Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoCsp-21-2020.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpeného spoločnosťou: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava - Podunajské Biskupice, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX B. - U., o zaplatenie sumy 359,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41Csp/34/2019-91 zo dňa 05.12.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 41Csp/34/2019-91 zo dňa 05.12.2019 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalovanej proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 41Csp/34/2019-91 zo dňa 05.12.2019 o d m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odvolací súd n a r i a ď u j e súdu prvej inštancie o p r a v u napadnutého rozsudku v jeho odôvodnení, a to tak, že v ňom správne uvedie číslovanie jednotlivých odsekov.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 298,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 298,00 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol ta, že priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100% (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica, postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 11.03.2019, domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu istinu vo výške 359,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 359,00 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu (Provident Financial, s.r.o.) dňa 29.09.2015 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 612872912, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 900,00 Eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných splátkach po dobu 60 týždňov vo výške od prvej do predposlednej splátky 19,66 Eur a výškou poslednej splátky 19,25 Eur. Výška úrokovej sadzby bola určená v rozsahu 23,74 %, konečná splatnosť úveru siedmym dňom 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, RPMN v rozsahu 62,21 % priemerná hodnota RPMN v rozsahu 33,96 % a celková čiastka spojená s úverom vo výške 1 179,19 Eur. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy ju súd posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho pri prejednávaní sporu aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.). Žalovaná ako dlžníčka porušila zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, pričom celkovo na poskytnutý úver zaplatila veriteľovi sumu 602,00 Eur. Ďalej mal konajúci súd preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 obchodná spoločnosť Provident Financial, s.r.o. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto sporu. Právny predchodca žalobcu na základe predmetnej zmluvy poskytol žalovanej bezhotovostne sumu vo výške 900,00 Eur, pričom žalovaná na poskytnutý spotrebiteľský úver doposiaľ splatila celkom sumu vo výške 602,00 Eur. Nakoľko v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaná doposiaľ žalobcovi sumu 298,00 Eur neuhradila, súd považoval na nesporné a žalobe v časti istiny v uvedenej výške, ktorá tvorí rozdiel medzi právnym predchodcom žalobcu poskytnutou istinou (900,00 Eur) a sumou uhradenou žalovanou (602,00 Eur), vyhovel a v ostatnej časti istiny žalobu zamietol. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi voči žalovanej v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky a zároveň odo dňa, ktorým si žalobca nárok na uvedené príslušenstvo pohľadávky pred súdom uplatnil, t.j. od 17.12.2016 do zaplatenia. 4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanej s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle podmienok podľa § 262 ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala jeho zrušenia; v celom rozsahu alternatívne sa domáhala jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne. 6. Odvolateľka uviedla, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za predčasné. V danej súvislosti poukázala na list označený ako „Informácia o ukončení vymáhania", ktorý dávala do pozornosti konajúcemu súdu už v novembri 2019, t.j. pred vyhlásením napadnutého rozsudku. Okrem toho namietala chybné číslovanie odôvodnenia napadnutého rozsudku.
7. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovanej doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 10.02.2020, naň procesne nereagoval.
8. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výrokoch I. a III. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalovanej proti výroku II. napadnutého rozsudku v zmysle § 386 písm. b) CSP odmietol.
10. Vo vzťahu k napadnutým výrokom I. a III. odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania".
13. Žalovaná vo svojom opravnom prostriedku predložila súdu listinu vyhotovenú žalobcom, označenú ako „Informácia o ukončení vymáhania" zo dňa 24.09.2019, ktorá však po jej úprave neobsahuje údaj o zmluvnom vzťahu, ktorého sa informácia týka, a ďalej z predmetnej listiny nie je možné vyvodiť ani identifikačné údaje adresáta. Inými slovami, po odstránení identifikačných údajov zmluvného vzťahu ako aj údajov o adresátovi nie je možné ustáliť, či predmetná listina súvisí so zmluvným vzťahom, na podklade ktorého si žalobca v tomto spore žalobou voči žalovanej uplatnil nárok na plnenie. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd bližšie nezaoberal obsahom predloženej listiny, ktorú nebolo možné identifikovať ako relevantnú pre toto súdne konanie.
14. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej týkajúcej sa nesprávneho číslovania odsekov odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná o skutočnosť majúcu za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu zakladajúcom potrebu jeho zrušenia. Zároveň však krajský súd posledným výrokom tohto rozhodnutia nariadil opravu číslovania odsekov odôvodnenia napadnutého rozsudku. Aktuálne účinná právna úprava vedenia civilných sporových konaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 222 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mohol odvolací súd nariadiť opravu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však s poukazom na článok 4 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku nariadil prvoinštančnému súdu opravu napadnutého rozsudku v rozsahu vyplývajúcom podľa výrokovej časti tohto rozhodnutia postupom podľa § 224 CSP.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .
16. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľka neprodukovala žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.
17. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej čo do výroku II. o čiastočnom zamietnutí žaloby odvolací súd uvádza nasledovné:
18. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
19. Jednou z požiadaviek vyplývajúcich z definície právneho štátu je, aby rozhodnutie vydané v sporovom civilnom konaní bolo v súlade s právnymi predpismi a zabezpečovalo spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu/účastníkov konania. Pre dosiahnutie tohto cieľa slúžia okrem iného opravné prostriedky, ktoré majú umožniť zmenu alebo zrušenie nesprávnych a nespravodlivých rozhodnutí súdov vydaných v nižšej inštancii. Riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, je (okrem iného) odvolanie. Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t.j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu odvolacím súdom, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Subjektívnou podmienkou prípustnosti odvolania je podanie odvolania osobou oprávnenou na jeho podanie.
20. K podaniu odvolania je okrem iných subjektov vystupujúcich v konaní procesne legitimovaná sporová strana (§ 359 CSP). Subjektom oprávneným na podanie odvolania nie je ten, kto nebol rozhodnutím súdu prvej inštancie dotknutý na svojich právach (§ 359 CSP a contrario). Právo na podanie odvolania totiž prináleží v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia len subjektu na tej sporovej strane, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma.
21. Napadnutým výrokom II. rozsudku súd prvej inštancie žalobu žalobcu voči žalovanej vo zvyšnej časti zamietol. Žalovanej tak nebola odvolaním napadnutým výrokom súdu spôsobená žiadna ujma na jej právach, na základe čoho vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovanej do tejto časti rozsudku okresného súdu (výrok II.) ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, s následkom jeho odmietnutia.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej, ktorá vo veci podaného odvolania úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).