť poistné plnenie bez ohľadu na skutočnosť, či v čase vzniku poistnej udalosti je, alebo nie je poistné zaplatené. Na druhej strane, poistník má v prípade nezáujmu o ďalšie trvanie poistenia vždy možnosť ukončiť poistný vzťah výpoveďou ku koncu poistného obdobia. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade bolo právom poisťovne rozhodnúť o tom, kedy poistníkovi zaslať kvalifikovanú výzvu na zaplatenie poistného s poučením podľa . Ohľadom dátumu zániku poistenia sa súd stotožnil s názorom žalobkyne. Čo sa týka výšky ročného poistného, z ktorého žalobkyňa (poisťovňa) vychádzala pri výpočte poistného do zániku poistenia, tu bol už súd iného názoru. Je nesporné, že v prejednávanej veci bolo stranami v uzavretej poistnej zmluve dohodnuté ročné poistné v sume 662,99 eura, hoci aj v dôsledku poskytnutej zľavy za bezškodový priebeh. Dohodnuté poistné bolo splatné každoročne dňa 12. 09. príslušného roka. Počas trvania poistenia však pristúpila poisťovňa (žalobkyňa) k jednostrannému zvýšeniu ročného poistného z pôvodnej, dohodnutej sumy 662,99 eura, na sumu 994,49 eura, pričom uvedenú skutočnosť oznámila žalovanému až písomným oznámením, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 31. 08. 2015, t. j. ani nie dva týždne pred splatnosťou ročného poistného. Uvedeným postupom tak znemožnila žalovanému realizovať výpoveď poistenia postupom podľa pre prípad, že by s takouto zvýšenou sumou ročného poistného nesúhlasil. Uvedený postup žalobkyne je potom v rozpore s ustanovením , ktorého jedným z hlavných účelov je možnosť poistníka vypovedať poistnú zmluvu v prípade zmeny poistných podmienok, resp. zmeny sumy poistného ako jednej z podstatných náležitostí poistenia. V danom prípade nemohol žalovaný (poistník) vedieť (aj pri existencii dvoch škodových udalostí), aká konkrétna výška poistného (vzhľadom na komplikovaný prepočet poskytovaných zliav a ich podmienok), by mala byť pre nasledovné poistné obdobie, pričom ide o jedno z podstatných kritérií, podľa ktorých sa poistník rozhoduje, či v zmluvnom poistnom vzťahu zotrvá alebo tento vypovie. Súd preto pri výpočte dlžnej sumy poistného do zániku poistenia vychádzal z dohodnutej sumy poistného 662,99 eura. Obdobie od 12. 09. 2015 do 04. 02. 2016 predstavuje 145 dní, pričom súd pri prepočte vychádzal z počtu dní v roku 365 (nezistiac dôvod na žalobkyňou uplatňovaný počet 360 dní), a preto výsledná suma dlžného poistného do zániku poistenia predstavuje 263,38 eura. Súd zároveň žalobkyni priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 13. 09. 2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po dohodnutej dobe splatnosti ročného poistného (keďže už uvedeným dátumom sa žalovaná dostala do omeškania s platením poistného, ktoré bolo splatné 12. 09. každého roka). Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , nakoľko je síce pravdou, že poistná zmluva je ako zmluvný typ upravená výlučne v a musí spĺňať náležitosti týmto predpisom vyžadované, zároveň je však zrejmé, že z hľadiska charakteru právneho vzťahu medzi stranami sporu ide o záväzkovo-právny vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti ( ), keďže aj predmetné motorové vozidlo, ku ktorému bolo uzavreté havarijné poistenie, bolo evidované na žalovaného ako podnikateľský subjekt a nie na fyzickú osobu nepodnikateľa. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s .

4. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie podľa a , lebo má za to, že v konaní bol preukázaný jej nárok na poistné v celej žalobou uplatnenej výške. Poukázala na skutočnosť, že z poistky síce vyplýva, že ročné poistné za prvé poistné obdobie bolo dohodnuté na 662,99 eura, avšak žalovanému bol poskytnutý bonus - zľava na poistnom za bezškodový priebeh vo výške 70 %, t. j. 1 546,98 eura, ktorá je zakalkulovaná vo výške poistného, pričom základné poistné bez zľavy predstavuje 2 209,97 eura. Žalobkyňa a žalovaný si dojednali ročné poistné v sume 2 209,97 eura. Žalovaný mal vedomosť o tom, že vzhľadom na bezškodový priebeh mu žalobkyňa poskytla zľavu na prvé poistné obdobie a zároveň musel mať vedomosť (nakoľko táto skutočnosť vyplýva zo zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy), že v prípade, ak nastane poistná udalosť, pôvodná zľava bude znížená, t. j. poistné na ďalšie poistné obdobie bude vyššie. Zároveň,

nakoľko došlo k dvom poistným udalostiam (z ktorých dostal poistné plnenie), musel predpokladať, že k zníženiu zľavy a tým aj k zvýšeniu poistného reálne dôjde. Z tohto dôvodu žalobkyňa nepovažuje za dôvodné prihliadať na skutočnosť, že žalovaný nebol oboznámený pred uplynutím lehoty na podanie výpovede v zmysle s presnou výškou poistného na ďalšie poistné obdobie. V prvom rade žalobkyňa nijakým spôsobom ročné poistné jednostranne nezvýšila, nakoľko výška ročného poistného vyplývala z poistnej zmluvy a zmluvných dojednaní, na ktorých sa so žalovaným dohodla. Žalobkyňa je toho názoru, že vo vzťahu k žalovanému neporušila žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť a pri výpočte výšky zľavy z poistného na ďalšie poistné obdobie vychádzala len zo zmluvných podmienok, na ktorých sa so žalovaným dohodla. Žalovaný vstupoval do poistenia s rozhodnou dobou 108 mesiacov bezškodového priebehu - t. j. v zmysle čl. VIII zmluvných dojednaní bola výška zľavy za prvé poistné obdobie 70 %, pričom za bezškodový priebeh v nasledujúcich dvoch ročných poistných obdobiach sa rozhodná doba zvýšila o 12 mesiacov za každý rok bezškodového priebehu na 132 mesiacov a výška bonusu sa nemenila (70 % je maximálna výška poskytovaného bonusu). V poistnom období od 12. 09. 2014 do 11. 09. 2015 boli na poistnej zmluve evidované dve poistné udalosti, ktoré znížili rozhodnú dobu spolu o 48 mesiacov, teda na 84 mesiacov a k nej prislúchajúci bonus vo výške 55 % zo základného poistného. Výška poistného za poistné obdobie od 12. 09. 2015 do 11. 09. 2016 bola na základe uvedeného vypočítaná na sumu 994,49 eura, pričom dlžné poistné predstavuje sumu 392,27 eura (994,49 eura / 360 dní x 142 dní od 12. 09. 2015 do 04. 02. 2016). S poukazom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a plne sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o tom, že poistné bolo zmluvnými stranami dohodnuté na sumu 662,99 eura a nie na sumu 2 209,97 eura. Žalobkyňa v odvolaní namieta, že nepovažuje za dôvodné prihliadať na skutočnosť, že žalovaný nebol oboznámený pred uplynutím lehoty na podanie výpovede v zmysle s presnou výškou poistného na ďalšie poistné obdobie a argumentuje, že ročné poistné jednostranne nijakým spôsobom nezvýšila, a že jeho výška vyplýva z poistnej zmluvy. Je však nepochybné, že žalovaný nemal žiadnu možnosť vopred zistiť a ani ovplyvniť, akú konkrétnu výšku ročného poistného za nasledujúce poistné obdobie žalobkyňa napokon „vypočíta“, a preto takéto navýšenie dohodnutej sumy poistného bolo žalobkyňou vykonané jednostranne. Žalobkyňa toto jednostranné navýšenie žalovanému oznámila až po tom, ako žalovanému uplynula lehota na výpoveď poistenia podľa , čím konala evidentne za účelom jednostranného navýšenia sumy poistného bez možnosti poistnú zmluvu vypovedať druhou zmluvnou stranou. Preto súd správne rozhodol, ak pri výpočte dlžnej sumy poistného do zániku poistenia vychádzal z dohodnutej sumy poistného 662,99 eura za predchádzajúce poistné obdobie, čo napokon výslovne vyplýva aj zo súčasného znenia . Žalobkyňa aj naďalej vo svojom odvolaní bez logického vysvetlenia vypočítava výšku denného poistného podielom sumy 360 a nie počtom dní v roku, t. j. 365, v dôsledku čoho jej výpočet nemôže byť správny. Žalovaný preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobkyňou ( , ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalobkyne je v napadnutej časti II. a III. výroku dôvodné a v časti I. výroku bolo podané neoprávnenou osobou. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 392,27 eura s príslušenstvom titulom dlžného poistného do zániku poistenia. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu č. 6571125330 zo dňa 12. 09. 2012 na dobu neurčitú, v zmysle ktorej si dohodli spôsob platenia poistenia jedenkrát ročne. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť poistné za ďalšie poistné obdobie, jeho poistenie zaniklo dňom 04. 02. 2016. Okresný súd Piešťany vydal vo veci platobný rozkaz č. k. - 11 zo dňa 27. 06. 2018, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. - 27 zo dňa 08. 10. 2018 zrušený. Súd prvej inštancie následne vydal vo veci napadnutý rozsudok, proti ktorému podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

10. Citované ustanovenie zakladá dôvodnosť odvolania a povinnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom odmietnutia spravodlivosti. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako záruka toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Povinnosťou súdov ako štátnych orgánov je dbať o to, aby ústavné práva subjektov zúčastnených na konaní boli riadne dodržiavané. Účastník má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto aj veta druhá a tretia stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Pri odôvodňovaní rozsudku je nevyhnutné vyhnúť sa tomu, aby text odôvodnenia bol popisný a formálny a naopak dôsledne dbať o to, aby obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie týmito atribútmi dôsledne neriadil. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, nesporným v predmetnom konaní bolo, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 12. 09. 2012 poistnú zmluvu č. 6571125330, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla BMW X3 so začiatkom poistenia 12. 09. 2012 na dobu neurčitú. Ročné a zároveň lehotné poistné predstavovalo sumu 662,99 eura, v ktorej už bol zohľadnený bonus, t. j. zľava na poistnom za bezškodový priebeh vo výške 70 % (t. j. v sume 1 546,98 eura) a táto bola zakalkulovaná v poistnom za motorové vozidlo. Spornou skutočnosťou v predmetnej veci bola výška poistného za poistné obdobie od 12. 09. 2015 do 11. 09. 2016, v ktorom žalobkyňa upravila výšku ročného poistného z dôvodu, že počas poistného obdobia od 12. 09. 2014 do 11. 09. 2015 došlo na predmete poistenia k dvom poistným udalostiam, ktoré mali za následok zníženie bonusu z pôvodných 70 % na 55 %, a to v zmysle zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, čl. VIII, bod 1 a 2 a následnú úpravu ročného poistného na sumu 994,49 eura. K jeho úhrade žalovaný v lehote splatnosti (12. 09. 2015) nepristúpil, v dôsledku čoho zaniklo jeho poistenie pre neplatenie dňom 04. 02. 2016 podľa , teda po márnom uplynutí 1 mesiaca od doručenia výzvy poistiteľa na zaplatenie poistného, ktorú žalovaný preukázateľne prevzal dňa 04. 01. 2016. Žalobkyňa si uplatnila poistné za dobu do zániku poistenia, t. j. za obdobie od 12. 09. 2015 do 04. 02. 2016 vo výške 392,27 eura, ktoré vypočítala zo sumy 994,49 eura. Žalovaný túto sumu namietal s odôvodnením, že o jej zvýšení ho žalobkyňa včas neinformovala, a preto za základ nedoplatku na poistnom mala byť vzatá suma poistného za predchádzajúce poistné obdobie, t. j. 662,99 eura.

12. V kontexte zistených skutočností odvolací súd považuje za nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie, že zo strany žalobkyne došlo k jednostrannému zvýšeniu ročného poistenia zo sumy 662,99 eura na sumu 994,49 eura, a že uvedená skutočnosť bola žalovanému oznámená neskoro, čím mu bolo znemožnené realizovať prípadnú výpoveď poistenia. Na uvedený prípad súd prvej inštancie zjavne zmätočne aplikoval čl. XV, bod 11 písm. a/, b/ základných dojednaní havarijného poistenia, v zmysle ktorých je poisťovňa oprávnená výšku základného poistného každoročne upraviť, ak došlo k zvýšeniu cien náhradných dielov a opravárenských prác motorových vozidiel a zvýšeniu percenta škodovosti v určitej skupine motorových vozidiel, pričom podľa bodu 12, ak dôjde k zmene výšky poistného, oznámi poisťovňa poistenému výšku poistného pre ďalší poistný rok písomne, najmenej dva mesiace pred výročným dátumom poistnej zmluvy, ktorý bezprostredne predchádza ďalšiemu poistnému roku. S prihliadnutím na okolnosti tohto prípadu je zrejmé, že zo strany žalobkyne nedošlo k jednostrannému zvýšeniu ročného poistného, ale len k odňatiu časti bonusu poskytnutého žalovanému za bezškodový priebeh poistenia za predchádzajúce poistné obdobie. Keďže v priebehu poistného obdobia od 12. 09. 2014 do 11. 09. 2015 došlo na predmete poistenia k dvom poistným udalostiam (31. 03. 2015 a 14. 10. 2014), žalobkyňa pristúpila k zníženiu bonusu na 55 % a rozhodnú dobu bezškodového priebehu 132 mesiacov skrátila o 48 mesiacov, teda na dobu 84 mesiacov, a to v súlade s čl. VIII, bod 1 v spojení s bodom 2 základných dojednaní pre havarijné poistenie. Pri existencii dvoch poistných udalostí, ktoré z popisu ich vzniku nemožno bez ďalšieho považovať za zavinené inou osobou ako poistníkom, si žalovaný musel byť vedomý, že v nasledujúcom poistnom období žalobkyňa pristúpi k zníženiu bonusu v zmysle zmluvných dojednaní, čo sa následne premietne aj v celkovej výške ročného poistného, ktoré bude musieť žalovaný za predmet poistenia zaplatiť. Ustanovenia, ktoré súd v rámci úpravy výšky základného poistného citoval (článok XV bod 11 písm. a/, b/ v spojení s článkom XV bod 12 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko), sa tak týkajú úplne odlišnej skutkovej situácie a ich nesprávna aplikácia mala nepochybne vplyv aj na správnosť výpočtu výslednej sumy dlžného poistného do zániku poistenia.

13. Odvolací súd záverom k veci poznamenáva, že súd prvej inštancie pri posudzovaní zániku poistenia pre neplatenie správne aplikoval na predmetný vzťah ustanovenie v znení účinnom do 30. 09. 2018. V tom čase platné ustanovenie neupravovalo žiadnu lehotu, v rámci ktorej bola poisťovňa povinná zaslať poistníkovi výzvu na zaplatenie poistného. Pokiaľ žalovaný chcel predísť zvýšeniu poistného v dôsledku odňatia časti bonusu pre spôsobenie dvoch poistných udalostí, nič mu nebránilo v tom, aby poistnú zmluvu jednostranne písomne vypovedal v súlade s .

14. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výroku a s ním súvisiaceho III. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ). Ak by totiž odvolací súd sám vo veci meritórne rozhodol, pripravil by tým v odvolacom konaní neúspešnú sporovú stranu o právo podať opravný prostriedok (teda o právo na riadny dvojinštančný proces), ktoré je jedným z dielčích práv na spravodlivý súdny proces.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude v naznačenom smere opätovne vo veci rozhodnúť, presvedčivo sa vysporiadať s podstatnými skutkovými a právnymi tvrdeniami sporových strán a vec právne posúdiť tak, aby bolo z jeho rozhodnutia zrejmé, ako k výroku dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

16. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

18. Žalobkyňa vo svojom odvolaní napadla rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti I. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe sčasti vyhovel. V uvedenom rozsahu tak bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne a žiadna ujma jej v tejto súvislosti nevznikla. Keďže odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), odvolací súd odvolanie žalobkyne proti I. výroku napadnutého rozsudku podľa odmietol.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.