Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Cpr/31/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom v právnej veci žalobcu: V. K., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B. XXXX/XX, XXX XX I. - Č. proti žalovanému: ELSPOL NR s.r.o., so sídlom Vašinova 61, 949 01 Nitra, IČO: 46649069 o zaplatenie 3011,92 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.595, 92 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.411,92 eur od 15.7.2016 do 30.10.2017, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.011, 92 eur od 31.10.2016 do 30.6.2019, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.595, 92 eur od 2.7.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 416 eur z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. /Žalobca podal dňa 14.8.2019 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.011, 92 eur, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.411, 92 eur od 15.6.2016 do 30.10.2017 a 5% ročne zo sumy 3.011, 92 eur od 31.11.2017 do zaplatenie , ktorú žalobu odôvodnil tak, ž e strany v spore uzatvorili dňa 27.7.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer počnúc dňom 1.8.2012. Trvanie pracovného pomeru bolo dojednané na dobu neurčitú. V bode 13 pracovnej zmluvy sú upravené podmienky ukončenia pracovnej zmluvy a odstupného tak, že v prípade vzniku nároku na odstupné sa zmluvné strany dohodli na trojmesačnom odstupnom v prípade, ak zamestnanec odpracuje 20 mesiacov a viac spoločnosti. Dňa 30.6. 2016 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru podľa z dôvodu zrušenia pracovného miesta, tento deň bol súčasne určený ako posledný deň trvania pracovného pomeru. Pracovný pomer trval 3 roky a 11 mesiacov. Súčasťou dohody o skončení bolo aj dojednanie o odstupnom a jeho výške, pričom žalovaný poskytol žalobcovi trojmesačné odstupné tak, že mu priznal nárok na odstupné a jeho výšku v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa bodu 8 pracovnej zmluvy výplatný termín u žalovaného bol do 14.teho dňa v nasledujúcom kalendárnom mesiaci po mesiaci, za ktorý sa poskytuje mzda. Žalobcovi prináležala za výkon práce mzda určená pracovnou zmluvou vo výške 1000 eur mesačne brutto. Žalobca mal počas trvania pracovného pomeru nárok na mzdu za posledný mesiac trvania pracovného pomeru tj. mesiac jún 2016 s dátumom splatnosti 14.7.2016, pričom rovnaký dátum malo dôjsť aj k uhradeniu odstupného. Mzda za mesiac jún 2016 nebola žalobcovi vyplatená v nasledujúcom výplatnom termíne ale bola uhradená v čiastočnej výške 400 eur až dňa 31.10.2017, kedy boli u hradené aj ďalšie záväzky žalovaného voči žalobcovi ( nevyplatená mzda za mesiac máj 2016, peňažná náhrada stravných lístkov ), ktoré nie sú predmetom tejto žaloby. Prijatie čiastočnej úhrady 400 eur potvrdil žalobca svojim podpisom. Odstupné vo výške trojnásobku mesačného zárobku nebolo vyplatené žalovaným do podania žaloby, tj. žalovaný je od 15.7.2016 v omeškaní . Z celkovej dlžnej sumy, ktorú mal žalobca voči žalovanému vo výške 3.411, 92 eur, tj. v sume ktorá sa rovná nevyplatenému odstupnému a nevyplatenej mzde za jún 2016 bola do dňa podania žaloby uhradená suma 400 eur ako čiastočná úhrada mzdy za mesiac jún 2016. Ku podaniu žaloby eviduje žalobca voči žalovanému celkovú dlžnú sumu vo výške 3.011,92 eur plus príslušenstvo. Žalobca zaslal dňa 10.1.2017 žalovanému predžalobnú

výzvu na vyplatenie dlžnej sumy a odstupného s upozornením, že v prípade , ak nebude dlžná suma splatená, podá voči žalovanému žalobu na civilný súd a súčasne aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa . Žalovaný na výzvu zo dňa 10.1.2017 reagoval vyjadrením zo dňa 20.1.2017, v ktorom uznal oprávnenosť nároku žalobcu avšak konštatoval finančné problémy žalovaného s prísľubom riešenia situácie voči žalobcovi. Napriek prísľubu splnenia dlhu voči žalobcovi došlo iba k čiastočnej úhrade dlžnej sumy a to až dňa 31.10.2017 ako je opísané vyššie. Následne žalobca poslal žalovanému dňa 5.11.2018 druhú výzvu na vyplatenie zostávajúcej dlžnej sumy a odstupného avšak do dnešného dňa už napriek písomnej výzve a ústnym výzvam nedošlo k úhrade zostávajúcej dlžnej sumy vo výške 3.011,92 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje aj nárok - úroky z omeškania, nakoľko ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu na čl. 40 - 42 uviedol, že žalovaný mu poštovou poukážkou dňa 1.7.2019 uhradil nedoplatok na mzde za jún 2016, ktorý prevzal. Nie je pravdou, že sa jedná o doplatok za jún 2016, keďže zo mzdy vo výške 1.068, 92 eur mu uhradil do tohto dňa spolu 816 eur ( 400 eur dňa 31.10.2017 a 416 eur dňa 1.7.2019) pričom zostáva doplatiť sumu 252,92 eur a odstupné mu vôbec vyplatené nebolo.

2./ Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, sp. zn. dňa 3.7.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi istinu vo výške 3.011,92 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.411, 92 eur od 15.7.2016 do 30.10.2017 a 5% ročne zo sumy 3.011,92 eur od 31.10.2017 do zaplatenia, pričom v zákonnej lehote podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor žalovaný, ktorý v písomnom odôvodnení odporu uviedol, že žalobca nemá nárok na odstupné, nakoľko k ukončeniu pracovného pomeru došlo na jeho žiadosť , bez výpovednej doby, boli mu nachystané ukončenie pracovného pomeru dohodou bez nároku na odstupné, ktoré odmietol podpísať s tým, že sa s konateľom dohodli na inom. Konateľ nebol prítomný v kancelárii a zamestnankyňa nemala možnosť si túto informáciu overiť, preto prerobila ukončenie pracovného pomeru, tak aby žalobcovi vyplýval nárok na odstupné a na jeho naliehanie podpísala dokument. Toto ukončenie pracovného pomeru je však neplatné, pretože pri jej tvorení žalobca zamestnankyňu oklamal o dohode o odstupnom s konateľom, a taktiež preto, lebo nie je podpísaná konateľom ani žiadnou osobu splnomocnenou na takéto úkony. Žalobcovi bolo zaslané správne ukončenie pracovného pomeru poštou aj so sprievodným listom a novou výplatnou páskou. Ku dňu 1.7.2019 bol poštovou poukážkou uhradený doplatok mzdy za kalendárny mesiac jún 2016.

2./ V písomnom vyjadrení žalovaný na čl. 54 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení účelovo zavádza a netvrdí pravdou. Odvoláva sa vo svojom nároku na odstupné na pracovnú zmluvu, konkrétne klauzulu, ktorá zabezpečovala trojmesačné odstupné v prípade odpracovania určitého obdobia kratšieho ako uvádza . Nárok na odstupné by mal len v zmysle výpovede zo strany zamestnávateľa. Nakoľko ale podal výpoveď on, čo aj potvrdil svojim vyjadrením, nemá nárok na odstupné. Žalobca si je vedomý, že výpoveď ktorú má nie je podpísaná oprávnenou osobou, tj. konateľom, pretože ten nebol prítomný v kancelárii v čase spracovania dokumentu. V prípade, žeby tam konateľ bol, nikdy by k výpovede v tejto forme nedošlo, nakoľko dohoda medzi nimi o odstupnom nebola žiadna. Znenie výpovede bolo upravené na základe zavádzajúcej informácie žalobcu a podpísaná pod nátlakom , lebo nechcel čakať. Výpoveď na ktorú sa odvoláva žalobca nie je platná.

3. / Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi

- podacím lístkom a doručenkou na čl. 7 - 10, dohodou o skončení pracovného pomeru na čl. 11, potvrdením o prevzatí hotovosti na čl. 12, pracovnou zmluvou na čl. 13, vyjadrením k výzve na čl. 14, výplatnou páskou na čl. 15, písomnou výzvou na čl. 16 - 17, fotokópiou listinných zásielok na čl. 18 a doručenky na čl. 19 , dohodou o skončení pracovného pomeru na čl. 33,75, výplatnou páskou na čl. 34,74, podacím lístkom na čl. 35, poštovou poukážkou na čl. 36 , 72, zaslaním opravenej dohody na čl. 74 a zistil tento skutkový stav:

Strany v spore uzatvorili dňa 27.7.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer žalobcu dňom 1.8.2012, pričom v bode 13 pracovnej zmluvy strany v spore dohodli, že v prípade vzniku nároku na odstupné sa dohodli na trojmesačnom odstupnom, v prípade, ak zamestnanec odpracuje 20 mesiacov a viac spoločnosti, v ostatných prípadoch platí dvojmesačné odstupné.

Na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.6.2016 na čl. 11 bol ukončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným dňom 30.6.2016 z dôvodu zrušenia pracovného miesta s tým, že zamestnanec má nárok na trojmesačné odstupné. Z výplatnej pásky na čl. 15 vyplýva, že žalobcovi bola vypočítaná čistá mzda za mesiac jún vo výške 3.434,96 eur, kde mesačná mzda bola určená na sumu 727, 28 eur, náhrada mzdy za dovolenku 307, 71 eur, preplatené nevyčerpanie dovolenky 435, 92 eur a odstupné 3.344,76 eur. Čistá mzda predstavovala sumu 3.434, 96 eur. Z písomnej výzva na čl. 17 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie dlžnej mzdy a odstupného do 30.11.2018, pričom túto výzvu ako listinnú zásielku doručoval na adresu žalobcu, ktorý ju neprevzal v odbernej lehote. Z potvrdenia na čl. 12 , z poštovej poukážky na čl. 72, z poštového poukazu na čl. 76 vyplýva, že žalobca prebral hotovosť za pohľadávku voči spoločnosti ELSPOR NR, s.r.o. v sume 1.337, 56 eur ku dňu 31.10.2017 a v sume 500 eur, ktoré mu bolo vyplatené v hotovosti v roku 2016 a ktorá suma predstavovala mzdu za mesiac máj 2016 v sume 816,76 eur, stravné lístky za mesiace august 201 až jún 2016 v sume 620, 80 eur, mzdu za mesiac jún 2016 v sume 400 eur ako čiastočnú úhradu a zároveň dňa 1.7.2019 prevzal sumu 416 eur ako doplatok mzdy za jún 2016. Z dohody o skončení pracovného pomeru na čl. 33 ako aj 75 vyplýva, že žalovaný vypracoval dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú však žalobca nepodpísal. Z výplatnej pásky na čl. 73 vyplýva, že čistá mzda žalobcu za mesiac jún 2016 bola vo výške 1.092, 03 eur, kde mesačná mzda bola vo výške 727, 28 eur, náhrada mzdy za dovolenku 307, 71 eur, preplatené nevyčerpanie dovolenky 435,92 eur. Z listiny na čl. 74 vyplýva, že žalovaný zaslal „ opravený dokument“ dohodu o ukončení pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2016 z dôvodu, že uviedol pracovníčku , ktorá dohodu vystavovala do omylu, pričom konateľ spoločnosti neschválil žiadne odstupné, považuje tento nárok za neoprávnený. Z listiny na čl. 75 - dohoda o skončení pracovného pomeru vyplýva, že tento obsahuje údaje o skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov návrhu zamestnanca, bez nároku na odstupné , s dátumom 30.6.2016, neobsahuje však podpis zamestnanca, iba razítko a nečitateľný podpis zamestnávateľa.

4./ Podľa , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak sú pracovné podmienky podľa ods. 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení v kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty ( naturálna mzda ) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevku na doplnkové a dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov ( akcií ) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky v plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 129 ods. 1 splatnosť mzdy - mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa , , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne . V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru , ak to zamestnanec požaduje , alebo , ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c) .

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatiť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa kedy sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. / Pojem „ mzda „ je v vymedzený všeobecne, pričom mzdou sa rozumejú všetky plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu a to nie len peňažného charakteru ale aj v podobe naturálnej mzdy ako vecné plnenie peňažnej hodnoty. Bližšiu definíciu mzdy neupravuje so zámerom nepredurčovať štruktúru mzdy, ktorej dohodnutie je v kompetencii zmluvných strán pri individuálnom a kolektívnom vyjednávaní. Rozhodujúca je vždy väzba príslušného plnenia na vykonávanú prácu, pričom môže ísť o priamu väzbu na čas výkonu práce alebo podmienky výkonu práce ale aj o nepriamu väzbu na hodnotenie dosiahnutých kvalitatívnych alebo kvantitatívnych výsledkov práce samotného zamestnanca alebo kolektívu zamestnancov. Vrámci mzdových podmienok by preto malo byť dohodnuté len poskytovanie takých plnení, ktoré majú takéto neklamné pojmové znaky mzdy : výnimkou je dojednanie priaznivejšej výšky náhrady za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, ktorá ako osobitné plnenie nie je mzdou ale súvisí s očakávaným výkonom práce. Zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr dokonca nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou ak sa v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve dohodol iný výplatný termín. Je teda možné dohodnúť aj kratšie ako mesačné obdobie výplaty, napríklad / týždňové / . Na základe možnosti dohodnúť iné časové obdobie splatnosti mzdy ako nasledujúci mesiac je možné dohodnúť napríklad kratšie alebo dlhšie obdobie splatnosti časti mzdy alebo niektorej zložky mzdy na neskoršie.

6. / Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť v časti , súd žalobu v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť z časti pred jej doručení žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Žalobca podal žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 20.6.2019, pričom v upomínacom konaní dňa 3.7.2019 bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 3.8.2019, pričom zo spisového materiálu - listinných dôkazov na čl. 76 vyplýva, že žalovaný plnil čiastočne žalobcovi a to konkrétne časť mzdy za mesiac jún 2016 vo výške 416 eur a súd preto konanie v časti o zaplatenie sumy 416 eur zastavil.

7./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je preukázaná v celom rozsahu. Žalobca jednoznačne a to listinnými dôkazmi - dohodou o skončení pracovného pomeru na čl. 11 osvedčil, že jeho pracovný pomer skončil ku dňu 30.6.2016 z dôvodu zrušenia pracovného miesta a zároveň aj s dohodnutou výškou trojmesačného odstupného. Samotnú výšku uplatnenej pohľadávky

žalovaný počas konania žalovaný nenamietal, namietal len samotný nárok, ktorý podľa neho nevznikol z dôvodu , že dohoda o skončení pracovného pomeru tak ako ju predložil žalobca nie je platná. Ako vyplýva aj z ďalších listinných dôkazov - vyjadrenia k výzve na čl. 14 je zrejmé, že žalovaný vedel o skončení pracovného pomeru dohodou a pokiaľ mal za to je táto dohoda neplatná, mohlo sa domáhať na príslušnom súde v zmysle neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou. Túto žalobu však mal uplatniť najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Z listinného dôkazu - vyjadrenia k výzve na čl. 14 je zrejmé, že žalovaný nenamieta samotný vznik pohľadávky , vrátane odstupného, poukazuje však na aktuálnu finančnú situáciu spoločnosti, pre ktorú nemohol túto pohľadávku žalobcovi uhradiť, čo tak isto preukazuje odôvodnenosť nároku žalobcu. Čo sa týka výšky uplatněného nároku, tento jednoznačne je preukázaný a špecifikovaný výplatnou páskou za obdobie mesiaca jún 2016 na čl. 15, kde je jednoznačne čistá mzda špecifikovaná vo výške 3.434, 96 eur, pričom odstupné je uvedené v čiastke 3.344, 76 eur. S poukazom na horeuvedené skutočnosti potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

8./ Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

Podľa 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorá žaloba bola podaná dôvodne, a preto má žalobca ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

1. /Žalobca podal dňa 14.8.2019 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.011, 92 eur, úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.411, 92 eur od 15.6.2016 do 30.10.2017 a 5% ročne zo sumy 3.011, 92 eur od 31.11.2017 do zaplatenie , ktorú žalobu odôvodnil tak, ž e strany v spore uzatvorili dňa 27.7.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer počnúc dňom 1.8.2012. Trvanie pracovného pomeru bolo dojednané na dobu neurčitú. V bode 13 pracovnej zmluvy sú upravené podmienky ukončenia pracovnej zmluvy a odstupného tak, že v prípade vzniku nároku na odstupné sa zmluvné strany dohodli na trojmesačnom odstupnom v prípade, ak zamestnanec odpracuje 20 mesiacov a viac spoločnosti. Dňa 30.6. 2016 uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru podľa z dôvodu zrušenia pracovného miesta, tento deň bol súčasne určený ako posledný deň trvania pracovného pomeru. Pracovný pomer trval 3 roky a 11 mesiacov. Súčasťou dohody o skončení bolo aj dojednanie o odstupnom a jeho výške, pričom žalovaný poskytol žalobcovi trojmesačné odstupné tak, že mu priznal nárok na odstupné a jeho výšku v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa bodu 8 pracovnej zmluvy výplatný termín u žalovaného bol do 14.teho dňa v nasledujúcom kalendárnom mesiaci po mesiaci, za ktorý sa poskytuje mzda. Žalobcovi prináležala za výkon práce mzda určená pracovnou zmluvou vo výške 1000 eur mesačne brutto. Žalobca mal počas trvania pracovného pomeru nárok na mzdu za posledný mesiac trvania pracovného pomeru tj. mesiac jún 2016 s dátumom splatnosti 14.7.2016, pričom rovnaký dátum malo dôjsť aj k uhradeniu odstupného. Mzda za mesiac jún 2016 nebola žalobcovi vyplatená v nasledujúcom výplatnom termíne ale bola uhradená v čiastočnej výške 400 eur až dňa 31.10.2017, kedy boli u hradené aj ďalšie záväzky žalovaného voči žalobcovi ( nevyplatená mzda za mesiac máj 2016, peňažná náhrada stravných lístkov ), ktoré nie sú predmetom tejto žaloby. Prijatie čiastočnej úhrady 400 eur potvrdil žalobca svojim podpisom. Odstupné vo výške trojnásobku mesačného zárobku nebolo vyplatené žalovaným do podania žaloby, tj. žalovaný je od 15.7.2016 v omeškaní . Z celkovej dlžnej sumy, ktorú mal žalobca voči žalovanému vo výške 3.411, 92 eur, tj. v sume ktorá sa rovná nevyplatenému odstupnému a nevyplatenej mzde za jún 2016 bola do dňa podania žaloby uhradená suma 400 eur ako čiastočná úhrada mzdy za mesiac jún 2016. Ku podaniu žaloby eviduje žalobca voči žalovanému celkovú dlžnú sumu vo výške 3.011,92 eur plus príslušenstvo. Žalobca zaslal dňa 10.1.2017 žalovanému predžalobnú výzvu na vyplatenie dlžnej sumy a odstupného s upozornením, že v prípade , ak nebude dlžná suma splatená, podá voči žalovanému žalobu na civilný súd a súčasne aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa . Žalovaný na výzvu zo dňa 10.1.2017 reagoval vyjadrením zo dňa 20.1.2017, v ktorom uznal oprávnenosť nároku žalobcu avšak konštatoval finančné

problémy žalovaného s prísľubom riešenia situácie voči žalobcovi. Napriek prísľubu splnenia dlhu voči žalobcovi došlo iba k čiastočnej úhrade dlžnej sumy a to až dňa 31.10.2017 ako je opísané vyššie. Následne žalobca poslal žalovanému dňa 5.11.2018 druhú výzvu na vyplatenie zostávajúcej dlžnej sumy a odstupného avšak do dnešného dňa už napriek písomnej výzve a ústnym výzvam nedošlo k úhrade zostávajúcej dlžnej sumy vo výške 3.011,92 eur. Zároveň si žalobca uplatňuje aj nárok - úroky z omeškania, nakoľko ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu na čl. 40 - 42 uviedol, že žalovaný mu poštovou poukážkou dňa 1.7.2019 uhradil nedoplatok na mzde za jún 2016, ktorý prevzal. Nie je pravdou, že sa jedná o doplatok za jún 2016, keďže zo mzdy vo výške 1.068, 92 eur mu uhradil do tohto dňa spolu 816 eur ( 400 eur dňa 31.10.2017 a 416 eur dňa 1.7.2019) pričom zostáva doplatiť sumu 252,92 eur a odstupné mu vôbec vyplatené nebolo.

2./ Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní, sp. zn. dňa 3.7.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi istinu vo výške 3.011,92 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.411, 92 eur od 15.7.2016 do 30.10.2017 a 5% ročne zo sumy 3.011,92 eur od 31.10.2017 do zaplatenia, pričom v zákonnej lehote podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor žalovaný, ktorý v písomnom odôvodnení odporu uviedol, že žalobca nemá nárok na odstupné, nakoľko k ukončeniu pracovného pomeru došlo na jeho žiadosť , bez výpovednej doby, boli mu nachystané ukončenie pracovného pomeru dohodou bez nároku na odstupné, ktoré odmietol podpísať s tým, že sa s konateľom dohodli na inom. Konateľ nebol prítomný v kancelárii a zamestnankyňa nemala možnosť si túto informáciu overiť, preto prerobila ukončenie pracovného pomeru, tak aby žalobcovi vyplýval nárok na odstupné a na jeho naliehanie podpísala dokument. Toto ukončenie pracovného pomeru je však neplatné, pretože pri jej tvorení žalobca zamestnankyňu oklamal o dohode o odstupnom s konateľom, a taktiež preto, lebo nie je podpísaná konateľom ani žiadnou osobu splnomocnenou na takéto úkony. Žalobcovi bolo zaslané správne ukončenie pracovného pomeru poštou aj so sprievodným listom a novou výplatnou páskou. Ku dňu 1.7.2019 bol poštovou poukážkou uhradený doplatok mzdy za kalendárny mesiac jún 2016.

2./ V písomnom vyjadrení žalovaný na čl. 54 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení účelovo zavádza a netvrdí pravdou. Odvoláva sa vo svojom nároku na odstupné na pracovnú zmluvu, konkrétne klauzulu, ktorá zabezpečovala trojmesačné odstupné v prípade odpracovania určitého obdobia kratšieho ako uvádza . Nárok na odstupné by mal len v zmysle výpovede zo strany zamestnávateľa. Nakoľko ale podal výpoveď on, čo aj potvrdil svojim vyjadrením, nemá nárok na odstupné. Žalobca si je vedomý, že výpoveď ktorú má nie je podpísaná oprávnenou osobou, tj. konateľom, pretože ten nebol prítomný v kancelárii v čase spracovania dokumentu. V prípade, žeby tam konateľ bol, nikdy by k výpovede v tejto forme nedošlo, nakoľko dohoda medzi nimi o odstupnom nebola žiadna. Znenie výpovede bolo upravené na základe zavádzajúcej informácie žalobcu a podpísaná pod nátlakom , lebo nechcel čakať. Výpoveď na ktorú sa odvoláva žalobca nie je platná.

3. / Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, listinnými dôkazmi

- podacím lístkom a doručenkou na čl. 7 - 10, dohodou o skončení pracovného pomeru na čl. 11, potvrdením o prevzatí hotovosti na čl. 12, pracovnou zmluvou na čl. 13, vyjadrením k výzve na čl. 14, výplatnou páskou na čl. 15, písomnou výzvou na čl. 16 - 17, fotokópiou listinných zásielok na čl. 18 a doručenky na čl. 19 , dohodou o skončení pracovného pomeru na čl. 33,75, výplatnou páskou na čl. 34,74, podacím lístkom na čl. 35, poštovou poukážkou na čl. 36 , 72, zaslaním opravenej dohody na čl. 74 a zistil tento skutkový stav:

Strany v spore uzatvorili dňa 27.7.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer žalobcu dňom 1.8.2012, pričom v bode 13 pracovnej zmluvy strany v spore dohodli, že v prípade vzniku nároku na odstupné sa dohodli na trojmesačnom odstupnom, v prípade, ak zamestnanec odpracuje 20 mesiacov a viac spoločnosti, v ostatných prípadoch platí dvojmesačné odstupné. Na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.6.2016 na čl. 11 bol ukončený pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným dňom 30.6.2016 z dôvodu zrušenia pracovného miesta s tým, že zamestnanec má nárok na trojmesačné odstupné. Z výplatnej pásky na čl. 15 vyplýva, že žalobcovi bola vypočítaná čistá mzda za mesiac jún vo výške 3.434,96 eur, kde mesačná mzda bola určená na sumu 727, 28 eur, náhrada mzdy za dovolenku 307, 71

eur, preplatené nevyčerpanie dovolenky 435, 92 eur a odstupné 3.344,76 eur. Čistá mzda predstavovala sumu 3.434, 96 eur. Z písomnej výzva na čl. 17 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie dlžnej mzdy a odstupného do 30.11.2018, pričom túto výzvu ako listinnú zásielku doručoval na adresu žalobcu, ktorý ju neprevzal v odbernej lehote. Z potvrdenia na čl. 12 , z poštovej poukážky na čl. 72, z poštového poukazu na čl. 76 vyplýva, že žalobca prebral hotovosť za pohľadávku voči spoločnosti ELSPOR NR, s.r.o. v sume 1.337, 56 eur ku dňu 31.10.2017 a v sume 500 eur, ktoré mu bolo vyplatené v hotovosti v roku 2016 a ktorá suma predstavovala mzdu za mesiac máj 2016 v sume 816,76 eur, stravné lístky za mesiace august 201 až jún 2016 v sume 620, 80 eur, mzdu za mesiac jún 2016 v sume 400 eur ako čiastočnú úhradu a zároveň dňa 1.7.2019 prevzal sumu 416 eur ako doplatok mzdy za jún 2016. Z dohody o skončení pracovného pomeru na čl. 33 ako aj 75 vyplýva, že žalovaný vypracoval dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú však žalobca nepodpísal. Z výplatnej pásky na čl. 73 vyplýva, že čistá mzda žalobcu za mesiac jún 2016 bola vo výške 1.092, 03 eur, kde mesačná mzda bola vo výške 727, 28 eur, náhrada mzdy za dovolenku 307, 71 eur, preplatené nevyčerpanie dovolenky 435,92 eur. Z listiny na čl. 74 vyplýva, že žalovaný zaslal „ opravený dokument“ dohodu o ukončení pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2016 z dôvodu, že uviedol pracovníčku , ktorá dohodu vystavovala do omylu, pričom konateľ spoločnosti neschválil žiadne odstupné, považuje tento nárok za neoprávnený. Z listiny na čl. 75 - dohoda o skončení pracovného pomeru vyplýva, že tento obsahuje údaje o skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov návrhu zamestnanca, bez nároku na odstupné , s dátumom 30.6.2016, neobsahuje však podpis zamestnanca, iba razítko a nečitateľný podpis zamestnávateľa.

4./ Podľa , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Ak sú pracovné podmienky podľa ods. 1 písm. d) a odseku 2 dohodnuté v kolektívnej zmluve, stačí uviesť odkaz na ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení v kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac po dobu 12 mesiacov.

Podľa , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty ( naturálna mzda ) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevku na doplnkové a dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov ( akcií ) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky v plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

Podľa § 129 ods. 1 splatnosť mzdy - mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa , , ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne . V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného

pomeru , ak to zamestnanec požaduje , alebo , ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v až c) .

Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou okamžitým skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatiť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa kedy sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5. / Pojem „ mzda „ je v vymedzený všeobecne, pričom mzdou sa rozumejú všetky plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu a to nie len peňažného charakteru ale aj v podobe naturálnej mzdy ako vecné plnenie peňažnej hodnoty. Bližšiu definíciu mzdy neupravuje so zámerom nepredurčovať štruktúru mzdy, ktorej dohodnutie je v kompetencii zmluvných strán pri individuálnom a kolektívnom vyjednávaní. Rozhodujúca je vždy väzba príslušného plnenia na vykonávanú prácu, pričom môže ísť o priamu väzbu na čas výkonu práce alebo podmienky výkonu práce ale aj o nepriamu väzbu na hodnotenie dosiahnutých kvalitatívnych alebo kvantitatívnych výsledkov práce samotného zamestnanca alebo kolektívu zamestnancov. Vrámci mzdových podmienok by preto malo byť dohodnuté len poskytovanie takých plnení, ktoré majú takéto neklamné pojmové znaky mzdy : výnimkou je dojednanie priaznivejšej výšky náhrady za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, ktorá ako osobitné plnenie nie je mzdou ale súvisí s očakávaným výkonom práce. Zamestnancovi musí byť mzda vyplatená najneskôr dokonca nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou ak sa v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve dohodol iný výplatný termín. Je teda možné dohodnúť aj kratšie ako mesačné obdobie výplaty, napríklad / týždňové / . Na základe možnosti dohodnúť iné časové obdobie splatnosti mzdy ako nasledujúci mesiac je možné dohodnúť napríklad kratšie alebo dlhšie obdobie splatnosti časti mzdy alebo niektorej zložky mzdy na neskoršie.

6. / Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa , ak je žaloba vzatá späť v časti , súd žalobu v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť z časti pred jej doručení žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

Žalobca podal žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 20.6.2019, pričom v upomínacom konaní dňa 3.7.2019 bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 3.8.2019, pričom zo spisového materiálu - listinných dôkazov na čl. 76 vyplýva, že žalovaný plnil čiastočne žalobcovi a to konkrétne časť mzdy za mesiac jún 2016 vo výške 416 eur a žalobca žiadal konanie v tejto časti zastaviť a preto súd konanie vzhľadom na dispozičné právo strany v konaní - žalobcu konanie v časti o zaplatenie sumy 416 eur zastavil.

7./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je preukázaná v celom rozsahu. Žalobca jednoznačne a to listinnými dôkazmi - dohodou o skončení pracovného pomeru na čl. 11 osvedčil, že jeho pracovný pomer skončil ku dňu 30.6.2016 z dôvodu zrušenia pracovného miesta a zároveň aj s dohodnutou výškou trojmesačného odstupného. Samotnú výšku uplatnenej pohľadávky žalovaný počas konania žalovaný nenamietal, namietal len samotný nárok, ktorý podľa neho nevznikol z dôvodu , že dohoda o skončení pracovného pomeru tak ako ju predložil žalobca nie je platná. Ako vyplýva aj z ďalších listinných dôkazov - vyjadrenia k výzve na čl. 14 je zrejmé, že žalovaný vedel

o skončení pracovného pomeru dohodou a pokiaľ mal za to , že je táto dohoda neplatná, mohlo sa domáhať na príslušnom súde v zmysle neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou. Túto žalobu však mal uplatniť najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť. Z listinného dôkazu - vyjadrenia k výzve na čl. 14 je zrejmé, že žalovaný nenamieta samotný vznik pohľadávky , vrátane odstupného, poukazuje však na aktuálnu finančnú situáciu spoločnosti, pre ktorú nemohol túto pohľadávku žalobcovi uhradiť, čo tak isto preukazuje odôvodnenosť nároku žalobcu. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, tento jednoznačne je preukázaný a špecifikovaný výplatnou páskou za obdobie mesiaca jún 2016 na čl. 15, kde je jednoznačne čistá mzda špecifikovaná vo výške 3.434, 96 eur, pričom odstupné je uvedené v čiastke 3.344, 76 eur. S poukazom na horeuvedené skutočnosti potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.

8./ Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

Podľa 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorá žaloba bola podaná dôvodne, a preto má žalobca ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovanému. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ).