Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.dieťa: I. L., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T. O. XX, V., zast. advokátom Mgr. Martinom Černákom, AK so sídlom Zochova 5, Bratislava, IČO: XX XXX XXX a H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. XX, V., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje mal. I. L., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 1.6.2020, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

„Otec je povinný platiť výživné na mal. I. v sume 310 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred, a to s účinnosťou od 1.6.2020.“

Súd styk otca s mal. I. neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 10.2.2020 domáhala, aby súd určil otcovi výživné na dieťa 250 eur s účinnosťou od 10.2.2020 s povinnosťou platiť ho vždy do 10. dňa v mesiaci.

2. Otec sa na pojednávanie nedostavil, ale právny zástupca matky predložil súdu na schválenie rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa rodičia dohodli na výživnom 310 eur mesačne. Podpisy rodičov boli na listine úradne overené.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, písomnou dohodou rodičov o výške výživného ( s úradne overenými podpismi), rodným listom dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni na zistenie zamestnávateľov rodičov dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Mal. I. je dieťa narodené z druhovského pomeru. I. býva s matkou v prenajatom trojizbovom byte, ktorý byt má v prenájme otec dieťaťa. Podľa matky bývajú s otcom dieťaťa 4 roky, ale otec je väčšinou preč, lebo jazdí na kamióne v cudzine. Podľa slov matka má v pláne sa od otca odsťahovať, ale nie je to jednoduché, lebo musí zabezpečiť maloletej aj škôlku.

5. Matka dieťaťa bola do 31.8.2019 na rodičovskej dovolenke a od 12.8.2019 je evidovaná ako nezamestnaná. Do marca 2020 poberala dávku v nezamestnanosti nasledovne: v 9/2019: 999,20 eur, v 10/2019: 1032,50 eur, v 11/2019: 999,20 eur, v 12/2019: 1032,50 eur, v 1/2020: 1032,50 eur, v 2/2020: 965,90 eur a za obdobie 1.3.2020-2.3.2020 v sume 66,70 eur. Matka poberá na dieťa rodinné prídavky po 24,95 eur mesačne. Matka nemá žiadny príjem , nepracuje ani len brigádne, aj keď dieťa chodí už do škôlky. OD 12.3.2020 bola doma s dcérou z dôvodu COVID -19. Pred nástupom na materskú matka pracovala vo Volkswagene v Bratislave s príjmom 800-900 eur na 4 zmeny, ale vzhľadom na vek dieťaťa sa nemôže k pôvodnému zamestnávateľovi vrátiť. Matka nemá zdravotné problémy. Matka nemá okrem I. nemá iné vyživovacie povinnosti. Podľa vyjadrenia matky sa otec odmieta podieľať na priamych nákladoch spojených s uspokojovaním nevyhnutných potrieb mal. I..

6. Podľa vyjadrenia matky otec platí všetky poplatky spojené s bývaním v byte, t.j. hlavne nájomné 287 eur, elektrinu a TV 55 eur mesačne. Matka na bývanie neprispieva ničím od doby, čo bola na rodičovskej dovolenke. V návrhu uviedla, že otec sa zdržuje doma minimálne, najviac 6 dní v mesiaci a keď je aj doma (Slovensku), trávi viac času s kamarátmi. 7. Otec dieťaťa pracuje v Nemecku ako vodič kamiónu. Otec má okrem I. vyživovaciu povinnosť ešte k synovi, na ktorého mesačné platí výživné po 160 eur.

8. Mal. I. je zdravé dieťa, chodí do škôlky, ktorú jej platí otec mesačne po 56 eur ( školné je 20 eur a strava 36 eur). Otec má podľa matky s I. pekný vzťah, volajú spolu dva až tri krát denne, cez telefón pozerajú spolu aj rozprávky.

9. Kolízny opatrovník dieťaťa v správe uviedol, že I. pochádza z partnerského vzťahu. Rodičia žijú v spoločnej domácnosti v 3 izbovom mestskom byte. Mesačné výdavky s bývaním hradí otec. Tiež platí maloletej poistenie 45 eur mesačne. Matka aj otec zhodne uviedli kolíznemu opatrovníkovi, že otec chodí dom každý druhý víkend a niekedy aj v týždni. Podľa matky nie je s otcom vo vzťahu cca 4 roky. Podľa matky sa otec správa k dcére dobre, vie sa o ňu aj postarať, keď matka potrebuje niečo vybaviť. Podľa otca s matkou dieťaťa nežije intímne 2 mesiace, ale má ju aj ich dcéru veľmi rád.

10. Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu ohľadom výšky výživného, lebo je to v záujme dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

22. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

23. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne. Matka s maloletou doposiaľ býva v jednom byte s otcom dieťaťa, ktorý však pracuje v zahraničí a dom chodí len každý druhý víkend. Otec platí síce všetky poplatky s bývaním, ale súdu nepreukázal, že by posielal na účet matke osobitne peniaze na výživu na dieťa. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, matke prispieva finančne priamo k rukám na dieťa. Nakoľko rodičia sa dohodli na výživnom na dieťa v sume 310 eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2020, súd ich dohodu ohľadom výživného schválil a v tomto smere ďalšie dokazovanie nevykonával.

24. Nakoľko v starostlivosti matky o mal. dieťa neboli zistené žiadne nedostatky a matka deklarovala na prvom pojednávaní svoj záujem sa z bytu od otca odsťahovať, súd pri určení výživného zároveň zveril mal. I. do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 1.6.2020, od kedy otec súhlasil s určením výživného. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo súd v konaní nezistil, že by bol otec obmedzený či pozbavený svojich rodičovských práv. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec má s maloletou pekný vzťah, mal. Lujza ho má rada, otec má o ňu záujem, vie s ňou tráviť čas . Z tohto dôvodu súd otcovi styk s dcérou neupravil, pritom vychádzal z faktu, že otec pracuje v zahraničí, dom chodí len nie na každý víkend, matka otcovi v styku nebráni a je potrebné aby mal možnosť sa s dcérou stretávať v čo najväčšom rozsahu. Súd necháva na dispozícii rodičov do budúcna, či sa budú vedieť dohodnúť a pokiaľ nie, nič im nebráni si podať osobitný návrh na úpravu styku, ak otec záujem o styk prejaví a dohoda s matkou nebude možná.

25. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.