Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-33-2020.pdf
PDF · 106.98 KB
Case nature
Subarea
25Co/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: F. M., nar. XX.X.XXXX, adresa Q. - D., U. XXX/X, zastúpená splnomocnencom: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 811 874, proti žalovaným: 1. V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Y. XX, 2. Ing. C. M., nar. X.X.XXXX, bytom Q., L. XXXXX/XX, 3. Bc. M. M., nar. X.X.XXXX, bytom Q., L. XXXXX/XX, všetci žalovaní zastúpení advokátom: Mgr. Dávid Štefanka, so sídlom Bratislava, Povoznícka 18, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 28C/3/2020-21 zo dňa 25.2.2020, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha, aby súd určil, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Galanta, katastrálnym odborom, okres: Galanta, obec: F. Y., katastrálne územie: F. Y., rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele č. 295/7, parcela registra „C“ o výmere 388 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ č. 295/6 o výmere 487 m2, druh pozemku záhrada, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX a náhrady trov konania. Zároveň sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným 2. a 3. povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s uvedenými nehnuteľnosťami, vrátane ich prevodu, zaťaženia nehnuteľností v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo iného zaťaženia nehnuteľností. Dôvodila tým, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi žalobkyňou a žalovaným 1. došlo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6.2.2008, č.k. 50C/298/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.2.2008. Dňa 19.2.2011 uplynula žalobkyni a žalovanému 1. ako bývalým manželom lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom k dohode nedošlo, a tak nehnuteľnosti uvedené vyššie sú podľa žalobkyne v ich podielovom spoluvlastníctve a podiely spoluvlastníkov sú rovnaké. Žalobkyňa požiadala žalovaného 1. o zrušenie podielového spoluvlastníctva zaslaním Návrhu dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 4.9.2015, ktorý žalovaný 1. prevzal dňa 6.10.2015, ktorého predmetom bolo vyporiadanie nehnuteľností uvedených vyššie. Žalovaný 1. s uzatvorením tejto dohody nesúhlasil, čo vyjadril na osobnom stretnutí so žalobkyňou a písomné stanovisko nedoručil, ako nedoručil ani podpísaný rovnopis predmetnej dohody. Preto žalobkyňa podala
návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.12.2015 na Okresný súd Galanta, ktoré konanie však bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Žalovaný 1. dňa 4.9.2019 podpísal a následne uznal podpis za vlastný na Návrhu na uzavretie dohody o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 4.9.2015, teda po uplynutí 4 kalendárnych rokov po predložení Návrhu žalobkyňou. Následne podal žalovaný 1. dňa 19.9.2019 Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na Okresnom súde Galanta, odbor katastrálny, ktorý vklad bol povolený v prospech žalovaného 1. dňa 17.10.2019 a žalovaný 1. v ten istý deň previedol darovacou zmluvou vlastnícke právo nadobudnuté podvodným konaním na svoje netere, žalované 2. a 3., ktorý vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 17.10.2019. Podľa žalobkyne prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalovaného 1. na žalované 2. a 3. na základe darovacej zmluvy je absolútne neplatný právny úkon. Nakoľko žalovaný 1. prijal návrh žalobkyne po uplynutí štyroch rokov od prejavu vôle smerujúcej k uzavretiu dohody, žalobkyňa má za to, že sa jedná o neskorú akceptáciu návrhu, dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov teda nevznikla a medzi žalobkyňou a žalovaným 1. naďalej existuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľným veciam.
4. Prvoinštančný súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňou predloženými listinnými dokladmi uzavrel, že žalobkyňa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov strán pred rozhodnutím vo veci samej, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko k prevodu tohto vlastníckeho práva malo dôjsť z dôvodu podvodného konania žalovaného 1. Žalobkyňa tak podľa súdu osvedčila pravdepodobnosť trvania svojho nároku vo veci samej, ktorej sa musí poskytnúť ochrana, avšak dospel k záveru, že v jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chýbalo opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa neodôvodnila, z akého dôvodu navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie, či a ako by bolo ohrozené vymoženie jej práva v konaní vo veci samej v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia. Nakoľko teda žalobkyňa neosvedčila dostatočne potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, súd prvej inštancie jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobkyňa, pričom žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a žalovaných 1. až 3. zaviaže k náhrade trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne. Po zopakovaní argumentácie súdu prvej inštancie a citácii ust. CSP, žalobkyňa dôvodila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila svoj nárok na nevyhnutnú dočasnú úpravu pomerov strán sporu, doložila príslušné listiny, dostatočne opísala a preukázala skutkové tvrdenia pre návrh vo veci samej, podložila to príslušnými listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že žalovaný 1. sa dopustil podvodného konania, pričom je vedené proti nemu trestné konanie a bolo aj začaté trestné stíhanie voči jeho osobe na ORPZ Galanta pod ČVS: ORP-629/2-VYS- GA-2019 pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Podľa žalobkyne sú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov tie, že žalované 2. a 3. ako podielové spoluvlastníčky nehnuteľností, ktoré nadobudli vlastnícke právo titulom darovacej zmluvy, kde darcom bol žalovaný 1., ktorý sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností podvodným spôsobom, môžu nakladať s nehnuteľnosťami bez akéhokoľvek obmedzenia, môžu ich scudzovať, zaťažovať právami tretích osôb a tým je právne postavenie a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalobkyne značne ohrozené a neisté, a preto je nevyhnutné bezodkladne dočasne upraviť pomery strán sporu. Žalobkyňa tak osvedčila dôvodnosť svojho nároku a dočasnej úpravy pomerov strán sporu.
6. Žalovaní 1. až 3. sa na výzvu odvolacieho súdu k odvolaniu žalobkyne voči napadnutému uzneseniu písomne nevyjadrili.
7. Žalovaní 1. až 3. zaslali písomné vyjadrenie vo veci samej, v ktorom uviedli, že sa s podanou žalobou v celom rozsahu nestotožňujú a popierajú nároky v ňom uvedené v celom rozsahu. Podľa žalovaného 1. totiž predmetná nehnuteľnosť nebola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný 1. ju totiž nadobudol výlučne z vlastných zdrojov - finančného daru od svojho otca, v predmetnej nehnuteľnosti dosiaľ bývajú rodičia žalovaného 1. spolu s ním. Podľa žalovaného 1. nemá žalobkyňa na predmetnú nehnuteľnosť žiaden nárok, na jej kúpu neprispela žiadnou finančnou čiastkou, len z dôvodu, že bola nadobudnutá počas trvania manželstva, bola zapísaná do BSM, čo sa žalobkyňa
snaží využiť a získať neoprávnený prospech. Nie je pravda, že by žalovaný 1. bol bezúspešne požiadaný o zrušenie podielového spoluvlastníctva, žalovaný 1. s dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súhlasil a dohodu podpísal dňa 21.10.2015. Žalovaný 1. nepochyboval, že túto Dohodu o vyporiadaní je po jeho podpise možné podať na príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor. Táto dohoda je pritom zo dňa 29.9.2015, kedy žalobca osvedčil pravosť svojho podpisu pred notárom Mgr. Tatianou Vršanskou. Žalovaný 1. oboznámil žalobcu s tým, že predmetnú Dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podpísal. Čo sa týka skutočnosti, že k podaniu návrhu na vklad došlo až v roku 2019, kedy dňa 4.9.2019 žalovaný 1. svoj podpis uznal za vlastný a dňa 17.10.2019 došlo k povoleniu vkladu v prospech žalovaného 1., žalovaný 1. uviedol, že nejde o nič neobvyklé, keďže k zápisom do katastra dochádza bežne s oneskorením, najmä ak sa jedná o prevody nehnuteľností v rámci rodiny alebo bývalých či súčasných blízkych osôb. Žalovaný 1. nepokladal za dôležité uvedenú Dohodu okamžite zapísať do katastra. Podpis Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalovaným 1. dňa 21.10.2015 je dostatočne včasným konaním preukazujúcim súhlas a prijatie návrhu žalobcu. Pokiaľ ide o žalobkyňou spomínané trestné konanie, podľa žalovaného bola týmto porušená zásada, že trestné právo má byť prostriedkom ultima racio, teda má byť použité len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti nie sú dostatočné. To, že bolo voči žalovanému začaté trestné stíhanie však neznamená, že žalovaný 1. spáchal trestný čin, ktorý popisuje žalobkyňa a ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Žalovaní 1. až 3. preto navrhovali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Ďalšie písomné podania strán v odvolacom konaní podané neboli.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalobkyne predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť žalovaným 2. a 3. neodkladným opatrením povinnosť dočasne nenakladať s danými nehnuteľnosťami, tieto neprevádzať, nezaťažovať v prospech inej osoby, zriaďovať akékoľvek právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo inak tieto nehnuteľnosti zaťažovať, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).
12. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a podľa písm. d) aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
16. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
17. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou vo veci samej domáha proti žalovaným 1. až 3. určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 predmetných nehnuteľností, čo odôvodňovala tým, že predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1., ktoré zaniklo ich rozvodom, pričom k vyporiadaniu BSM do troch rokov po zániku manželstva nedošlo, preto dané nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1. Žalobkyňa zaslala žalovanému 1. dohodu o vyporiadaní ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ňou podpísaný dňa 4.9.2015. Žalovaný 1. s touto dohodu nesúhlasil, avšak následne dohodu až dňa 4.9.2019, teda po uplynutí 4 rokov podpísal a podal návrh na vklad vlastníckeho práv do katastra nehnuteľností. Následne dňa 17.10.2019 previedol svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam darovacou zmluvou na svoje netere - žalované 2. a 3. Žalobkyňa teda má za to, že zo strany žalovaného 1. došlo k neskorej akceptácii dohody, a preto sú predmetné nehnuteľnosti naďalej v ich podielovom spoluvlastníctve, nakoľko následný prevod vlastníckeho práva zo žalovaného 1. na žalované 2. a 3. je absolútne neplatným právnym úkonom.
18. Vzhľadom na predmet daného konania vo veci samej, ktorým je určenie vlastníckeho práva žalobkyne je zrejmé, že tu neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaní, nie sú dlžníkmi žalobkyne.
19. Zároveň v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou o určenie vlastníckeho práva, je očividne vylúčený. Prvá zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda daná.
20. Pokiaľ však ide o druhú z podmienok, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, vzhľadom na existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobkyne tým, žalované 2. a 3. môžu ďalej previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, alebo tieto nejakým spôsobom zaťažiť, či zriadiť na nich vecné bremeno, je potrebné uzavrieť, že v konaní nebolo dostatočným spôsobom osvedčené, že tento nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia by bol splnený.
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že potreba bezodkladne upraviť pomery strán musí byť daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci, mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť.
22. V zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka (§ 228 CSP, pozn.).
23. V zmysle ust. § 228 ods. 2 CSP platí, že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti je záväzný nielen pre strany konania, prípadne pre ich právnych nástupcov, ale aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka, návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
24. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozsudok, ktorým súd rozhodne o určení vlastníckeho práva (čo je aj predmet daného konania) je listinou, na základe ktorej kataster vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 Katastrálneho zákona). Zápis poznámky v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom konaní má totiž dopad na účinky rozhodnutia vydaného vo vzťahu k ďalším prevodom vlastníckeho práva, ku ktorým došlo v priebehu súdneho konania po vyznačení poznámky. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, ale aj o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, je teda záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní (rovnako rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/26/2016 zo dňa 20.12.2017). Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností totiž zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti (t. j. nielen vlastníckeho práva, ale aj držby, vecného bremena, záložného práva, predkupného práva - ak bolo dohodnuté ako právo vecné). Zákonodarca teda touto právnou úpravou rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia o určenie vecného práva k nehnuteľnosti, ale aj o určenie neplatnosti právneho úkonu, aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa takéto osoby reálne s poznámkou oboznámili, stačí, že mali objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie.
25. V prerokúvanej veci sa žalobkyňa domáha určenia svojho vlastníckeho práva (k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1-ice na predmetných nehnuteľnostiach), a súčasne sa neodkladným opatrením sa domáha ochrany proti tomu, aby žalované 2. a 3. s týmito nehnuteľnosťami ďalej nenakladali, neprevádzali ich, nezaťažovali, nezriaďovali na nich vecné bremeno. Hrozba bezprostrednej ujmy podľa žalobkyne zrejme mala spočívať v tom, že prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej by tým bol ohrozený. Takáto ujma však žalobkyni nehrozí, pretože si svoje práva môže zabezpečiť aj iným spôsobom než len neodkladným opatrením zakazujúcim žalovaným 2. a 3. rade sporné úkony.
26. Z citovaných ustanovení § 34 Katastrálneho zákona a § 228 ods. 2 CSP je zrejmé, že žalobkyňa má možnosť zabezpečiť svoju právnu pozíciu a ochranu svojho práva vyznačením poznámky v katastri o prebiehajúcom konaní. Ak by aj žalované 2. a 3. vykonali právny úkon, ktorého následkom by bola zmena vecného práva k nehnuteľnosti, takýto úkon by sa musel do katastra nehnuteľností zapísať vkladom (§ 28 ods. 1 Katastrálneho zákona), v dôsledku čoho by pre osoby takto zapísané bol záväzný právoplatný rozsudok vydaný v tu prerokúvanej veci. Ak by tento rozsudok žalobe žalobkyne vyhovel, znamenalo by to jej zápis do katastra nehnuteľností ako vlastníčky, ako aj výmaz všetkých medzičasom vložených vecných práv. Žalobkyni teda z takýchto úkonov žalovaných 2. a 3. nehrozí žiadna bezprostredná ujma. Preto v prerokúvanej veci nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zakázať im tieto úkony, ako sa toho žalobkyňa domáhala navrhovaným neodkladným opatrením. Pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia teda nie je splnená podmienka § 325 ods. 1 CSP, takže súd prvej inštancie správne rozhodol, keď podľa § 328 ods. 1 CSP tento návrh zamietol.
27. Navyše žalobkyňa ani absolútne žiadnym spôsobom neosvedčila, že by žalované 2. a 3 mali v úmysle s predmetnými nehnuteľnosťami uvádzaným spôsobom nakladať. Ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a oprávnenou stranou aspoň osvedčené (t. j. nestačí iba jeho všeobecné tvrdenie), čo však v danom prípade splnené vôbec nebolo, preto odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru ohľadom neexistencie bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne, než k akému dospel súd prvej inštancie.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).
30. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).