Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozhodnutie_28Sa-46-2019.pdf
PDF · 103.21 KB
No categories available
28Sa/46/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: T. U., bytom G. XXXX/XX, XXX XX L. X., právne zastúpený: JUDr. Tibor Bicko, advokát so sídlom Dukelská 972/7, 017 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. W.W.-XX/XXXX-P zo dňa 06.09.2019, takto
rozhodol:
Z r u š u j e s a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, Krajského dopravného inšpektorátu č. W.-TN-W.-XX/XXXX-P zo dňa 06.09.2019 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici, Okresného dopravného inšpektorátu č. C.-PB-C zo dňa 14.06.2019 a vec s a v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. alobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd") dňa 06.11.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. W.-TN-W.-XX/XXXX- P zo dňa 06.09.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie") potvrdzujúceho rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici č. C.-PB-C zo dňa 14.06.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch"), spočívajúcom v porušení ustanovenia § 21 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 a § 57 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke"), v podstate na tom skutkovom základe, že nedal s koňmi v jeho vlastníctve prednosť motorovému vozidlu, čím spôsobil dopravnú nehodu s následkom poškodenia vozidla patriaceho P. U. st.
2. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"). K vade nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že Prvostupňový správny orgán ho už raz rozhodnutím o priestupku zo dňa 22.01.2019 uznal za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písmeno g) zákona o priestupkoch, v podstate na tom istom skutkovom základe ako v napadnutom rozhodnutí o priestupku, t.j. že dňa 27.08.2018 nezabezpečil svoje kone proti voľnému pohybu v dôsledku čoho došlo k zrážke koňa s vozidlom, ktoré viedol Viliam U.. Toto rozhodnutie žalovaný na odvolanie žalobcu zrušil a v odôvodnení vyslovil právny názor, že prvostupňový správny orgán nesprávne kvalifikoval konanie žalobcu podľa § 22 ods. l písm. g) zákona o priestupkoch, ktoré malo spočívať v tom, že nezabezpečil svoje dva kone proti voľnému pohybu, pretože toto nie je priamou bezprostrednou príčinou nehody, teda zrážky vozidla P. U. s koňom. Napriek tomu prvostupňový orgán vo výroku prvostupňového konanie žalobcu znova posúdil ako protiprávne s tým, že dodal že nedal s koňmi prednosť vozidlu P. U.. Aj
keď žalobca na tieto skutočnosti v odvolaní poukazoval, žalovaný sa s nimi nezaoberal. Počas celého konania žalobca tvrdil, že v čase, keď jeho kone vychádzali na cestu, nevidel na vzdialenosť približne 200 až 300 metrov žiadne motorové vozidlo, teda nemal komu dať prednosť. Toto tvrdenie podporujú aj výpovede vodiča P. U. st. a svedka P. U. ml., ktorí uviedli, že tesne pred zrážkou im kone náhle vybehli z porastu na pravej strane cesty a žalobcu pri koňoch nevideli. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci, pretože skutok tak, ako je opísaný v prvostupňovom rozhodnutí o priestupku, nie je priestupkom podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch s prihliadnutím na ustanovenie § 57 ods. 1 a § 57 ods. 1 a ods. 3 zákona o cestnej premávke. Výrok prvostupňového rozhodnutia preto nezodpovedá ustanoveniu § 77 zákona o priestupkoch.
3. K vade nepreskúmateľnosti žalobca v správnej žalobe uviedol, že právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna norma a vyvodzujú sa právne závery. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal správny orgán preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní nároku spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zväčša iba doslovným prepisom výpovedí účastníkov a sumárom ostatných dôkazov bez toho, aby tieto žalovaný hodnotil. Žalovaný sa podľa žalobcu vôbec nezaoberal napr. skutočnosťou, že poškodený vedel, že na vjazd na predmetnú komunikáciu potrebuje povolenie a napriek tomu, že toto nemal, po uvedenej ceste jazdil. Žalovaný ignoroval tú časť výpovede poškodeného, že z minulosti vedel, že sa po ceste pohybujú domáce zvieratá a napriek tomu neprispôsobil jazdu tejto skutočnosti. Na druhej strane žalovaný arbitrárne uvádza, že na predmetnom úseku je povolená rýchlosť do 90 km/hod., a teda keď poškodený jazdil podstatne nižšou rýchlosťou, vlastne zabránil ťažším následkom. Je neobjektívne tvrdenie o nemožnosti vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody, pretože žalobca sám túto vlastne laicky vykonal, o čom predložil dôkaz (fotodokumentáciu). S predloženou fotodokumentáciou sa žalovaný vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ju. Žalovaný sa nezaoberal ani takou významnou skutočnosťou, akou je miesto poškodenia vozidla P. (na ľavej strane prednej časti) úlomkami z plastového nárazníka v strede vozovky, ktoré priamo vyvracajú a robia technicky neprijateľnou jeho výpoveď, ak tvrdí, že mu kone žalobcu vo vzdialenosti 3 - 4 metre náhle z pravej strany vybehli na cestu, v dôsledku čoho nestačil nehode zabrániť. Argumentáciou v odvolaní k technickej neprijateľnosti takejto verzie sa žalovaný vôbec nezaoberal. Žalobca zdôraznil, že priestupok, ktorý mu je kladený za vinu, vyžaduje úmyselné zavinenie podľa § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch. Tak žalovaný ako aj prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojich rozhodnutí zavinením žalobcu na nehode vôbec nezaoberali. Nie je ani vecou obvineného, aby si dôvody postupu, resp. úvahy žalovaného, sám domýšľal alebo ich vyhľadával. V dôsledku uvedeného žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
4. Vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci žalobca odôvodnil najmä nevykonanou rekonštrukciou nehodovej udalosti. Argumenty pre nemožnosť jej vykonania zo strany správnych orgánov považuje za účelové.
5. Ďalšie pochybenie prvostupňového orgánu, na ktoré nereagoval žalovaný, považuje žalobca to, že prvostupňové rozhodnutie je prekvapujúce. Ak mienil prvostupňový správny orgán konanie žalobcu kvalifikovať ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého podstatou malo byť nedanie prednosti v jazde, mal žalobcovi túto skutočnosť oznámiť v dostatočnom predstihu pred konaním ústneho pojednávania, aby som sa na toto mohol dostatočne pripraviť. Pôvodne bol žalobca obvinený z priestupku podľa § 22 ods. l písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého podstatou bolo umožnenie voľného pohybu koní po ceste. Keďže prvostupňový správny orgán žalobcu na túto podstatnú zmenu právnej kvalifikácie neupozornil, porušil tým právo žalobcu na spravodlivý proces a obhajobu, keďže sa žalobca nemohol na zmenu právnej kvalifikácie pripraviť. Tým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy a viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. K námietkam žalobcu uviedol, že žalobca v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 06.09.2018 uviedol, že ráno dňa 27.08.2018 išiel kone nakŕmiť a ako bol pri ranči, tak
na kone zapískal a tieto kone zišli z lúky smerom na účelovú komunikáciu a išli smerom k bráne vedúcej na ranč. Žalobca podľa uvedenej výpovede v čase vchádzania koní na cestu bol pri bráne ranču, ktorá je asi 10 metrov od účelovej komunikácie a kone boli asi 20 metrov od neho. Taktiež P. U. st. a P. U. ml. zhodne uviedli do záznamov o podaní vysvetlení zo dňa 10.09.2019, že v čase, keď kone vchádzali na cestu, nevideli žiadneho sprievodcu uvedených zvierat. Žalovaný preto zastáva názor, že v čase, keď kone vychádzali na cestu, sa žalobca nachádzal pri bráne a z toho dôvodu nemohol vidieť prichádzajúce vozidlo H. M pričom vodič P. U. st. a tiež P. U. ml. nemohli vidieť žalobcu na ceste v čase, keď vychádzali kone na cestu z miesta mimo cesty.
7. K námietke, že P. U. st. nemal v čase dopravnej nehody povolenie na vjazd s vozidlom na uvedenú komunikáciu, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na otázku zavinenia dopravnej nehody. Uvedená komunikácia je vedená ako účelová komunikácia a platia aj na nej pravidlá cestnej premávky. To, či v danom okamihu vodič P. U. st. povolenie na vjazd mal alebo nemal, nezbavuje ostatných účastníkov cestnej premávky povinnosti dodržiavať pravidlá cestnej premávky z dôvodu, že by sa na uvedenej komunikácii nemali nachádzať žiadne vozidlá.
8. K námietke, že P. U. st. vedel, že sa po ceste pohybujú domáce zvieratá a napriek tomu neprispôsobil jazdu tejto skutočnosti, žalovaný uviedol, že na nehodovom úseku cesty nie je dopravnou značkou obmedzená rýchlosť jazdy, z čoho vyplýva, že je tam najvyššia dovolená rýchlosť jazdy 90 km/h. Z administratívneho spisu je pritom zrejmé, že vodič P. U. st. jazdil nižšou rýchlosťou ako je najvyššia dovolená rýchlosť, nakoľko mal vedomosť o tom, že v danom mieste sa veľmi často pohybujú zvieratá. Ak by vodič P. U. st. jazdil vyššou, avšak najvyššou dovolenou rýchlosťou, následky dopravnej nehody by boli výrazne väčšie. Žalovaný pripomenul, že výpovede P. U. st. a P. U. ml. sú totožné a korešpondujú so vzniknutými následkami dopravnej nehody. Podľa žalovaného priebeh dopravnej nehody žalobca nevidel, nakoľko sa nachádzal pri bráne asi 10 metrov od cesty a nemohol byť priamym svedkom toho, akou rýchlosťou sa vozidlo H. Q5 pohybovalo pred dopravnou nehodou.
9. K námietke, že nebola v administratívnom konaní vykonaná rekonštrukcia, žalovaný zopakoval, že rekonštrukcia by nepriniesla žiadne nové a relevantné zistenia, pretože domáce zvieratá nevedia intelektuálne pochopiť situáciu a jednajú impulzívne, nepredvídateľne spontánne a neopakovateľne.
10. K námietke, že konanie žalobcu je kvalifikované ako úmyselné podľa § 4 ods. 2 zákona o priestupkoch žalovaný uviedol, že podľa § 3 zákona o priestupkoch. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, kde pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku stačí zavinenie z nedbanlivosti a nie je potrebné dokazovať páchateľovi priestupku úmyselnú formu zavinenia.
11. K námietke, že predvolanie nebolo žalobcovi zaslané v dostatočnom predstihu, navyše bez uvedenia konkrétneho porušenia ustanovení zákona o cestnej premávke, žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo predvolanie na ústne pojednávanie doručené dňa 15.05.2019, termín pojednávania bol stanovený na deň 14.06.2019. Žalobca mal dostatok času a možností sa oboznámiť so spisom a náležite sa pripraviť na ústne pojednávanie a uplatniť si svoje návrhy a akékoľvek dôkazy. Taktiež na strane 12 zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 14.06.2019 sa v závere žalobca nevyjadril a neuplatnil žiadne svoje návrhy alebo nové dôkazy. V predvolaní bolo uvedené, zo spáchania akého priestupku bol žalobca obvinený a taktiež stručný opis skutku, o ktorom malo byť uskutočnené ústne pojednávanie.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie na žiadosť žalobcu. Na pojednávaní účastníci zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.
16. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že rozhodnutím o priestupku č. C.-PB-C zo dňa 14.06.2019 Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, a to porušením ustanovenia § 21 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 a § 57 ods. 3 zákona o cestnej premávke, na tom skutkovom základe, že dňa 27.08.2018 v čase okolo 07:15 hod. pri svojom ranči A. S. v obci T.-G. ako sprievodca viedol svoje dva biele kone, ktoré neboli navzájom previazané, z lúky do ohrady (zapískal na svoje kone, ktoré sú naučené na tento pokyn prísť do ohrady), pričom pri vychádzaní z miesta mimo cesty na miestnu komunikáciu nezabezpečil usmernený pohyb svojich koní a nedal s koňmi prednosť motorovému vozidlu zn. H. M evidenčné číslo vozidla Z jazdiacemu po uvedenej komunikácii v smere od obce T. - G. k muničnému skladu, v dôsledku čoho došlo k zrážke jedného z koní s uvedeným motorovým vozidlom, keďže vodič poškodeného vozidla P. U. st. nedokázal zrážke zabrániť. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, kone zranené neboli. Dopravnou nehodou vznikla hmotná škoda na motorovom vozidle zn. H. M vo výške 2.837,17 Eur, iná hmotná škoda pri dopravnej nehode nevznikla. Požitie alkoholu u vodiča zistené nebolo a u T. U. požitie alkoholu zisťované nebolo. Za priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 25 písm. c) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 250,- Eur a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. 17. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané po vyhodnotení vykonaných dôkazov, ktorými boli záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok, plánik z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo dňa 20.09.2018, záznamy o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2) zákona o priestupkoch T. U., P. U. st. a P. U. ml., výsledky ústneho pojednávania zo dňa 22.01.2019 a zo dňa 14.06.2019, doklad o vyčíslenej škode na motorovom vozidle H. Q5 (Z. XXXET).
18. Žalovaný Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne rozhodnutím č. W.-TN-W.-XX/XXXX-P zo dňa 06.09.2019 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, stotožniac sa so skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcim právnym posúdením konania žalobcu.
19. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
20. Podľa § 21 ods. 1 zákona o cestnej premávke pri vchádzaní na cestu z pozemku ležiaceho vedľa cesty, areálu s obmedzeným prístupom, oploteného objektu, garáže, parkoviska, obratiska električiek a podobných miest, z poľnej cesty, z lesnej cesty, z cestičky pre cyklistov, z obytnej zóny alebo z pešej zóny vodič je povinný dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste.
21. Podľa § 57 ods. 1 zákona o cestnej premávke pre jazdca na zvierati a pre sprievodcu vedených a hnaných zvierat primerane platia práva a povinnosti vodiča podľa tohto zákona.
22. Podľa § 57 ods. 3 zákona o cestnej premávke sprievodca smie viesť najviac dve zvieratá, ktoré musia byť navzájom priviazané. Zvieratá sa smú viesť a hnať len tak, aby premávka na ceste nebola ohrozovaná a aby bola čo najmenej obmedzovaná. Hnané zvieratá sa pritom musia rozdeliť na vhodne dlhé skupiny a oddeliť od seba dostatočne veľkými medzerami. Hnané zvieratá nesmú sprevádzať osoby mladšie ako 15 rokov. Počet sprevádzajúcich osôb musí byť dostatočný na zabezpečenie usmerneného pohybu zvierat. Za zníženej viditeľnosti sprievodca musí mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev.
23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke na účely tohto zákona sa ďalej rozumie dať prednosť v jazde povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
24. Preskúmaním veci oboznámením sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu ako aj analýzou prednesov účastníkov konania na pojednávaní dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Sumarizujúc doposiaľ uvedené dáva správny súd do pozornosti, že na to, aby bolo možné sprievodcu vedených alebo hnaných zvierat uznať za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch v spojení s ustanovením § 21 ods. 1, § 57 ods. 1 a ods. 3 zákona o cestnej premávke so zreteľom na porušenie špecifickej povinnosti dať prednosť v jazde, je potrebné, aby boli kumulatívne (súčasne) splnené nasledovné skutočnosti:
- k porušeniu povinnosti dať prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste dochádza len vtedy, keď osoba povinná dať prednosť v jazde vchádza so sprevádzanými alebo hnanými zvieratami na cestu, a súčasne
- povinnosť dať prednosť v jazde vzniká sprievodcovi hnaných alebo vedených zvierat pri vchádzaní na cestu len vtedy, ak sa na ceste v tom čase (v čase zamýšľaného vojdenia povinnej osoby na cestu) nachádza subjekt disponujúci právom prednosti v jazde, t.j. uvedená povinnosť nevzniká vtedy, ak je cesta prázdna, resp. ak iné vozidlo sa pri vchádzaní povinnej osoby na cestu nachádza v takej vzdialenosti, že vojdením na cestu s hnanými alebo vedenými zvieratami nemôže povinná osoba u oprávnenej osoby spôsobiť nutnosť náhlej korekcie smeru alebo rýchlosti jazdy so zreteľom na ostatné okolnosti, najmä predpokladanú rýchlosť pohybujúceho sa vozidla oprávnenej osoby a čas potrebný pre povinnú osobu na zaradenie sa do cestnej premávky na ceste alebo na opustenie cesty, a súčasne
- v čase porušenia povinnosti dať prednosť v jazde je možné povinnú osobu považovať za sprievodcu vedených alebo hnaných zvierat.
25. Subsumujúc skutkový stav tak, ako bol zistený správnymi orgánmi, resp. ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, pod citované ustanovenia zákona o priestupkoch a zákona o cestnej premávke, dospel správny súd k záveru, že v prípade žalobcu kritériá uvedené v predchádzajúcom bode rozsudku nie sú splnené. Už z jednoduchého jazykového výkladu slova sprievodca vyplýva, že ním je osoba, ktorá je v bezprostrednom kontakte so sprevádzanými alebo hnanými zvieratami, v reálnom čase vníma ich správanie, na ktoré môže v reálnom čase reagovať príslušnými pokynmi a príkazmi. Žalobca v čase zrážky nemal s koňmi žiadny bezprostredný kontakt, nebolo ho teda možné považovať za sprievodcu koní a preto na neho nebolo možné aplikovať ustanovenia o povinnostiach vodiča cestnej premávky vo vzťahu k inštitútu prednosti v jazde. Právny záver učinený správnymi orgánmi nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého naopak vyplýva, že v čase zrážky nevykonával nad zvieratami nikto dohľad, nikto s nimi ani pri nich nebol, kone sa do miesta zrážky s vozidlom H. Q5 dostali v podstate bez vedomia a najmä bez aktívneho pričinenia žalobcu. Uvedené vyplýva jednak z tvrdení žalobcu, podľa ktorého v čase zrážky bol od svojich koní v takej vzdialenosti, že s nimi nemal ani očný kontakt (t.j. vôbec netušil, kde presne sa nachádzajú), ako aj z výpovede poškodeného P. U. st. a jeho spolujazdca, podľa ktorých „kone nikto nesprevádzal, išli samé."
26. Opierajúc sa o prezentované úvahy správny súd z dôvodu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) na zistený skutkový stav, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právnym názorom vysloveným správnym súdom sú správne orgány v ďalšom konaní viazané.
27. Ďalšími žalobnými námietkami, s ktorými bola vypravená správna žaloba, sa správny súd nezaoberal, majúc za to, že ani ich prípadná relevancia by nezakladala dôvod na iné rozhodnutie vo veci.
28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.