Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/83/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa I., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, pod sp. zn. EX 4020/2010, pre vymoženie 66,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16.7.2019 č.k. -41, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil. Vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 49,19 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ako aj ust. , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným dňa 27.07.2017 žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiaden majetok vhodný na exekúciu, nemá vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave, nepoberá žiadne dávky ani dôchodok, preto by bolo v predmetnom konaní neefektívne vykonávať ďalšie šetrenia a zvyšovať tým výdavky, pričom u povinného nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani z dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na to súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a zároveň rozhodol o trovách exekúcie.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený považoval skutočnosti uvedené súdnym exekútorom v jeho podaní zo dňa 27.7.2017 za irelevantné v kontexte aktuálneho stavu exekúcie. Má za to, že zistenia súdneho exekútora sú z obdobia spred dvoch rokov, čo je z hľadiska posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu na zastavenie exekúcie, nedostatočne preukázaný skutkový stav exekúcie. Zároveň oprávnený zdôraznil, že povinný v roku 2017 uhradil oprávnenému na účet vymáhanú pohľadávku vo výške 66,- Eur. Rovnako tak povinný uhradil oprávnenému ostatné vymáhané pohľadávky v celkovej výške 509,19 Eur, ktorých rozpis oprávnený v odvolaní uviedol. Podľa názoru

oprávneného dôvodnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, tak ako to vyhodnotil súd, nie je v súčasnosti daná.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( a EP v znení účinnom do 31.3.2017), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a preto bolo potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 66,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu

- vykonateľného rozhodnutia ODI Okresného riaditeľstva PZ v Galante, č.k. A 0494043 zo dňa 2.2.2009. Napadnutým uznesením súd exekúciu pre nemajetnosť povinného na podnet súdneho exekútora zastavil. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená a exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je i situácia, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Hoci právna úprava výslovne nerieši situáciu, ak oprávnený napriek zistenej nemajetnosti povinného trvá na pokračovaní v exekúcii, záujem oprávneného pokračovať v exekúcii možno vidieť v zachovaní poradia exekúcie a v nemožnosti premlčania pohľadávky počas priebehu exekúcie. Na druhej strane pre súdneho exekútora môže pokračovanie takejto exekúcie proti nemajetnému povinnému viesť k zvyšovaniu trov exekúcie. Ak teda oprávnený trvá na pokračovaní v exekúcii proti nemajetnému povinnému a súčasne je ochotný zložiť preddavok na trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, súd nesmie exekúciu z tohto dôvodu zastaviť.

11. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie na návrh súdneho exekútora po zistení, že povinný nevlastní žiadny majetok vhodný na exekúciu, v katastri nehnuteľností exekútor zistil, že povinný nemá vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, šetrením v evidencii vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Ďalším šetrením bolo zistené, že povinný nemá vedený žiadny účet v peňažnom ústave. Povinný nepoberá žiadny dôchodok ani dávky, z ktorých by bolo možné vykonávať zrážky.

12. Oprávnený bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril, či so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlasí. Oprávnený v liste zo dňa 30.1.2018 (č. l. 25 spisu) uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko povinný uhradil vymáhanú pohľadávku v plnej výške 66,- Eur na účet oprávneného dňa 17.5.2017. Okrem toho uhradil na účet oprávneného v roku 2017 aj ďalšie sumy v iných troch exekučných konaniach, celkom vo výške 476,- Eur, preto je zrejmé, že povinný nie je nemajetný, ako to tvrdí súdny exekútor, preto jeho podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je neopodstatnený.

13. Zo spisu však nevyplýva, že by oprávnený bol vyzvaný na prípadné zloženie preddavku na trovy exekúcie súdneho exekútora. Oprávnený v odvolaní jednoznačne prejavil svoju vôľu pokračovať v predmetnej exekúcii. Poverenie na vykonanie exekúcie pritom bolo udelené nielen pre vymoženie istiny 66,- Eur, ale aj pre vymoženie trov exekúcie. Možno konštatovať, že rozhodnutím súdu o zastavení

konania pre nemajetnosť, pri nezohľadnení argumentov oprávneného, že jeho pohľadávka bola v celom rozsahu povinným dobrovoľne uhradená, došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, preto je namieste zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie

14. V prípade, ak by súdny exekútor požiadal o preddavok na trovy exekúcie, a oprávnený by tento preddavok nezložil, bol by to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 31 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, pričom nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie by bol irelevantný. Ak však oprávnený chce pokračovať v exekúcii a je ochotný zložiť preddavok na trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, a teda znášať aj prípadné nevymoženie trov exekúcie, odvolací súd má za to, že súd nemôže z tohto dôvodu exekúciu zastaviť.

15. Pretože odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný.

16. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).