Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/167/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobkyne: L. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka D., bytom na území D. Y. D. XXX/XX, XXX XX J. J., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Hrčka - Sabó s.r.o., Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-94-001/2019-SK zo dňa 25. apríla 2019, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Oddelenie cudzineckej polície PZ Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán") rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BB5-682-003/2019-PP z 26.02.2019 podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") zrušil prechodný pobyt na účel podnikania udelený podľa účastníkovi konania L. H., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušníčke D., bytom na území SR, Y. D. XXX/XX, J. J. (ďalej len „žalobkyňa") (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že žalobkyňa má udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa s platnosťou od 22.03.2018 do 30.03.2020 ako konateľka spoločnosti D. P. & Q., s.r.o., G. Q. XX, J. J.. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že žalobkyňa sa dostavila za účelom vyjadrenia svedka v konaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu jej manžela H. X. S. T., štátneho príslušníka D., kde do zápisnice o vyjadrení svedka okrem iného uviedla, že od udelenia pobytu bola na území SR 2x a to v máji a októbri v roku 2018. Taktiež uviedla, že vlastní iba cestovný pas platný od 11.10.2017 do 10.10.2023 vydaný D., ktorý predložila. Z predloženého pasu prvostupňový orgán podľa záznamov tam uvedených zistil, že sa tam nachádza záznam o vstupe žalobkyne do schengenského priestoru cez letiskový hraničný priechod J., a to dňa 05.05.2018 a záznam o výstupe zo schengenského priestoru zo dňa 12.05.2018, záznam o vstupe do schengenského priestoru dňa 09.10.2018, záznam o výstupe zo schengenského priestoru dňa 12.10.2018 a záznam o vstupe do schengenského priestoru dňa 26.01.2019. Iné záznamy o prekročení schengenskej hranice počas platnosti prechodného pobytu sa v cestovnom pase nenachádzali. Nachádzali sa tam len záznamy o vstupe do K. a do W.. Kontrolou v schengenskom informačnom systéme boli potvrdené záznamy o prekročení vonkajšej schengenskej hranice cez letiskový hraničný priechod J. tak, ako bolo vyznačené v predloženom cestovnom pase. Tieto skutočnosti pre prvostupňový orgán odôvodňovali záver, že na území SR sa žalobkyňa zdržiavala

iba sporadicky, menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu, a teda konala v rozpore s povinnosťou ustanovenou v . Vzhľadom k tomu, že prvostupňový orgán mal za hodnoverne preukázané, že žalobkyňa sa v kalendárnom roku 2018 zdržiavala na území SR menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu a od udelenia pobytu do konca kalendárneho roku 2018 bolo obdobie dlhšie ako 90 dní, začal prvostupňový orgán konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu podľa . Prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ďalej poukázal na vyjadrenie žalobkyne k začatiu konania, kde uviedla, že v roku 2018 došlo k štyrom novelám a pre bežného človeka je to zmätočné a neprehľadné. Ďalej uviedla, že nemohla pricestovať a podnikať na území SR, nakoľko jej to neumožňoval zdravotný stav v mesiacoch jún, júl, september, november a december. V S. mala svadbu. V doplnení vyjadrenia uviedla, že správny orgán nesprávne vyhodnotil všetky získané dôkazy, zaoberal sa len dôkazmi, ktoré získal a ktoré preukazujú dôvod na zrušenie prechodného pobytu, nebral do úvahy výpoveď, nebral do úvahy preukázanie dôkazu o chorobe, ktoré potvrdila aj čestným vyhlásením do zápisnice, nebral do úvahy ako dôkaz sobáš, ktorý sa konal v S. XXXX. Ďalej uviedla, že ak by naplnila zákonné ustanovenie, mohla by tým vážne ohroziť svoje zdravie a aj budúci plnohodnotný súkromný život. Prvostupňový orgán k tomu uviedol, že žalobkyňa nenahlásila zmenu osobného stavu (uzavretie manželstva) ako to ukladá ustanovenie . Na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa zdravotného stavu predložila lekársku správu, z ktorej vyplýva, že dňa 30.05.2018 sa prvý krát dostavila na kliniku z dôvodu bolesti v oblasti Q., kde bola pod lekárskym dozorom a absolvovala V. liečbu, O., avšak symptómy naďalej pretrvávali. Z dôvodu zdravotného stavu bola práceneschopná a nemohla cestovať. V mesiacoch júl a august žalobkyňa dostala R. injekcie a jej zdravotný stav sa významne zlepšil. Následne dňa 15.09.2019 sa opakovane sťažovala na bolesti, dostala R. injekcie a nemohla cestovať. Závažné problémy sa mali následne objaviť v novembri 2018, kedy jej bolo odporučené necestovať. Na lekárskej kontrole dňa 26.12.2018 lekár konštatoval ústup symptómov a zlepšenie jej zdravotného stavu. Podľa prvostupňového orgánu sú skutočnosti uvedené o častých zmenách zákona v konaní irelevantné. Povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania sa podľa štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeľuje po splnení zákonom stanovených podmienok na obdobie predpokladaného plnenia účelu pobytu, najviac však na 3 roky. Podľa , účely prechodného pobytu vykonáva štátny príslušník tretej krajiny na území SR, pričom toto ustanovenie je účinné od prijatia . Zákonodarca teda už pri prvom koncipovaní zákona definoval zámer, aby sa štátny príslušník tretej krajiny počas obdobia udeleného prechodného pobytu zdržiaval prevažne na území SR a tu napĺňal účel prechodného pobytu. Povinnosť podľa účinným od 01.05.2018, avšak táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe a presnejšie definovala vyššie uvedený zámer zákonodarcu spočívajúci v tom, aby štátny príslušník tretej krajiny s udeleným prechodným pobytom vykonával účel prechodného pobytu na území SR a nezneužíval štatút prechodného pobytu na jednoduché cestovanie do schengenského priestoru. Podľa prvostupňového orgánu, ani z predloženej lekárskej správy nevyplývajú dôvody, ktoré by žalobkyni bránili vo vycestovaní a v pobyte na území SR počas celého obdobia udeleného prechodného pobytu. Potvrdenia hovoria o ošetreniach z 30.05., z 15.09. a z 26.12.2018 a o obdobiach liečby počas mesiacov júl, august, september a november. Potvrdenie o liečbe, zdravotných problémoch a odporúčaniach necestovať v mesiaci august je však v protiklade s uzavretím manželstva v mesiaci august 2018 a turistickou cestou do W., ktorú potvrdzuje záznam v cestovnom doklade. Na území SR má žalobkyňa udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa ako konateľka obchodnej spoločnosti D. P. & Q., s.r.o. Podľa sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. V zápisnici o vyjadrení zo dňa 29.01.2019 žalobkyňa uviedla, že na území SR bola od udelenia prechodného pobytu spolu 2x v mesiacoch máj a október a zdržiavala sa tu podľa potreby ako si to vyžadovali pracovné povinnosti. Napĺňanie účelu prechodného pobytu, ktorým by malo byť podnikanie ako sústavná činnosť za účelom dosiahnutia zisku považuje prvostupňový orgán za pochybné. Vychádzajúc zo záznamov v cestovnom doklade a z vyjadrenia žalobkyne skonštatoval, že od udelenia prechodného pobytu dňa 22.03.2018 do 31.12.2018 sa na území SR zdržiavala maximálne 12 kalendárnych dní (v období od 05.05.2018 do 12.05.2018 a od 09.10.2018 do 12.10.2018). Prvostupňový orgán po vyhodnotení uvedených skutočností skonštatoval, že v období kalendárneho roku 2018 sa na území SR žalobkyňa zdržiavala menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu. Z dôvodu, že znenie ustanovenia

je účinné od 01.05.2018, posudzoval prvostupňový orgán iba obdobie pobytu od 01.05.2018 do 31.12.2018. Podľa neho je čiastočne možné zohľadniť absolvovanú liečbu v domovskej krajine, avšak je nutné podotknúť, že táto netrvala celé obdobie udeleného prechodného pobytu. S námietkou, že sa v konaní nezaoberal dopadom prípadného zrušenia pobytu na jej súkromný a rodinný život sa v žiadnom prípade nestotožnil, pretože v priebehu roka 2018 sa žalobkyňa zdržiavala v domovskej krajine so svojím manželom, ktorý tam vykonáva lekársku prax. Jej manžel na území SR nemá povolený pobyt, ani na území SR nikdy nebol. Na území SR sa v priebehu roka 2018 žalobkyňa zdržiavala spolu 12 kalendárnych dní, pričom v zápisnici o vyjadrení uviedla, že na územie SR cestuje a zdržiava sa tu iba podľa pracovných potrieb. Prvostupňový orgán po vyhodnotení uvedených skutočností konštatoval, že svoje rodinné zázemie má žalobkyňa v domovskej krajine, kde má jej manžel B. S., vykonáva tam B. prax a má tam aj rodinný dom v meste S.. Prvostupňový orgán záverom uviedol, že hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že všetky dôkazy zadokumentované v konaní potvrdzujú skutočnosť, že v kalendárnom roku 2018 sa žalobkyňa na území SR zdržiavala menej ako polovicu času udeleného pobytu, pričom medzi udelením pobytu do konca kalendárneho roka bolo obdobie dlhšie ako 90 dní. Vzhľadom na to bolo potrebné rozhodnúť ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

2. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-94-001/2019- SK z 25.04.2019 tak, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo a odvolanie žalobkyne zamietlo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zrekapituloval priebeh prvostupňového konania a rozhodnutia a následne zhodnotil všetky predložené písomné dôkazy samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech žalobkyne a hodnotil aj skutočnosti, ktoré predložil vo svojom stanovisku prvostupňový orgán a ktoré uviedla žalobkyňa v odvolaní. V reakcii na odvolacie námietky žalobkyne žalovaný poukázal na v nadväznosti na , podľa ktorého policajný útvar je povinný zrušiť prechodný pobyt, ak štátny príslušník tretej krajiny porušil túto povinnosť. Poukázal tiež na . Z vyššie uvedených ustanovení je podľa žalovaného zrejmé, že ak štátny príslušník tretej krajiny, teda aj žalobkyňa poruší povinnosť zdržiavať sa na území SR viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku, bude mu pobyt zrušený. Zákonodarca umožňuje policajnému orgánu upustiť od takéhoto postupu len v prípadoch, kedy by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodom zrušenia takéhoto pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Žalovaný po preskúmaní administratívneho spisu konštatoval, že hlavným dôkazom pre uplatnenie postupu podľa boli odtlačky priechodových pečiatok nachádzajúcich sa v cestovnom doklade žalobkyne, ako aj informácie získané v rámci jej výpovede ku konaniu o žiadosti na pobyt pre jej manžela, o ktorom rozhoduje ten istý orgán. Z fotokópie cestovného pasu žalobkyne, ktorý je nepopierateľným dôkazom možno konštatovať, že žalobkyňa skutočne v čase povoleného pobytu (udelený na obdobie od 20.03.2018 do 20.03.2020) sa v kalendárnom roku 2018 zdržiavala na území SR v súhrne len 10 dní, pričom na územie SR pricestovala len 2x a to od 05.05. - 12.05.2018 a od 09.10. - 12.10.2018. Tento dôkaz je podľa žalovaného jednoznačný a nezameniteľný, dokonca potvrdený výpoveďou žalobkyne v zápisnici z 29.01.2018, pričom z dikcie zákona je dôkazom naplnenia skutočnosti, že žalobkyňa sa zdržiavala na území SR menej ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku 2018, čím bol jednoznačne naplnený zákonný dôvod na začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu. Mal za to, že zákonným dôvodom na upustenie od zrušenia prechodného pobytu je len tá skutočnosť, že by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu jeho zrušenia, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníčky konania tak, ako to umožňuje a na uplatnenie ktorého sa žalobkyňa odvolávala. Po preštudovaní všetkých písomností doložených do konania pred prvostupňovým orgánom žalovaný konštatoval a zároveň sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu o tom, že súkromný život žalobkyňa preukázateľne nevedie na území SR, nakoľko od udelenia prechodného pobytu sa väčšinu času zdržiava mimo územia SR. O tejto skutočnosti svedčia nielen otlačky priechodových pečiatok v jej cestovnom pase, ale aj jej výpoveď do zápisnice svedka z 29.01.2019, kde uviedla, že s manželom spoločne žijú v D. v S. v spoločnom byte, ktorý vlastní manžel, pričom manžel je vyštudovaný X. a má v K. svoju vlastnú prax už štvrtým rokom. Taktiež uviedla, že jej rodina žije v D. a rodina jej manžela v T.. Všetky tieto zistenia jednoznačne nasvedčujú tomu, že žalobkyňa má rodinné aj súkromné zázemie mimo Slovenska, a preto zrušenie prechodného pobytu na území Slovenska nemohlo zásadne

zasiahnuť do jej už existujúceho rodinného, či súkromného života. Žalovaný ďalej na základe týchto faktov skonštatoval, že nevzhliadol dôvod na postup podľa tak ako to požaduje žalobkyňa vo svojom odvolaní. Žalovaný si podrobne preštudoval obsah všetkých listinných podkladov doručených na prvostupňový orgán žalobkyňou, a to list z 04.02.2019 nazvaný „právna analýza skutkového stavu" list z 20.02.2019 nazvaný „vyjadrenie ku konaniu vo veci zrušenia prechodného pobytu sp. zn.: PPZ-HCP-BB5-682-001/2019-PP", ako aj list spísaný dňa 25.02.2019 pod č. AK 01/01 2019 SH nazvaný „Doplnenie vyjadrenia ku konaniu vo veci zrušenia prechodného pobytu sp. zn.: PPZ-HCP-BB5-682-001/2019-PP" i k nemu pripojenú lekársku správu. Žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa svoju neprítomnosť na území Slovenska ospravedlňuje zlým zdravotným stavom, ktorý doložila lekárskou správou z 18.02.2019 špecialistu O. D. L. S. v K. pánom K.. S. D.. V predloženej lekárskej správe sa uvádza, že žalobkyňa ako pacientka sa prvý krát dostavila na predmetnú kliniku 30.05.2018 s bolesťami Q., ktoré odborný lekár riešil predpísaním viacpočetných O.. Nakoľko sa zdravotný stav nezlepšil, v lekárskej správe sa uvádza, že žalobkyňa bola práceneschopná a nemohla cestovať. V ďalšej časti sa uvádza, že v mesiaci júl a august 2018 dostala žalobkyňa 2 injekcie a jej stav sa významne zlepšil. Opätovne sa dostavila na kliniku s obdobnými bolesťami dňa 15.09.2018, kedy opätovne dostala injekcie a bolo jej lekárom odporučené naďalej pracovať a necestovať. V závere správy je uvedené, že pri kontrole dňa 26.12.2018 lekár skonštatoval ústup zistených symptómov a zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne. Žalovaný mal za to, že predložená lekárska správa síce konštatuje zdravotné ťažkosti, avšak nie je možné z nej zistiť a jednoznačne preukázať presné časové rozpätie práceneschopnosti. Lekárska správa je nekonkrétna, nejednoznačná, vypracovaná všeobecne, bez presného dátumového vymedzenia práceneschopnosti pacientky, a to presne na mesiace, počas ktorých sa žalobkyňa zdržiavala mimo Slovenska, čo evokuje náznak účelovosti vydania tejto správy. Taktiež lekársku správu nie je možné dať posúdiť nezávislému odbornému lekárovi, nakoľko neobsahuje presnú diagnózu, ani konkrétny čas práceneschopnosti žalobkyne, a preto je táto správa ako relevantný dôkaz nekonkrétna, neadresná a nemožno ju považovať za ospravedlňujúci dôkaz neprítomnosti žalobkyne na území Slovenska. Žalovaný sa nezaoberal ospravedlňovaním neprítomnosti na území Slovenska, nemožnosťou vycestovať v mesiaci august z dôvodu dodržiavania zvyklostí spojených so sobášom žalobkyne. V tejto súvislosti na verejne dostupných internetových stránkach zistil, že v súčasnosti S. svadby prebiehajú a trvajú spravidla rovnako ako v Európe, avšak tradičné S. svadby trvajú maximálne 7 dní. Nakoľko žalobkyňa uzavrela manželstvo XX.XX.XXXX a podľa predloženého cestovného dokladu dňa XX.XX.XXXX, t.j. len X dní po uzavretí manželstva vycestovala do W., čo popiera tvrdenia uvádzané v samotnom odvolaní, že sa ako tradičná nevesta nemohla zdržiavať mimo svojho bydliska v mesiaci S. XXXX, žalovaný nepovažoval uzavretie sobáša a dodržania s ním spojených tradícií v rozpore s možnosťou vycestovať na územie Slovenska. Z vyššie uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol v tom čase zjavne natoľko dobrý, že jej dovoľoval vycestovať na územie W., nie však na územie Slovenska, a to aj napriek údajnej nemožnosti vycestovať pre dodržanie svadobných tradícií. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj v tomto prípade ide o nekonkrétne obdobie, počas ktorého by mala nevesta pre dodržanie tradície zotrvať na svojom bydlisku a nemohla by ho opustiť. Berúc do úvahy zistenia v tejto súvislosti uvedené na internetových stránkach, ako aj fakt, že žalobkyňa na piaty deň po uzavretí sobáša opustila svoje bydlisko vycestovaním do W. bolo možné podľa žalovaného skonštatovať, že v mesiaci S. jej nič nebránilo vycestovať pre svoje podnikateľské aktivity na územie Slovenska, a preto takýto argument nemožno považovať za relevantný pre ospravedlnenie porušenia povinností vyplývajúcich žalobkyni zo . Žalovaný zároveň z aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zistil, že žalobkyňa je len jednou zo siedmich konateľov obchodnej spoločnosti D. P. & Q., s.r.o. so sídlom G. XX, J. J., pričom jedným z konateľov tejto spoločnosti je občan Slovenska pán P. G.. Ďalšími konateľmi sú cudzinci s povoleným pobytom na území Slovenska za účelom podnikania. Berúc do úvahy informáciu, ktorú uviedla žalobkyňa v zápisnici z 29.01.2019, že na územie Slovenska cestuje podľa potreby, ako si to vyžadujú pracovné povinnosti podľa neho možno skonštatovať, že ak je postačujúce v období od 20.03.2018 do 31.12.2018 pre pracovné povinnosti pricestovať len 2x a to v súhrne na 10 dní, nie je nutné, aby mala žalobkyňa povolený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenska. V tomto smere mal žalovaný za to, že len sporadické pracovné aktivity, t.j. 10 dní v rámci 281 dní povoleného pobytu v roku 2018 nemožno považovať za seriózne, resp. reálne podnikanie takéhoto cudzinca. V takom prípade nie je naplnený účel samotného pobytu, aj keď obchodná spoločnosť vykazuje zisky, nie je preukázané, že práve podnikateľské aktivity žalobkyne sú tie kľúčové pre predmetnú obchodnú činnosť. Zmysel podnikania nie je len vo vykazovaní zisku obchodnej spoločnosti, ale aj v sústavnej činnosti, aktívnom zaujímaní sa o chod obchodnej spoločnosti, v osobnom priamom zúčastňovaní sa konateľa na chode spoločnosti, na jej kontrolovaní a prosperite, čo podľa žalovaného v pravom slova

zmysle nie je možné zabezpečiť len dvomi návštevami žalobkyne v tejto firme na 10 dní v priebehu 281 dní. V reakcii na odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá sa domáhala podľa SR práva na ochranu zdravia uviedol, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotné pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Žalovaný zastával názor, že v danom konaní predmetná námietka nemá opodstatnenie, nakoľko žalobkyňa akékoľvek zdravotné potiaže riešila mimo územia Slovenska, a teda na jej liečbu nemožno uplatňovať zákony Slovenska. Ak by sa žalobkyňa liečila na Slovensku, bolo by na mieste zaoberať sa touto námietkou, ale v danom prípade takýto argument žalovaný nepovažoval za relevantný. Taktiež odvolávanie sa na SR týkajúci sa práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko v zmysle SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tejto súvislosti zdôraznil, že je špeciálny zákon, ktorý upravuje rozsah pôsobnosti štátnych orgánov súvisiacich s podmienkami vstupu a pobytu cudzincov na území Slovenska a je vydaný v súlade s SR. Na zver uviedol, že všetky podklady a zhromaždené dôkazy počas prvostupňového správneho konania, ako aj argumenty uvádzané žalobkyňou zohľadnil, pričom dospel k záveru, že zistenia prvostupňového orgánu sú nespochybniteľné, riadne preukázané a samotná žalobkyňa nedoložila žiadny nespochybniteľný dôkaz, ktorým by vyvrátila preukázané zistenia prvostupňového orgánu. Vzhľadom na to bolo potrebné rozhodnúť ako je uvedené vo výrokovej časti.

Zhrnutie argumentov žalobkyne - žalobné body

3. Proti napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, kde uviedla, že žalovaný zaslal oznámenie o začatí konania vo veci zrušenia prechodného pobytu a výzvu k uplatneniu práva žalobkyne vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a spôsobu ich zistenia, pričom sa k danému oznámeniu vyjadrila a poukázala na to, že žalovaný sa vôbec nezaoberal ňou predloženými dôkazmi, a to čestným vyhlásením žalobkyne do zápisnice o vyjadrení svedka z 29.01.2019, ako aj úradným prekladom lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave žalobkyne doloženom na základe doplnenia vyjadrenia ku konaniu z 25.02.2019 a ignoroval o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „"). Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenia Správneho poriadku, ako aj na to, že sám zákonodarca pri formovaní zákona dbal na to, že pri podnikaní môžu nastať situácie, ktoré neumožnia splnenie niektorých ustanovení, a preto tento dal možnosť ako keby nápravy konania, ktoré nebolo spôsobené ľahkovážnosťou, alebo snáď ignoráciou zákona. Ďalej opísala obsah prvostupňového rozhodnutia a uviedla svoje závery k nemu, a to, že prvostupňový orgán vo svojom konštatovaní, na základe ktorého vydal rozhodnutie, ktorým zrušil prechodný pobyt nesprávne a neodborne vyhodnotil predložené dôkazy. Prvostupňový orgán konštatoval, že mu boli doručené vyjadrenia, doplnenie vyjadrenia a následne ďalšie doplnenie vyjadrenia, ktoré vyhodnotil a na základe ktorých rozhodol a pritom si nevšimol, že v prvom prípade sa jednalo o právnu analýzu skutkového stavu, následne bolo doručené vyjadrenie ku konaniu vo veci zrušenia prechodného pobytu a v poslednom prípade sa jednalo o doplnenie vyjadrenia ku konaniu vo veci zrušenia prechodného pobytu. Podľa žalobkyne už tu sa prejavujú znaky, že prvostupňový orgán povrchne, nie s odbornou starostlivosťou pristupoval k naštudovaniu všetkých dôkazov. Ďalej uviedla, že prvostupňový orgán nie je odborníkom v odbore zdravotníctva, čo preukázal, keď nedokázal vyhodnotiť predloženú lekársku správu, z ktorej skonštatoval, že liečebný proces nebol dlhodobý a že vlastne lekára navštívila žalobkyňa len niekoľkokrát s tým, že ostatný čas sa mohla zdržiavať na území SR. K tomu podotkla, že lekárske prehliadky boli len medzičasom, kedy sa liečila v domácom prostredí a nebolo jej doporučené zo strany lekára cestovať ani to nebolo možné. Teda lekárske prehliadky boli ako kontrola liečby a nie čas, kedy sa liečila. Prvostupňový orgán je povinný zistiť presný a úplný skutkový stav veci a za tým si obstarať potrebné podklady. Teda v prípade, že nevedel posúdiť lekársku správu mal prizvať znalca a požiadať o znalecký posudok. Keďže to neurobil, tak znalecký posudok dala vypracovať žalobkyňa. Ďalej uviedla, že prvostupňový orgán konštatoval, že v mesiaci august mala žalobkyňa svadbu. V zmysle tradícií jej vierovyznania nemohla opustiť svoje bydlisko, teda sa opodstatnene zdržiavala mimo územia SR s tým, že ani v tomto čase nebol jej stav 100%-tný. Správny orgán podľa jej názoru neoprávnene použil argumentáciu , nakoľko žalobkyňa podniká formou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má sídlo na území SR, teda vykonáva účel svojho pobytu v SR. V tejto súvislosti chcela uviesť, že nezneužíva štatút prechodného pobytu na jednoduchšie cestovanie po schengenskom priestore, nakoľko aj podľa pasu je evidentne jasné, že pricestovala na Slovensko cez letisko J. a nie cez iné letiská. Ďalej poukázala na to, že prvostupňový orgán skonštatoval, že po preskúmaní podkladov je z lekárskej správy jasné, že žalobkyňa niekoľkokrát navštívila lekára za

účelom ošetrenia a že lekár jej odporučil cestovať, ale že tieto dôvody nie sú dôvody, ktoré by jej bránili v cestovaní a v pobyte na Slovensku, čo považovala za zmätočné a neodborné vyjadrenia v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré môžu viesť k nezákonným rozhodnutiam čo sa aj stalo. Prvostupňový orgán nesprávne vyhodnotil a pochopil definíciu podnikania v zmysle , pričom podnikanie je každá činnosť, či už táto činnosť a výstupy z nej sú hmotného, či nehmotného charakteru. Zároveň poukázala na to, že spoločnosť, za ktorú koná žalobkyňa dosiahla vyšší obrat a zisk ako v predchádzajúcom roku, čím naplnila podstatu podnikania, čo si správny orgán mohol preveriť z verejne dostupných zdrojov (V.) keby tejto skutočnosti prikladal vážnosť. S tvrdeniami prvostupňového orgánu sa žalobkyňa nemohla stotožniť, pretože dôsledky zrušenia jej prechodného pobytu by boli neprimerané, najmä s ohľadom na jej súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Závery, že žalobkyňa má aj tak domov v domovskej krajine pri svojom manželovi sú zavádzajúce, nakoľko žalobkyňa plánovala dlhodobo žiť a podnikať spolu so svojím manželom na Slovensku, nakoľko aj jej manžel podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny ešte v minulom roku, a teda spoločne plánovali ďalšiu budúcnosť spojenú so Slovenskom. Ďalej poukázala na napadnuté rozhodnutie, kde žalovaný odôvodnenie napísal tak, že v princípe prepísal odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a sám nevykonával žiadne dokazovanie, ani sa v rozhodnutí nevyjadril k znaleckému posudku a ani bližšie nezdôvodnil, prečo by nemohlo byť aplikované pre daný prípad ustanovenie a ani nešpecifikoval, kedy je možné ho použiť. Následne žalovaný zaslal žalobkyni oznámenie, že znalecký posudok mu bol doručený až 16 dní po rozhodnutí, teda 10.05.2019 a samotné rozhodnutie bolo napísané a expedované 25.04.2019, a preto nemohol v rozhodnutí zohľadniť závery konštatované znalcom v znaleckom posudku. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ doplnenie odvolania bolo napísané 17.04.2019, podané na pošte 18.04.2019 a adresované prvostupňovému orgánu, ktorému bolo podané aj odvolanie, reálne bolo doručené 19.04.2019 prvostupňovému orgánu a tento bol povinný bezodkladne postúpiť toto doplnenie odvolania žalovanému ako odvolaciemu orgánu. Podotkla, že oba orgány sídlia nielenže na tej istej adrese, ale aj na tom istom poschodí, teda odstúpenie doplnenia odvolania trvalo z kancelárie do kancelárie, v tej istej budove, na tom istom poschodí 22 dní. Ďalej namietala, že správny orgán hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, bez odbornej starostlivosti, nedôkladne a bez toho, aby každý dôkaz posúdil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správny orgán nevykonal všetky potrebné úkony spojené s dokazovaním, teda nemal záujem spravodlivo objasniť a rozhodnúť, keď pre svoje neodbornosť rozhodol. Správny orgán mal vedomosť, že žalobca má aj naďalej záujem podnikať na Slovensku a sám mu odporučil, že tento prechodný pobyt mu zruší a v prípade, že si podá novú žiadosť, tak žalobcovi nanovo bude schválený prechodný pobyt za tým istým účelom. Na základe uvedených skutočností mala žalobkyňa za to, že správny orgán v konaní porušil jej práva, ktoré garantuje , a to základné ľudské práva a slobody, a to práva hospodárske, sociálne a kultúrne. Konkrétne SR, podľa ktorého má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa každý má právo na ochranu zdravia, na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Ďalej poukázala na , , , , a , s tým, že mala za to, že na základe všetkých týchto skutočností zrušenie prechodného pobytu za účelom podnikania by bolo neprimerané so známkami zaujatosti a neodbornosti vyhodnotiť všetky dôkazy s odbornou starostlivosťou. Tvrdenia správneho orgánu sú podľa žalobkyne zmätočné a účelové. Keby žalobkyňa bola naplnila zákonné ustanovenia, mohla by tým vážne ohroziť svoje zdravie a aj budúci plnohodnotný súkromný a rodinný život, čo zákonodarca určite nemal v úmysle, nakoľko sám v nariadil neplatnosť celého ustanovenia . Záverom navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť v plnom rozsahu ako nezákonné a súčasne navrhla, aby súd nariadil žalovanému, aby vydal nové zákonné rozhodnutie s tým, že nezruší prechodný pobyt podľa a v plnom rozsahu uplatní , a teda pobyt cudzinca bude aj naďalej platný.

Vyjadrenie žalovaného a žalobkyne

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe dôvodil obdobne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zákonodarca v ustanovení striktne ukladá policajnému útvaru zrušiť prechodný pobyt. Od takéhoto postupu možno upustiť len v prípadoch, kedy by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia takého pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Lekársky posudok bol žalovanému doručený dňa 10.05.2019, teda v čase, keď rozhodnutie

o odvolaní už bolo vydané a dané na poštovú prepravu, čo bolo dňa 25.04.2019, teda 16 dní po vydaní tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nebolo možné tento lekársky posudok zohľadniť v samotnom rozhodnutí o odvolaní. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, pričom oneskorene doručeným doplnením odvolania a obsahom k nemu doloženého lekárskeho posudku sa aj napriek oneskoreniu riadne zaoberal. Túto skutočnosť preukazuje list adresovaný žalobkyni z dňa 16.05.2019 z obsahu ktorého je zrejmé, že ani po preskúmaní dôvodov uvádzaných v lekárskom posudku žalovaný nevzhliadol dôvody na prípadnú obnovu konania v danej veci. Totiž lekárska správa, ktorá sa nachádzala v administratívnom spise už v konaní pred prvostupňovým orgánom obsahovala informácie o zdravotnom stave žalobkyne a samotný lekársky posudok svojím obsahom len v širšom rozsahu opisuje, resp. vysvetľuje predovšetkým dôsledky, ku ktorým môže v neliečenom prípade u pacienta dôjsť. Teda nešlo o žiadne nové informácie, ktoré by v lekárskej správe chýbali a boli by uvedené až v samotnom lekárskom posudku. V tejto súvislosti žalovaný doplnil, že tak lekárska správa ako aj lekársky posudok neuvádzajú presnú diagnózu žalobkyne, popisujú len aktuálne ťažkosti, s ktorými sa dostavila pacientka - žalobkyňa na vyšetrenie. Mal za to, že predložená lekárska správa síce konštatuje zdravotné ťažkosti žalobkyne, avšak nie je možné z nej zistiť a jednoznačne preukázať presné časové rozpätie jej práceneschopnosti. Lekárska správa je nekonkrétna, nejednoznačne, vypracovaná všeobecne, bez presného dátumu a vymedzenia práceneschopnosti pacientky. Sú v nej uvedené celé mesiace, a to práve tie, počas ktorých sa žalobkyňa zdržiavala mimo územia Slovenska, čo evokuje náznak účelovosti vydania tejto lekárskej správy. Taktiež lekársku správu nie je podľa žalovaného možné dať posúdiť nezávislému odbornému lekárovi, nakoľko neobsahuje presnú diagnózu, či konkrétny čas práceneschopnosti pacientky, a preto žalovaný túto správu pre nekonkrétnosť a neadresnosť nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by predstavoval dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný zastával názor, že zákonným dôvodom na upustenie od zrušenia prechodného pobytu v prípade porušenia ustanovenia je len tá skutočnosť, že by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu jeho zrušenia, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život tak, ako to umožňuje , čo v prípade žalobkyne nemožno uplatniť pre nenaplnenie týchto zákonných dôvodov. Žalovaný obdržal návrh žalobkyne na obnovu konania, ktorý bol opätovne odôvodnený len lekárskym posudkom, ktorý v odvolacom konaní pre jeho oneskorené doručenie na odvolací orgán - žalovanému nebolo možné zohľadniť. Žalovaný ako oprávnený orgán návrhu na obnovu konania nevyhovel, čo dňa 23.07.2019 vyústilo do vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Žalovaný mal za to, že žalovaná v správnej žalobe uvádza tie isté návrhy a námietky ako v samotnom odvolaní, resp. v návrhu na obnovu konania. Vzhľadom na to v plnom rozsahu trval na dôkazoch a argumentáciách uvedených k podaným námietkam a uvedeným už vyššie. Nesúhlasil s tvrdením, že len prepísal dôvody prvostupňového rozhodnutia, nakoľko na strane 8 a 9 napadnutého rozhodnutia jasne uviedol nielen citáciu , ale aj zdôraznil dôvody uplatnenia citovaných ustanovení, ktoré musia mať súvis s dopadom na súkromný a rodinný život žalobkyne, ale aj dôkazy vedúce k preukázaniu vedenia súkromného a rodinného života žalobkyne na území D. a nie na území Slovenska. K oneskorenému doplneniu odvolania uviedol, že podľa pečiatky bolo doplnenie odvolania doručené na prvostupňový orgán dňa 25.04.2019 a nie 19.04.2019 ako tvrdila žalobkyňa. Žalovaný tiež uviedol, že preskúmaním návratiek doručených zásielok bolo zistené, že list - oznámenie o odstúpení odvolania na odvolací orgán spracovaný prvostupňovým orgánom bol poštou SR neúspešne doručovaný žalobkyni práve dňa 18.04.2019, t.j. v deň, kedy táto prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na poštovú prepravu doplnenie svojho odvolania. Aj z tohto dôvodu pravdepodobne došlo k nesprávnemu doručovaniu tohto doplnenia na odvolací orgán, avšak doručenie nebolo oneskorené o 22 dní ako to v žalobe tvrdí žalobkyňa, ale o 16 dní. Už v čase doručenia doplnenia odvolania na prvostupňový orgán bolo preskúmavané rozhodnutie podané na poštovú prepravu a preto aj tak by nebolo možné informácie uvádzané v doplnení odvolania zohľadniť v predmetnom rozhodnutí. Faktom však je, že na odvolacom orgán bolo toto doplnenie odvolania doručené až 10.05.2019. Žalovaný zdôraznil, že adresa prvostupňového aj odvolacieho orgánu bude rovnaká, avšak ide o dva samostatné správne orgány, ktoré vedú svoju vlastnú spisovú agendu samostatne bez akéhokoľvek vzájomného zasahovania. Preto ak žalobkyňa adresovala svoje doplnenie odvolania na prvostupňový správny orgán, tento predmetnú zásielku spracoval štandardným spôsobom, t.j. po otvorení pridelil spracovateľovi, ktorý následne zistil ako bolo so spisovým materiálom naložené, teda, že bol odstúpený na odvolací orgán. Predmetnú písomnosť preto následne zaslal na odvolací orgán, ktorý túto zásielku rovnako štandardným spôsobom zaevidoval a pridelil príslušnému spracovateľovi. Takýto postup je upravený v Nariadení Ministerstva vnútra SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku, ktorého sa oba správne orgány pridŕžali a teraz sa nedopustili žiadnych porušení, či zámerných zadržiavaní zásielky. Nezanedbateľným faktom je aj to,

že správne orgány sú zároveň policajnými útvarmi, ktoré musia plniť aj ďalšieho úlohy vyplývajúce z tohto postavenia (pracovníci týchto správnych orgánov sú zaradení do nerovnomerne rozvrhnutého času služby do ktorého spadajú aj voľné dni počas pracovného týždňa, čo taktiež malo vplyv na dlhší čas odoslania zásielky na odvolací orgán) a pojednávajú o viacerých žiadostiach a následných odvolacích konaniach, teda nielen o odvolacom konaní žalobkyne. Odhliadnuc od toho, žalovaný sa doplnením odvolania riadne zaoberal aj napriek oneskorenému doručeniu, o čom svedčí list zo 16.05.2019, a preto predmetnú námietku považoval za irelevantnú. K námietke neustanovenia znalca k lekárskej správe o zdravotnom stave žalobkyne žalovaný uviedol, že riadne zistil skutkový stav veci, nakoľko vychádzal predovšetkým z cestovného pasu žalobkyne a samotnej zápisnice spísanej so žalobkyňou. Mal za to, že ak predložila lekársku správu ako svoj dôkaz, ktorým preukázala zlý zdravotný stav, ktorý jej nedovoľoval vycestovať na územie SR žalovaný nemal zákonný dôvod na ustanovenie znalca, či zabezpečiť si znalecký posudok na dôkaz, ktorý doložila žalobkyňa. Zároveň zdôraznil, že ustúpenie od vydania preskúmavaného rozhodnutia je v zmysle možné predovšetkým z dôvodov neprimeraného zásahu do súkromného a rodinného života podľa , čo žalovaný v predložení lekárskej správy, či lekárskeho posudku nevzhliadol. V tejto súvislosti zastával názor, že ak žalobkyňa mala seriózny záujem o podnikanie práve na území Slovenska a mala vedomosť o tom, že jej zdravotný stav je natoľko zlý, že jej lekár neodporučil cestovať, mohla akýmkoľvek vhodným spôsobom oznámiť prvostupňovému orgánu skutočnosti týkajúce sa jej zdravotného stavu, ktorý jej nedovoľoval vykonávať podnikateľskú činnosť z dôvodu nemožnosti cestovať pre zdravotné ťažkosti a takýmto korektným spôsobom predísť nežiadúcim dôsledkom, ktoré vyústili až do zrušeného pobytu na území Slovenska. K námietke diskriminačného postupu žalovaného uviedol, že tento žalobkyňa nepreukázala žiadnym dokladom a je to len jej subjektívny pocit. Žalovaný postupoval striktne v súlade so . Dôkazy preukazujúce fakt, že žalobkyňa vedie rodinný a súkromný život mimo Slovenska boli v priebehu celého konania riadne preukázané a samotnou žalobkyňou v zápisnici z 29.01.2019 potvrdené. Predložená lekárska správa a neskôr predložený lekársky posudok nie sú dôkazy preukazujúce vedenie súkromného a rodinného života na území Slovenska, ale sú dôkazom zlého zdravotného stavu žalobkyne. Žalovaný akceptoval zdravotný stav žalobkyne, avšak nedokáže akceptovať ľahostajný prístup žalobkyne k vzniknutej situácii a nezáujem o vyvinutie snahy vo veci spolupráce so správnym orgánom v danej veci. Žalobkyňa mala viacero možností ako mohla oznámiť prvostupňovému orgánu to, že jej zdravotný stav nie je dobrý a bráni jej vo vycestovaní na územie SR a prejaviť záujem o to, či takáto skutočnosť nemôže mať negatívny vplyv na jej pobyt na Slovensku, čo z nepochopiteľných dôvodov neurobila. Odvolávajúc sa na to, že nemá znalosť o zákonoch platných na území Slovenska a ich viacnásobné novelizácie považovala za zmätočné a neakceptovateľné. Aj tvrdenie žalobkyne, že vykonávala svoje podnikateľské aktivity súvisiace s podnikaním na území Slovenska z S. svedčia o tom, že pre samotné podnikanie žalobkyne nie je nutné mať na takýto účel povolený prechodný pobyt na území Slovenska. Mal tiež za to, že pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia ani rozhodnutia prvostupňového úradu v žiadnom ohľade nedošlo k diskriminačnému konaniu, či zaobchádzaniu so žalobkyňou. Boli len zhodnotené všetky získané aj predložené dôkazy, ktoré boli posudzované bez emócií, či osobnej zainteresovanosti žalovaného, výhradne v súlade so zákonom. Žalovaný považoval za potrebné dať súdu do pozornosti skutočnosti, ktoré vyšli najavo na prvostupňovom orgáne v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti manžela žalobkyne vo veci prechodného pobytu na území Slovenska a týkajú sa zároveň priameho pobytu žalobkyne. Ide o konkrétne zistenia súvisiace s previerkou dokladu o zabezpečení ubytovania na Slovensku a to na adrese Y. D. XXX/XX, J. J.. Prvostupňový orgán túto vec uviedol v liste z 08.08.2019 spolu s dôkazným materiálom. Z uvedeného listu je zrejmé, že bolo zistené, že nehnuteľnosť v ktorej mal manžel žalobkyne (aj samotná žalobkyňa) mať povolený pobyt na území Slovenska je v nevyhovujúcom stave, nakoľko budova je dlhodobo neobývaná a vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Vyťažením susedov bolo zistené, že v predmetnej nehnuteľnosti sa fyzicky cudzinci nikdy nezdržiavali. Zároveň bolo zistené, že predmetná nehnuteľnosť je na LV vyznačená záznamom o vykonávaní exekúcie predajom nehnuteľnosti - exekučný príkaz č. EX 484/2014-91 vydaný súdnym exekútorom I.. C.A., L.. V rámci exekučného konania bol vypracovaný posudok, z ktorého je zrejmé, že budova je viac rokov neobývaná, má nefunkčné vnútorné inštalácie, do budovy zateká a bola preukázaná vysoká vlhkosť muriva v budove. Prvostupňový orgán požiadal o spoluprácu Stredoslovenskú vodárenskú spoločnosť, ktorá mu poskytla informáciu týkajúcu sa spotreby vody v danej nehnuteľnosti a výsledkom bolo, že v období od 11.01.2017 do 20.02.2019, t.j. za necelé 3 roky bol spotrebovaný len jeden m3 vody aj to vychádzajúc z histórie spotreby presnejšie v období od 17.02.2018 do 20.08.2018. V spolupráci so Stredoslovenskou energetickou spoločnosťou zistil, že za obdobie od 01.01.2018 do 11.06.2018 bola na predmetnej nehnuteľnosti zaznamenaná spotreba energie len 23kWh. Vzhľadom na to, že na uvedenej adrese deklaruje pobyt spolu 11 osôb vrátane žalobkyne,

jej manžela, ako aj všetkých rodinných príslušníkov, ktorí sú konateľmi obchodnej spoločnosti, za ktorú má ako konateľka konať a na základe ktorej jej bol povolený prechodný pobyt za účelom podnikania na území Slovenska je tak spotreba elektrickej energie ako aj vody neprimerane nízka a nepriamo potvrdzuje skutočnosť, že predmetný objekt je neobývaný. Zároveň v tejto súvislosti žalovaný oznámil, že v tejto veci boli začaté konania vo veci zrušenia prechodného pobytu pre otca žalobkyne, ako aj súrodencov, ktorí majú povolení pobyt na území Slovenska za účelom podnikania na predmetnej adrese. Vyššie uvedené a dôkazmi podložené zistenie by v prípade platnosti povolenia prechodného pobytu žalobkyne viedlo k začatiu konania o administratívnom vyhostení. Záverom navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že pravdivo odpovedala v zápisnici na položené otázky, čo bolo potvrdené aj odtlačkami pečiatok v cestovnom doklade. Žalovaný sa práve jej odpoveďou snažil zneistiť súd o jej dobromyseľnom konaní, keď poukazoval, že v roku 2018 bola len 2x na území Slovenska. Poukázala ma časovú verziu do 30.04.2011 - na znenie , podľa ktorého štátny príslušník tretej krajiny sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí viac ako 180 dní. Z toho bolo zrejmé, že v minulosti pre zákonodarcu bolo postačujúce, ak sa štátny príslušník tretej krajiny minimálne 1x za 180 dní zdržiaval na území Slovenska. Teda zákonodarca nechal na slobodnej vôli podnikateľa ako bude vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a neobmedzoval ho, nakoľko pri svojom podnikaní bude zabezpečovať podnikateľské aktivity pre dosiahnutie zisku svojej spoločnosti v zahraničí alebo na území Slovenska. V prípade, že sa jedná o spoločnosť, ktorá sa zaoberá exportom je logické, že štatutárny orgán musí vykonávať svoju prácu v zahraničí a tak zabezpečovať kontrakty pre svoju spoločnosť. Zároveň poukázala na to, že je normálne, keď žalobkyňa žije v spoločnom byte so svojim manželom, keď sa nachádza v D. V období roku 2018 kedy bola práceneschopná a táto choroba sa jej prejavila práve keď sa nachádzala v D., kde sa aj liečila, nemohla byť inde ako v byte so svojím manželom. Ďalej poukázala na a uviedla, že pracovník prvostupňového orgánu mal vedomosť o tom, že žalobkyňa plánuje žiť na trvalo v spoločnej domácnosti na území Slovenska hneď po udelení pobytu jej manželovi, ako aj má vedomosť o tom, že počas roku 2018 bola dlhodobo chorá. Takáto vedomosť bola získaná výpoveďou žalobkyne ako svedka. Na tieto informácie pracovník prvostupňového orgánu povedal, že sa musí poradiť so svojim nadriadeným, nakoľko on sám samostatne nemôže rozhodnúť. Túto skutočnosť môže potvrdiť I.. E. Y., ktorý sa výsluchu zúčastnil. Zároveň chcela poukázať na Správneho poriadku, podľa ktorého je potrebné účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka poskytovať zo strany správnych orgánov pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Poukázala na skutočnosť, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný sa nedokázal vysporiadať ani s jedným dôkazom, ktoré predložil žalobca, či sa jedná o samotnú svedeckú výpoveď, lekársku správu alebo znalecký posudok. Všetky dôkazy bagatelizoval a žalovaný de facto len prepísal rozhodnutie prvostupňového orgánu. Celé konanie v sebe nesie znaky klientelizmu a nadržiavania prvostupňovému orgánu. Poukázala aj na to, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa vecou riadne a čestne nezaoberal a časovými vyjadreniami len potvrdzuje, že nie je schopný odborne posúdiť a vyhodnotiť lekársku správu a vyčítať z nej všetky dôležité informácie potrebné na spravodlivé odborné posúdenie veci a vydanie relevantného rozhodnutia, ktoré by v sebe malo známky odbornosti. Žalovaný len preukázal buď svoju neodbornosť alebo svoj nezáujem spravodlivo rozhodnúť v danej veci, nakoľko, ak by k tomuto pristupoval s odbornou starostlivosťou, tak by si nemohol zamieňať pojmy ako lekársky posudok a znalecký posudok, ktorý má úplne inú dôkaznú váhu a nemohol by zľahčovať skutočnosti, že lekársky posudok hovorí v podstate len o tom, čo hovorila lekárska správa, ktorá bola predložená už prvostupňovému orgánu a sám podčiarkne slovo dôsledky, ku ktorým môže v neliečenom prípade u pacienta dôjsť, o čo v podstate pri znaleckom posudku vždy ide, záver znalca a zistenia znalca, čo sa môže stať v prípade, že sa nebude postupovať podľa určitých postupov, v tomto prípade podľa pokynov ošetrujúceho lekára, ktorý liečil žalobkyňu. Znalecký posudok jasne preukázal, že keby sa žalobkyňa neliečila v krajine kde ochorela a nebola by sa riadila pokynmi ošetrujúceho lekára, tak by si mohla zapríčiniť následné ochorenia, ktoré by mohli byť trvalého charakteru, a teda ak by došlo k jednému z tých ochorení popisovaných v znaleckom posudku, tak by to trvale poškodilo kvalitu jej života a jej rodiny, ktorá by sa mohla rozpadnúť z dôvodu jej choroby. Chcela tiež uviesť, že žiadna štandardná lekárska správa neuvádza doslovne a nevyčísľuje presný počet dní keď je pacient práceneschopný. Zároveň chcela povedať, že žiaden zákon taxatívne nevymedzuje, pri ktorých ochoreniach správny orgán môže použiť . Tiež poukázala na nezákonné a zavádzajúce tvrdenia správneho orgánu. Keby sa správny orgán riadil čisto zákonnými ustanoveniami a mal by vedomosti a skúsenosti s podnikaním, tak by nemohol zdôvodňovať, že žalobkyňa sa na Slovensku zdržiavala len pár dní a navštívila ho len 2x, že zmysel podnikania nie je len vo vykazovaní zisku, že nebol naplnený

účel pobytu a že v spoločnosti je ďalších 7 konateľov, ktorí sú príslušníci jej rodiny. K tomu uviedla, že základným princípom podnikania je sústavná činnosť vykonávaná podnikateľom, pričom zákonodarca, ktorý vytváral túto definíciu mal na mysli činnosti, ktoré sa opakujú, teda snaha podnikateľa nájsť a uzatvoriť obchody. Opakovane je myslené viac ako 1x, teda 2 a viac krát. Zákonodarca nešpecifikoval intenzitu a množstvo opakovaní, ktoré by spĺňali toto zákonné ustanovenie, ale ponechal to na dobrej vôli a zvážení podnikateľa a tiež nepovedal kde a ako má túto činnosť vykonávať, či v kancelárii, kde má jeho spoločnosť sídlo alebo v teréne na území SR, alebo v inom štáte, pokiaľ sa spoločnosť zaoberá aj činnosťami ako je export a import. Ďalší princípom podnikania je dosiahnutie zisku spoločnosti. V prípade, že by spoločnosť, v ktorej mene žalobca podniká nedosahovala zisk a dosiahla by záporné základné imanie, tak by na seba musela vyhlásiť konkurz zo zákona a ďalším dôvodom je aj to, že v prípade, že by žalobkyňa žiadala o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania, tak tento by jej nebol obnovený práve z dôvodu, že by spoločnosť nedosiahla zisk stanovený zákonom. Cudzí štátny príslušník tretích krajín môže podnikať na Slovensku buď formou živnostenského oprávnenia alebo formou obchodnej spoločnosti. Pokiaľ žalobkyňa chcela podnikať formou obchodnej spoločnosti a chcela byť aj konateľom spoločnosti, a teda mať kontrolu nad spoločnosťou, čo je jej zákonné právo, nemala inú možnosť ako požiadať o prechodný pobyt za účelom podnikania, nakoľko pokiaľ by nemala právoplatne udelený prechodný pobyt, tak obchodný register ju právoplatne nezapíše za konateľa spoločnosti, teda neexistuje iná zákonná možnosť ako podnikať na Slovensku a zároveň mať možnosť kedykoľvek bez obmedzenia navštíviť Slovensko a kontrolovať chod spoločnosti. Ďalej sa podľa jej názoru správny orgán snažil vo vyjadrení konštatovať a hodnotiť a spochybniť dobrý úmysel žalobcu, že pokiaľ niekto navštívi Slovensko len 2x do roka na niekoľko dní do roka, tak toto nemožno považovať za seriózne a reálne podnikanie cudzinca. Poukázala práve na platného do 30.04.2018, ktorý dával povinnosť cudzincom nebyť mimo územia SR viac ako 180 dní, teda navštíviť Slovensko za účelom podnikania aspoň 2x za rok. To znamená, že sám zákonodarca už aj vtedy to nechal na slobodné rozhodnutie podnikateľa, čo je v rozpore s názorom, ktorý sa snaží prezentovať žalovaný. Žalovaný akoby pozabudol, že žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť za svoju spoločnosť v D. kde robila C. a snažila sa zabezpečiť a získať nových obchodných partnerov na dodávku tovarov vyrobených na Slovensku, ako aj v EÚ, čo je známe z jej výpovede a počas tohto výkonu podnikateľských aktivít práve ochorela a bola práceneschopná dlhšiu dobu, a preto nemohla splniť zákonnú normu na ktorú sa odvoláva žalovaný. Ďalej chcela poukázať na to, že v čase keď žalovaný písal vyjadrenie rozhodoval o odvolaniach všetkých pobytoch rodinných príslušníkov, ktorým prvostupňový orgán zrušil pobyty a v jednom prípade neobnovil, a to z dôvodu, že podľa prvostupňového orgánu ubytovanie nespĺňalo požiadavky vyplývajúce z vyhlášky o minimálnych štandardoch bytov nižšej kategórie, čo nie je pravda, ale aj tak došlo k zmene adresy a tým sa v podstate odstránil dôvod zrušenia pobytu, čo prvostupňový orgán ako keby nevidel. V tom čase sú už pobyty zrušené, nakoľko druhostupňový orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu. Tieto budú však napadnuté správnymi žalobami. Teda vzhľadom dnešný stav sa nikto z konateľov nemôže reálne dostať k svojmu majetku, ktorý je evidovaný na obchodnej spoločnosti, v ktorej mene podniká žalobca. Žalovaný nie je povinný určovať a o aký pobyt si má cudzí štátny príslušník požiadať. Ďalej popisovala dôvody a prekážky pobytu a podnikania jej manžela na Slovensku.

6. Žalovaný v duplike poukázal, že žalobkyňa sa na strane 2 repliky odvolávala na účinného do 30.04.2018, t.j. v čase keď bol žalobcovi udelený prechodný pobyt na území Slovenska, k čomu žalovaný uviedol, že podľa účinného do 30.04.2018 bolo zákonodarcom jednoznačne policajnému útvaru uložené zrušiť prechodný pobyt v prípade, ak sa štátny príslušník tretej krajiny bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní. Berúc na zreteľ uvedené ustanovenie v spojitosti s tým, že v čase udelenia prechodného pobytu žalobkyni bolo v platnosti vyššie uvedené ustanovenie žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nijakým spôsobom neoznámila správnemu orgánu, že sa bude zdržiavať mimo Slovenska, teda aj v prípade, že by neplatila povinnosť uvedená v účinného od 01.05.2018 a žalovaný by postupoval podľa v tomto znení, žalobkyňa by naplnila zákonné dôvody na zrušenie udeleného prechodného pobytu na území Slovenska keďže si nesplnila vyššie uvedenú zákonnú povinnosť. Žalovaný rozhodoval v súlade so platnom v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia, a preto zohľadnil výslovné časové obdobie neprítomnosti žalobkyne na území SR od 01.05.2018 do 31.12.2018 tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. K neznalosti právnych noriem uviedol, že neznalosť zákonov a právnych noriem žalobkyňu neospravedlňuje z protiprávneho konania, navyše žalobkyňa mala od 28.01.2019, t.j. počas celého konania vo veci zrušenia

prechodného pobytu zabezpečené právne zastupovanie advokátskou kanceláriou. Aj počas spisovania zápisnice so žalobkyňou pred prvostupňovým orgánom bol prítomný I.. E. Y., preto žalovaný odmieta tvrdenia, že nebol žalobcovi nápomocný. Ďalej poukázal na zamietnutý návrh na obnovu konania, voči ktorému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala na Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru Bratislava, ktorý svojím rozhodnutím zo 07.10.2019 odvolanie voči zamietnutiu návrhu na obnovu konania v danej veci zamietol, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2019. K predloženej lekárskej správe a znaleckému posudku uviedol, že išlo o dôkazy doložené do konania samotnou žalobkyňou. Žalovaný mal za to, že z jeho strany boli dôkazy pre postup podľa jednoznačné, nakoľko vychádzal z nezameniteľných a jednoznačných skutočností, to znamená z odtlačkov príchodových pečiatok nachádzajúcich sa v cestovnom doklade žalobkyne. V prípade, ak by žalobkyňa disponovala relevantnými dôkazmi, ktoré jednoznačne a bez pochybností deklarujú, že bol zo strany žalovaného dôvod postupovať podľa , a teda jednoznačne vyvracajú fakty v cestovnom doklade, bolo na ťarche žalobkyne takéto dôkazy predložiť, a teda nemožno zaväzovať žalovaného povinnosťou upresňovania dôkazov, ktoré mali preukazovať dôvod na upustenie od uplatnenia postupu podľa . V tejto súvislosti uviedol, že v neustanovuje preukázanie zlého zdravotného stavu cudzinca, voči ktorému sa postup v zmysle tohto ustanovenia zákona uplatní ako sa to snaží presadiť žalobkyňa. Dôležité je zdôrazniť, že zákonodarca v taxatívne určil dôvody, kedy policajný útvar v tomto prípade žalovaný zruší prechodný pobyt. Ustanovenie je možné uplatniť len vo výnimočných prípadoch, kedy je možné upustiť od postupu podľa citovaného zákona, a to z dôvodu vážnosti dôsledkov, ktoré by takýto postup mal na súkromný a rodinný život cudzinca, pričom tieto musia byť riadne zdôvodnené a preukázané, k čomu v prípade žalobkyne nedošlo. Žalovaný sa ďalej nevyjadroval k citáciám zákona v znení pred 01.05.2018, pretože v danej veci uplatnil postup výslovne podľa znenia účinného od 01.05.2018. Uviedol, že je na slobodnej vôli cudzinca, akým spôsobom bude na Slovensku podnikať, avšak pokiaľ je žalobca štátnym príslušníkom tretej krajiny musí okrem zákonov upravujúcich spôsob a formu podnikania rešpektovať aj , ktorý ako osobitná právna norma upravuje podmienky povolenia pobytu takejto osoby na území Slovenska za účelom podnikania. Ďalej uviedol, že v čase spísania stanoviska k správnej žalobe nebolo právoplatne rozhodnuté ani o jedinej žiadosti rodinného príslušníka žalobkyne, ktorí taktiež vystupovali ako konatelia spoločnosti D. P. & Q., s.r.o. J. J., preto uvedenú námietku považoval za irelevantnú. Zároveň nesúhlasil s tvrdením, že konatelia spoločnosti, teda ani žalobkyňa sa nedostanú k svojmu majetku, nakoľko ani jeden z nich nebol administratívne vyhostený z územia SR a taktiež nikomu z nich nebol uložený zákaz vstupu na územie SR, teda momentálne neexistuje zákonný dôvod na to, aby sa žalobkyňa, či členovia jej rodiny, o pobyte ktorých sa zmieňuje nemohli po splnení všetkých podmienok legálneho vstupu na územie Slovenska domôcť svojho majetku súvisiaceho s ich podnikaním na území Slovenska. Nesúhlasil s tvrdením, že v spoločnosti nie je viac konateľov, nakoľko v čase rozhodnutia si zaobstaral výpis z obchodného registra na uvedenú spoločnosť, z ktorého je zrejmé, že ku dňu 09.08.2019 bolo v tomto zapísaných 7 konateľov vrátane žalobkyne a členov jej rodiny. Predmetný výpis je súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný nikdy neurčoval manželovi žalobkyne o aký druh pobytu si má požiadať, len vyhodnotil a posúdil všetky dôkazy doložené do jednotlivých konaní, či sa jedná o pobyt žalobkyne alebo jej manžela. K žiadosti manžela sa nebude vyjadrovať, nakoľko ide o samostatné konanie, avšak si dovolil upozorniť na rozpor na tvrdení v samotnej replike žalobkyne v súvislosti s pobytom jej manžela, ktorá na jednej strane tvrdí, že má záujem na území SR vykonávať prax ako K., na čo má aj diplom, čo však ako zamestnanec spoločnosti svojej manželky žalobkyne nemôže, nakoľko táto spoločnosť nemá zapísaný potrebný predmet činnosti. Preto preferuje zvoliť prechodný pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny so žalobcom, pričom zároveň bude mať v spoločnosti D. P. & Q., s.r.o. so sídlom J. J. rok čas na to, aby si vybavil všetky povolenia súvisiace s otvorením X. S. a až potom bude manžel žalobkyne vykonávať X. prax na území Slovenska ako zamestnanec spoločnosti žalobkyne. K tomu žalovaný uviedol, že ak má manžel žalobkyne seriózny záujem vykonávať X. prax na Slovensku, tejto spoločnosti nič nebránilo už v predstihu vybaviť potrebné povolenia aj na tento predmet podnikateľskej činnosti a až následne požiadať o prechodný pobyt na území Slovenska. Vychádzajúc z aplikačnej praxe cudzineckej problematiky sa žalovanému prezentovaný postup žalobkyne javí ako účelový, nakoľko, ak má cudzinec vážny záujem pracovať, či podnikať ako K. je veľký predpoklad, že toto uskutoční na základe už premyslenej koncepcie a vytvorení podmienok na ich realizáciu a nie opačne. Za irelevantnú námietku žalobkyne považoval námietku žalobkyne o zásahu do jej rodinného života, nakoľko spolu s manželom plánovali svoju budúcnosť na Slovensku, pretože žalobkyňa začala podnikať na území Slovenska od 20.03.2018, teda ku dňu zrušenia povolenia na prechodný pobyt podnikala 13

mesiacov, pričom v období od 01.05.2018 do 31.12.2018 sa na území Slovenska zdržiavala reálne len 10 dní, čo zďaleka nemožno považovať za deklarovanie záujmu stráviť budúcnosť na území Slovenska. Žalovaný môže len ťažko uveriť tomu, že 13 mesiacov, počas ktorých mala žalobkyňa udelený pobyt na území Slovenska by bol dostatočným časom na tak vážne rozhodnutie akým je strávenie svojej budúcnosti na Slovensku, obzvlášť ak žalobkyňa ani jej manžel neovládajú slovenský jazyk a ako sama doznala ani zákony platné na území Slovenska. Zdôraznil, že žalovaný bol povinný pri rozhodovaní o žiadostiach posudzovať komplexne ako jeden celok a povinný bol riadne zistiť skutkový stav, čo aj v tomto prípade urobil. Vychádzal z nespochybniteľných dokladov nachádzajúcich sa v cestovnom pase žalobkyne, ktoré neboli nijakým spôsobom spochybnené, práve naopak žalobkyňa predložila do konania nejednoznačné doklady, ktoré pre nekonkrétnosť a neúplnosť nebolo možné posúdiť nezávislým lekárom. Záverom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 7. Na ústnom pojednávaní, ktorého sa žalobkyňa nezúčastnila, poverený zamestnanec žalovaného zotrval na dôvodoch prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za zákonné, ako aj na svojich vyjadreniach k žalobe. Mal za to, že rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a došlo k jednoznačnému a preukázanému porušeniu ustanovenia . Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len ) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná a preto ju zamietol.

9. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa zákona správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

11. Podľa , (1) Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa , štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a/ podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b/ koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. (2) Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky.

12. Podľa , (1) Policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak a/ pominul účel, na ktorý bol štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelený prechodný pobyt, b/ zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa alebo ods. 7, štátny príslušník tretej krajiny neodovzdal doklad podľa , štátny príslušník tretej krajiny porušil povinnosť podľa ; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa alebo alebo ak v danom kalendárnom roku je medzi udelením pobytu a koncom kalendárneho roka menej ako 90 dní, e/ štátny príslušník tretej krajiny závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, f/ úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zruší potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, 61aa) g/ štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený pobyt podľa , uzatvoril pracovnoprávny vzťah, alebo h/ štátny príslušník tretej krajiny vykonáva inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, ak , , , , , , alebo ods. 2 neustanovujú inak.

(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak by dôsledky zrušenia prechodného pobytu boli neprimerané dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny.

13. Podľa štátny príslušník tretej krajiny je povinný zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte.

14. Podľa a nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v , , , a a nie je ustanovené inak.

15. Podľa , , a o správnom konaní (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

16. Podľa § 59 ods. 1 až 3 Správneho priadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

17. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou ( ). Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ).

18. Správny súd na základe žalobkyňou podanej správnej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistil, že predmetom prieskumu v danej právnej veci je zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorým zamietol odvolanie podané proti rozhodnutiu

prvostupňového orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe, kde žalobkyňa namietala nesprávny postup pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a následne jej námietky smerovali aj proti napadnutému rozhodnutiu.

19. Žalobkyňa v žalobných bodoch svojej správnej žaloby predložila vlastné hodnotenie skutkového stavu, ňou predložených podkladov (lekárskej správy), všeobecné konštatovania a vlastné názory týkajúce sa postupu a rozhodnutí osobitne prvostupňového orgánu a žalovaného. Tvrdila, že žalovaný sa vôbec nezaoberal ňou predloženými dôkazmi, a to čestným vyhlásením žalobkyne do zápisnice o vyjadrení svedka z 29.01.2019, ako aj úradným prekladom lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave žalobkyne doloženom na základe doplnenia vyjadrenia ku konaniu z 25.02.2019 a ignoroval zákonné ustanovenia Správneho poriadku. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenia Správneho poriadku, ako aj na to, že sám zákonodarca pri formovaní zákona dbal na to, že pri podnikaní môžu nastať situácie, ktoré neumožnia splnenie niektorých ustanovení, a preto tento dal možnosť ako keby nápravy konania, ktoré nebolo spôsobené ľahkovážnosťou, alebo snáď ignoráciou zákona. Pomerne široký priestor (str. 3 - 4 správnej žaloby) venovala obsahu prvostupňového rozhodnutia a jej vlastným záverom k ním riešeným otázkam, bez toho, aby vyjadrila čo tieto námietky znamenajú pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu zákonnosti. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jej názormi ešte nepreukazuje ich nezákonnosť. Žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadny zrozumiteľný a právne akceptovateľný argument, prostredníctvom ktorého by sa správny súd mohol stotožniť s jej názorom o povrchnom prístupe prvostupňového orgánu k naštudovaniu dôkazov a postupu bez odbornej starostlivosti, čo preukázal keď nedokázal vyhodnotiť predloženú lekársku správu, o nesprávnom použití argumentácie , nakoľko žalobkyňa podniká formou obchodnej spoločnosti, o tom, že lekár žalobkyni neodporučil cestovať, čo podľa neho nie je dôvodom brániacim v cestovaní a pobyte na Slovensku, že nesprávne vyhodnotil a pochopil definíciu podnikania v zmysle , ktoré znamená každú činnosť a výstupy z nej hmotného či nehmotného charakteru, pričom poukázala aj na to, že spoločnosť, za ktorú koná žalobkyňa overiteľne dosiahla vyšší obrat a zisk ako v predchádzajúcom roku a pod. (na týchto skutočnostiach zrušenie prechodného pobytu žalobkyne zjavne založené nebolo, nakoľko jeho dôvodom bolo porušenie , ktoré nesúvisí so spôsobom ani s výsledkami podnikania štátneho príslušníka tretej krajiny na Slovensku), a už vôbec neuviedla dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie (práve ktoré je predmetom preskúmania zákonnosti správnym súdom) nezákonné. Neosvedčila to ani svojimi vyhláseniami, názormi a informáciami, že v zmysle tradícií vierovyznania nemohla opustiť svoje bydlisko, teda sa opodstatnene zdržiavala mimo územia Slovenska, že nezneužíva štatút prechodného pobytu v SR na jednoduchšie cestovanie po schengenskom priestore, že zrušenie prechodného pobytu za účelom podnikania bolo neprimerané, so známkami zaujatosti a neodbornosti, že tvrdenia správneho orgánu sú zmätočné a účelové. Tiež tvrdila, že správny orgán (nevedno ktorého stupňa) hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, bez odbornej starostlivosti, nedôkladne a bez toho, aby každý dôkaz posúdil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Správny orgán nevykonal všetky potrebné úkony spojené s dokazovaním, teda nemal záujem spravodlivo objasniť a rozhodnúť, keď pre svoju neodbornosť rozhodol. Správny orgán mal vedomosť, že žalobca má aj naďalej záujem podnikať na Slovensku a sám mu odporučil, že tento prechodný pobyt mu zruší a v prípade, že si podá novú žiadosť, tak žalobcovi nanovo bude schválený prechodný pobyt za tým istým účelom. Napokon žalobkyňa namietala, že správny orgán porušil jej základné ľudské práva a slobody ako aj práva hospodárske, sociálne a kultúrne garantované SR a ďalšie citované ustanovenia zákonov.

20. Pri uvedených „námietkach" úplne absentuje priliehavá a zrozumiteľná právna argumentácia, ktorou by žalobkyňa ozrejmila v akom zmysle tieto námietky spôsobili následok v podobe nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože len nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy môže správny súd zrušiť. Uvedené nekonkrétne konštatovania a názory žalobkyne na nastolené otázky sú tak len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný a prvostupňový orgán vykonali vo svojich rozhodnutiach, resp. nepodloženými tvrdeniami. Námietky žalobkyne neboli nijako bližšie konkretizované vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, dokonca v správnej žalobe úplne absentuje vyjadrenie dôvodov na zrušenie rozhodnutia podľa , ktoré navrhuje. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, uvedené žalobné námietky vo svojej podstate nie sú ničím iným len vyjadrením vlastného

názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdení bez právneho významu vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ teda žalobkyňa nevyjadrila konkrétny dopad týchto skutočností na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, tieto skutočnosti nemajú potrebnú relevanciu a nie je možné ich brať v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v úvahu a ďalej sa nimi zaoberať. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné.

21. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v súlade s daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad a už vôbec nie rozhodovať na základe domnienok o obsahu žalobných bodov. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. 22. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v podanej správnej žalobe dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s logickým uvažovaním, nebolo v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žaloby tak, ako bola sformulovaná, možné žalobnému návrhu vyhovieť.

23. Námietka, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia predstavuje prepísanie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a bližšie nezdôvodňuje, prečo by nemohlo byť aplikované ust. , nebola dôvodná, pretože je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje popis postupu prvostupňového orgánu a prvostupňového rozhodnutia, na vec sa vzťahujúcej platnej právnej úpravy, odvolacích námietok žalobcu, na ktoré žalovaný reagoval svojim stanoviskom k nim. Žalovaný poukázal najmä na jednoznačné a nezameniteľné zásadné dôkazy, z ktorých vychádzal (cestovný pas, výpoveď žalobkyne), vyhodnotil zistený skutkový stav, najmä predloženú lekársku správu, poukázal na obsah podaní žalobcu (vrátane „právnej analýzy skutkového stavu" a iných), hodnotil podnikateľské aktivity žalobkyne v rámci obchodnej spoločnosti D. P. & Q., s.r.o., reagoval na namietané garantované právo na ochranu zdravia a právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Poukázal na to, že žalobkyňa uzavrela manželstvo XX.XX.XXXX a podľa predloženého cestovného dokladu dňa XX.XX.XXXX, t.j. len X dní po uzavretí manželstva vycestovala do W., čo popiera tvrdenia

uvádzané v samotnom odvolaní, že sa ako tradičná nevesta nemohla zdržiavať mimo svojho bydliska v mesiaci S. XXXX, na základe čoho žalovaný nepovažoval uzavretie sobáša a dodržania s ním spojených tradícií v rozpore s možnosťou vycestovať na územie Slovenska. Z týchto skutočností podľa žalovaného vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol v tom čase zjavne natoľko dobrý, že jej dovoľoval vycestovať na územie W., nie však na územie Slovenska, a to aj napriek údajnej nemožnosti vycestovať pre dodržanie svadobných tradícií. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj v tomto prípade ide o nekonkrétne obdobie, počas ktorého by mala nevesta pre dodržanie tradície zotrvať na svojom bydlisku a nemohla by ho opustiť. Berúc do úvahy zistenia v tejto súvislosti uvedené na internetových stránkach, ako aj fakt, že žalobkyňa na piaty deň po uzavretí sobáša opustila svoje bydlisko vycestovaním do W., bolo možné podľa žalovaného skonštatovať, že v mesiaci S. jej nič nebránilo vycestovať pre svoje podnikateľské aktivity na územie Slovenska, a preto takýto argument nemožno považovať za relevantný pre ospravedlnenie porušenia povinností vyplývajúcich žalobkyni zo . Na str. 9 napadnutého rozhodnutia žalovaný odôvodnil neuplatnenie ust. tým, že žalobkyňa preukázateľne nevedie svoj súkromný život na území Slovenska, nakoľko od udelenia prechodného pobytu sa väčšinu času zdržiava mimo územia Slovenska, o čom svedčia odtlačky priechodových pečiatok v jej cestovnom pase a jej výpoveď do zápisnice z 29.01.2019. Všetky zistenia podľa žalovaného jednoznačne nasvedčujú tomu, že žalobkyňa má rodinné aj súkromné zázemie mimo územia Slovenska a preto zrušenie prechodného pobytu na území Slovenská nemohlo zásadne zasiahnuť do jej existujúceho rodinného či súkromného života. Na tomto závere nič nemení ani fakt, že manžel žalobkyne podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na Slovensku, o ktorej nebolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia rozhodnuté. Právny význam tohto faktu (vplyv konania s v tom čase neznámym výsledkom) ani nebol na účely preskúmania správnosti právneho posúdenia veci žalovaným nijako argumentačne priblížený. Preto je možné sa s uvedenými závermi žalovaného, ktoré vychádzajú z obsahu hodnotených dôkazov, stotožniť.

24. Neopodstatnená bola tiež námietka, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nešpecifikoval, kedy je možné ust. použiť. Rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu a naň nadväzujúce rozhodnutie o odvolaní proti nemu predstavujú individuálne správne akty, ktorými sa meritórne rozhodlo o predmete konania (o zrušení prechodného pobytu žalobkyne), t.zn. individualizovalo (aplikovalo) sa objektívne právo vzťahujúce sa k predmetu konania na zistený skutkový stav. Predmet konania je vymedzený skutkovo a právne, pričom zo skutkovej stránky bol obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne orientovaný výlučne na okolnosti týkajúce sa zrušenia prechodného pobytu žalobkyne. Nebol dôvod vysvetľovať žiadne iné eventuálne prípady a situácie, ktoré súčasť skutkového stavu veci v danom prípade netvorili. Úlohou žalovaného tak nebolo poskytovať všeobecné informácie o aplikácii právnych predpisov ( ), ale reagovať na skutkové a právne aspekty prejednávanej veci, vymedzené predmetom konania, t.j. zrušením prechodného pobytu žalobkyne. Akékoľvek ďalšie závery, informácie alebo výklady žalovaného by presahovali jeho rozhodovacie oprávnenie a tým aj požiadavky kladené zákonom na obsah napadnutého rozhodnutia.

25. Právo na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Rozhodnutie tak malo obsahovať náležitosti uvedené v a Správneho poriadku, podľa ktorého sa v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné pre nezrozumiteľnosť, prípadne ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej judikatúry vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy: „odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy.... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o .... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti". Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov ako aj

zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) v dôsledku vnútorných rozporov odôvodnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný uviedol (opísal) z akých podkladov vychádzal, ako ich vyhodnotil a k akým právnym záverom dospel a to aj vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu. Hodnotiaca úvaha žalovaného a prvostupňového orgánu nemá žiadnu logickú chybu. Nesúhlas so závermi žalovaného, resp. hodnotenie veci založené na použití iných úvah si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia.

26. Námietky, že žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie ani sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k znaleckému posudku, taktiež nebolo možné považovať za dôvodné. Žalobkyňa v prvom rade neuviedla o aké dokazovanie žalovaného by malo ísť (aké dôkazy mali byť vykonané a neboli), k akému tvrdeniu by malo dokazovanie smerovať a čo by malo preukázať. Tiež nie je v správnej žalobe nijako vyjadrené, aký malo mať nevykonanie dokazovania dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (napr. nedostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci - ,), čo správny súd nie je oprávnený za žalobcu dopĺňať. Bez týchto atribútov je námietka nevykonaného dokazovania pre správny súd nezrozumiteľná, pretože nie je úlohu správneho súdu vytýkať orgánom verejnej správy prípadné formálne nedostatky (pokiaľ k nejakým vôbec došlo) bez toho, aby mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia (napríklad uplatnením postupu, ktorým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej - ). Pokiaľ mala žalobkyňa namysli nevykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie obsahu lekárskej správy, pričom. tvrdila, že lekárske prehliadky boli medzi časom liečby v domácom prostredí a nebolo jej doporučené lekárom cestovať a pod. (čo však uviedla vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu), ani v takom prípade dostatočne zrozumiteľne neozrejmila svoje námietky, pretože správnemu súdu zo správnej žaloby (nespresnila to ani v replike) nie je zrejmé, aké porušenie zákona zo strany žalovaného vlastne namietala (chýba označenie a konkretizácia nesprávnosti skutkových alebo právnych záverov žalovaného s uvedením dôvodov, pre ktoré sa žalovaný mýlil, resp. nesprávnosti procesných) a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti je možné súhlasiť so žalovaným, ktorý považoval skutkový stav veci za dostatočne zistený, nakoľko vychádzal predovšetkým z cestovného pasu žalobkyne a zápisnice spísanej so žalobkyňou dňa 29.01.2019, ktoré dôkazy neboli v konaní spochybnené. S predloženou lekárskou správou sa oboznámil a nezistil z jej obsahu dôvody pre uplatnenie postupu podľa . Podľa žalovaného tak lekárska správa ako aj lekársky posudok neuvádzajú presnú diagnózu žalobkyne, popisujú len aktuálne ťažkosti, s ktorými sa dostavila pacientka - žalobkyňa na vyšetrenie. Mal za to, že predložená lekárska správa síce konštatuje zdravotné ťažkosti žalobkyne, avšak nie je možné z nej zistiť a jednoznačne preukázať presné časové rozpätie jej práceneschopnosti. Lekárska správa je nekonkrétna, nejednoznačná, vypracovaná všeobecne, bez presného dátumu a vymedzenia práceneschopnosti pacientky. Sú v nej uvedené celé mesiace, a to práve tie, počas ktorých sa žalobkyňa zdržiavala mimo územia Slovenska, čo evokuje náznak účelovosti vydania tejto lekárskej správy. Taktiež lekársku správu nie je podľa žalovaného možné dať posúdiť nezávislému odbornému lekárovi, nakoľko neobsahuje presnú diagnózu, či konkrétny čas práceneschopnosti pacientky, a preto žalovaný túto správu pre nekonkrétnosť a neadresnosť nepovažoval za taký dôkaz, ktorý by predstavoval dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Uvedené vyjadrenie žalovaného, ktoré korešponduje s jeho závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je v súlade s obsahom hodnotených podkladov a pretože jeho hodnotenie obsahu lekárskej správy a iných podkladov napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadnu logickú chybu (žalobkyňa ju ani nenamietala len predkladala vlastné hodnotenia) je možné sa s ním stotožniť.

27. Predložená lekárska správa a neskôr predložený lekársky posudok nie sú dôkazy preukazujúce vedenie súkromného a rodinného života na území Slovenska ani preukazujúce neprimeranosť dôsledkov zrušenia prechodného pobytu žalobkyne najmä s ohľadom na jej súkromný a rodinný život, ale sú dôkazom o zdravotnom stave žalobkyne. Žalobkyňa počas správneho konania ako aj v správnej žalobe nástojila na preukázanom nepriaznivom zdravotnom stave bez toho, aby ozrejmila spojitosť alebo nadväznosť takého spôsobu argumentácie s preukázaním zákonného dôvodu uplatnenia ust. , ktorým bola neprimeranosť dôvodov zrušenia prechodného pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny, resp. bez toho, aby naň svoju argumentáciu upriamila. Žalobkyňa toto bremeno nezvládla ani ďalším všeobecným výrokom, že keby bola naplnila zákonné ustanovenia, mohla by tým ohroziť svoje zdravie a aj budúci plnohodnotný súkromný a rodinný život, čo zákonodarca vzhľadom na určite nemal v úmysle. Správny súd nebol oprávnený si tieto súvislosti domyslieť ani

prispôsobiť nekonkrétnu argumentáciu žalobkyne skutkovému a právnemu stavu veci a tým žalobu dopĺňať. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak tento orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ žalobkyňa v rámci žalobných bodov netvrdila rozhodné skutočnosti, ktorými by zrozumiteľne a presvedčivo zdôvodnila, že napadnuté rozhodnutie bolo výsledkom nesprávneho právneho posúdenia ust. alebo iného ustanovenia zákona, resp. výsledkom inej vady v zmysle , nebolo možné dospieť k záveru o jeho nezákonnosti. Zákon spája oprávnenie správneho súdu na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy len s uvedenými preukázanými vadami. Tento nedostatok neodstránilo ani poukázanie na odlišne formulované povinnosti štátnych príslušníkov tretích krajín podľa predchádzajúcej právnej úpravy platnej a účinnej do 30.04.2018, pretože prvostupňový orgán a žalovaný boli povinní vychádzať z právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania prvostupňového a napadnutého rozhodnutia (od 01.05.2018), čo je stav rozhodujúci aj pre rozhodnutie správneho súdu (podľa je to stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý sa spravidla zhoduje so stavom v čase jeho vydania). Žalovaný rozhodoval v súlade so v znení platnom a účinnom v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a preto zohľadnil len časové obdobie neprítomnosti žalobkyne na území SR od 01.05.2018 do 31.12.2018.

28. Taktiež bez akéhokoľvek pokusu o právnu argumentáciu žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že doplnenie odvolania, ktorého súčasťou bol znalecký posudok, bolo napísané 17.04.2019, podané na pošte 18.04.2019 a adresované prvostupňovému orgánu, ktorému bolo podané odvolanie. Podľa žalobkyne bolo reálne doručené 19.04.2019 prvostupňovému orgánu, ktorý bol povinný ho bezodkladne postúpiť odvolaciemu orgánu. Súčasne podotkla, že oba správne orgány sídlia nielen na jednej adrese, ale aj na tom istom poschodí, teda odstúpenie odvolania trvalo s kancelárie do kancelárie v tej istej budove na tom istom poschodí 22 dní. K tejto námietke žalovaný vo vyjadrení k žalobe veci priliehavo uviedol, že lekársky posudok bol žalovanému doručený dňa 10.05.2019, teda v čase, keď rozhodnutie o odvolaní už bolo vydané a dané na poštovú prepravu, čo bolo dňa 25.04.2019, teda 16 dní po vydaní tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu nebolo možné tento lekársky posudok zohľadniť v samotnom rozhodnutí o odvolaní. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, pričom oneskorene doručeným doplnením odvolania a obsahom k nemu doloženého lekárskeho posudku sa aj napriek oneskoreniu riadne zaoberal. Túto skutočnosť preukazuje list adresovaný žalobkyni z dňa 16.05.2019 z obsahu ktorého je zrejmé, že ani po preskúmaní dôvodov uvádzaných v lekárskom posudku žalovaný nevzhliadol dôvody na prípadnú obnovu konania v danej veci. Totiž lekárska správa, ktorá sa nachádzala v administratívnom spise už v konaní pred prvostupňovým orgánom obsahovala informácie o zdravotnom stave žalobkyne a samotný lekársky posudok svojím obsahom len v širšom rozsahu opisuje, resp. vysvetľuje predovšetkým dôsledky, ku ktorým môže v neliečenom prípade u pacienta dôjsť. Teda nešlo o žiadne nové informácie, ktoré by v lekárskej správe chýbali a boli by uvedené až v samotnom lekárskom posudku.

29. K oneskorenému doplneniu odvolania žalovaný súladne s obsahom administratívneho spisu uviedol, že podľa pečiatky bolo doplnenie odvolania doručené na prvostupňový orgán dňa 25.04.2019 a nie 19.04.2019 ako tvrdila žalobkyňa. Žalovaný tiež uviedol, že preskúmaním návratiek doručených zásielok bolo zistené, že list - oznámenie o odstúpení odvolania na odvolací orgán spracovaný prvostupňovým orgánom bol poštou neúspešne doručovaný žalobkyni práve dňa 18.04.2019, t.j. v deň, kedy táto prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na poštovú prepravu doplnenie svojho odvolania. Aj z tohto dôvodu pravdepodobne došlo k nesprávnemu doručovaniu tohto doplnenia na odvolací orgán, avšak doručenie nebolo oneskorené o 22 dní ako to v žalobe tvrdí žalobkyňa, ale o 16 dní. Už v čase doručenia doplnenia odvolania na prvostupňový orgán bolo preskúmavané rozhodnutie podané na poštovú prepravu a preto aj tak by nebolo možné informácie uvádzané v doplnení odvolania zohľadniť v predmetnom rozhodnutí. Faktom však je, že na odvolací orgán bolo toto doplnenie odvolania doručené až 10.05.2019. Žalovaný zdôraznil, že adresa prvostupňového aj odvolacieho orgánu je rovnaká, avšak ide o dva samostatné správne orgány, ktoré vedú svoju vlastnú spisovú agendu samostatne bez akéhokoľvek vzájomného zasahovania. Preto, ak žalobkyňa adresovala svoje doplnenie odvolania na prvostupňový správny orgán, tento predmetnú zásielku spracoval štandardným spôsobom, t.j. po otvorení pridelil spracovateľovi, ktorý následne zistil ako bolo so spisovým materiálom naložené, teda, že bol odstúpený na odvolací orgán. Predmetnú písomnosť preto následne zaslal na odvolací orgán, ktorý túto zásielku rovnako štandardným spôsobom zaevidoval a pridelil príslušnému spracovateľovi. Takýto

postup je upravený v Nariadení Ministerstva vnútra SR č. 98/2016 o registratúrnom poriadku, ktorého sa oba správne orgány pridŕžali a teraz sa nedopustili žiadnych porušení, či zámerných zadržiavaní zásielky. Nezanedbateľným faktom je aj to, že správne orgány sú zároveň policajnými útvarmi, ktoré musia plniť aj ďalšieho úlohy vyplývajúce z tohto postavenia (pracovníci týchto správnych orgánov sú zaradení do nerovnomerne rozvrhnutého času služby do ktorého spadajú aj voľné dni počas pracovného týždňa, čo taktiež malo vplyv na dlhší čas odoslania zásielky na odvolací orgán) a pojednávajú o viacerých žiadostiach a následných odvolacích konaniach, teda nielen o odvolacom konaní žalobkyne. Odhliadnuc od toho, žalovaný sa doplnením odvolania riadne zaoberal aj napriek oneskorenému doručeniu, o čom svedčí list zo 16.05.2019, a preto predmetnú námietku považoval za irelevantnú. Uvedeným spôsobom je možné vysvetliť nezrovnalosti, ktoré namietala žalobkyňa s tým, že žiadne porušenie zákona ani netvrdila.

30. Žalobkyňa v replike poukázala na časové verzie (), na povinnosť správnych orgánov v súlade s Správneho poriadku poskytovať pomoc a poučenia, aby v konaní pre neznalosť neutrpeli ujmu, na bagatelizovanie dôkazov a znaky klientelizmu a nadržiavania prvostupňovému orgánu, vysvetľovala úlohu znalca, účel a výsledky predmetného znaleckého posudku podľa jej hodnotenia, taktiež predostrela jej hodnotenie obsahu lekárskej správy a výklad ust. s položením viacerých otázok (ktoré ochorenia by žalovaný akceptoval a ktoré nie, čo je v živote človeka viac ako rodina). Poukázala na , a a v znení platnom a účinnom do 30.04.2018, na základe ktorých chcela poukázať na nezákonné a zavádzajúce tvrdenia správneho orgánu, na základe ktorých rozhodol a ktoré predložil súdu, pričom zdôraznila, že pokiaľ by mal skúsenosti s podnikaním, nemohol by zdôvodňovať, že žalobkyňa sa na Slovensku zdržiavala len pár dní a navštívila ho len dva krát s tým, že zmysel podnikania nie je len vo vykazovaní zisku, že bol naplnený účel pobytu a že v spoločnosti je ďalších sedem konateľov, ktorí sú príslušníci jej rodiny a poukázala ďalej na princípy a atribúty podnikania v zmysle a uviedla aj iné názory, informácie a závery. Obsah repliky žalobkyne tvorí zmes jej vlastných tvrdení a subjektívnych záverov (viď. body 20 až 22 tohto rozsudku), o ktorých sa už zmienila v správnej žalobe, t.j. opakovala ich, resp. ich neprípustne dopĺňala a rozširovala. Ide tak o nové skutkové tvrdenia a novú právnu argumentáciu, ktoré neboli súčasťou obsahu podanej správnej žaloby a žalobné body správnej žaloby rozširujú o ďalšie dôvody. Správna žaloba musí byť v súlade s v spojení s právne a skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (napadnuté rozhodnutie). Na tieto doplňujúce a rozširujúce námietky nebolo možné prihliadnuť, pretože boli podané po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Na ďalšie vyjadrenie žalobkyne (po predložení dupliky žalovaného) správny súd v súlade s veta druhá taktiež neprihliadal.

31. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v správnej žalobe ( ) tak, ako je uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku, dospel záveru, že žaloba z týchto dôvodov nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa zamietol.

32. Žalobkyňa v rámci žalobného návrhu (petitu) spolu s návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia súčasne navrhla, aby súd nariadil žalovanému vydanie nového zákonného rozhodnutia s tým, že nezruší prechodný pobyt podľa a v plnom rozsahu uplatní , a teda pobyt cudzinca bude aj naďalej platný. Odhliadnuc od výroku a odôvodnenia tohto rozsudku, takto sformulovaný žalobný petit presahuje oprávnenie správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd je po naplnení dôvodov uvedených v oprávnený žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť, resp. zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému alebo prvostupňovému orgánu (, ), prípadne žalobu zamietnuť. V prípade, ak rozhodnutie orgánu verejnej správy správny súd zruší a vec vráti na ďalšie konanie je orgán verejnej správy v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil súd, viazaný. Správny súd teda je oprávnený vysloviť svoj právny názor na vec, ktorý nemôže orgán verejnej správy v ďalšom konaní a rozhodnutí opomenúť, avšak nie je oprávnený priamo mu nariadiť akým spôsobom má konať a v merite veci rozhodnúť. V ďalšom konaní sa môžu vyskytnúť nové dôležité okolnosti, ktoré nemožno predvídať a preto je prejudikovanie rozhodnutia, ktoré patrí do výlučnej právomoci orgánu verejnej správy, neprípustné. Preto tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát počtom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.