Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/140/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného JUDr. Dávidom Soukeníkom, advokátom, Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti žalovanému: RNDr. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., R. Č.. X, zastúpenému JUDr. Jozefom Kissom, advokátom, Gerlachovská č. 27, Košice, o zaplatenie 25.423,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -576 zo dňa 5.6.2018 takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovaného odmieta.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 25.423,88 eur istiny, spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,38% z dlžnej sumy ročne od 1.10.2003 do zaplatenia (výrok I.), žalobu o zaplatenie úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.), žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu v plnom rozsahu (výrok III.) a vyslovil, že štát nemá právo na nahradenie trov konania titulom vyplateného svedočného (výrok IV.).

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 28.12.2005 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 25.423,88 eur s príslušenstvom, titulom uhradenia finančného vyúčtovania pri predčasnom ukončení Leasingovej zmluvy č. LZF/01/42105, ktorú uzavreli strany sporu dňa 21.12.2001. V rámci príslušenstva žiadal priznať aj nárok na úrok z omeškania vo výške 11,38% z dlžnej sumy ročne od 26.9.2003 do zaplatenia a požadoval priznať aj právo na náhradu trov tohto konania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a tvrdil, že Leasingová zmluva je od počiatku neplatná, čo vyvodzoval zo skutočnosti, že predmet leasingu pochádza z krádeže, ku ktorej došlo ešte pred uzavretím Leasingovej zmluvy, v dôsledku čoho pri prenajatí kradnutej veci nemohol žalobca previesť na iného viac práv, než mal sám. Tvrdil tiež, že žalobca nemohol na seba previesť vlastníctvo ku kradnutej veci a následne ho prenajať žalovanému. Žalovaný samotnú výšku vyúčtovania (uplatnenú pohľadávku) nerozporoval, naďalej však v priebehu konania namietal právny základ uplatneného nároku s poukazom na svoju dovtedajšiu obranu. Žalovaný zároveň uviedol, že si vhodné vozidlo hľadal prostredníctvom internetu, kde našiel niekoľko ponúk a s týmito navštívil žalobcu, ktorý neskôr komunikoval s perspektívnymi predajcami, pričom spoločnosť PROF-CAR s.r.o. vybral žalobca a začal s ním aj komunikovať a žalovaný neskôr vstúpil do tohto vzťahu. Namietal tiež, že žalobca si v rámci trestného konania neuplatnil svoj nárok na náhradu škody a na pojednávaní dňa 18.5.2018 vzniesol aj námietku premlčania.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania prihliadajúc na prostriedky procesného útoku žalobcu a na prostriedky procesnej obrany žalovaného, na ktoré poukázal, vec právne posúdil podľa , , , a , , a a uzavrel, že nesporné v tomto konaní sú skutočnosti, že žalobca ako leasingový prenajímateľ so žalovaným ako leasingovým nájomcom uzavrel dňa 21.12.2001 Leasingovú zmluvu č. LZF/01/42105, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu vrátane špecifikácie poistenia predmetu leasingu a Všeobecných poistných podmienok, že predmetom zmluvy bol finančný prenájom Y. O - 4x2 T od dodávateľa predmetu leasingu spoločnosti PROF-CAR s.r.o., že predmet leasingu si prevzal žalovaný dňa 25.12.2001 na základe protokolu o prevzatí predmetu zmluvy, že listom žalobcu označeným ako „Ukončenie Leasingovej zmluvy zo dňa 11.2.2003“ žalobca v zmysle bodu 4.4.1 Všeobecných zmluvných podmienok Leasingovú zmluvu vypovedal s odôvodnením, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dohodnutých splátok nájomného, že listom zo dňa 17.9.2003, prevzatým žalovaným dňa 23.9.2003, vykonal žalobca konečné vyúčtovanie predmetného leasingového vzťahu so žalovaným a vyzval ho na uhradenie svojej pohľadávky do 7 dní, že konečné vyúčtovanie bolo žalovanému doručené dňa 23.9.2003 a že nespornou je tiež skutočnosť, že konečné vyúčtovanie žalobcu zo dňa 17.9.2003 vo výške 25.423,88 eur bolo vyúčtované v správnej výške, pretože táto skutočnosť bola spoľahlivo zistená z vyjadrenia žalovaného a vyplývala aj z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že spornými a pre rozhodnutie vo veci samej podstatnými boli zistenia, či má žalovaný zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nevrátením predmetu leasingu a či došlo k premlčaniu záväzku žalovaného uplatneného žalobcom v tomto konaní.

6. S ohľadom na záväzné stanovisko odvolacieho súdu vyjadreného jeho uznesením sp.zn. z 28.2.2017 súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nesie zodpovednosť za škodu, nahradenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, pričom poukázal na to, že námietka žalovaného ohľadom neplatnosti uzavretej Leasingovej zmluvy už bola v skoršom konaní uzavretá odvolacím súdom ako neopodstatnená, a preto v tejto súvislosti prvostupňový súd v plnom rozsahu odkázal na skôr vydané rozhodnutia odvolacieho súdu (uznesenia zo dňa 17.2.2011 a 10.2.2013).

7. Súd prvej inštancie s odkazom na vyššie uvedené konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným podľa vznikla tzv. nepomenovaná zmluva, pričom práva a povinnosti účastníkov zmluvy sa riadia predovšetkým ustanoveniami Leasingovej zmluvy, ako aj Všeobecnými zmluvnými podmienkami, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré sú jej súčasťou.

8. Zdôraznil, že z obsahu bodu 1.3.1. Všeobecných leasingových podmienok je zrejmé, že žalovaný ako leasingový nájomca nesie zodpovednosť za predmet leasingu a to aj v prípade, že na tom nenesie vinu a že je tiež daná zodpovednosť žalovaného v prípade nevrátenia predmetu leasingu (bod 4.4.4 písm. f/). Súd prvej inštancie s poukazom na znenie ust. , takúto dohodu o zodpovednosti žalovaného, vylučujúcu možnosti „vyvinenia“ podľa , považoval preto za platnú.

9. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní dňa 18.5.2018 vzniesol na svoju obranu námietku premlčania, súd prvej inštancie s odkazom na ust. , a považoval túto jeho obranu za neúspešnú a to z dôvodu, že predmetný nárok žalobcu sa nepremlčal. Poukázal na to, že v danej veci ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať všeobecnú štvorročnú premlčaciu lehotu danú ust. . Vychádzajúc zo dňa podania žaloby (28.12.2005) a splatnosti záväzku dňa 1.10.2003 vyvodil, že ku dňu podania žaloby neuplynula premlčacia štvorročná lehota. Keďže žalobcovi vznikla škoda, za ktorú žalovaný nesie zodpovednosť a táto nebola doposiaľ v sume 25.423,88 eur uhradená, z uvedeného dôvodu a berúc do úvahy nespornosť výšky uplatnenej náhrady škody, súd zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.

10. K žalobcom uplatnenému zákonnému úroku z omeškania vo výške 11,38% z dlžnej sumy od 26.9.2003, výška ktorého nebola stranami sporu rozporovaná a zároveň bola uplatnená v súlade s ust. v spojení s , súd prvej inštancie s odkazom na ust. , , vychádzajúc zo skutočnosti, že strany sporu si na tento prípad nedohodli špeciálnu lehotu na plnenie vyvodil, že omeškanie žalovaného vzniklo podľa po uplynutí lehoty určenej žalobcom na splnenie tohto záväzku. Keďže žalobca požiadal

žalovaného o zaplatenie pohľadávky svojim konečným vyúčtovaním v lehote 7 dní od jeho doručenia a vyúčtovanie bolo žalovanému doručené dňa 23.9.2003, omeškanie žalovaného vzniklo až od 1.10.2003. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania čiastočne neoprávnené (za obdobie od 26.9.2003 do 1.10.2003), a preto súd žalobu ohľadom úroku z omeškania čiastočne zamietol.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

12. Výrok rozhodnutia, že štát nemá právo na náhradu trov konania titulom vyplateného svedočného, odôvodnil súd prvej inštancie tým, že ust. (platné a účinné do 30.6.2016) nemá ekvivalent v novom procesnom predpise účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie t.j. v a takúto situáciu neriešia ani existujúce prechodné ustanovenia platného . Súd prvej inštancie však zdôraznil, že žalovaný bol oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, preto by nebolo možné zaviazať žalovaného na nahradenie trov štátu ani za platnosti a účinnosti pôvodne platného .

13. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že nebolo žiadnym z účastníkov navrhnuté a tiež z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 20.6.2018 (v posledný deň odvolacej lehoty na podanie odvolania) doručil žalovaný príslušnému súdu podanie zo dňa 17.9.2015, označené ako „Vyjadrenie k odvolaniu“, v ktorom sa vyjadruje k stanovisku žalobcu o tom, že žalovaný pochybil, že si nesplnil svoje povinnosti, resp. nenahlásil poistnú udalosť poisťovni. Podľa žalovaného túto udalosť nemohol nahlásiť poisťovni, pretože nemal základné informácie a bol stále v presvedčení, že vozidlo polícia zaistila a má ho v držbe, že potrebné informácie mal aj žalobca ako vlastník vozidla a že túto povinnosť mohol takisto vykonať žalobca, že nejde o poistnú udalosť, pretože pri predaji vozidla došlo k podvodu a vozidlo bolo už pred predajom žalovanému odcudzené, a teda by túto škodu poisťovňa neuhradila a že bol políciou vypočutý ako svedok. Okrem toho uvádza, že sa niekoľkokrát domáhal o vrátenie, okrem iného aj vozidla Y. T, že nebol informovaný ako bolo ukončené vyšetrovanie ohľadne vozidiel, na ktoré uzavrel Leasingové zmluvy a že v prípade splácania leasingu, žalobca by nemohol splniť podmienky Leasingovej zmluvy, pretože by nevedel odpredať predmet leasingu, lebo ho nemá ani žalobca, ani žalovaný v držbe. Uvádza tiež, že svedok A.. H. Y. potvrdil a tiež policajné prípisy, že polícia zaistila spodný rám, z ktorého bolo neskôr vyleptané a použité výrobné číslo a teda poukazuje na to, že nie je vylúčené, že tento rám bol na vozidle Y. O - 4x2 T a tesne pred raziou polície sa robili machinácie s týmto vozidlom, ktoré mal zaparkované v areáli PROF-CAR s.r.o., že rovnakú chybu ako žalovaný spôsobil aj žalovaný (správne má znieť zrejme žalobca - poznámka odvolacieho súdu), keď si neoveril identifikačné číslo tzv. VIN rámu vozidla, že žalovaný sa pri prešetrovaní trestnej veci choval nezodpovedne, keď si ako poškodená strana neuplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní a tvrdil, že možno by bol vyriešený problém o náhradu škody. Zároveň súhlasil s tým, že žalobca sa stal vlastníkom vozidla Y. O - 4x2 T, ale vedome alebo aj nevedome predal žalovanému iné vozidlo, ako bolo v Leasingovej zmluve dohodnuté, že bolo dojednané konkrétne vozidlo a nie druhovo zhodné s rovnakými parametrami, a preto je Leasingová zmluva od prvopočiatku neplatná, Uvádza tiež, že aj keď bol žalobca dobromyseľný pri kúpe vozidla, že žalovaný za škodu nezodpovedá, že je zodpovednosť za škodu žalovaného sporná už aj vzhľadom k tomu, že žalobca sa správal k svojmu majetku nezodpovedne. V závere svojho vyjadrenia navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 1.8.2018 č.k. -612 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránil vady podania zo dňa 17.9.2015, doručeného súdu dňa 20.6.2018 a označeného ako „ Vyjadrenie k odvolaniu“ a uviedol čoho sa týka a čo týmto podaním sleduje a to s odkazom aj na to, že žiadne odvolanie nebolo žalovanému doručené na vyjadrenie, a teda ako žiada, aby o jeho podaní bolo rozhodnuté. Zároveň súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie poučil žalovaného, že ak vady podania v súdom určenej lehote 10 dní od doručenia uznesenia neodstráni, podanie žalovaného bude odmietnuté.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie z 1.8.2018 bolo žalovanému cestou jeho právneho zástupcu doručené dňa 14.8.2018.

17. Z obsahu spisu zároveň vyplýva (podanie žalovaného doručeného súdu prvej inštancie dňa 31.8.2018), že žalovaný vady svojho podania zo dňa 17.9.2015 (doručené súdu dňa 20.6.2018) neodstránil v súdom stanovenej lehote z dôvodu, že zásielku doručenú súdom prvej inštancie dňa 14.8.2018 pri jej prevzatí neotvoril a s jej obsahom sa oboznámil až na dovolenke, na ktorú odchádzal a z ktorej sa vrátil dňa 30.8.2018. Žiadal o navrátenie lehoty na odstránenie vád jeho podania.

18. Odvolací súd z obsahu spisu ďalej zistil, že po uplynutí lehoty na podanie odvolania dňa 31.8.2018 právny zástupca žalovaného zároveň doručil príslušnému súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie odvolania“, v ktorom poukazuje na administratívne pochybenie pri písaní podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 20.6. 2018, kde bol nesprávne vyhotovený dátum podania aj označenie čoho sa prípis týka. Uvádza, že pôvodným písomným stanoviskom podával odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. -576 z 5.6.2018 a na tomto vyjadrení trvá v plnom rozsahu, ktoré bolo podľa vyjadrenia žalovaného v podstate odvolaním proti vyššie uvedenému rozsudku. Podľa žalovaného súd nesprávne vyhodnotil celkovú dôkaznú situáciu. Poukazuje na to, že ak by bolo možné predávať vozidlá len druhotne zhodné, bola by zbytočná celá evidencia vozidiel na dopravných inšpektorátoch, že najdôležitejšie evidenčné čísla sú VIN, čiže výrobné čísla karosérií alebo podvozkov a v danom prípade VIN podvozku nie je v súlade s VIN uvedeným v leasingovej zmluve. Podvozok s výrobným číslom VIN-T bol zaistený políciou v areáli PROF-CARU a teda tento podvozok nemohol byť na ťahači, ktorý bol predmetom leasingovej zmluvy, pričom súd bral za splnené podmienky leasingovej zmluvy, pretože bol dodaný druhotne zhodný tahač. Mal za to, že súd nesprávne rozhodol vo výrokoch I. a III. rozsudku, ktoré citoval a navrhol, aby odvolací súd na základe vyjadrenia (doručeného 20.6.2018) a doplneného odvolania zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. -576 z 5.6.2018 a žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanému priznal trovy konania.

19. Žalobca vo vyjadrení k podaniam žalovaného (k „vyjadreniu k odvolaniu“ zo dňa 17.9.2015 a k „Doplneniu odvolania“ zo dňa 31.8.2018) uviedol, že z podania žalovaného zo dňa 17.9.2015, ktoré bolo súdu doručené 20.6.2018 nie je zrejmé, čoho sa žalovaný domáha a čo ním sleduje a ak žalovaný sledoval podanie odvolania voči rozhodnutiu, tak podanie žalovaného nemá materiálne ani formálne znaky odvolania, ktoré taxatívne požaduje . S odkazom na ust. zastával názor, že toto podanie doručené súdu 20.6.2018 nespĺňa náležitosti odvolania, absentujú základné náležitosti, označenie rozhodnutia, rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, čoho sa odvolateľ domáha a označenie odvolacích dôvodov. Poukázal na to, že žalovaný je zastúpený advokátom, ktorý je dostatočne právne vzdelaný a kvalifikovaný na podanie odvolania a má vedomosť aké taxatívne uvedené náležitosti odvolanie vyžaduje, aby ho súd mohol posúdiť ako odvolanie. Žalovaný citujúc ust. , ktoré upravuje všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu a ust. , ktoré upravuje prípady, v ktorých súd nemá poučovaciu povinnosť podľa ods. 1, 2 citovaného zákonného ustanovenia, ako aj citujúc ust. a uviedol, že súd prvej inštancie uznesením z 1.8.2018 vyzval žalovaného, aby odstránil vady podania a uviedol, čoho sa podanie týka a čo sa ním sleduje s tým, že ak podanie v lehote 10 dní od jeho doručenia nedoplní, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, súd ho v zmysle ust. odmietne. Zdôraznil žalovaný, že uznesenie sp. zn. -612 z 1.8.2018 bolo žalovanému doručené dňa 14.8.2018 a že žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu doplnil podanie až dňa 31.8.2018, teda po uplynutí lehoty určenej súdom, ktorá žalovanému uplynula dňa 24.8.2018. Vzhľadom na skutočnosť a uplynutie lehoty na podanie odvolania a uplynutie dodatočne poskytnutej lehoty na odstránenie vád podania zastával žalobca názor, že konajúci súd by na podanie zo dňa 17.9.2015 doručené dňa 20.6.2018 v spojení s podaním zo dňa 31.8.2018 nemal prihliadať a mal by ho odmietnuť vzhľadom aj na skutočnosť, že bolo podané po lehote. Poukázal zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 31.7.2017 a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn. , ktorý konštatoval, že „v prípade podania neúplného odvolania, resp. „blanko odvolania“ však v súlade s ust. posledná veta súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov, pričom odvolanie, v ktorom neboli odvolacie dôvody odvolateľom doplnené do uplynutia lehoty na podanie odvolania, obsahuje vady, ktoré nie je možné odstrániť a ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom“. Uviedol tiež, že pokiaľ žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu podal doplnenie vyjadrenia na súd prvej inštancie až dňa 31.8.2018, teda po uplynutí lehoty určenej súdom ,

mal za to, že žalovaný v stanovenej 10-dňovej lehote v zmysle uznesenia súdu nedoplnil svoje podanie z 20.6.2018 a súd prvej inštancie mal predmetné podanie odmietnuť. Žalobca ďalej poukázal na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania, ktorá vylučuje možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní s tým, že výnimkou pre odvolacie konanie je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, avšak len za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle , ktorý citoval. Zároveň zdôraznil a to s odkazom aj na ust. , že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak súd druhej inštancie posúdi a vyhodnotí, že podanie žalovaného spĺňa náležitosti odvolania, zdôraznil, že na dodatočne uvedené dôvody súd neprihliada, pokým nie sú uvedené v rámci lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na skutočnosť, že podanie zo dňa 31.8.2018 je podané po lehote na podanie odvolania, z hľadiska obsahovej stránky naňho nemožno prihliadať. Žalobca zároveň zastával názor, že rozsudok súdu prvej inštancie z 5.6.2018 vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a pokiaľ žalovaný opakovane uvádzal námietku ohľadne neplatnosti uzavretia leasingovej zmluvy, poukázal na to, že predmetná námietka bola už skoršími rozhodnutiami odvolacieho súdu uzavretá ako neopodstatnená. Poukázal tiež na to, že žalovaný vo svojom podaní (odvolaní) neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, prípadne zmenené. V nadväznosti na všetky žalobcom uvedené a prezentované skutkové aj právne tvrdenia uviedol, že argumentáciu žalovaného obsiahnutú v odvolaní považuje za nesprávnu v značnej časti a tiež za pomerne irelevantnú, nakoľko tvrdenia žalovaného, nie sú podľa názoru žalobcu subsumovateľné pod žiaden z odvolacích dôvodov v zmysle ust. 365 . Navrhol preto, aby súd druhej inštancie odvolanie žalovaného odmietol podľa a v prípade, že by posúdil, že odvolanie žalovaného má všeobecné náležitosti pre odvolanie, resp. v lehote určenej súdom boli odstránené vady podania, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať aj trovy odvolacieho konania.

20. Žalovaný sa k stanovisku žalobcu podanému k odvolaniu, ktoré bolo žalovanému po opakovanom doručovaní doručené dňa 16.11.2018, písomne nevyjadril.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

22. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

23. Citované ustanovenie upravuje náležitosti odvolania, pričom v zmysle ust. musí odvolateľ v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa podaným odvolaním domáha (odvolací návrh).

24. Odvolanie teda musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v ust. , aby mohol odvolací súd podrobiť odvolaním napadnuté rozhodnutie odvolaciemu prieskumu. Pokiaľ odvolanie neobsahuje zákonom vyžadované obligatórne náležitosti, prípadne niektoré z nich, je odvolací súd povinný odvolanie odmietnuť bez skúmania vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa , podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

25. Odvolacie dôvody sú ako povinná náležitosť odvolania upravené v ust. . Odvolateľ je povinný vo svojom odvolaní uviesť niektorý, resp. niektoré z odvolacích dôvodov uvedených v ust. , aby bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

26. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Pokiaľ odvolanie neobsahuje niektorú z náležitosti podľa má odvolanie vady. Možnosť odstránenia vád odvolania je upravená v ust. , podľa ktorého, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd však nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

28. Citované zákonné ustanovenie sa týka procesnej situácie vadného odvolania, v ktorom absentuje niektorá zo zákonom vymedzených náležitostí. Súd je pritom povinný vyzvať odvolateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí s jednou výnimkou, že súd nevyzýva na doplnenie chýbajúcich odvolacích dôvodov. Strana sporu je totiž sama zodpovedná za to, že v konaní pokiaľ nebude účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj v odvolacom konaní, hrozí jej strata sporu. Navyše platí, že odvolacie dôvody môže odvolateľ dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

29. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že odvolanie, v ktorom neboli odvolacie dôvody odvolateľom doplnené do uplynutia lehoty na podanie odvolania, obsahuje vady, ktoré nie je možné odstrániť a ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom. Je totiž potrebné zdôrazniť, že k zodpovednosti za uplatňovanie vlastných procesných práv patrí to, že strana sporu musí mať jasno ohľadom dôvodov svojej nespokojnosti s prvoinštačným rozhodnutím, ale zároveň musí rešpektovať to, že jej právo na konštatovanie svojej nespokojnosti s prvoinštančným rozhodnutím je časovo obmedzené a to lehotou na podanie odvolania. Ust. a je preto potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, keďže sa týkajú rovnakej situácie a to dopĺňania odvolacích dôvodov.

30. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle obligatórnou náležitosťou každého odvolania. Odvolacie dôvody zákon taxatívne vymedzuje v . Na doplnenie odvolacích dôvodov súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva a to isté platí aj v prípade, ak odvolanie žiaden odvolací dôvod neobsahuje (Štefček. Ficová. Baricová. Mesiarkinová. Bajánková. Tomašovič a kol. . Komentár. C.H.Beck: Praha 216 s.1256).

31. Vychádzajúc teda z vyššie uvedeného absencia relevantného odvolacieho dôvodu je neodstrániteľnou vadou odvolania, ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní meritórne rozhodnúť.

32. Podanie žalovaného zo dňa 17.9.2015 označené ako „vyjadrenie k odvolaniu“ doručené súdu prvej inštancie v posledný deň odvolacej lehoty na podanie odvolania (dňa 20.6.2018) neobsahuje uvedenie žiadneho odvolacieho dôvodu podľa ako povinnej náležitosti odvolania ( ). Zákonná úprava však neumožňuje, aby bol odvolateľ vyzvaný na odstránenie vady odvolania v podobe doplnenia odvolacích dôvodov ( posledná veta ).

33. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ako aj s prihliadnutím na súčasnú právnu úpravu v uvádza, že odvolanie, v ktorom neboli odvolacie dôvody odvolateľom doplnené do uplynutia lehoty na podanie odvolania obsahuje vady, ktoré nie je možné odstrániť a ktoré bránia vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom.

34. Keďže pre absenciu odvolacích dôvodov v odvolaní žalovaného ako neodstrániteľnej vady odvolania nemôže odvolací súd v odvolacom konaní pokračovať tak, že by o odvolaní meritórne rozhodol (posudzoval správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie) odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa ako odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

35. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a a úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. .

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).