Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26CoP-30-2020.pdf
PDF · 110.73 KB
Case nature
Subarea
26CoP/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ J. Z., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého bydliska E. XXXX/X, M., t.č. bytom ako matka a 2/ K. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého bydliska E. XXXX/X, M., t.č. bytom ako matka, obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - Mgr. D. T., nar. XX.X.XXXX, t.č. bytom I. ulica XXX/XX, O., zastúpená advokátkou: JUDr. Jolana Černá, adresa sídla Bazová 337/28, Jahodná, a otec - Ing. X. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu M., E. XXXX/ X, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., IČO: 47 252 987, adresa sídla Galanta, Hlavná 949/53, o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P/9/2020-14 z 11. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. m e n í tak, že sa nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
Maloleté deti 1/ J. Z., nar. X.X.XXXX a 2/ K. Z., nar. XX.X.XXXX sa dočasne p o n e c h á v a j ú v osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9P/9/2020.
Styk otca s maloletými deťmi sa dočasne upravuje tak, že otec je oprávnený stýkať sa maloletou J. a maloletou K. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti v určenom čase vyzdvihne v predškolskom zariadení a po skončení styku v určenom čase maloleté detí odovzdá matke pred miestom jej bydliska, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matka je povinná maloleté deti na stretnutia s otcom riadne pripraviť a otec je povinný ich matke riadne a včas pred miestom jej bydliska vrátiť.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1 Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9P/9/2020, ktorým dočasne zveril maloleté deti 1/ J. Z., nar. X.X.XXXX a 2/ K. Z., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod., pričom matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v určenom čase v mieste bydliska matky a maloletých detí a otec je povinný maloleté deti vrátiť matke v určenom čase v mieste bydliska matky maloletých detí (výrok I.) a zároveň ustanovil maloletým deťom procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda (výrok II.).
1.2.1 Z návrhu matky a listinných dôkazov pripojených k tomuto návrhu mal za osvedčené: Rodičia maloletých detí spolu nežijú, keď matka sa spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom v auguste 2019 z dôvodu partnerských nezhôd.
1.2.2 O styku otca s maloletými deťmi sa rodičia v zásade dohodli tak, že otec môže maloleté deti vidieť kedy chce, podľa dohody môže otec maloleté deti vziať k sebe počas víkendu, a keď prejaví záujem, aj počas pracovného týždňa.
1.2.3 Rodičia sa dohodli, že otec bude prispievať na výživu maloletých detí sumou 200 eur mesačne spolu na obe maloleté deti.
1.2.4 Otec zneužíva súhlas matky so stretávaním sa s maloletými deťmi a tieto si berie skutočne podľa svojej ľubovôle, čo narúša denný režim detí.
1.2.5 Matka zaznamenala zmeny v správaní maloletých detí po ukončení styku s otcom, najmä staršia dcéra J. sa po návrate od otca správa k matke a starej matke bezočivo a pohŕdavo, o matke sa vyjadruje negatívne, čo predtým nerobila. Mal. J. tiež vyhlásila, že dcéra novej partnerky otca je jej sestra, mal. K. podľa jej slov u otca spala na nafukovacom matraci na zemi, pretože v detskej izbe maloletých detí spala dcéra novej partnerky otca.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok na bezodkladnú úpravu pomerov podľa § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“) a § 360 ods. 1, § 367 ods. 1 až 3 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.m.p.“), § 24 ods. 4, § 28 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoR“) a tiež poukazom na čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa, a dospel k záveru, že takýto návrh matky je dôvodný a je aj v záujme maloletej J. ako aj maloletej K., aby boli dočasne upravené pomery rodičov maloletých detí neodkladným opatrením.
1.4 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, keď absencia súdneho rozhodnutia upravujúceho rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom poskytuje priestor pre možné konflikty medzi rodičmi, čo má v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad na maloleté deti.
1.5 Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky, aby boli obe maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky.
1.6 Pokiaľ ide o dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi, súd prihliadol na útly vek maloletých detí a upravil styk otca s deťmi v rozsahu jedného dňa týždenne, avšak bez prespávania. Toto rozhodnutie odôvodnil časovou tiesňou, skutočnosťou, že do rozhodnutia o neodkladnom opatrení neboli prešetrené bytové pomery u otca, a tiež tvrdením matky o prespávaní mal. K. na nafukovacom matraci na zemi. Za takýchto okolností podľa názoru súdu prvej inštancie nie je v najlepšom záujme maloletých detí, aby sa styk s otcom realizoval s prespávaním.
1.7 O povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí súd nerozhodoval, keď mal za osvedčené, že otec si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne a riadne plní tak, ako sa s matkou dohodli.
1.8 Rozhodnutie o ustanovení procesného opatrovníka maloletým deťom - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda odôvodnil poukazom na ust. § 31 ods. 1, 2 a 4 ZoR.
2.1 Rozhodnutie vo výroku I. napadol riadnym a včasným odvolaním otec, s návrhom na jeho zmenu a to tak, že súd rozhodne o ponechaní maloletých detí v osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9P/9/2020 a v časti dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi rozhodne v súlade s návrhom matky.
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by sa maloleté deti v čase podania návrhu nachádzali u otca, resp. že by otec odmietal
maloleté deti matke odovzdať, preto nebolo dôvodným, aby súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletých detí do starostlivosti matky.
2.3 Sama matka v návrhu žiadala dočasne upraviť styk otca s maloletými deťmi v rozsahu každého párneho týždňa v piatok od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., a teda z takto formulovaného návrhu jasne vyplýva súhlas matky s takto realizovaným stykom. Súdom prvej inštancie upravený styk nerešpektuje vôľu matky vyplývajúcu z návrhu, nie je v záujme maloletých detí, a tiež nerešpektuje právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.
2.4 Podľa názoru otca v danej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 367 ods. 1 a 2 C.m.p. a neodkladné opatrenie nebolo potrebné vydávať v lehote siedmych dní, ale v lehote 30 dní, do času ktorého bolo možné pri ustanovení kolízneho opatrovníka zistiť stanovisko druhého rodiča k návrhu, preveriť pomery u oboch rodičov a posúdiť tak skutkový stav. Nie je ničím neobvyklým ustanoviť kolízneho opatrovníka hneď po podaní návrhu, aby tak vznikol dostatočný priestor kolíznemu opatrovníkovi overiť pravdivosť navrhovateľom tvrdených skutočností a poskytnúť o týchto tvrdeniach správu súdu, ktorá bude podkladom pre rozhodnutie súdu.
3.1 Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca poukazuje na to, že pokiaľ medzi rodičmi nedošlo k dohode o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a o tejto otázke ešte nebolo rozhodnuté súdom, konajúci súd potom ani nemohol rozhodnúť o ponechaní deti v osobnej starostlivosti matky. Navyše, v čase podania návrhu mal otec obe maloleté deti vo svojej starostlivosti.
3.2 Pokiaľ ide o námietku otca vo vzťahu k dočasnej úprave styku s maloletými deťmi, podľa matky súd prvej inštancie o tomto nároku rozhodol takmer rovnako ako navrhovala matka, s výnimkou prespania maloletých detí u otca.
4. Procesný opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - otcom maloletých detí (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 62 ods. 1 C.m.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 C.m.p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je dôvodné a boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (§ 388 C.s.p.).
6.1 Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 9P/20/2020 vo veci samej je návrh matky maloletých detí na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V tomto konaní matka zároveň podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom dočasnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie návrhu matky s časti vyhovel a maloletým deťom ustanovil procesného opatrovníka, ktorý ich bude v konaní zastupovať.
6.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý neodkladným opatrením dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7.1 Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7.2 Podľa § 111 písm. b) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
7.3 Podľa § 111 písm. d) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.
7.4 Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7.5 Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
7.6 odľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7.7 Podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
7.8 Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
7.9 Podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7.10 V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
7.11 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
7.12 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
7.13 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
7.14 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
8. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v znení výroku I. a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená a následná ingerencia súdu vo forme nariadenia tohto neodkladného opatrenia bola preto dôvodná. Pokiaľ však ide o formu rozhodnutia, ako rozhodol o dočasnom zverení do starostlivosti a tiež rozsah dočasnej úpravy styku rodiča, ktorému maloleté deti neboli zverené do starostlivosti s maloletými deťmi, odvolací súd dal za pravdu otcovi detí, preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (výroku I.) zmeniť.
9. Primárne, prvá námietka otca smerovala k samotnej formulácií výroku I., keď súd prvej inštancie rozhodol tak, že mal. J. a mal. K. z v e r i l do osobnej starostlivosti matky, ktorú odvolací súd považuje za dôvodnú. Zo skutočností uvedených matkou v návrhu vyplýva, že táto opustila spoločnú domácnosť rodičov spolu s oboma maloletými deťmi, keď s nimi fakticky (na základe dohody s otcom detí) žije u svojej matky (starej matky maloletých detí) v obci Jahodná. Maloleté deti teda žijú v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o ne stará a zabezpečuje celodennú starostlivosť s výnimkou dní, keď sa nepravidelne realizuje styk otca s maloletými deťmi (tak ako tomu bolo i v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Práve preto potom nebolo dôvodné rozhodovať o dočasnom z v e r e n í maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ale o p o n e c h a n í maloletých detí v osobnej starostlivosti matky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 9P/9/2020. Vzhľadom na to, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nemá povahu rozhodnutia vo veci samej (dočasnou úpravou sa tu ani tzv. nekonzumuje vec sama) a ide len o dočasnú úpravu pomerov medzi stranami, nebolo možné rozhodnúť o zverení maloletých detí matke (ktorý pojem predstavuje konečnú a trvalú úpravu) a tým nahrádzať, resp. predbiehať rozhodnutie vo veci samej. Ponechanie maloletých detí v osobnej starostlivosti matky tak vyjadruje ďalšie zotrvanie stavu, ktorý pretrvával od odsťahovania sa matky spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti.
10.1 Pokiaľ ide o otcom namietaný rozsah dočasnej úpravy styku, aj v tomto smere bola námietka otca dôvodná, k čomu odvolací súd dodáva:
10.2 Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10.3 Zákon o rodine v ustanovení § 25 ods. 1 uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne. Ak to bude v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, v odôvodnených prípadoch súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo celkom zakáže. Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa odseku § 25 ods. 3 Zákona o rodine teda prichádza do úvahy vtedy, keď súd zistí, že toto opatrenie je v záujme dieťaťa nevyhnutné.
10.4 Odvolací súd mal rovnako ako aj súd prvej inštancie za osvedčené, že rodičia maloletých detí spolu nežijú približne od augusta 2019, kedy sa matka spolu s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom. Styk otca s maloletými deťmi sa realizuje nepravidelne, bez predchádzajúcej dohody s matkou, svojvoľne podľa rozhodnutia otca a to najmä počas pracovných dní. Rodičia sa na realizácií styku počas pracovných dní nevedia dohodnúť, resp. nevedia vzájomne kooperovať tak, aby
nedochádzalo k vzájomným nezhodám, navyše takáto situácia podľa matky nevplýva na maloleté detí priaznivo. Bezpochyby tu potom bola daná potreba neodkladnej úpravy pomerov, tak, aby na jednej strane bolo zachované právo maloletých detí na styk s druhým rodičom (otcom) a na druhej strane aby takáto úprava bola v záujme zachovania stability výchovného prostredia mal. J. a mal. K..
10.5 Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že styk otca s maloletými deťmi je potrebné obmedziť len na štyri dni v mesiaci a to bez prespávania detí u otca. S prihliadnutím na návrh matky, v spojení s odvolacím návrhom otca je zrejmé, že hoci k istým ťažkostiam pri realizácií styku otca s maloletými deťmi dochádza, obaja rodičia však zhodne navrhli rozsah dočasnej úpravy styku na každý párny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., teda styku otca s maloletými deťmi s prespaním detí u otca. Matka v návrhu síce uviedla, že mal. K. spala počas realizácie styku u otca na nafukovacom matraci, ktorú skutočnosť považoval súd prvej inštancie ako dôvod zúženia styku otca s deťmi bez prespania, z návrhu však nevyplýva, že by sa tak stávalo pravidelne, resp. že by maloleté deti nemali u otca vhodné podmienky na prespanie. Pokiaľ sama matka navrhla, aby sa styk maloletých detí s otcom realizoval s prespaním, možno predpokladať, že matka pozná domácnosť otca (nakoľko v tejto domácnosti spoločne aj s maloletými deťmi žili) a má vedomosť o tom, že v domácnosti otca majú maloleté deti vhodné podmienky na styk s prespaním. Tento záver podporuje aj skutočnosť vyplývajúca zo spisu, a síce, že dňa 11.2.2020 bola matka telefonicky kontaktovaná pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, orgán Sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za účelom prešetrenia výchovného prostredia, keď matka výslovne potvrdila to, že u otca majú maloleté deti vhodné podmienky na prespanie, a tiež to, že maloleté deti u otca nie sú v ohrození.
10.6 Vzhľadom na uvedené potom nebolo dôvodné obmedziť styk otca s maloletými deťmi na styk bez prespania, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Žiada sa tu podotknúť, že takto zmenené rozhodnutie je nielen v súlade s odvolacím návrhom otca, ale aj v súlade s návrhom matky.
11. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného charakteru a o konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. a K. bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn. 9P/9/2020, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k matkou navrhovanej úprave, rešpektujúc najlepší záujem maloletých detí. V tomto konaní sa totiž bude meritórne riešiť otázka novej úpravy rodičovských práv a povinností, ktorá nahradí doterajšiu úpravu, vrátane úpravy v neodkladnom opatrení.
12. Pre úplnosť, odvolací súd poukazuje na to, že otec v odvolaní namietal aj procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v absencií šetrenia pomerov u oboch rodičov a nemožnosti otca vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré skutočnosti viedli k tomu, že súd prvej inštancie nemohol overiť pravdivosť skutočností tvrdených matkou v návrhu. K tejto námietke odvolací súd len v stručnosti poukazuje na to, že v konaní o neodkladnom opatrení sa dokazovanie v zásade nevykonáva, dokazovanie tu nahrádza pojem osvedčovania skutočností a súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádza primárne zo skutočností uvedených v návrhu. Inštitút neodkladného opatrenia upravuje C.s.p. v ust. § 324 a nasl. ako tzv. osobitný procesný postup, ktorému zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, ktorý je okrem iného založený aj na tzv. momente prekvapenia tým, že tomu, voči komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje sa návrh ako aj ďalšie podania doručujú až s rozhodnutím, ktorým sa návrhu vyhovelo, tak ako vyplýva z ust. § 331 ods. 1 veta prvá C.s.p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/120/2019 zo dňa 10.10. 2019). Súd prvej inštancie nijako nepochybil, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoručil otcovi ešte pred samým rozhodnutím, pretože tak učinil následne, doručením návrhu spolu s napadnutým uznesením (doručenka na č.l. 22b spisu) v súlade s § 331 ods. 1 C.s.p.. Za pochybenie nemožno považovať ani to, keď súd pred vydaním rozhodnutia neuskutočnil šetrenie bytových pomerov, pretože toto šetrenie bude vykonávané až v konaní vo veci samej (v rámci riadneho dokazovania), pričom navyše z doposiaľ osvedčených skutočností matkou v konaní ani nevyvstala akútna potreba skúmania bytových pomerov pred samotným rozhodnutím o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie a nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výroku I..
14. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa o ňom bude rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).