Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-183-2019.pdf
PDF · 106.49 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/183/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky D. a dieťaťa maloletého D., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G. a muža, ktorého otcovstvo ma byť určené, D. zastúpeného advokátkou (hosťujúcou euroadvokátkou) K., o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, na odvolanie muža, ktorého otcovstvo má byť určené, proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 8. novembra 2016, č. k. 4C/30/2011-429, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI. z r u š u j e.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. m e n í tak, že muž, ktorého otcovstvo má byť určené, D. Q., je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Partizánske náhradu trov konania štátu v sume 480,44 eur.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 8. novembra 2016, č. k. 4C/30/2011-429, vo výroku I. súd prvej inštancie určil, že muž D. Q., narodený XX.XX.XXXX v K., rodné číslo XXXXXXXXXXX, je otcom maloletého D. T., narodeného XX.XX.XXXX v G., rodné číslo XXXXXX/XXXX z matky - navrhovateľky D. T., rodenej T., narodenej XX.XX.XXXX v G., rodné číslo XXXXXX/XXXX. Výrokom II. zveril maloletého D. T. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. uložil mužovi platiť výživné pre maloletého D. T. v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 02.02.2009 do 02.02.2010, v sume 80,- eur mesačne s účinnosťou od 03.02.2010 do 31.08.2012, v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2012 do 31.08.2015, v sume 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky. Zročné výživné za obdobie od 02.02.2009 do vyhlásenia rozsudku v sume 9.074,29 eur výrokom IV. uložil mužovi zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh výrokom V. zamietol. Mužovi uložil zaplatiť na účet tunajšieho súdu vo výroku VI. súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 66,- eur a vo výroku VII. náhradu trov konania štátu v sume 1.730,55 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke náhradu trov konania podľa výroku VIII. nepriznal. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v časti určenia otcovstva, zverenia maloletého do osobnej starostlivosti
podaný dôvodne a o určenie výživného je podaný dôvodne, ale nie v celom rozsahu. Otcovstvo muža k maloletému D. považoval za preukázané najmä znaleckým posudkom prof. O.. P. T., K.. č. XX/X. S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu a o výživnom maloletého. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý je od svojho narodenia v osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o neho stará a zabezpečuje jeho potreby. Muž sa s maloletým doteraz nestretol, nezaujíma sa o neho, trvalé bydlisko má v G. a pracuje vo E.. Súd prvej inštancie určil výživné spätne odo dňa narodenia maloletého. Prihliadol pritom na to, že celú starostlivosť o maloletého musela od jeho narodenia zabezpečovať navrhovateľka a muž sa na starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľal. Výšku výživného určil tak, že od 02.02.2009 do 02.02.2010 určil výživné vo výške 100,- eur mesačne, pretože v prvom roku života mala navrhovateľka zvýšené výdavky súvisiace so zaobstaraním vecí potrebných pre starostlivosť o dieťa. Za obdobie od 03.02.2010 do 31.08.2012 určil výživné v sume 80,- eur mesačne. Súd prvej inštancie prihliadal pri určení výšky výživného na to, že v konaní nebolo zistené, že by mal maloletý v tomto období osobitné potreby. Navrhovateľka sa o neho sústavne starala, bola na rodičovskej dovolenke. Za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2015 / po dobu 3 rokov/ určil výživné v sume 100,- eur mesačne, pretože v tomto období bol maloletý v predškolskom veku, pričom s návštevou materskej školy boli spojené zvýšené výdavky, maloletý tiež bol starší a potreboval viac na zabezpečenie svojich potrieb. Od 01.09.2015 je maloletý žiakom základnej školy, preto určil výživné vo výške 120,- eur mesačne. Vzhľadom na to, že maloletý nemá žiadne osobitné výdavky (napríklad v súvislosti so zlým zdravotným stavom alebo s osobitne nákladnými záľubami), považuje výživné vo výške 120,- eur mesačne za primerané jeho odôvodneným potrebám. Súd pri určení výšky výživného prihliadal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov maloletého. Prihliadol na to, že navrhovateľka sa na svojej vyživovacej povinnosti podieľa čiastočne aj osobnou starostlivosťou o maloletého ale aj na to, že od 03.09.2016 sa zamestnala s príjmom vo výške 558,68 eur za obdobie január - jún 2016 a s príjmom vo výške 451,50 eur za obdobie od júla 2016 do septembra 2016. Vzal do úvahy aj výšku príjmu muža, ktorý podľa jeho vyjadrenia v čase, keď pracuje, má príjem asi 1600 frankov mesačne. Nevlastní žiadny majetok. Vyživovaciu povinnosť má okrem maloletého D. k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Navrhovateľka má takisto ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie výživné vo výške 120,- eur mesačne od 01.09.2015 považoval za primerané tak odôvodneným potrebám a veku maloletého ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Pri rozhodnutí vychádzal aj z toho, že okrem muža má k maloletému vyživovaciu povinnosť aj navrhovateľka, minimálne vo výške 50,- eur mesačne a na úhradu jeho potrieb sú určené aj rodinné prídavky v sume 23,52 eur. Suma 193,52 eur / 120,- eur výživné od odporcu + 50,- eur od navrhovateľky + 23,52 eur rodinné prídavky / súd považoval za primeranú na úhradu potrieb maloletého, ktorý má X rokov a je žiakom základnej školy v mieste svojho bydliska. Zročné výživné za obdobie od 02.02.2009 do vyhlásenia rozsudku je v sume 9.074,29 eur. Vzhľadom na relatívne vysokú výšku zročného výživného určil, že je ho muž povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že ak by nezaplatil čo i len jednu splátku včas, nastane splatnosť celého plnenia. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh vo zvyšku zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že výživné vo výške 300,- eur mesačne, ktoré navrhovateľka navrhovala v návrhu na začatie konania, ani vo výške 150,- eur mesačne, ktoré navrhovala na pojednávaní dňa 08.11.2016 nepovažoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého. Súd návrh zamietol aj v tej časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala zaplatenia sumy 350,- eur na nákup výbavičky, pretože navrhovateľka nepredložila dôkazy o nákupe výbavičky pre maloletého v takej výške. Okrem toho súd na zvýšené výdavky na maloletého v súvislosti s nákupom výbavičky prihliadal pri určení výšky výživného za prvý rok života maloletého. Súd prvej inštancie rozhodol aj o náhrade trov konania. Konštatoval, že štátu vznikli v konaní trovy vo výške 1.730,55 eur v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním a v súvislosti s vyplatenou odmenou prekladateľom. Pozostávajú z vyplatenej odmeny prekladateľov a z vyplateného znalečného G.. T. v sume 480,44 eur. Keďže bol muž v konaní neúspešný, je povinný nahradiť trovy konania štátu on. Navrhovateľke súd náhradu trov konania v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku nepriznal. Vec právne posúdil podľa § 395 odsek 1, § 110 Civilného mimosporového poriadku, § 36 odsek 1, § 24 odsek 1, § 62 odsek 1 až 5, § 65 odsek 1 , § 75 odsek 1 , § 76 odsek 1 , § 77 odsek 1 Zákona o rodine, § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položky 9 Sadzobníka súdnych poplatkov.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov III., IV. VI. a VII. podal muž odvolanie. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania mu bolo odpustené. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že výživné, ktoré má platiť pre maloletého D. T., bude určené za obdobie od 8. novembra
2016 s uplatnením námietky premlčacej doby, čo sa týka zvyšného obdobia, t.j. od 2. februára 2009 do 7. novembra 2016, podľa článku 137 § 1 Zákona o rodine (poľského), prípadne od dátumu, v ktorom navrhovateľka podala návrh podľa článku § 77 ods. 1 Zákona o rodine (slovenského) vo výške po 50,- eur mesačne ku dňu 8. novembra 2016, avšak odo dňa 8. novembra 2016 po 80,- eur splatné vopred do 15. dňa každého mesiaca do rúk navrhovateľky s tým, že výživné, ktoré sa náleží za obdobie od 02.02.2009 ku dňu vynesenia rozsudku navrhovateľke uhradí v mesačných splátkach vo výške po 40,- eur vrátane bežného výživného počnúc od dátumu, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť. Žiadal aj o oslobodenie od všetkých poplatkov a súdnych trov vzhľadom na to, že je chudobný. Uviedol, že je poľským občanom. Nepozná právne predpisy platné v Slovenskej republike, nemal a ani nemá právnika, ktorý by mu mohol vysvetliť, aké právne predpisy v tejto veci platia v našej krajine. Nemá finančné prostriedky na to, aby si najal právnika, ktorý by ho zastupoval. Splnomocnil pani advokátku preberaním korešpondencie. Otcovstvo voči synovi nepopiera. Keby mu navrhovateľka oznámila, že je tehotná, určite by sa nevyhýbal pomôcť jej s výchovou dieťaťa. Namietal, že bolo možné urobiť súkromné vyšetrenie na DNA, ktoré je oveľa lacnejšie. Správanie navrhovateľky mu spôsobilo veľmi vysoké náklady, na ktoré nemá peniaze, lebo v G. ani on, ani jeho manželka nemá zamestnanie a ešte k tomu sa starajú o syna. Vo E. pracuje len príležitostne, preto mu banka neposkytne úver. Jeho materiálna situácia je ťažká, pretože na živobytie rodiny v G. musí prispievať minimálne čiastkou 2250 PLN, z čoho: náklady na bývanie tvoria: nájomné 350 PLN mesačne (svokra im už finančne neprispieva), poplatky za elektrinu, vodu, plyn a telefón spolu mesačne činia asi 600 až 650 PLN, nákup čistiacich prostriedkov stojí mesačne 50 PLN, oblečenie pre syna a manželku v rozmedzí 100-150 PLN mesačne, náklady na stravu pre manželku a dieťa sú v rozmedzí od 800 do 1000 PLN, na lieky vydávam asi 30-50 PLN mesačne. Náklady na živobytie rodiny sú asi 610 CHF.V čistom zarába 2700 CHF. Jeho mesačné náklady sú nasledovné: za byt platí 770 CHF, za parkovanie auta 120 CHF, pohonné hmoty na cestu do práce 120 CHF, poistenie 233,35 CHF, elektrická energia 227,85 CHF, telefón 20 CHF - po odrátaní týchto nákladov mu zostáva 718 CHF, z čoho si kupuje jedlo a 4 až 5 krát do roka cestuje domov za rodinou, pričom náklady na jednu cestu sú asi 320 CHF. Asi 580 CHF mu zostáva na to, aby mal stravu, čistiace prostriedky - oblečenie a lieky kupuje v G., pretože tam je to oveľa lacnejšie. Okrem automobilu nevlastní s manželkou žiaden majetok. Manželka sa stará o dieťa, nepracuje a nemá nárok na sociálne dávky. Tam, kde bývajú, nie sú pracovné príležitosti. Nesúhlasí ani s dátumom určenia povinnosti, lebo nečinnosť navrhovateľky spôsobila to, že sa tak neskoro dozvedel o tom, že je otcom. Podľa poľských právnych predpisov, ktoré citoval, má právo podať námietku premlčania, pretože mesačná splátka výživného podľa ich právnych predpisov podlieha premlčaniu po uplynutí troch rokov od dátumu splatnosti. Ak sa nemôže odvolávať na poľské právne predpisy, tak žiada o tom, aby dátum podania návrhu o výživné bol začiatočným dátumom, od kedy má platiť výživné.
3. Navrhovateľka k odvolaniu uviedla, že odvolanie muža nie je relevantné a nesúhlasím s ním v plnom rozsahu. Námietku premlčania označila za nerelevantnú, nakoľko neuplynuli 3 roky od dátumu splatnosti. Poprela, že o otcovstve sa to dozvedel až súdnou cestou, lebo vynaložila všetku snahu o to, aby sa s ním mohla skontaktovať, najprv jej nezdvíhal telefón a nereagoval na sms a potom si zrušil telefónne číslo. Po jeho osobe pátrala. Nebola to jej nečinnosť ani chyba, že sa dozvedel o otcovstve neskôr, pretože sa snažil zbaviť zodpovednosti za dieťa.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len Civilného mimosporového poriadku) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch o vyživovacej povinnosti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 odseky 1, 2 Civilného sporového poriadku z nasledovných dôvodov:
5. Odvolateľ podal odvolanie len v rozsahu výrokov III. a IV. o vyživovacej povinnosti, VI. o poplatkovej povinnosti a VII. o náhrade trov konania štátu.
6. Proti výroku III. o vyživovacej povinnosti namietal v prvom rade z dôvodu spätného určenia výživného pred začatím konania, pričom na odôvodnenie svojho odvolacieho návrhu citoval poľské i slovenské právo. Zo spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka podala návrh na určenie otcovstva spolu s návrhom na úpravu výživného dňa 30.03.2011, teda dva roky po narodení dieťaťa.
7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol svoje úvahy o rozhodnom práve pre posúdenie vyživovacej povinnosti, hoci si to charakter veci ako veci s medzinárodným/ cudzím prvkom vyžadoval.
8. Cudzí prvok vo veci je daný tým, že muž, ktorého navrhovateľka označila za otca, je občanom G. a má obvyklý pobyt v G.. G. je členským štátom EÚ. Preto prichádzajú do úvahy právne predpisy EÚ upravujúce otázku rozhodného práva vo veciach vyživovacej povinnosti. Takýmto predpisom je nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Podľa článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.novembra 2007. V zmysle čl. 3 Haagskeho protokolu sa vyživovacia povinnosť spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
9. Keďže oprávnený maloletý má obvyklý pobyt v Slovenskej republike, je potrebné na posúdenie vyživovacej povinnosti použiť slovenské hmotné právo, konkrétne Zákon o rodine číslo 36/2005 Z.z., ako správne vykonal súd prvej inštancie.
10. Na otázku spätného určenia výživného súd prvej inštancie správne použil § 77 odsek 1 Zákona o rodine a vyporiadal sa sním, keď uviedol, že je spravodlivé požadovať výživné od narodenia maloletého, pretože celú starostlivosť o maloletého musela od jeho narodenia zabezpečovať navrhovateľka a muž sa na starostlivosti o maloletého žiadnym spôsobom nepodieľal.
11. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. V citovanom § 77 Zákona o rodine je zapracovaná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre možnosť spätného priznania výživného pre maloleté dieťa. Zákonodarca túto podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Len pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, môže súd výživné priznať aj spätne.
13. V danom prípade je už z druhu sporu zrejmé, že zo strany navrhovateľky nešlo o zneužívanie predmetného inštitútu. Otázka otcovstva a teda otázka výživou povinnej osoby bola predmetom sporu vo veci samej. Navrhovateľka nemala k dispozícii údaje otca, hoci ho ihneď po zistení, že je tehotná, kontaktovala a taktiež ho informovala o narodení dieťaťa. Otec - muž nereagoval resp. reagoval tým, že navrhovateľku vypol. Nejde teda o bezdôvodnú nečinnosť matky maloletého, keď návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému podala až po 2 rokoch od narodenia dieťaťa. Napokon muža bolo potrebné dohľadať cestou súdu a pomocou súdnych dôkazných prostriedkov a následne zisťovať otcovstvo. Právne posúdenie veci, ktorým by sa výživné nepriznalo spätne od narodenia, by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého a na prospech muža - otca maloletého, ktorý napriek tomu, že o svojom možnom otcovstve vedel a bol si aj vedomý svojich povinností voči maloletému, sa plneniu si rodičovských povinností vyhol nekontaktovaním navrhovateľky. Preto odvolací súd súhlasí, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie vyživovacej povinnosti spätne dva roky odo dňa začatia konania. 14. Odvolateľ ďalej namietal voči určenému rozsahu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd aj v tomto smere považuje rozsudok súdu prvej inštancie za správny. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 odsek 2 Civilného sporového poriadku na ne v plnom rozsahu poukazuje.
15. Určené výživné v rozdielnej výške rozčlenené podľa etapy života maloletého a s tým spojeného rastu prípadne poklesu výdavkov maloletého považuje odvolací súd za zodpovedajúce zákonným kritériám a teda správne. Súd prvej inštancie v odseku 35 odôvodnenia uviedol, ktoré skutočnosti pri určení výživného vzal do úvahy - príjem rodičov, ktorý je u otca neporovnateľne vyšší, majetkové pomery otca, výlučná osobná starostlivosť matky, vek dieťaťa a jeho náklady. Z odvolania otca nezistil žiadne také
dôvody, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie o výživnom. Je totiž zrejmé, že suma výživného 120,- Eur mesačne nepokryje všetky životné náklady maloletého žiaka základnej školy. Takisto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením výšky určených splátok zameškaného zročného výživného v odseku 36 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.
16. Uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov o vyživovacej povinnosti potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdiť.
17. Podľa § 387 odsek 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Odvolateľ ďalej namietal voči výroku VII. o náhrade trov konania štátu. Trovy vznikli štátu v súvislosti s vyplateným znalečným a tlmočným.
20. Podľa § 155 odsek 2 Civilného sporového poriadku trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. 21. Odvolací súd uznáva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (08.11.2016) procesnoprávna úprava v ustanovení § 155 Civilného sporového poriadku, ktorá bola účinná od 1. júla 2016 do 30. apríla 2017, bola taká, že písomné úkony - preklady sa vykonávajú zásadne na náklady strán sporu. Novela Civilného sporového poriadku vykonaná zákonom č. 87/2017 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2017, však túto koncepciu opustila a v zásade sa vrátila k právnej úprave v Občianskom súdnom poriadku v nadväznosti na právo používať regionálne a menšinové jazyky v konaniach pred národnými súdmi, vyjadrenými v medzinárodných dohovoroch, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä v Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov (oznámenie č. 588/2001 Z. z.), pričom štát - pokiaľ ide aj o poľský jazyk, ktorý Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálny alebo menšinový jazyk - sám zabezpečuje preklad týchto podaní a dôkazov. Uvedená ochrana zahŕňa aj povinnosť štátu znášať s tým spojené výdavky.
22. V procesnom práve platí pravidlo okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem. Tento princíp je premietnutý v ustanovení § 470 odsek 1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto v zmysle § 470 odsek 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd aplikoval na spornú otázku náhrady trov konania štátu súčasné znenie § 155 odsek 2 Civilného sporového poriadku, v ktorého zmysle trovy prekladu znáša štát.
23. Pokiaľ ide o znalečné, odvolací súd nezistil žiadnu výnimočnú okolnosť ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre neuloženie povinnosti mužovi nahradiť štátu trovy s tým spojené najmä vzhľadom na to, že to bol muž- otec, ktorý navrhol vykonanie tohto dôkazu (viď zápisnica Obvodného súdu v Y. zo dňa 19.12.2012), pričom vo veci určenia otcovstva bol neúspešný.
24. Podľa § 388 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
25. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. tak, že podľa § 57 a § 58 Civilného mimosporového poriadku uložil mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené, zaplatiť na účet Okresného súdu Partizánske náhradu trov konania štátu v sume 480,44 eur (vyplatené znalečné). 26. Odvolateľ ďalej žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku a podal v zmysle poučenia súdu odvolanie proti výroku VI. rozsudku.
27. Výrokom VI. súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti citujúc § 2 odsek 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a položku 9 Sadzobníka súdnych poplatkov.
28. Podľa § 14 odsek 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
29. Súd prvej inštancie sa neriadil citovaným ustanovením zákona, keď o poplatkovej povinnosti rozhodol sudca namiesto vyššieho súdneho úradníka. Uvedená vada v obsadení súdu je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, preto odvolací súd rozhodnutie v tejto časti podľa § 389 odsek 1 písmeno a/ Civilného sporového poriadku zrušil. Vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Partizánske uznesením zo dňa 15.05.2019 číslo konania 4C/30/2011-639 priznal mužovi oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, odvolací súd z dôvodu hospodárnosti nevracal nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 53 Civilného mimosporového poriadku.
31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.