Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-83-2019.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/83/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa I., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Exekútorský úrad so sídlom Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5, pod sp. zn. EX 4020/2010, pre vymoženie 66,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 16.7.2019 č.k. 25Er/839/2010-41, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu zastavil. Vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu trov exekúcie vo výške 49,19 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 58 ods. 5, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2, § 243 h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ako aj ust. § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že súdny exekútor v priebehu exekúcie podaním doručeným dňa 27.07.2017 žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z obsahu exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného a zistil, že tento nevlastní žiaden majetok vhodný na exekúciu, nemá vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá vedený žiaden účet v peňažnom ústave, nepoberá žiadne dávky ani dôchodok, preto by bolo v predmetnom konaní neefektívne vykonávať ďalšie šetrenia a zvyšovať tým výdavky, pričom u povinného nie je predpoklad nadobudnutia majetku ani z dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na to súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a zároveň rozhodol o trovách exekúcie.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený považoval skutočnosti uvedené súdnym exekútorom v jeho podaní zo dňa 27.7.2017 za irelevantné v kontexte aktuálneho stavu exekúcie. Má za to, že zistenia súdneho exekútora sú z obdobia spred dvoch rokov, čo je z hľadiska posudzovania nemajetnosti povinného ako dôvodu na zastavenie exekúcie, nedostatočne preukázaný skutkový stav exekúcie. Zároveň oprávnený zdôraznil, že povinný v roku 2017 uhradil oprávnenému na účet vymáhanú pohľadávku vo výške 66,- Eur. Rovnako tak povinný uhradil oprávnenému ostatné vymáhané pohľadávky v celkovej výške 509,19 Eur, ktorých rozpis oprávnený v odvolaní uviedol. Podľa názoru
oprávneného dôvodnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, tak ako to vyhodnotil súd, nie je v súčasnosti daná.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 355 CSP a § 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a preto bolo potrebné ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 25Er/839/2010 je vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 66,- Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- vykonateľného rozhodnutia ODI Okresného riaditeľstva PZ v Galante, č.k. A 0494043 zo dňa 2.2.2009. Napadnutým uznesením súd exekúciu pre nemajetnosť povinného na podnet súdneho exekútora zastavil. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená a exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. Jedným z dôvodov zastavenia exekúcie je i situácia, keď majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Hoci právna úprava výslovne nerieši situáciu, ak oprávnený napriek zistenej nemajetnosti povinného trvá na pokračovaní v exekúcii, záujem oprávneného pokračovať v exekúcii možno vidieť v zachovaní poradia exekúcie a v nemožnosti premlčania pohľadávky počas priebehu exekúcie. Na druhej strane pre súdneho exekútora môže pokračovanie takejto exekúcie proti nemajetnému povinnému viesť k zvyšovaniu trov exekúcie. Ak teda oprávnený trvá na pokračovaní v exekúcii proti nemajetnému povinnému a súčasne je ochotný zložiť preddavok na trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, súd nesmie exekúciu z tohto dôvodu zastaviť.
11. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie na návrh súdneho exekútora po zistení, že povinný nevlastní žiadny majetok vhodný na exekúciu, v katastri nehnuteľností exekútor zistil, že povinný nemá vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť, šetrením v evidencii vozidiel bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla. Ďalším šetrením bolo zistené, že povinný nemá vedený žiadny účet v peňažnom ústave. Povinný nepoberá žiadny dôchodok ani dávky, z ktorých by bolo možné vykonávať zrážky.
12. Oprávnený bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril, či so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlasí. Oprávnený v liste zo dňa 30.1.2018 (č. l. 25 spisu) uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko povinný uhradil vymáhanú pohľadávku v plnej výške 66,- Eur na účet oprávneného dňa 17.5.2017. Okrem toho uhradil na účet oprávneného v roku 2017 aj ďalšie sumy v iných troch exekučných konaniach, celkom vo výške 476,- Eur, preto je zrejmé, že povinný nie je nemajetný, ako to tvrdí súdny exekútor, preto jeho podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je neopodstatnený.
13. Zo spisu však nevyplýva, že by oprávnený bol vyzvaný na prípadné zloženie preddavku na trovy exekúcie súdneho exekútora. Oprávnený v odvolaní jednoznačne prejavil svoju vôľu pokračovať v predmetnej exekúcii. Poverenie na vykonanie exekúcie pritom bolo udelené nielen pre vymoženie istiny 66,- Eur, ale aj pre vymoženie trov exekúcie. Možno konštatovať, že rozhodnutím súdu o zastavení
konania pre nemajetnosť, pri nezohľadnení argumentov oprávneného, že jeho pohľadávka bola v celom rozsahu povinným dobrovoľne uhradená, došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, preto je namieste zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
14. V prípade, ak by súdny exekútor požiadal o preddavok na trovy exekúcie, a oprávnený by tento preddavok nezložil, bol by to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 31 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, pričom nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie by bol irelevantný. Ak však oprávnený chce pokračovať v exekúcii a je ochotný zložiť preddavok na trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, a teda znášať aj prípadné nevymoženie trov exekúcie, odvolací súd má za to, že súd nemôže z tohto dôvodu exekúciu zastaviť.
15. Pretože odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný.
16. Naostatok odvolací súd upriamuje pozornosť na zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2020 a ktorý upravuje postup ukončenia exekučných konaní (starých exekúcií) začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, podľa ktorého v danej veci v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) došlo k predĺženiu rozhodnej doby (resp. neprišlo k uplynutiu rozhodnej doby), v kontexte čoho odvolací súd ďalej konal a o podanom odvolaní rozhodol.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).