Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/195/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: R., proti žalovanému: I., o zaplatenie 265,73 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2016, č.k. -39, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 265,73 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 a § 443 Obč. zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 265,73 eur. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím Okresného úradu P., odbor všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov č. M. zo dňa 07.03.2018 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa voči žalobcovi dopustil tým, že mu prerezaním motorovou pílou úmyselne poškodil drevené spodné priečne nosníky na piatich plotových dieloch oplotenia rodinného domu žalobcu, čím žalobcovi podľa odborného vyjadrenia spôsobil škodu vo výške 265,73 eur. Žalobca žalovaného vyzval na náhradu škody listom zo dňa 05.11.2018, ktorú žalovaný neuhradil. Súd prvej inštancie mal za preukázané splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Otázna bola výška škody, ktorá vznikla na oplotení žalobcu priestupkom žalovaného a ktorú žalovaný namietal s poukazom na to, že poškodených bolo len 5 dielcov a nie 10, že neboli správne zadokumentované rozmery poškodených častí a že on už poškodenie opravil. Súd prvej inštancie ustálil výšku škody podľa odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX spracovaného v pôvodne vedenom trestnom konaní spol. I.., kde výška škody bola vyčíslená na sumu 265,73 eur. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by relevantne spochybnil takto určenú výšku škody, nenavrhol vykonať žiadne iné dokazovanie za účelom prehodnotenia, resp. preskúmania takto určenej výšky škody ním spôsobenej. Tiež súd prvej inštancie podotkol, že v priestupkovom konaní to bol žalovaný, ktorý sa vyjadril, že škodu v tejto sume podľa odborného vyjadrenia je ochotný nahradiť. Jeho tvrdenie, že sa dopytoval na výšku škody v spol. J. G., ktorý sa mali vyjadriť v tom zmysle, že škoda je nadhodnotená, nie je relevantným dôkazom, keďže o tomto svojom tvrdení žalovaný ani predložil žiaden dôkaz. Tiež treba dodať, že výšku škody nepredstavuje len nákupná cena nových drevených dielcov, ale všetky náklady potrebné na uvedenie poškodenej veci do predošlého stavu (stavu pred poškodením), a teda sa musia vziať do úvahy aj ostatné potrebné čiastkové úkony, ako vyplýva z odborného vyjadrenia - hodnotu za demontáž -rozobratie poškodenej časti oplotenia, za dodávku a znovuzriadenie oplotenia a náter opravenej časti oplotenia. Výšku škody žalovaný namietal s poukazom na to, že nepoškodil 10 ale len 5 plotových dielcov. V konaní ale ani nebolo sporné to, že žalovaný svojím úmyselným konaním poškodil prerezaním celkovo 5 plotových dielcov, ako to je vyšpecifikované v rozhodnutí o priestupku a aj keď žalovaný ako jeden z argumentov v konaní uvádzal, že nesúhlasí s tým, že poškodil 10 dielcov, ale poškodil len 5 dielcov, súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že poškodenie 10 dielcov sa žalovanému ani nekladie za vinu. Aj sám žalobca uvádza v žalobe, že poškodených bolo 5 dielcov, tak, ako to bolo ustálené aj v priestupkovom konaní a ešte pred postúpením veci v trestnom konaní. Poškodenie 5 dielcov bolo zadokumentované v ohliadke na mieste činu konanej dňa 11.10.2017, pri ktorej bol prítomný žalovaný a z počtu dielcov 5 vychádzalo aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie č. XXX/XXXX, ktorá určovala výšku škody v sume 265,73 eur len na 5 poškodených dielcov oplotenia a nie na 10 dielcoch. Súd prvej inštancie preto ustálil, že poškodených bolo 5 dielcov a len za týchto 5 poškodených dielcov je uplatnená náhrada škody, ktorá bola ustálená odborným vyjadrením vyčísľujúcim škodu na 265,73 eur. Pokiaľ sa žalovaný ďalej bránil tým, že rozmery poškodených 5 dielcoch boli policajtmi nesprávne zmerané a zadokumentované, keď podľa neho rozmery boli menšie, než tie, ktoré boli zmerané vyšetrovateľom, pretože on si dielce premeriaval a tiež namietal, že dielce neboli ohobľované, čím by mala byť škoda nižšia, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal, že by rozmery ním poškodených dielcov boli menšie, než tie, ktoré boli zaznamenané vyšetrovateľom v trestnom konaní na ohliadke miesta činu dňa 11.10.2017 (pri ktorej ohliadke naviac žalovaný bol sám prítomný a z obsahu zápisnice ani nevyplýva, že by proti jej obsahu vzniesol akékoľvek námietky) a s ktorými pracovala organizácia spracúvajúca odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX. V zápisnici z ohliadky miesta činu sa uvádza, že poškodený 7. dielec má rozmery (dĺžky nosníkov x hrúbky nosníkov) 247 x 12 cm, 8.dielec má rozmery 238 x 12 cm, 9. dielec 232 x 12 cm, 11.dielec 235 x 12 cm a 12.dielec 238,5 x 12 cm, pričom všetky plotové diely boli vysoké 185 cm. Rovnako sa tieto rozmery premietli aj do zadania pre spracovanie odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX. pre znaleckú organizáciu a podľa obsahu odborného vyjadrenia, bola škoda určovaná práve pre takto špecifikované časti oplotenia zodpovedajúc zadokumentovaným rozmerom na mieste samom. Z takto zameraných údajov potom ani nevyplýva, že by rozmery boli 250 x 185 cm či 25 x 12 cm, ako uvádza žalovaný v odpore. Preto súd prvej inštancie vychádzal z údajov zistených vyšetrovateľom, týkajúcich sa rozmerov poškodených častí oplotenia, ktoré boli aj predmetom ohodnocovania. Ak žalovaný uvádzal rozmery 250 x 185 cm, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tieto rozmery poškodených plotových dielcov, ktoré sa uvádzali v skoršom odbornom vyjadrení č. XXX/XXXX (ktorý najskôr ohodnotil škodu na 511,66 eur), boli práve následne upravené premeraním na mieste samom pri ohliadke na mieste činu dňa 11.11.2017, čomu následne zodpovedalo aj ďalšie odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX, ktoré pracovalo len s rozmermi takto upravenými, poníženými. Na skoršie odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX súd prvej inštancie preto ani neprihliadal a ani žalobca si z neho svoj nárok v tomto konaní uplatnený nevyvodzoval, a preto ani rozmery poškodených plotových dielcov v tomto skoršom odbornom vyjadrení uvedené (250 x 185 cm) nie sú brané do úvahy. Ak žalovaný uvádzal, že poškodené dielce neboli ohobľované, z obsahu pripojeného spisu (fotodokumentácia oplotenia) vyplýva, že dielce boli zbavené kôry, čo konštatoval aj vyšetrovateľ v žiadosti o odborné vyjadrenie z 12.10.2017, ktoré je súčasťou odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX. Ak žalovaný namietal, že plot už opravil, pričom opravou mal na mysli to, že do poškodených plotových dielov nabil klince, aby sa plot nezrútil, súd prvej inštancie uviedol, že toto nie je žiadna nová skutočnosť, ktorá by tu nebola už v trestnom, resp. neskôr priestupkovom konaní, pretože k predmetnému nabitiu klincov žalovaný podľa obsahu priestupkového spisu pristúpil hneď na druhý deň po tom, čo plot rozpílil. Uvedené klince boli natlčené v oplotení aj v čase ohliadky na mieste samom dňa 11.10.2017, kde sa výskyt a umiestnenie klincov podrobne opisuje, čo bolo aj fotodokumentované a toto bolo prítomné už v čase vykonania znaleckého dokazovania spracovaním odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX, ktoré pracovalo s vtedy dostupnými údajmi z ohliadky na mieste samom a fotodokumentáciou, a preto už vykonané vyčíslenie škody vychádzalo aj zo stavu žalovaným nabitých klincov. Niet preto dôvodu nevychádzať z takto ustálenej výšky škody odborným vyjadrením č. XXX/XXXX. Súd prvej inštancie uviedol, že nabitie klincov do poškodených častí nepredstavuje odstránenie vzniknutej škody, pretože odstránením škody sa má namysli len uvedenie do predošlého stavu (stavu pred poškodením), ktorému stavu zaiste natlčenie klincov do poškodených časti plotu nezodpovedá. Takáto "oprava" preto nezbavuje žalovaného povinnosti nahradiť vzniknutú škodu, ako bola vyčíslená odborným vyjadrením č. XXX/XXXX. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil výšku odborným vyjadrením vyčíslenej náhrady škody či správnosť odborného vyjadrenia, vrátane spochybnenia použitých metód. Žalovaný, nenavrhoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, pričom so všetkými argumentmi žalovaného, pre ktoré namietal výšku uplatnenej škody, sa súd prvej inštancie vysporiadal v napadnutom rozsudku, keď ich vyhodnotil ako nedôvodné. Vychádzal

preto zo spracovaného odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX a žalobcovi priznal titulom náhrady škody na oplotení sumu 265,73 eur, ktorá bola správne vyčíslená ku dňu vzniku poškodenia (06.07.2017). Mal za to, že výška škody jednoznačne vyplynula z vykonaného dokazovania a žalobca preukázal vznik škody v tomto rozsahu. Keďže nebolo preukázané, že by žalovaný čo i len čiastočne túto sumu uhradil, súd prvej inštancie žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v celom rozsahu. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že ak žalovaný žiadal, aby súd odobral vzorku z náteru oplotenia na zistenie údajnej zakázanej látky, nakoľko žalovaný bude pre prípad, že sa zakázaná chemikália preukáže, iniciovať ďalšie konanie o odstránenie náteru, alebo o výmenu plota za nezávadný, toto dokazovanie nevykonal, nakoľko pre rozhodnutie súdu v tomto konaní je bezpredmetné, nepotrebné, predmetu tohto konania sa ani netýka, a preto jeho vykonanie považoval za nehospodárne. Rovnako ak žalobca žiadal, aby súd ustanovil znalca, ani toto dokazovanie nepovažoval pre rozhodnutie súdu za potrebné s odôvodnením, že výška škody bola dostatočne preukázaná odborným vyjadrením spracovaným znaleckou organizáciou a navrhované dokazovanie by bolo nadbytočné. Žalobca naviac ani presne neuviedol, čo konkrétne by znalec mal preskúmať, keď ho navrhoval na preskúmanie „všetkého okolo plotu, aby to bolo naporiadku“. Súd preto stranami navrhované dokazovanie ako nehospodárne a nadbytočné nevykonával. O trovách konania rozhodol podľa , keď žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči žalovanému ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle .

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý naďalej nesúhlasil s výškou uloženej povinnosti nahradiť škodu v sume 265,73 eur. Dôvodil, že výška sumy, ktorá bola ohodnotená odhadcom I.n č. XXX/XXXX. zápisnica z ohliadky poškodenia oplotenia na sumu 511,66 eur bola na základe jeho sťažnosti znížená na sumu 265,73 eur, teda cca na polovicu sumy, nakoľko bol nahlásený nesprávny počet rezaných oplotkov z 10 ks na 5 ks. Nebola odpočítaná z uvedenej sumy hodnota hranola 25 x 12 cm, ktorá podľa predajcu W.. J. je značne vysoká a nemala byť vôbec započítaná do celkovej sumy 511,66 eur, pretože nahlásený rozmer policajnými vyšetrovateľmi 25 x 12 cm je klamstvom. Uvádzal, že na oplotení sa nachádzajú len hranoly o rozmeroch 12 x 6 cm, čo predajca vypočítal na dĺžku 12 m, a to činí 40 eur. Rozmer 25 x 12 cm na dĺžku 12 m bol započítaný sumou 162,- eur, čiže rozdiel medzi klamstvom a skutočnosťou činí 122,- eur. Nakoľko suma 265,73 eur bola nesprávne navýšená o 120,- eur a vyplatená žalobcovi, žiada o jej vrátenie od žalobcu späť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a uhradená suma 265,73 eur pokryla aspoň časť jeho skutočnej škody. Uviedol, že výška škody bola ustálená rozhodnutím Okresného úradu P., odbor všeobecnej vnútornej správy, odd. priestupkov č. M. zo dňa 07.03.2018, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa voči žalobcovi dopustil tým, že mu úmyselne spôsobil škodu - poškodil prerezaním motorovou pílou drevené spodné priečne nosníky na piatich plotových dieloch oplotenia rodinného domu č. XX v obci J., čím mu spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia znalca vo výške 265,73 eur. V priestupkovom konaní, v ktorom žalovaný uznal svoju vinu, proti rozhodnutiu o priestupku sa neodvolal, sám žalovaný uviedol, že škodu v sume 265,73 eur uhradí tak, ako to vyčíslil znalec v odbornom posudku, ktorý sa nachádza v priestupkovom spise. Poukázal zároveň na to, že trestné stíhanie za poškodenie cudzej veci bolo postúpené na priestupkové konanie s ohľadom na zníženie škody, aby žalovaný nebol trestne stíhaný. Pôvodne si uplatnil škodu 511,66 eur. Jedná sa o škodu na plote aj s prácou, plot má z guľatiny, prerezanú na poly a ošúpanú z kôry. Hodnota ošúpanej guľatiny je vyššia ako hodnota hranolov, nakoľko guľatina sa opracováva ručne a nie strojom ako hranoly. V skutočnosti bola škoda na plote vyššia ako ustálil znalec v odbornom vyjadrení.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu naďalej zotrvával na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Naviac uviedol, že celá záležitosť je založená na klamstve a provokácii. Keby nebol žalobca neoprávnene vstúpil na jeho pozemok a do záhrady, kde natieral plot so zakázanou chemikáliou, nebolo by daného sporu. Trval na tom, že suma 265,73 eur bola nadhodnotená.

5. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení a prednesov, trval na tom, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

7. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že v danom spore bolo preukázané splnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú žalovaný spôsobil na oplotení žalobcu a správne bola ustálená aj výška spôsobenej škody. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd sa stotožňuje zo skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle , aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre jeho potvrdenie.

8. K odvolacím námietkam žalobcu, ktoré tento použil už v konaní pred súdom prvej inštancie a na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a vecne správne odpovedal, odvolací súd dodáva:

9. Žalovaný vo svojom odvolaní ako aj následnom vyjadrení len opakuje svoje tvrdenia, ktorými spochybňoval už v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok čo do jeho výšky. Namietal počet poškodených dielcov na oplotení žalobcu, ich rozmery, spochybňoval výšku odborným vyjadrením vyčíslenej náhrady škody, či správnosť odborného vyjadrenia vrátane spochybnenia použitých metód, pričom však nenavrhoval žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

10. Uvedené žalovaným tvrdené skutočnosti posúdil v napadnutom rozhodnutí už súd prvej inštancie, a to vecne správne. So všetkými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie rozsiahlo a správne vyporiadal v napadnutom rozsudku. Žiadne nové skutočnosti a okolnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevyporiadal, žalovaný v podanom odvolaní neuviedol.

11. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné poukázať tiež na princípy, ktorými je ovládané sporové konanie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná. Zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01.07.2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom dochádza v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný a , v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. V ust. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu, ktorými princípmi je a tiež bude nepochybne ovládané konanie tiež v posudzovanej veci, preto je na zodpovednosti strán sporu, ako sa z hľadiska produkovania tvrdení a dôkazov s nimi vysporiadajú, keďže ich nečinnosť v tomto smere im legitímne nemôže priniesť iné, ako v neprospech tej strany, ktorá nebude dostatočne aktívna, vydané rozhodnutie.

12. Na základe týchto záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa a potvrdil.

13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. , a . Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, má preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, keďže mu však trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).