Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-85-2019.pdf
PDF · 124.4 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/85/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: T. W., bytom B., X. mája. XXX/XX, zastúpená Odborovým zväzom KOVO, so sídlom Bratislava, Miletičova 24, na základe splnomocnenia koná Mgr. Nora Balažovičová, bytom Trnava, Gen. Goliana 6011/26, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia č. 37690-5/2019-BA zo dňa 16. 05. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Konanie na správnom orgáne
1. Rozhodnutím č. 37690-5/2019-BA zo dňa 16. 05. 2019 žalovaná ako odvolací správny orgán potvrdila v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo veci priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13. 12. 2017 tak, že žalobkyňa T. utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 13. 12. 2017 a má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. po zvýšení priznaní sumy úrazovej renty o 2 % v súlade s § 293dq ods. 2 a § 293ddr ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., má nárok na úrazovú rentu od 13. 12. 2017 do 31. 12. 2017 v alikvotnej sume 250,70 eur, vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 408,90 eur. 2. V zmysle § 89 ods. 8 a § 89 ods. 9 a § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v snení zákona č. 266/2017 Z.z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2017 o 2 % na celkovú sumu 417,10 eur mesačne. V zmysle § 89 ods. 8,§ 89 ods. 9, § 293dx ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení zákona č. 266/2017 Z.z., sa suma úrazovej renty zvyšuje od 01. 01. 2019 o 2,6 % na celkovú sumu 428,- eur mesačne. 3. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu odvolanie, v ktorom poukazovala na to, že nesúhlasí s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jej choroba z povolania je chorobou z dlhodobého, nadmerného, jednostranného zaťaženia končatín, v dôsledku čoho nebola schopná vykonávať prácu na pôvodnej pracovnej pozícii a z týchto dôvodov bol ukončený pracovný pomer k 30. 11. 2013. Má za to, že jej zdravotný stav neumožňuje vôbec vykonávať pôvodnú prácu a určenú mieru poklesu schopnosti 45 % považuje za nelogickú. Podľa jej názoru, správna miera poklesu je v jej prípade 100 %, pričom poukázala na záznam z výkonu štátneho zdravotníckeho dozoru na pracovisku zo dňa 02. 05. 2018, prepúšťaciu správu z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa 11. 01. 2019 a lekársky záznam z vyšetrenia lekára pracovnej zdravotnej služby zo dňa 07. 11. 2017. Žiadala zmeniť rozhodnutie tak, že má nárok na úrazovú rentu v sume zodpovedajúcej 100 % miere poklesu pracovnej schopnosti, prípadne zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na nové konanie.
4. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu poškodenej v celkom rozsahu, pričom zo zisteného skutkového stavu, v nadväznosti na príslušné ustanovenia, zistil, že :
- podľa § 88 ods. 1 zákona, poškodený má nárok na úrazovú rentu ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma,
- podľa § 153 ods. 4 písm. a/ zákona, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej činnosti. 5. Z Hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia choroby z povolania z júna 2018 (ďalej len „hlásenie choroby z povolania“) vyplýva, že poškodenej bola dňa 13. 06. 2018 uznaná choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s prvým zistením dňa 13. 12. 2017. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplýva, že žalobkyňa v čase zistenia choroby z povolania pracovala u zamestnávateľa PCA Slovakia s.r.o. so sídlom Trnava, Automobilova 1 na pracovnej pozícii výrobný pracovník. Zamestnávateľ v potvrdení zamestnávateľa o pracovnej anamnéze zamestnanca zo dňa 20. 11. 2018 uviedol, že žalovaná vykonávala prácu zo 7,5 hodinovým denným pracovným časom, počas ktorého vykonávala nasledovné činnosti:
- nakladanie 3 hodiny, 6 minút,
- bodové zváranie manuálnymi kliešťami 3 hodiny, 15 minút,
- medzičas (uchopenie a odloženie bodovačky) 1 hodina, 9 minút. Pracovný pomer bol ukončený dohodou k 30. 11. 2017 podľa § 61 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, teda z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu.
6. Posudkový lekár pobočky v lekárskej správe dňa 11. 12. 2018 uviedol, že poškodenej bola dňa 13. 12. 2017 diagnostikovaná artroza palca ľavej ruky II.-III. stupňa. Z hygienického prieskumu vyplýva, že pôvodná práca žalobkyne bola dynamicko - statická a malé svalové skupiny predlaktia pravej hornej končatiny boli zaťažované iba pri práci na zváracom aparáte Lanquepin. Z profesiogramu pritom vyplýva, že žalobkyňa na tomto zváracom aparáte vykonávala prácu iba 3 hodiny a 15 minút z celkového denného pracovného času, čo predstavuje 43,33 % pracovného času. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že hygienicky prieskum hovorí o preťažení pravej ruky, keďže poškodená je praváčka a zdravotné ťažkosti poškodenej vznikli aj na ľavej ruke. Po dôslednej analýze posudkovou lekárkou bolo zistené, že poškodená vykonávala túto prácu oboma rukami. Ďalej uviedla, že ostatné pracovné činnosti, ktoré vykonávala, môže vykonávať naďalej, nakoľko tieto nemali vplyv na jej chorobu z povolania. Na základe toho určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. 7. Po podaní odvolania bol opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobkyne posudkovou lekárkou pobočky, ktorá odvolaniu nevyhovela a spisovú dokumentáciu postúpila posudkovému lekárovi ústredia so sídlom v Trenčíne, ktorý vypracoval lekársku správu dňa 27. 03. 2019, v ktorej sa stotožnil so závermi posudkovej lekárky pobočky. Pri hospitalizácii poškodenej bola dňa 12. 01. 2018 na KPLaT zistená rizatróza vľavo II.- III. stupňa, stav po opakovaných punkciách a extrirpácii kangliomu ľavej ruky v máji 2017, VAS C a Th chrbtice, impingment ľavého ramena v anamnéze, pri opakovanej hospitalizácii dňa 11. 01. 2019 bol stav poškodenej zhodnotený ako stacionárny, ďalej poukázal na to, že posledný ortopedický nález z januára 2019, v ktorom sú dokumentované horné končatiny poškodenej bez obmedzenia aktívnej či pasívnej hybnosti, bez artritického syndrómu, lakte palpačne nebolestivé, Tines a Phalen negatívny, laboratórne zápalové faktory, taktiež negatívne. Na rtg. vyšetrení rúk boli zistené diskrétne artrotické zmeny DIP. Rovnaký klinický nález konštatoval aj klinický lekár, ktorý po vlastnom vyšetrení poškodenej uviedol, že u poškodenej ide o klinický ľahký postih. Posudkový lekár tiež konštatoval, že žalobkyňa podľa profesiogramu vykonávala prácu s manuálnymi kliešťami z pracovnej zmeny 3 hodiny a 15 minút. Išlo o činnosť, ktorá poškodenej spôsobovala nadmernú záťaž s jednostranným zaťažením a následne aj chorobu z povolania, preto ju nie je schopná vykonávať naďalej. Ostatné výkony podľa profesiogramu, teda nakladanie a ostatné úkony vykonávané v medzičase, by mohla poškodená vykonávať naďalej bez ujmy, preto určil mieru poklesu schopnosti v rozsahu 45 %. 8. Následne bol o stanovisko v predmetnej veci požiadaný odbor lekárskej posudkovej činnosti ústredia, ktorý vo svojom stanovisku zo dňa 29. 04. 2019 potvrdil závery posudkového lekára ako správne, pričom uviedol, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty sa berie okrem iného stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu, resp. choroby z povolania a pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom pracovný úraz, resp.
choroba z povolania vznikli. Z profesiogramu posudkový lekár zistí jednak percento pracovných úkonov z pracovného času, ktoré poškodený daným funkčným postihnutím môže vykonávať percento pracovných úkonov z pracovného času, ktoré už nemôže vykonávať. V celkovom posudku príslušný posudkový lekár vyhodnotí dôsledky choroby z povolania na zníženie alebo stratu pracovných zručností na výkon doterajšieho zamestnania, tak, že percento pracovných úkonov z pracovného času, ktoré už poškodený nemôže vykonávať zodpovedá miere poklesu schopnosti. Zo stanoviska OLPČ ústredia vyplýva, že nie je možné a správne vychádzať premisy, že ak poškodená nemôže byť zamestnaná na pôvodnej pracovnej poztícii, preože nemôže vykonávať čas úkonov z pôvodnej pracovnej náplne, automaticky má mať 100 % mieru poklesu pracovnej schopnosti bez ohľadu na stupeň závažnosti poškodenia na zdraví. Takýto postup by mohol v tomto prípade spôsobiť, že poškodený s minimálnym postihnutím by mal rovnakú mieru poklesu schopnosti ako iný poškodený pracujúci na rovnakej pracovnej pozícii, ktorý následkom choroby z povolania utrpel závažné poškodenie zdravia, napr. ochrnutú alebo amputovanú končatinu. OLPČ ústredia vo svojom stanovisku síce poukázal na hygienický prieskum, z ktorého vyplynulo, že celkom z troch pracovných úkonov pôvodnej pracovnej činnosti poškodenej len pri bodovom zváraní bol prekročený limit pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia hornej končatiny za minútu. Pri ostatných pracovných úkonoch nebol prekročený limit pohybov. Všetky tieto činnosti boli hodnotené ako činnosti ľahkej až stredne ťažkej fyzickej záťaže, pričom poškodená nie je spôsobilá vykonávať iba činnosti s nadmernou záťažou horných končatín a chrbtice. K zistenému skutkovému stavu žalovaný konštatoval, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu poškodeného, a to jednak na základe vyšetrenia poškodeného, doloženej zdravotnej dokumentácie, vrátane lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Za účelom nezávislého posúdenia bolo vykonané posúdenie nielen posudkovým lekárom a ústredia ale aj OLPČ ústredia ako inštančne nadriadenými organizačnými zložkami a ich závery sú rovnaké v tom, že poškodená v dôsledku choroby z povolania nemôže vykonávať iba čase úkonov jej pôvodnej pracovnej činnosti spočívajúcej v bodovom zváraní s manuálnymi kliešťami. 9. Námietky žalobkyne, že je nespôsobilá na výkon pôvodnej pracovnej činnosti, či vyústilo aj ukončením pracovného pomeru, žalovaná neakceptovala, nakoľko z hygienického prieskumu vyplýva, že malé svalové skupiny predlaktia pravej hornej končatiny sú nadmerne zaťažované iba pri práci na zváracom aparáte Lanquepin, pričom však nie je prekročený celozmenový limit, pretože pri ostatných činnostiach, ktoré žalobkyňa vykonávala, horné končatiny nadmerne preťažované neboli. Závery posudkových lekárov, že žalobkyňa môže vykonávať aj podľa KPLaT prácu bez nadmerného preťažovania horných končatinách chrbtice a nie práca na pôvodnej pracovnej pozícii ako taká. Závery posudkových lekárov sú pre rozhodovanie žalovanej záväzné. 10. Žalovaná zdôraznila, že nemožnosť vykonávať prácu pre účely zamestnávateľa a trvania pracovného pomeru, nie je jediným kritériom, ktoré posudkoví lekári žalovanej pri určovaní miery poklesu schopnosti skúmajú. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza najmä z náplne práce (profesiogramu) poškodeného, v rámci jeho pracovného zaradenia, pričom dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca vyhodnocuje dôsledky pracovného úrazu na zníženie alebo stratu pracovných zručností alebo na zníženie, prípadne stratu psychických schopností na výkon doterajšieho zamestnania, zohľadňuje stupeň, formu a štádium poškodenia orgánu alebo systému, t.j. prihliada na klinické štádiá poškodenia zdravia a ďalej skúma možnosť jej ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa alebo na trhu práce. Vychádzajúc z týchto kritérií podľa vyjadrenia lekára pracovnej zdravotnej služby poškodená nie je spôsobilá vykonávať prácu na pôvodnom pracovnom zaradení, nie je dostačujúca na priznanie nároku na úrazovú rentu v absolútnom rozsahu. Zo strany zamestnávateľa je na výkon práce potrebná 100 % schopnosť vykonávať prácu. Akýkoľvek pokles schopnosti vykonávať túto prácu, má za následok preradenie na inú prácu, resp. skončenie pracovného pomeru. To však automaticky nemá za následok stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty 100% ako žiada poškodená. Posudkoví lekári na účely úrazovej renty skúmajú presný rozsah činností, ktoré poškodená v dôsledku choroby z povolania nemôže vykonávať, a tento rozsah činnosti vyjadria v percentách. V danom prípade podľa odborných záverov posudkových lekárov túto činnosť predstavuje bodové zváranie, ktoré poškodená vykonávala 3 hodiny 15 minút denne, čo predstavuje 43 % jej pracovného času. Určenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 45 % považuje za správnu a zákonnú, aj s ohľadom na skutočnosť, že hygienický prieskum preukázal preťažovanie pravej hornej končatiny, pričom degeneratívne zmeny kĺbu palca sa prejavili aj na ľavej hornej končatine.
II.
Žaloba
11. Voči rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa, prostredníctvom Odborového zväzu KOVO, žalobu dňa 19. 07. 2019 na Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením 7Sa/53/2019-35 zo dňa 27. 08. 2019 postúpil vec Krajskému súdu v Nitre, ako súdu miestne príslušnému. Žalobkyňa v žalobe nesúhlasila s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti. Potup žalovanej považovala za absurdný. Jedná sa o formálny matematický prepočet bez vyhodnotenia ďalších skutočností, ktoré tvoria obsah spisu. Žalovaný vôbec nebral do úvahy ostatnú zdravotnú dokumentáciu, ktorá preukazuje, že zdravotný stav žalobkyne jej vôbec neumožňuje vykonávanie pracovnej činnosti. Dňa 07. 01. 2019 bola žalobkyňa opätovne hospitalizovaná na Klinike pracovného lekárstva Univerzitnej nemocnici v Bratislave, so záverom, že žalobkyňa je dlhodobo nespôsobilá výkonu doterajšej práce a nie je vhodná na prácu s nadmerným preťažovaním hodných končatín a chrbtice. Podľa lekárskeho nálezu žalobkyňa aj napriek operácii gangliomu pociťuje bolesti, a to nielen pri akejkoľvek činnosti, ale aj v kľude, keď žiadnu činnosť nevykonáva. Rovnako trpí rhizartrozou - artrozou, koreňového kĺbu palca ľavej ruky II. a III. stupňa a má v ľavej ruke bolesti. Pociťuje tŕpnutie v prstoch a opakovane sú jej podávané pre bolesti obstreky. Žalovaný nezohľadnil v rozhodnutí fakt, že žalobkyňa so zamestnávateľom ukončila pracovný pomer dohodou práve z dôvodu, že nebola schopná vykonávať doterajšiu prácu, čo automatický znamená 100% pokles schopnosti vykonávať doterajšiu prácu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na nové konanie. III. Stanovisko žalovaného
12. Žalovaný správny orgán podal dňa 26. 11. 2019 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný k námietke žalobkyne, že nemôže vykonávať pôvodnú prácu ako celok uviedol, že je v kompetencii posudkových lekárov práve určovať mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodených a pre žalovanú je to záväzné. Nemožnosť vykonávať prácu pre zamestnávateľa nie je jedinými kritériom, ktoré posudkoví lekári posudzujú pri poklese pracovnej schopnosti pre účely pracovnej renty a nie je rozhodujúcim kritériom. Posudkový lekár vychádza najmä z pracovnej náplne profesiogramu poškodeného, v rámci jeho pracovného zaradenia a zohľadňuje aj dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti na zníženie alebo stratu pracovných zručností. Tá skutočnosť, že žalobkyňa podľa vyjadrenia lekára Kliniky pracovného lekárstva nie je spôsobilá vykonávať prácu na pôvodnom pracovnom zaradení, sama o sebe nie je dostačujúca pre priznanie nároku na úrazovú rentu v absolútnom rozsahu. Je potrebné vnímať rozdiel medzi spôsobilosťou vykonávať pôvodnú prácu na pracovné účely a na účely úrazovej renty. Keďže žalobkyni klesla spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu o akýkoľvek podiel, bolo povinnosťou zamestnávateľa ju preradiť na inú pracovnú pozícii, resp. s ňou skončiť pracovný pomer. Zo strany zamestnávateľa je totiž pre výkon práce potrebná úplná spôsobilosť vykonávať prácu. Preto lekári pracovného lekárstva boli povinní žalobkyňu označiť ako nespôsobilú vykonávať pôvodnú pracovnú pozíciu, ak jej spôsobilosť v akomkoľvek rozsahu klesla. Samotné rozviazanie pracovného pomeru však podľa žalovaného nevylučuje určenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v nižšom rozsahu ako je 100 %. Na účely renty posudkoví lekári skúmajú presný rozsah činnosti, ktoré žalobkyňa v dôsledku choroby z povolania nemôže vykonávať a rozsah tejto činnosti vyjadrujú v percentách, ktoré zodpovedajú času, počas ktorého žalobkyňa túto činnosť vykonávala. Čo sa týka námietky žalobkyne, že posudzovanie žalovanej pri poklese pracovnej schopnosti je formálny a matematický, považuje ho za priam absurdný. Žalovaná poukazuje na to, že postup posudkových lekárov nie je regulovaný žiadnou právnou normou a títo nepostupovali pri rozhodovaní nezákonne. Práve posudkoví lekári presne vyhodnotili pokles schopnosti žalobkyne vykonávať pôvodné zamestnanie následkom predmetnej choroby z povolania. V danom prípade z pripojených lekárskych správ nepochybne vyplýva, že v dôsledku choroby z povolania žalobkyňa nemôže vykonávať práce s nadmerným zaťažovaním horných končatín a chrbtice a v nevyrovnaných mikroklimatických podmienkach. Námietka žalobkyne, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne realizované KPLaT v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a renta sú dve odlišné dávky úrazového poistenia, pri posudzovaní ktorých sa zohľadňujú rozdielne kritériá, rozdielnym spôsobom. Pri posudzovaní sťaženia
spoločenského uplatnenia sa nezohľadňuje spôsobilosť vykonávať pôvodnú prácu a profesiogram. Skutočnosť, že KPLaT použila v prípade žalobkyne bodové hodnotenie v strednej sadzbe 600 bodov z možných 1000 potvrdzuje iba to, že sa jedná o stredný stupeň poškodenia zdravia žalobkyne v dôsledku predmetnej choroby z povolania. IV. Vyjadrenie žalobkyne
13. Právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 27. 12. 2019 zaujala písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Poukázala na tú skutočnosť, že žalovaná stanovila percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne len na základe dvoch faktov, a to záznamu, ktorý hovorí, že mala nadmerne zaťažovanú pravú hornú končatinu iba pri práci na zváracom aparáte Lanquepin a na základe profesiogramu, ktorý hovorí, že žalobkyňa vykonáva prácu na zváracom aparáte 3 hodiny a 15 minút počas pracovnej zmeny. Žalovaná nebrala do úvahy ostatné dokumenty ako mimoriadnu prehliadku po dlhodobej PN, prepúšťacie správy z Kliniky pracovného lekárstva, kde bola hospitalizovaná žalobkyňa, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je dlhodobo nespôsobilá vykonávať túto prácu vôbec ako celok a po operácii gangliomu máva bolesti nielen pri bežných prácach, ale dokonca aj v čase, keď je v kľude. Žalobkyňa má naďalej problémy s hornou končatinou a lekári jej doporučujú ďalšiu operáciu. 14. Keďže žalobkyni bola uznaná choroba z povolania, v dôsledku ktorej nemohla vykonávať dovtedy vykonávanú prácu v celom rozsahu a skončila so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti, tak jej bola spôsobená ujma na príjme zo zamestnania v rozsahu 100 %. Zástupkyňa žalobkyne poukázala na obdobný prípad ako jej prípad žalobkyne, a to na rozhodnutie žalovanej č. 54488-4/2017-BA zo dňa 11. 12. 2017, ktorým priznala poistenkyni dôsledky choroby z povolania úrazovú rentu a pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100 %.
V.
Právne názory správneho súdu
12. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobkyni prejednal bez pojednávania a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Je nepochybné zo spisovej dokumentácie, že žalobkyni dňa 13. 12. 2017 bola zistená choroba z povolania - choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín s prvým zistením dňa 13. 12. 2017. Nárok na úrazovú rentu súvisiacu s chorobou z povolania si žalobkyňa uplatnila žiadosťou doručenou pobočke sociálnej poisťovni dňa 16. 10. 2018. Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovou lekárkou pobočky dňa 11. 12. 2018, bolo vydané rozhodnutie z 03. 01. 2018, ktorým bola priznaná žalobkyni úrazová renta z choroby z povolania zistenej 13. 12. 2017 od 13. 12. 2017 v sume 250,70 eur do 31. 12. 2017 a od 01. 01. 2018 v sume 417,10 eur mesačne a od 01. 01. 2019 zvýšená o 2,6% na sumu 428,- eur mesačne. Žalobkyňa voči výpočtu úrazovej renty nemala žiadne námietky, nesúhlasila iba s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti. Má za to, že v dôsledku toho, že nie je schopná vykonávať prácu na pôvodnej pracovnej pozícii a bol s ňou aj ukončený pracovný pomer z tohto dôvodu, považuje určenú mieru poklesu jej pracovnej schopnosti za nelogickú. Vzhľadom na závery lekárskych správ z hospitalizácie ako aj hygienického prieskumu by jej pokles pracovnej schopnosti mal byť určený na 100 %. Posudkový lekár ústredia, ktorý posudzoval dôvody odvolania žalobkyne, posúdil jej pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty dňa 20. 03. 2017 z pracovnej anamnézy bolo preukázané že žalobkyňa pracovala od 01. 08. 2006 do 30. 11. 2017 v PCA Slovakia s.r.o., Automobilova ulica 1, Trnava, kde pracovala ako výrobná pracovníčka. Zo záznamu hygienického prieskumu bolo zistené, že spočiatku pracovala na úseku Predná podlaha, pracovisko TACO. Jednalo sa o ručné zváranie, obsluhu zváracích automatov a vkladanie dielov do zváracej automatickej linky - nakladanie dielov do prípravkou, obsluha robotizovaných ostrovov alebo nakladanie dielov priamo na skelet. Postupne sa výroba automatizovala, toto pracovisko bolo zrušené a postupne nahradzované automatmi. Pozostávalo z viacerých za sebou umiestnených a vzájomne na sebe nadväzujúcich postov, na ktorých pracovníci závesnou bodovačkou
zvárali jednotlivé diely k sebe v určených bodoch. V čase, kedy tam pracoval žalobkyňa, pracoval jeden pracovník s jednou bodovačkou na celú pracovnú dobu. Neskôr sa po 2,5 hodinách striedali, no iba vždy pri ručnom bodovaní. Práca so závesnou bodovačkou spočívala v odobratí karosériového dielu z pristaveného stojana, tento diel alebo prípravok pracovník vložil do neho iný diel, uchopí bodovú zváračku, umiestnenú na záväznom vyvažovacom zariadení obidvomi rukami za držiakmi, ťahom a tlakom rukami a celým telom jej čeľuste umiestni do potrebnej polohy do bodu zvaru a stlačením tlačidla na bodovačke vykoná zvar. Na jednom poste na jednom diele bolo potrebné vykonať viacero zvarov, pritom bodovačku treba umiestniť do inej potrebnej polohy. Podľa hygienického prieskumu išlo o prácu v stoji, pani Hodálová sa pohybovala v priestoru svojho postup (niekoľko m2), pričom rukami manipulovala s karosériovými dielmi a bodovačkou upevnenou v závesnom systéme. Tlačidlami a páčkami ovládala zváranie na bodovacích kliešťach, chod stroja Lanquepin a zatváranie okien na robotických ostrovoch. Išlo o prácu dynamicko-statickú, pričom pri práci s bodovačkou veľké kostrové svaly a drobné svaly zápästia a rúk vykonávali prácu predovšetkým statickú a svaly horných končatín a ramenného pletenca prevažne dynamickú. Pri ostatných prácach vykonávali všetky svaly horných končatín, zápästia a rúk prevažne prácu dynamickú. Pri pracovných úkonoch neboli prítomné mnohopočetné strereotypné pohyby. Pri bodovaní bol zistený prekročený limit pohybov, pri ktorých sú zaťažované malé svalové skupiny predlaktia (flexory a extenzory) pravej hornej končatiny za minútu na zváracom aparáte ale nie je prekročený celozmenový priemerný počet pohybov ani prípustná zmenová hodnota v percentách max. pre mužov a ženy s prevahou dynamickej zložky. Žalobkyňa pracovala od r. 2006 na dvojzmennú prevádzku a od r. 2011 na trojzmennú pracovnú prevádzku. Posudkový lekár sa oboznámil s lekárskymi nálezmi, prepúšťacími správami z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Bratislava, kde bola žalobkyňa hospitalizovaná, ortopedickým vyšetrením, rtg. vyšetrením a vlastným vyšetrením. Posudkový lekár ústredia sa vo svojom posudkovom závere zo dňa 27. 03. 2019 dôsledne venoval zdravotnému stavu žalobkyne, náležite zdôvodnil svoj posudok a oboznámil sa aj s predloženými lekárskymi nálezmi, na ktoré poukazuje žalobkyňa vo svojej žalobe. V posudku konštatoval, že po hospitalizácii od 12. 01. 2018 na Klinike pracovného lekárstva boli zistené diagnostické závery, a to rizartroza vľavo II.- III., stav po opakovaných punkciách a extirpácii gangliomu ľavej ruky v máji 2017, VAS C a Th chrbtice, impingement ľavého ramena v anamnéze. Pri opakovanej hospitalizácii od januára 2019 je stav stacionárny, diagnózy bez zmeny, bol vydaný posudok za sťaženie spoločenského uplatnenia na 600 bodov, ktoré bolo aj vyplatené. Žalobkyňa po ukončené pracovného pomeru dohodou dňa 30. 11. 2017 sa zamestnala ak SBS v supermarkete na plný úväzok. V poslednom ortopedickom náleze zo dňa 09. 01. 2019 sú horné končatiny bez obmedzenia aktívnej či pasívnej hybnosti, bez artritického syndrómu, lakte palpačne nebolestivé, Tinel a Phanel negatívny. Laboratórne zápalové faktory sú negatívne. Na rtg. rúk sú diskrétne artrotické zmeny DIP. Nález je celkové hodnotený ako stacionárny. Rovnaký je aj klinický nález pri vyšetrení posudkovým lekárom. Podľa profesiogramu, ktorý doložil zamestnávateľ, žalobkyňa pred vznikom choroby z povolania vykonávala bodové zváranie manuálnymi kliešťami zo 7,5 hodinového pracovného času 3 hodiny a 15 minút. Jednalo sa o dlhodobú nadmernú záťaž s jednostranným zaťažením, ktoré spôsobilo chorobu z povolania. Ostatné úkony by mohla vykonávať aj naďalej. Zamestnávateľ však takého zaradenie neumožnil, preto došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou. Zakázaná práca u žalobkyne z celej pracovnej zmeny trvala 195 minút, čo dosahuje 45 %. Žalobkyňa je praváčka, najväčší postih riartroza a gangliom zápästia sú dokumentované na ľavej ruke, klinický postih je aktuálne ľahký. Požiadavku žalobkyne o priznanie 100 % poklesu pracovnej schopnosti nie je možné akceptovať, pretože žalobkyňa nemohla vykonávať v pôvodnom zaradení celú pracovnú činnosť, ale len jej časť. Z povahy ochorenia a preukázaných diagnóz a súčasného klinického stavu v porovnaní s profesiogramom jednoznačne vyplýva, že je neschopná vykonávať len práce s bodovým zváraním manuálnymi kliešťami, ostatné práce by v inom pracovnom zaradení dokázala vykonávať bez ujmy na zdraví. Preto nebol dôvod na zmenu percentuálnej miery poklesu. Žalobkyňa môže vykonávať prácu bez dlhodobého nadmerného jednostranného horného zaťaženia horných končatín, tak ako ju vykonáva v súčasnosti v SBS. 13. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 a nedovŕšil dôchodkový vek, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4, alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmito
činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady. Podľa§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 14. Úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku úrazového poistenia, ktorá má poškodenej osobe zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania po jeho opätovnom zaradení do pracovného procesu a kompenzovať tak pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, t.j. činnosť vykonávanú pred vznikom choroby z povolania. Na úrazovú rentu ako dávku poskytovanú z úrazového poistenia má po splnení podmienok stanovených zákonom nárok zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 zákona a fyzická osoba spadajúca do osobného úrazu poistenia podľa § 17 ods. 2 zákona, ktorý v § 83 pre účely poskytovania úrazových dávok definuje túto osobu ako poškodenú ak utrpela pracovný úraz alebo sa u nej zistila choroba z povolania. Základnou podmienkou tak je, aby pokles pracovnej schopnosti bol v priamej súvislosti so zistenou chorobou z povolania, t.j. že uvedený pokles pracovnej činnosti je výslovne zapríčinený chorobou z povolania. Podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia žalovanej bol posudok posudkového lekára ústredia zo dňa 27. 03. 2019, ktorý je popisovaný vyššie a ktorý určil mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na 45 %. 15. V posudzovanej veci medzi procesnými stranami je spornou výška miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne zapríčinená chorobou z povolania zistenou dňa 13. 12. 2017. Podkladom pre rozhodnutie žalovanej o nároku žalobkyne na úrazovú rentu vychádza zo záverov posudkových lekárov, ktorým podkladom bola zdravotná dokumentácia žalobkyne za obdobie od vzniku choroby z povolania v r. 2017. Posudkoví lekári posúdili zdravotný stav aj s prihliadnutím na profesiogram žalobkyne akú prácu vykonávala aj v súvislosti s jej hospitalizáciou na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie bolo preukázané, že žalobkyňa bola uznaná pre chorobu z dlhodobého a nadmerného jednostranného zaťažovania končatín, avšak ako to konštatoval posudkový lekár, činnosť ktorá spôsobovala poškodenej nadmernú záťaž s jednostranným zaťažením a následne aj chorobu z povolania a následne aj nebola schopná vykonávať svoje pôvodné zamestnanie, spôsobila práca žalobkyne s manuálnymi kliešťami, ktorými pracovala z celkovej pracovnej dennej zmeny (7,30 hodín) pracovala 3 hodiny a 15 minút, ostatné výkony počas pracovnej zmeny, ktoré vykonávala podľa profesiogramu mohla žalobkyňa vykonávať bez ujmy. Preto jej posudkový lekár určil mieru poklesu 45 %. Podľa názoru správneho súdu, lekársky posudok na účely rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu, uvádza ochorenie žalobkyne, ktorým trpí, ale aj vyhodnotenie, prečo toto ochorenie spôsobuje jej zníženie schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie. Posudkový lekár sa v posudku vyporiadal aj s tou skutočnosťou ako sa zdravotný stav žalobkyne zmenil po chorobe z povolania a posledným vyšetrením bolo preukázané, že po opakovanej hospitalizácii 11. 01. 2019 bol stav zhodnotený ako stacionárny. Jedná sa u žalobkyni o ľahký klinický postih. Žalovaná v dôsledku riadneho zistenia skutkového stavu požiadala o zaujatie stanoviska OLPČ ústredia, ktorý vo svojom stanovisku z 03. 05. 2019 sa stotožnil so závermi posudkových lekárov v tom, že poškodená žalobkyňa v dôsledku choroby z povolania nemôže vykonávať iba časť úkonov jej pôvodnej pracovnej činnosti spočívajúcej v bodovom zváraní manuálnymi kliešťami. Vo výkone ostatných úkonov poškodenú jej choroba z povolania neobmedzuje a môže ju vykonávať naďalej. 16. Námietka žalobkyne, že výška miery poklesu pracovnej schopnosti 45% je neprimeraná a absurdná, správne jej mala byť priznaná miera poklesu 100 %, je neopodstatnená, pretože takéto tvrdenie žalobkyne podľa názoru správneho súdu, nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ide len o subjektívny názor žalobkyne, ktorý nemohol byť relevantný pri rozhodovaní žalovanej o nároku žalobkyne na úrazovú rentu. Na účely úrazovej renty posudkoví lekári skúmajú presný rozsah činností, ktoré poškodená v dôsledku choroby z povolania nemôže vykonávať, a tento rozsah činnosti vyjadria v percentách, ktoré zodpovedajú času, počas ktorého predmetnú činnosť poškodená vykonávala. V konkrétnom prípade
táto činnosť predstavuje bodové zváranie, ktoré žalobkyňa vykonávala 3 hodiny a 15minút pracovného času, čo je približne 43 % pracovného času, preto určená miera poklesu pracovnej schopnosti bola určená správne a zákonne. 17. K námietke žalobkyne, že je bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 600 bodov správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úrazová renta predstavuje pravidelnú peňažnú dávku, zatiaľ čo náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo, pričom ide o dve odlišné dávky, ktoré nemožno posudzovať na základe rovnakých kritérií. Keďže žalobkyňa v žalobe nenamietala výšku úrazovej renty ani spôsob výpočtu renty choroby z povolania, súd sa týmto výpočtom nezaoberal. 18. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.
19. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý nemal v konaní úspech mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2 , písm. c/).