Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-17-2019.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobkyne V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. V. K., P.. K. XXX/XX, právne zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovanému R. W., N.. XX.XX.XXXX, A. Č. X, XXX XX A., právne zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Školníkom, advokát, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Mierová 2, o zaplatenie 10.942,50 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 3.048,22 Eur.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 9.418,58 Eur a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72,14 % voči žalovanému.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 29. 04. 2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 10.942,50 EUR v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaného zaviazal k náhrade trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že spoločne so žalovaným ako spoludlžníkom počas trvania manželstva dňa 05. 10. 2012 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ pod č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“) s VÚB, a.s., čím z dôvodu úveru nadobudli istinu vo výške 15.000 EUR, ktorú sa zaviazali spoločne splácať v mesačných splátkach vrátane úrokov a poplatkov, do zaplatenia celkovej sumy 30.091,43 EUR. Dátum splatnosti poslednej splátky mal nastať dňa 20. 09. 2022. Finančné prostriedky z úveru boli spotrebované spoločne žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa pred rozvodom manželstva a po rozvode manželstva dňa 15. 10. 2013 uhrádzala sama zo vlastných finančných prostriedkov splátky úveru. Následne z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie prestala úver splácať. Žalovaný sa nepodieľal na úrade v mesačných splátok. Veriteľ - VÚB, a.s. následne pristúpila ku zosplatneniu úveru. Dňa 10. 05. 2018 Okresný súd Veľký Krtíš vydal platobný rozkaz sp. zn. 9 Csp/8/2018, ktorým žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi
- VÚB, a.s. čiastku 12.374,11 EUR, ktorú žalobkyňa sama uhradila. Doposiaľ žalobkyňa zo svojich finančných prostriedkov banke uhradila čiastku 21.884,99 EUR. Žalovaná suma vo výške 10.942,99 EUR predstavuje polovicu doposiaľ žalobkyňou uskutočnených platieb na uhradenie dlhu, na ktorom sa žalovaný pred rozvodom a ani po rozvode manželstva nijako nepodieľal.
Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.08.2019 uviedol, že žalovaná počas trvania manželstva podnikala a mala finančné problémy. Z tohto dôvodu si zobrala úver od VÚB, a.s. vo výške 15.000 EUR. Na úverovej zmluve bol uvedený ako spoludlžník, pretože v tom čase boli so žalobkyňou
manželia a mali BSM. Z poskytnutých finančných prostriedkov nepoužil žiadnu sumu pre svoje potreby a celú sumu minula výhradne žalobkyňa na svoje podnikanie. Bola ústna dohoda, že úvere zaplatí sama žalobkyňa. Žalovaný sa so žalobkyňou rozviedol v roku 2013, kedy odišiel zo spoločnej domácnosti. Na uhradení dlhu nemal dôvod finančne participovať, pretože pôžička bola vzatá účelovo žalobkyňou, ktorá sa ju zaviazala sama uhradiť.
Žalobkyňa sa vyjadrila k sporu ďalej v duplike zo dňa 04.09.2019. Dôvodom, pre ktorý spoločne požiadali o poskytnutie úveru od VÚB, a.s. vo výške 15.000 EUR bola nepriaznivá finančná situácia počas manželstva, pretože nemali prostriedky na uhradenie bežných potrieb. So žalovaným počas trvania manželstva nemala modifikovaný rozsah trvania BSM. Poprela, že prostriedky boli použité na jej podnikanie a rovnako aj ústnu dohodu na splnení dlhu žalobkyňou.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 05.02.2020 žalobkyňa zobrala späť žalobný návrh v časti 3.048,82 EUR, ktorá suma zodpovedá rozsahu žalobkyňou zaplatených splátok úveru so splatnosťou do 24.09.2013 (11 splátok). Vzhľadom na to, že z vlastných finančných prostriedkov žalobkyňa uhradila sumu 18.837,17 EUR, trvala na žalobe vo výške 9.418,58 EUR.
Súd v predmetnej veci vykonal pojednávanie dňa 28.01.2020 a 30.06. 2020.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 28.01.2020 uviedol, že žalobkyňa doposiaľ zaplatila čiastku 21.184,99 EUR zo svojich prostriedkov a požadovala, aby jej žalovaný uhradil polovicu vo výške 10.942,50 EUR z dôvodu jeho solidárneho záväzku. Istina pohľadávky ani podľa rozsudku vo veci sp. zn. 9Csp/8/2018 nebola sporná, pretože žalobkyňou bola zaplatená.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 28.01.2020 uviedol, že žalobkyňa svoje právo odvodzuje z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Veľký Krtíš, sp. zn. 9Csp/8/2018, ktorý bol zrušený dňa 10.05.2018, čím nie je daný právny základ na uhradenie pohľadávky veriteľovi (VÚB, a.s.). Plnenia realizované žalobkyňou počas trvania manželstva nepredstavujú spoločný a nerozdielny záväzok. Navrhol, aby súd vyčkal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici o odvolaní voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 9Csp/8/2018.
Na pojednávaní dňa 30.06.2020 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka uhradila za žalovaného dlh a vznikol jej nárok požadovať od žalovaného náhradu adekvátnu veľkosti jeho podielu. Obidve strany spotrebovali úver rovnakým dielom, pričom po rozvode dlh splácala výlučne žalobkyňa.
Dňa 30.06.2020 právny zástupca žalovaného uviedol na pojednávaní, že úver nebol použitý na spoločné užívanie v domácnosti počas trvania manželstva, ale bol spotrebovaný výlučne žalobkyňou, ktorá ho splácala.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to Výpisom z úverového účtu žalobkyne a prehľad platieb č. l. 6, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru - flexipôžička č. XXXXXXXXXXXXXXX z 05. 10. 2012 čl. 7 až 9, všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s., informácia finančného sprostredkovateľa k dojednanému poisteniu VÚB Banka č. l. 10 - 12, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere č. l. 13 - 14, platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9Csp/8/2018 - 40 z 10. 05. 2018, vklad hotovosti - VÚB Banka č. l. 16, rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9Csp/8/2018 - 128 z 11. 07. 2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/224/2019 - 211 zo dňa 27. 02. 2020 č . l. 180 až 189, ktorých odpis bol stranám v priebehu konania doručený nebolo protistranou spochybnený.
Na danom základe súd zistil nasledovný skutkový stav:
Strany sporu boli manželia v období od uzatvorenia manželstva do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš o rozvode manželstva sp. zn. 9P/117/2013, t. j. do 15.10.2013. Nebolo sporné, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode nebolo vyporiadané v zákonnej trojročnej lehote dohodou ani rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM.
Dňa 05.10.2012 uzatvorila žalobkyňa a žalovaný ako spoludlžníci Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXX s VÚB banka, a.s., ktorej predmetom bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 15.000 EUR formou bezúčelového spotrebiteľského úveru dlžníkom. Podľa článku I. žalobkyňa a žalovaný ako spoludlžníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a splniť ďalšie podmienky podľa zmluvy. V zmysle základných podmienok vyjadrených v článku I. Zmluvy vyplýva, že účastníkmi zmluvy bolo dohodnuté jednorazové čerpanie úveru ku dňu 05.10.2012 v celej výške poskytnutého úveru. Dlžníci sa zaviazali uhradiť úver v počte 119 splátok vo výške 277,16 EUR zahrňujúcich aj splátku poistného vo výške 24,30 EUR. Dátum splatnosti prvej splátky úveru nastal dňa 20.11.2012 a dátum poslednej splátky (konečnej splatnosti) bol dohodnutý ku dňu 20.09.2022. Poskytnutý úver bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 15,19 % ročne. Zmluva uvádza celkové náklady na poskytnutie úveru vyjadrené RPMN 17,32 %. Celková čiastka, ktorú spoludlžníci mali uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom bola 30.091,43 EUR
Podľa výpisu z úverového účtu klienta - V. W. za obdobie od 05.01.2012 do 16.01.2017 (č. l.6) súd zistil, že žalobkyňa do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva uhradila zo svojho účtu 11 splátok v celkovej sume 3.048,82 EUR, so splatnosťou do 24.09.2013. Za čas po zániku manželstva uhradila žalobkyňa zo svojho účtu z vlastných prostriedkov čiastku vo výške 6.463,06 EUR. Následne z dôvodu omeškania došlo ku porušeniu podmienok splácania úveru zo strany dlžníkov, preto veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.04.2015 a následne pristúpil ku súdnemu vymáhaniu dlhu prostredníctvom žaloby doručenej Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 16.04.2018. Tunajší súd o predmetnej žalobe rozhodol platobným rozkazom č. k. 9Csp/8/2018 - 40 zo dňa 10.05.2018, ktorým žalovaných 1/ a 2/ (žalobkyňu a žalovaného v predmetnom spore) zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 12.374,11 EUR. Okresný súd Veľký Krtíš z dôvodu podaného odporu žalovanou 1/ (žalobkyňa v predmetnom spore) zo dňa 06.06.2018 platobný rozkaz zrušil uznesením č. k. 9Csp/8/2018 - 60 zo dňa 05.12.2018.
Potvrdením o hotovostnom vklade vo VÚB, a.s. zo dňa 30.08.2018 súd mal preukázané, že žalobkyňa na zaplatenie úveru zo Zmluvy uhradila v hotovosti sumu 12.374,11 EUR, ktorá vo výške 11.971,79 EUR bola veriteľom započítaná na zaplatenie istiny a vo výške 402,32 EUR bola započítaná na uhradenie úrokov.
Na uhradenie dlžnej istiny reagoval žalobca v súdom konaní vedenom sp. zn. 9Csp/8/2018 späťvzatím žaloby zo dňa 30.08.2018, preto Okresný súd Veľký Krtíš výrokom IV. rozsudku č. k. 9 Csp/8/2018 - 128 zo dňa 11.07.2019 konanie o zaplatenie istiny vo výške 12.374,11 EUR zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2020 v zastavujúcej časti v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11Co/224/2019 - 211 zo 27.02.2020.
Podľa § 145 ods. 2 zák. č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 149 ods. 4 OZ; ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľnostiach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch vlastníkov sú rovnaké. To platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 511 ods. 1 OZ; Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Z dôvodu, že žalobkyňa po začatí konania zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.048,82 EUR, súd v tomto rozsahu konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP nie. Predmetom
konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal žalobný nárok o zaplatenie vo výške 9.418,58 EUR, na ktorom žalobkyňa zotrvala.
Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba bola vo zvyšku, t. j. v časti o zaplatenie sumy 9.418,58 EUR dôvodná, preto jej súd vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu.
O spoločné záväzky ide v prípade, ak na strane dlžníka (prípadne na oboch stranách záväzku vystupuje viac ako jeden účastník). Pre členenie spoločných záväzkov je relevantným kritériom účasť spoludlžníka na celkovom dlhu. Solidárne záväzky sú charakteristické tým, že všetci spoludlžníci navonok sú zaviazaní na to isté plnenie spoločne a nerozdielne, čím je ktorýkoľvek z nich povinný splniť veriteľovi celý dlh a veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Občiansky zákonník upravuje pasívnu solidaritu aj pri BSM v ustanovení § 145 ods. 2 OZ, podľa ktorého zo spoločnej veci sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Ak niektorý zo spoludlžníkov splní celý dlh, zanikne tým voči veriteľovi povinnosť ostatných spoludlžníkov. Solidárnemu dlžníkovi, ktorý plnil nad rozsah zodpovedajúci jeho podielu na celkovom dlhu vzniká právo na tzv. následný regres. V prípade, keď došlo k splneniu celého dlhu, objem regresu zodpovedá celkovému plneniu zníženému o časť pripadajúcu na dlžníka, ktorý plnenie poskytol.
V prejednávanej veci súd mal preukázané, že dňa 05.10.2012 (počas trvania manželstva) sporové strany ako spoludlžníci uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, ktorú vlastnoručne podpísali a na základe Zmluvy im za trvania manželstva boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 15.000 EUR, ktoré sa stali predmetom ich BSM. Sporové strany uzavretím Zmluvy spoločne prevzali solidárny záväzok voči veriteľovi VÚB banka, a.s. spočívajúci v povinnosti strán vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi v dohodnutej lehote splatnosti do 20.09.2022 v celkovej výške 30.091,43 EUR. Zo Zmluvy vyplýva povinnosť splácať úver obom dlžníkom spôsobom upraveným v článku I. Zmluvy.
Výpisom z úverového účtu k Zmluve súd mal preukázané, že žalobkyňa zo svojich vlastných finančných prostriedkov uskutočnila splátky po rozvode manželstva (počnúc splátkou od 28.10.2013), ktorými splatila spoločný spotrebiteľský úver. Podľa výpisu žalobkyňa po rozvode manželstva uhradila veriteľovi sumu vo výške 6.463,06 EUR. Zároveň z potvrdenia VÚB banky, a.s. zo dňa 30.08.2018 vyplýva, že žalobkyňa vložila vo VÚB banke, a.s. hotovostný vklad vo výške 12.374,11 EUR na úverový účet B. XXXX XXXX XXXXXXXX XXXX zo Zmluvy zo dňa 05.10.2012. Týmto plnením bola istina úveru v celom rozsahu uhradená. Žalobkyňa teda preukázateľne uhradila veriteľovi dlh vo výške 18.837,17 EUR. Uvedené preukazuje tiež stanovisko veriteľa v súdnom spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9Csp/8/2018, ktorý na predmet konania reagoval späťvzatím žaloby v rozsahu zaplatenej istiny vo výške 12.374,11 EUR. Žalobkyňa však nepreukázala uhradenie 11 splátok za obdobie od 05.01.2012 do 24.09.2013 zo svojich finančných prostriedkov. V tomto rozsahu na žalobe netrvala, preto súd konanie v uvedenej časti o zaplatenie 3.048,82 EUR zastavil.
Nebolo medzi stranami sporné, že v trojročnej zákonnej lehote nevyporiadali BSM zo zaniknutého manželstva dohodou ani v rovnakej lehote strany nepodali návrh na vyporiadanie BSM na súd. Preto o spoločnom majetku rozvedených manželov platí § 149 ods. 4 OZ. Uvedená domnienka podľa zákona platí aj vo vzťahu k majetku, ktorý nebol zahrnutý do vyporiadania. Keďže žalobkyňa spoločný solidárny záväzok z úveru splácala výlučne sama ako jeden z dvoch solidárnych dlžníkov má právo následného regresu podľa § 511 ods. 3 OZ, ktorý spočíva v tom, aby žalovaný ako spoludlžník nahradil jej polovicu preukázateľne uhradených splátok z poskytnutého úveru veriteľovi a zaplatil jej sumu spolu vo výške 9.418,58 EUR, pretože o vnútornom vzťahu strán ako solidárnych dlžníkov platí, že ich podiely sú rovnaké.
Žalovaný k tvrdeniam, že finančné prostriedky z úveru slúžili výlučne žalobkyni z dôvodu jej podnikania, ktoré výlučne spotrebovala, neoznačil žiadny dôkaz. Zároveň nepreukázal ani žiadnu formu dohody o výlučnom splnení dlhu žalobkyňou. K poskytnutiu úveru a vzniku povinnosti splácať úver nepochybne došlo počas trvania manželstva a z úverového vzťahu sú preto dlžníkmi obe strany sporu spoločne a nerozdielne. Okrem toho, ak by žalovanému patrili nároky z dôvodu, že neparticipoval na spotrebovaní úveru, čo ale vôbec nepreukázal, uvedené by mohol riešiť len samostatnými nárokmi, nie však v predmetnom spore (R 22/1992). Platí pravidlo, že ak došlo k vyporiadaniu BSM podľa zákonnej
domnienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ, strany sporu (bývalí manželia) nemôžu proti sebe už uplatňovať vzájomné zápočty.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd s poukazom na ustanovenie § 511 ods. 3 OZ žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 9.418,58 EUR, ktorá predstavuje 50 % sumy zaplatenej žalobkyňou veriteľovi - VÚB, a.s. na splatenie spoločného spotrebiteľského úveru za obdobie od 28.10.2013 do 30.08.2018, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetom konania bola žaloba vo výške 10.942,50 EUR. Súd žalobe vyhovel v rozsahu 9.418,58 EUR. Z uvedeného vyplýva, že v spore bola úspešnejšia žalobkyňa (v rozsahu 86,07 %) a žalovaný bol menej úspešný (v rozsahu 13,93%). Súd čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou v rozsahu 3.048,22 EUR vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP, teda, že práve žalobkyňa zavinila čiastočné zastavenie konania, čo bolo potrebné posudzovať ako jej neúspech. Súd priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu v spore vo výške 72,14 % t.j. (86,07 % - 13,93 %). O výške náhrady účelne vynaložených trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).