Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-9-2020.pdf
PDF · 72.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/9/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: X. O., A. Z. a P. O., so sídlom Z. X, O., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: P. G., bytom M. O., o vymoženie sumy vo výške 3.420,57 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. decembra 2018, č. k. 15Er/993/2006-29, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučné tituly, na podklade ktorých sa vykonáva exekúcia, sa stali neúčinné z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na ich vykonanie podľa § 71 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účinného do 31.12.2003. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017 a uviedol, že na základe neúčinných exekučných titulov nemožno exekúciu vykonávať. Dodal, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že exekučné tituly bolo možné vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti, a to podľa zákonov, na základe ktorých boli exekučné tituly vydané (teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci). Súd prvej inštancie preto nesprávne aplikoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a exekučné tituly sa nemohli stať neúčinnými ku dňom, ktoré v napadnutom uznesení súd uviedol. Dodal, že k náhrade trov exekúcie by nemal byť zaviazaný, nakoľko návrh podal v rámci plynutia prekluzívnej lehoty, nijako nemohol ovplyvniť čas vykonania exekúcie a postup súdneho exekútora, teda zavinenie zastavenia exekúcie mu nemožno pričítať. K náhrade trov exekúcie by mal byť podľa neho zaviazaný povinný.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
8. Medzi odvolacie dôvody (§ 365 CSP) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení.
9. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie na skúmanie dôvodnosti nároku žalobcu.
10. Ak sa súd prvej inštancie dopustil omylu v právnom posúdení veci a z tohto dôvodu zároveň nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu s tým, že takýto komplexne chybný postup by nemal naprávať súd vyššej inštancie.
11. V danej veci sa exekúcia vykonáva na základe štyroch exekučných titulov:
I. rozhodnutie Obvodného úradu - oddelenia sociálnych vecí v O. zo dňa XX.XX.XXXX, č. U ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.1996 a vykonateľnosť dňa 23.05.1996, vydané na základe zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, II. rozhodnutie Okresného úradu v O. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XX/XXXXX-XXX Alu, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.1998 a vykonateľnosť dňa 27.12.1998, vydané na základe zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, III. rozhodnutie Okresného úradu v O. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXX/XXXXXX-JUJ, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2001 a vykonateľnosť dňa 14.06.2001, vydané na základe zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, IV. rozhodnutie Okresného úradu v O. zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXX/XXXXX-XX/XXXXXX K., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2002 a vykonateľnosť dňa 27.11.2002, vydané na základe zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu, a to zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Lehoty na vykonanie rozhodnutí pri jednotlivých exekučných tituloch upravovali osobitné zákony, na základe ktorých boli tieto vydané, a ktoré sú voči správnemu poriadku vo vzťahu špeciality, pričom sa musí uplatniť zásada lex specialis derogat legi generali (platí prednosť špeciálnej právnej úpravy pred úpravou všeobecnou). Touto špeciálnou právnou úpravou sú zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.
13. Podľa § 107 ods. 2 zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinného ku dňu vydanie exekučného titulu (označeného vyššie v bode 11. tohto rozhodnutia sub. I.), rozhodnutie vydané podľa odsekov 2 a 4 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej pre splnenie uloženej povinnosti.
14. Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení, účinného ku dňu vydania exekučných titulov (označených vyššie v bode 11. tohto rozhodnutia sub. II. - IV.; napriek rozdielnym dňom vydania sa citované ustanovenie v priebehu plynutia času nenovelizovalo - pozn. odvolacieho súdu), rozhodnutia vydané podľa odsekov 3 a 5 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov po uplynutí lehoty ustanovenej na splnenie uloženej povinnosti.
15. Posúdenie neúčinnosti exekučných titulov malo byť súdom prvej inštancie posúdené optikou týchto špeciálnych právnych predpisov. Preto treba dať za pravdu odvolateľovi, že exekučné tituly v tejto veci
neboli neúčinné ku dňu, ktorý súd prvej inštancie odvodil od zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní. Toto pochybenie súdu prvej inštancie, ako bolo zdôraznené vyššie, by nemal naprávať súd vyššej inštancie.
16. Uvedené nedostatky v postupe súdu prvej inštancie spôsobujú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 389 písm. c) CSP zrušiť a v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
17. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť uplynutie prekluzívnej lehoty podľa vyššie prijatých záverov odvolacieho súdu a v tomto duchu rozhodnúť o zastavení exekúcie. Súd musí zároveň rešpektovať záver z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.07.2011, sp. zn. 6Cdo 101/2011, podľa ktorého, „rozhodnutím o zastavení exekúcie bez súčasného rozhodnutia o trovách exekúcie, bola porušená povinnosť súdu rozhodnúť o týchto trovách, vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 200 ods. 2 (§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 - pozn. odvolacieho súdu) Exekučného poriadku“, teda bude musieť rozhodnúť súčasne o trovách exekúcie v uznesení o zastavení exekúcie. Tu musí vziať na zreteľ, že „pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 10. 2014, sp. zn. 1EMCdo/1/2013).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).