Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/95/2017

Potvrdené rozhodnutím 25Co/125/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. F., zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o., so sídlom Turecká 36, XXX 23 T. F., IČO: 47 258 250, proti žalovanému: D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. Y. XXX/ XX, XXX XX U. W., zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 9XX 815, o zaplatenie 3 240 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice (ďalej „súd prvej inštancie") zo dňa 30. júna 2020 č.k. 11C/95/2017-161 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: W. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. T. XXXX/XX, XXX XX T. F., zast.: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s. r. o., so sídlom Turecká 36, 940 23 Nové Zámky, IČO: 47 258 250, proti žalovanému: Š. I., T.. XX.XX.XXXX, H. N..Z.. Y. XXX/XX, XXX XX U. W., zast. JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, o zaplatenie 3.240,- eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3240 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 7.11.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že na základe žiadosti žalovaného, ktorý istý čas bol priateľom jeho dcéry S. K., poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v celkovej výške 3240 eur a to tak, že: dňa 27. mája 2013 vložil na účet žalovaného 300 eur, dňa 14.7.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 15.8.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 15.10.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 29.12.2014 poskytol žalovanému v hotovosti sumu 500 eur, ktorú sumu si predtým v ten deň vybral zo svojho účtu, dňa 14.1.2015 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 13.2.2015 vložil na účet žalovaného 200 eur, dňa 16.3.2015 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 23.3.2015 vložil na účet žalovaného 1000 EUR, dňa 14.5.2015 vložil na účet žalovaného 100 eur a 190 eur. Žalobca uviedol, že tieto pôžičky boli poskytnuté na základe ústnej dohody so žalovaným, ktorý mu prisľúbil, že peniaze mu vráti potom, čo si nájde prácu, keďže v tom čase bol podľa vlastného udania nezamestnaný a nemal z čoho žiť. Žalovaný hovoril, že nemá z čoho platiť ani hypotéku, ktorú vraj mal splácať v sume okolo 190 eur. Žalobca ho pritom bral ako potenciálneho životného partnera jeho dcéry, ktorá ho mala rada a preto mu tieto peniaze zo svojich úspor, keďže už je dôchodca, poskytol. Koncom mája 2015 sa však žalovaný rozišiel s jeho dcérou, no aj vtedy mu prisľúbil, že pôžičku mu vráti potom, ako si nájde prácu. Dňa 2.2.2016 mu následne poslala SMS správu na jeho telefónne číslo XXXXXXXXXX aj jeho dcéra s tým, či nezabudol na svoj dlh voči žalobcovi, lebo sa vôbec nehlásil, na čo žalovaný reagoval tak, že sa nemá báť, nezabudol a všetko vráti. Potom ho žalobca vyhľadal aj osobne a zistil, že si už prácu našiel, no napriek tomu mu peniaze nevrátil. Žalovaný svoj dlh podľa vedomosti žalobcu uznal aj pred povereným príslušníkom OO PZ Želiezovce , o čom má vedomosť od svojej dcéry, ktorá bola vypovedať v tejto súvislosti aj na polícii dňa 14.2.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáha žalobca zaplatenia sumy 3240 eur súdnou cestou, nakoľko žalovaný napriek prísľubu svoju pohľadávku nezaplatil.

2. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení súdu predložil výpisy z účtu a doklady o vklade hotovosti , výpis SMS správy. Navrhol vyžiadať spis OOPZ Želiezovce na základe lustrácie podľa dátumu 14.2.2017 a podľa údajov jeho dcéry.

3. Okresný súd Levice vydal dňa 21.12.2017 pod číslom konania - 22 platobný rozkaz, proti ktorému podal včas odpor žalovaný. V odpore žalovaný uviedol, že od novembra 2012 do januára 2015 žil v spoločnej domácnosti so svojou družkou S. K., ktorá je dcérou žalobcu. Pani K. počas celého partnerského vzťahu so žalovaným nemala prácu, žiaden príjem, dokonca nedisponovala ani s vlastným účtom v banke. Žalovaný jej preto zriadil dispozičné oprávnenie k finančným prostriedkom na svojom vlastnom účte a takisto zabezpečil pre ňu vystavenie debetnej platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohla disponovať s finančnými prostriedkami na účte. Pani K. vôbec neprispievala na chod spoločnej domácnosti a počas celého obdobia partnerského vzťahu so žalovaným bola odkázaná výživou na žalovaného. Na základe týchto skutočností jej začal žalobca odo dňa 27.5.2013 posielať finančné prostriedky, aby takto nadobudla aj vlastný samostatný finančný príjem a nebola len odkázaná na žalovaného. Keďže však nemala vlastný účet, posielal jej tieto sumy na účet žalovaného. Takto poukázané sumy však z účtu vybrala vždy dcéra žalobcu pani K., či už v hotovosti alebo prostredníctvom debetnej karty a použila ich na vlastnú osobnú potrebu. Pokiaľ ide o prísľub žalovaného, že všetko vráti, keď si nájde prácu, bolo to najmä z toho dôvodu, že nechcel pred žalobcom, teda potenciálnym svokrom, vyzerať ako človek, ktorý by sa nedokázal postarať o jeho dcéru a o svoju rodinu. V máji 2015 dcéra žalovaného (zrejme žalobcu) vnikla do nehnuteľnosti žalovaného a odcudzila mu okrem iných vecí aj všetky výpisy z účtu. Podľa žalovaného nešlo o pôžičku poskytnutú žalobcom pre žalovaného, ale o dar žalobcu svojej dcére za účelom zabezpečenia jej živobytia, respektíve zvýšenia jej osobného príjmu.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že je pravdou, že dcéra S. K. žila od novembra 2012 do januára 2015 ako družka so žalovaným, o tejto skutočnosti mal vedomosť, nakoľko ich aj osobne navštevoval v Lužanoch. Nie je pravdou, že by družka nemala prácu a že by nemala žiadny príjem počas celého partnerského vzťahu so žalovaným, nakoľko podľa jeho vedomostí mala príjem jednak z príležitostných prác, keďže chodila na brigády a tiež má vedomosti o tom, že od júla 2014 začala pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku. Bol to práve žalovaný, ktorý podľa jeho vedomostí nebol zamestnaný a mal finančné problémy. Zistil, že živnosť mal od marca 2015 do februára 2018, pričom predtým podľa vedomostí žalobcu zamestnaný nebol. Nie je teda pravdou a popiera skutkové tvrdenia žalovaného, že by finančné prostriedky žalobca posielal žalovanému z dôvodu, aby jeho dcéra nadobudla vlastný príjem. Nemá vedomosť o tom, že by jeho dcéra vyberala peniaze, ktoré poslal žalovanému z jeho účtu. Má za to, že žalovaný v samotnom odpore potvrdil, že mu prisľúbil vrátiť všetky peniaze, keď si nájde prácu. Tento jeho prísľub, že peniaze mu vráti, odznel aj potom, čo sa už s jeho dcérou rozišiel. Jeho tvrdenie preto, že tak robil z dôvodu, že nechcel pred ním vyzerať ako človek, ktorý by sa nedokázal postarať o jeho dcéru a o svoju rodinu, považuje z právneho hľadiska za celkom irelevantné. Za dôležitú skutočnosť pritom považuje, že samotný žalovaný nepoprel ani vo svojom odpore žalovanú istinu čo do výšky, popiera v podstate iba právny dôvod poskytnutia finančných prostriedkov. Podľa vedomostí žalobcu jeho dcéra nič neodcudzila od žalovaného, no táto skutočnosť nemá žiadny súvis podľa jeho názoru s prejednávanou vecou.

5. Na pojednávaní súdu žalobca na podanej žalobe trval. Uviedol, že na základe skutočností žalobcom uvádzaných došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičkách. Je toho názoru ,že nie je sporné medzi stranami sporu, že žalovaný prevzal finančné prostriedky, ktoré sú uvádzané v žalobe. Žalovaný popiera len právny titul, na základe ktorého prevzal finančné prostriedky, keďže tvrdí, že išlo o finančné prostriedky poskytnuté žalobcom ako výpomoc pre nezamestnanú dcéru. Čo sa týka splatnosti pôžičky, bolo žalovaným uvádzané, že pôžičku vráti, akonáhle sa zamestná. Napriek tomu, že sa zamestnal, k plneniu z jeho strany nedošlo. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy od 7.11.2017, t. j. od dňa napísania žaloby, hoci by si mohol uplatniť úroky z omeškania aj od skoršieho dáta. Vo výzve na zaplatenie pohľadávky zo dňa 20.10.2017, ktorá bola adresovaná žalovanému, bola stanovená lehota na plnenie 2.11.2017. Na túto výzvu reagoval právny zástupca žalovaného. Žalobca rozporoval hodnotu vykonaných stavebných prác, bližšie nebolo zdôvodnené, ako, kedy boli vykonané. Určite rozporuje hodnotu aj rozsah vykonaných prác. Pokiaľ ide o započítanie nároku, v danom prípade by bolo možné na samostatné konanie vec v tejto časti vylúčiť.

6. Na pojednávaní súdu žalovaný uviedol, že s dcérou žalobcu žalovaný spolu žili v rokoch 2012-2015. V uvedenom období žalovaný pracoval ako stavebný robotník na Slovensku, v Česku, Rakúsku, Nemecku.

Zdržiaval sa aj v cudzine počas uvedeného obdobia. Dcéra žalobcu nemala vlastný príjem, ani účet v banke. Príležitostne zvykla chodiť upratať a dostávala peniaze na ruku. Žalobca v tom čase zasielal ako podporu pre dcéru finančné čiastky, ktorá ich aj využívala. Zasielal jej finančné prostriedky tak, ako sú uvedené v žalobe. Žalovaný tvrdil, že nešlo o pôžičku zo strany žalobcu, pokiaľ ide o uvádzané finančné prostriedky v žalobe. Tvrdil, že nikdy nežiadal žalobca od neho vrátenie peňazí a peniaze žiadal vrátiť až potom, čo sa žalovaný s jeho dcérou rozišiel, takže ide o účelový postup z jeho strany. Po tom, čo sa žalovaný rozišiel s dcérou žalobcu, dcéra žalobcu prišla do rodinného domu žalovaného, prakticky ho vykradla, zobrala odtiaľ veci. Podaná žaloba je účelovým krokom zo strany žalobcu ako pomsta za to, že spolužitie dcéry žalobcu so žalovaným nedopadlo tak, ako by si to predstavoval žalobca a jeho dcéra. Žalovaný namietol premlčanie nároku žalobcu. Poukázal na to, že žalobca svojvoľne peniaze zasielal na účet na základe dohody s jeho dcérou, pričom uplynula subjektívna premlčacia doba u všetkých peňažných nárokov. Žalovaný, počas spolužitia dcéry žalobcu s ním, bol stavebným robotníkom, vykonal viaceré stavebné práce na rodinnom dome žalobcu. Podľa rozpisu ide o práce v hodnote 2.850,00 eur. Stavebné práce vykonával sám. Hodnota týchto prác je v sume ako keby tieto práce bol poskytoval žalovaný pre tretiu osobu. Žalovaný vzniesol námietku započítania svojho nároku voči žalobcovi v tejto výške. Poukázal na to, že nebol nezamestnaný, ani nebol vo finančnej tiesni v predmetnom období. Mal zamestnanie, svoj dom a bol schopný finančne existovať bez toho, aby žiadal tretiu osobu o finančnú výpomoc. Žalovaný pracoval u viacerých zamestnávateľov, napríklad vo firme, kde bol konateľom M. N.. Pokiaľ ide o námietku premlčania, uviedol, že uplynula dvojročná premlčacia doba. Žalovaný poukázal na to, že peňažné prostriedky, ktoré boli poukazované žalobcom, boli peňažnými prostriedkami, ktoré boli určené pre dcéru žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že nedošlo k dohode o pôžičke a žalobca popiera, že išlo o finančnú pomoc pre dcéru z jeho strany, tak potom predmetné finančné prostriedky by bolo možno posúdiť ako bezdôvodné obohatenie a premlčacia doba v takom prípade je dvojročná subjektívna a trojročná objektívna. Pokiaľ ide o poskytnutie hotovosti vo výške 500 eur, čo sa uvádza v žalobe, k tomu žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je nesporné. Sumu 500 eur vyplatil žalobca priamo dcére žalobcu a poskytol jej ju na opravu auta. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že by žalovanému poskytol celkom 11 pôžičiek v období od mája 2013 do mája 2015. 10 dokladov o vložených vymáhaných sumách nie sú dôkazom o poskytnutí pôžičky, pretože vklad na účet môže mať rôzny právny titul. V danom prípade to bola finančná výpomoc pre dcéru žalobcu, ktorá žila so žalovaným v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Neexistuje žiaden doklad o poskytnutí pôžičky. Žalobca nikdy nežiadal žalovaného o vrátenie pôžičiek, k tomu pristúpil až potom, čo sa rozpadlo spolužitie žalovaného s dcérou žalobcu. Žalovaný poukázal na rozpory vo svedeckých výpovediach, kedy títo nevedeli uviesť základnú okolnosť ohľadom poskytnutia pôžičiek, ktorú by si každý zapamätal, kto požiadal o poskytnutie pôžičky. Skutočnosť, že sa nejednalo o poskytnutie pôžičiek, vyplýva aj z potiaží žalobcu identifikovať splatnosť, kedy rôzne uvádzal vo výzve na zaplatenie, samotnej žalobe, pričom v oboch prípadoch si túto splatnosť zvolil žalobca ako ľubovoľne ním určený deň bez opory v skutkovom stave. V prípade, ak by sa aj hypoteticky jednalo o finančné pôžičky poskytnuté žalovanému, žalovaný vznáša námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v čase podania žaloby uplynula dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia. Posledne vo vzťahu k sume o výške 500 eur, ktorá mala byť poskytnutá v hotovosti dňa 29.12.2014 aj z výpovedí svedkyne a žalovaného zhodne vyplynulo, že išlo o čiastku na opravu motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu, poskytnuté do užívania jeho dcére, ktorá s ním mala dopravnú nehodu a teda sa za žiadnych okolností sa nemohlo jednať o pôžičku žalovanému.

7. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca na pojednávaní výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 20.10.2017

8. Žalobca na pojednávaní súdu predložil výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 20.10.2017 a navrhol, aby súd vyžiadal správu zo SP, resp. požiadal o lustráciu, kde, u ktorých zamestnávateľov v období od mája 2013 do mája 2015 pracoval žalovaný a urobil dotaz, z akých vymeriavacích základov boli platené odvody zo mzdy žalovaného v uvedenom období. Navrhol tiež vyžiadať kompletné výpisy z účtu Prima banka, a. s. - účtu žalovaného: XXXXXXXXXX, za obdobie máj 2013 až máj 2015. Žalovaný na pojednávaní predložil súpis stavebných prác 2013-2015.

9. Súd sa oboznámil s predloženými s tiež so súdom vyžiadanými listinami, písomnými a ústnymi podaniami strán sporu, so spisom ORPZ v Leviciach, Odbor poriadkovej polície, OO PZ Želiezovce č.ORPZ-LV-OPP4-10/2017-P, vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného ako strán sporu a výsluchom svedkyne S. K. a zistil tento skutkový stav:

10. Žalobca pri jeho výsluchu ako strany sporu uviedol, že žalovaný sa sťažoval, že nemá prácu, že nemá z čoho platiť hypotéku a žalobca mu povedal, že tú hypotéku zaplatí za neho. Mal nasporené peniaze a povedal žalovanému, že keď bude mať peniaze, tak mu to potom vráti, s čím on súhlasil. Stále mu potom hovoril, že mu peniaze vráti. Žalovaný mu oznámil, na aké číslo účtu má peniaze zaplatiť. Žalobca žalovaného bral ako potenciálneho druha svojej dcéry, ale nedopadlo to tak, ako to malo dopadnúť. Žalovaný mal finančné problémy, nemal peniaze. Pokiaľ ide o to, kedy a akým spôsobom žalobca žiadal žalovaného o vrátenie peňazí, žalobca uviedol, že mu žalovaný hovoril, že treba dať číslo účtu a že on to bude na to číslo účtu vracať. Hovoril to žalobcovi aj synovi žalobcu. Žalobca uviedol, že tie platby neboli určené pre dcéru žalobcu, bolo to na tú hypotéku, na ten dom. Pokiaľ ide o to, kedy žalobcu požiadal žalovaný o pôžičku, kedy to približne bolo, žalobca uviedol, že to bolo v tom období, keď žil s dcérou. S ňou žil od novembra 2012 do mája 2015. Kedy to presne bolo v uvedenom období, to nevedel, lebo dali aj na ruku peniaze. Pokiaľ ide o miesto, na ktorom požiadal žalovaný žalobcu o pôžičku, žalobca si spomenul, že o sumu 300 eur ho telefonicky žalovaný požiadal, preto odišiel do Lužian a dal im 305,00 eur. Žalovaný nemal z čoho zaplatiť hypotéku a inkaso. Odovzdal ich do ruky. Komu presne, nevie, ale bolo to na zaplatenie hypotéky a inkasa. Pokiaľ ide o to, či tie ďalšie peniaze poukazoval žalobca z vlastnej vôle alebo ho o to žiadali, žalobca uviedol, že stále ho o to žiadali. Dcéra mu volala, ale na žiadosť pána I.. On ju žiadal, aby mu zavolala, aby žalobca požičal peniaze. Dcéra žalobcu nemala účet v čase, keď žili so žalovaným spolu. Počas spolužitia so žalovaným dcéra chodila na brigády a v júli 2014 si našla inzerát a nastúpila ako opatrovateľka. Pokiaľ v žalobe žalobca uvádza vloženie 300 eur na účet a na pojednávaní uvádza 305 eur v hotovosti odovzdaných, žalobca k tomu uviedol, že išlo o iné peniaze. Sumu 1.000,00 eur poukázal, pretože bolo treba opraviť auto. Žalovaný narazil autom. Zbytok išiel na hypotéku. Nevie, na čo zbytok minuli. Konkrétne sa nepamätal, na čo bola poskytnutá suma 500,00 eur. Prečo k tým dátumom uhrádzal žalobca peniaze žalovanému, k tomu žalobca uviedol, že vtedy nemal žalovaný peniaze.

11. Žalovaný pri jeho výsluchu ako strany sporu uviedol, že nikdy nepýtal peniaze od žalobcu. Nikdy takáto dohoda nebola. Peniaze pýtala od žalobcu dcéra. Veľa bolo na dohodu s dcérou. Napríklad, keď chcela ísť s deťmi na výlety do Bojníc a pod. Žalovaný dcére žalobcu dával hotovosť. Keď robil žalobcovi na dome v Palárikove, tak on mu poukazoval peniaze na účet, čo tam žalovaný robil. Boli tam práce murárske, maliarske, obkladačské. Problém vznikol vtedy, keď syn žalobcu začal prerábať žalobcovi kúpeľňu a pýtal za to od žalobcu za prerábku 6.000,00 eur. Synovi žalobcu ide o to, aby žalovaný dal žalobcovi peniaze. Žalobca poskytol peniaze svojej dcére aj na skriňu vo výške okolo 297 eur. Žalovaný si od žalobcu peniaze nikdy nepýtal. Párkrát sa opýtal, či potrebujú peniaze, ako sú na tom, tak vtedy povedal, že sú na tom zle, že potrebujú. Nikdy neprišiel za žalobcom, že by peniaze pýtal. On keď dal, dával peniaze dobrovoľne. To, že mu žalovaný povedal, že vráti peniaze, bolo z toho dôvodu, že sa mu vyhrážala dcéra žalobcu, potom mal popísaný dom a vyhrážal sa mu aj ešte jeden pán Novák. Na aute havarovala dcéra žalobcu, auto bolo v tej dobe na meno žalobcu. Bol s ním pán C., ktorý mu pomáhal vyťahovať auto z jarku, keď dcéra žalobcu havarovala. Bolo to v decembri, v tom období, keď požičal 500,00 eur na opravu. Čo sa týka 1.000,00 eur, bolo to v období, keď sa kúpila skriňa, dcéra žalobcu bola na výlete s deťmi a ostatné sa minulo na domácnosť. Žalobca vlastnil aj vlastní rodinný dom a mal hypotéku v tom čase a aj v súčasnosti ju má. Hypotéku mal v Prima banke a splátky boli okolo 183-190 eur mesačne, niekedy 167 eur. Pokiaľ ide o to, či mal žalovaný finančné problémy v období, keď žili spolu s družkou, žalovaný uviedol, že mal finančné problémy. Bol po rozvode, jednoducho začal od nuly. Chodil na brigády, všelijako robil. Robil aj na dome žalobcu a nebolo to zadarmo. O tom, že pracoval, doklady nemá, pretože ho vykrádala dcéra žalobcu. Žalobca ho však prosil, aby to nedal na políciu. On mal o tom kamerový záznam a aj ho ešte má. Dlhy, nedoplatky z práce v zahraničí, žalovaný nemal. Robil v zahraničí v tom období, keď žil s družkou, dcérou žalobcu. SMS-ku „Neboj, nezabudol som, všetko vrátim.“, žalovaný písal, lebo sa mu vyhrážali, dcéra žalobcu, že má známych policajtov, vojakov, mafiánov. Keď sa ho pýtal pred domom žalovaného syn žalobcu, žalovaný mu povedal, že vráti peniaze, ale aj to povedal, že žiadne peniaze nepýtal od žalobcu a pokiaľ povedal, že peniaze vráti, bolo to z dôvodu, že sa mu syn žalobcu vyhrážal a potom aj došlo k tomu, že mu popísali dom, čo šetrila polícia. Pokiaľ ide o rozpor medzi tým, že ako dôvod toho, že peniaze vráti, uvádzal vyhrážky a v odpore uvádzal iný dôvod, že nechce vyzerať ako človek, ktorý by sa nedokázal postarať o dcéru žalobcu a o svoju rodinu, k tomu žalovaný uviedol, že tie vyhrážky v tom čase už boli.

12. Svedkyňa S. K., dcéra žalobcu a bývalá družka žalovaného, uviedla, že v období, keď si pán I. požičal peniaze od otca, bol dlhodobo nezamestnaný, splácal hypotéku. Peniaze si nepožičiaval len od otca, ale aj od iných. Otcovi uviedol, že akonáhle bude môcť, tak mu peniaze vráti. Žalovaný mal živnosť

vo Švajčiarsku, ale príjem z toho nemal, jeho príjem bol nulový. So žalovaným svedkyňa žila od roku 2012 a v máji 2015 sa odsťahovala. Uviedla, že žalovaný už viacerým dlžil a odmietli mu požičať a preto sa obrátil na jej otca. Ani ona v tom období nepracovala, žila z toho, čo jej bývalý manžel prispieval na deti a z rodinných prídavkov na deti. Pripravovala sa na prácu opatrovateľky v zahraničí, bola registrovaná v agentúrach a ako opatrovateľka začala pracovať v júli 2014 v Rakúsku. Pokiaľ ide o to, akú sumu má požičať žalobca žalovanému, napríklad 190 eur, kto určil tie sumy, koľko má požičať, k tomu svedkyňa uviedla, že žalovaný. Suma 190 eur bola výška hypotéky, ktorú žalovaný splácal. Pokiaľ ide o to, či požičal žalobca žalovanému peniaze aj v iných sumách než 190 eur, kedy to bolo a na aký účel, k tomu svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o sumu 500 eur, táto suma bola požičaná kvôli autu, s ktorým išiel do Starého Hrádku žalovaný a auto sa pokazilo. Ona to auto potrebovala, lebo deti vozila do Levíc do školy. Sumu 1000 eur poskytol žalobca žalovanému, aby mohol žalovaný vycestovať za prácou do Švajčiarska alebo Nemecka, už sa presne nepamätá. Išlo o sumu na výdavky, ktoré s tým boli spojené a ešte sa z toho uhradil nedoplatok elektriny. Žalovaný exekúcie nemal, ani dlhy s činnosťou živnostníka v zahraničí. On si požičiaval peniaze od známych a od rodiny. K tomu, či prisľúbil žalovaný vrátenie peňazí, uviedla, že žalovaný sa o tom s ňou nebavil . Na ich telefonické hovory nereagoval. Jej otec jej veľakrát volal. Riešili to aj cez políciu v Nových Zámkoch, i keď povedal, že jedine jej otcovi zodvihne telefón, nestalo sa tak ani potom, čo prišli z polície v Nových Zámkoch. Písala SMS-ku začínajúcu: Ahoj , nechcem ... písala ju z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, išlo o telefónne číslo mobilu žalovaného, ktorý užívala v tom čase. On jej na to odpovedal, ako je tam uvedené. Na dotaz, kto žiadal žalobcu o tie peniaze, ktoré uvádza svedkyňa, že požičal žalobca, uviedla, že žiadal o ne pán I., lebo nevedel platiť, bol bez práce. K tomu, či svedkyňa požiadala o tie sumy, ktoré sú predmetom tohto sporu, žalobcu, svedkyňa uviedla, že o tieto sumy nie. Uviedla, že ona vie, o ktoré sumy ide, ktoré sú predmetom tohto konania. Svoj účet v banke ona nemala. Pokiaľ ide o to, ako sa finančne podieľala svedkyňa na chode spoločnej domácnosti, svedkyňa uviedla, že tým, že mala finančné prostriedky, výživné pre deti a rodinné prídavky. Iné príjmy nemala. Raz bola v Nemecku so žalovaným, zarobila si upratovaním a strážením detí, bolo to 150 eur, bola tam štyri dni. V decembri 2014 mala dopravnú nehodu, dostala šmyk. Išla svojím osobným vozidlom. Išlo o Ford Fiesta. Platila všetko, čo sa týkalo toho auta, písané bolo na jej otca. S deťmi z jej prvého manželstva chodila na výlety, išlo o jednodňové výlety, vtedy chodieval aj žalovaný, to boli občasné výlety, asi dvakrát. Potom chodila sama s deťmi, v Tatrách boli na celý víkend, čo bolo v auguste 2014, keď sa prvýkrát vrátila z Rakúska. Od júla 2014 mala príjem za dva týždne 630 eur plus k tomu dostávala 336 eur rodinné prídavky. Dostávala rodinné prídavky 47 eur aj zo Slovenska. Za mesiac odpracovávala vždy dva týždne, 14 dní. Spoločnú domácnosť opustila svedkyňa 15.mája, odišla ku kamarátke. Ešte predtým ako odišla, oznámila otcovi, že odchádza s deťmi. Účet mala zriadený v Poštovej banke. Bolo to pár mesiacov predtým, ako začala pracovať ako živnostníčka. Žalovaný nemal dispozičné právo k jej účtu. Uviedla, že žalobca jej na ten jej účet neposielal žiadne peniaze, keď žili so žalovaným. Dispozičné právo k účtu žalovaného mala dlhší čas. Uviedla, že otec neposielal peniaze na účet žalovaného za tým účelom, aby to bolo pre potreby domácnosti. Nevie, či chodil žalovaný na nejaké brigády. Možno ku kamarátom, ale jeho príjem bol nulový. Svedkyňa uviedla, že nemala žiadne príjmy v tom období, čo žili spolu so žalovaným; od mája 2013 až pokým nebola živnostníčka nemala žiaden príjem z pracovnej činnosti. Bývali spolu aj s jej dvomi deťmi. Žili teda z výživného, čo dostávala a z rodinných prídavkov všetci štyria. Jej deti boli často v Hornej Seči u starých rodičov. Mala k dispozícii kartu z účtu žalobcu. Uviedla, že vyberala peniaze z účtu alebo cez bankomat z účtu žalovaného, ale vždy to bolo len s vedomím žalovaného. K tomu, či bolo auto opravované v servise, po tom, čo mala dopravnú nehodu, svedkyňa uviedla, že myslí, že nebolo opravované tak, že bol vystavený doklad, ale bolo opravované v servise, v ktorom, nevedela. Pokiaľ ide o sumu 500,00 eur, išlo o poskytnutie sumy na opravu auta, avšak bolo to kvôli tomu, že sa pokazilo auto žalovanému, keď išiel jej autom. V ktorom mesiaci to bolo, uviesť nevedela. Pokiaľ ide o auto, ktoré užívala, išlo o auto, ktorého vlastníkom bol otec, ale ona uhrádzala všetky platby v súvislosti s autom. Vkladala peniaze na účet žalovaného, keď bolo napríklad treba mu zaplatiť hypotéku a len kvôli tomu, aby mohol vyplatiť hypotéku. Na dotaz, akým spôsobom bolo dohodnuté, že žalobca požičia peniaze žalovanému, kedy a v akej sume, keďže išlo o viacej úhrad, svedkyňa nevedela, ako bolo medzi nimi dohodnuté, oni boli v kontakte často, lebo chodili do Nových Zámkov. Vie, že po prvýkrát požiadal o peniaze žalovaný žalobcu. Uviedla, že bola vyslúchnutá na polícii v Želiezovciach. Nebolo protokolované, že sa žalovaný vyjadril k dlhu. On to len v tej miestnosti pred ňou povedal, že vráti peniaze.

13. Žalobca spolu s písomným vyjadrením predložil súdu potvrdenie Daňového úradu Nitra o príjmoch S. K.W. za rok 2014, z ktorého vyplýva, že v roku 2014 mala príjem v sume 3780 eur, čo podľa žalobcu potvrdzuje výpoveď svedkyne, že pracovala a mala príjem a súčasne vyvracia to tvrdenie žalovaného o

tom, že žalobca finančné prostriedky poskytol na účet žalovaného z dôvodu, aby tak finančne zabezpečil svoju dcéru. Práve naopak, z výpisu z účtu, ktorý predložil žalovaný, podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný bol neustále v debete (mínuse) na svojom účte a pokiaľ by žalobca nebol poskytol finančné prostriedky tak, ako je uvedené v žalobe, tak by žalovaný nemal ani na splátky úveru, ktorý čerpal sám a ktorý sa netýkal spolunažívania žalovaného a dcéry žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že svedkyňa potvrdila skutočnosti uvádzané v žalobe a súčasne vyvrátila obranu žalovaného, spočívajúcu okrem iného v námietke premlčania bezdôvodného obohatenia, ktorú obranu žalobca považuje za čisto účelovú, a to s prihliadnutím aj na písomné vyjadrenie žalovaného v odpore k platobnému rozkazu, kedy nepoprel a potvrdil existenciu prísľubu žalovaného, ktorý dal žalobcovi, že všetko vráti, keď si nájde prácu, čo korešponduje aj s tvrdením a vyjadrením žalobcu o tom, že pôžička mala byť vrátená vtedy, keď si žalovaný nájde prácu (a ktorú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa, ktorá predložila aj žalovaným spísaný zoznam jeho dlhov, medzi ktorými figuroval aj dlh voči žalobcovi). Všetky podstatné skutkové tvrdenia žalovaného sa ukázali nepravdivé, tieto boli vyvrátené ním predloženým výpisom z účtu, výpoveďou svedkyne a tiež výpoveďou žalobcu, potvrdením Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, výpisom z SMS komunikácie, kde strany výslovne komunikujú o pôžičke, ktorú žalovaný sľubuje vrátiť a ktorej autenticitu potvrdil aj žalovaný pri svojom výsluchu, preto obranu žalovaného považuje žalobca za nevierohodnú.

14. Z potvrdenia o výške dane vydaného na základe daňového priznania a potvrdenia o zaplatení dane, vystaveného Daňovým úradom Nitra, pobočka Levice, vyplýva, že príjmy S. K. v roku 2014 činili 3780 eur.

15. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (obdobie od 1.1.2013-31.12.2015) vyplýva registrácia žalovaného so začiatkom 1.1.1993, zamestnávatelia uvedení nie sú.

16. Z výpisov z účtu žalovaného v Prima banka Slovensko, a. s. vyplýva, kedy boli peniaze zo strany žalobcu poukázané na účet žalovaného, ako aj prehľad kreditných a debetných položiek na účte v období od 1.5.2013 do 29.5.2015.

17. Podľa § 34 O.z. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmäk vzniku, zmene Podľa § 657 O. z., Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

18. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi druhovo určené veci a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú a) prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, b) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, c) vymedzenie požičiavaných vecí, d) dočasnosť zmluvy. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a vyžaduje okrem dohody zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke aj odovzdanie predmetu pôžičky. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálnou, t. j. môže sa uzavrieť aj ústnou formou.

19. Medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca žalovanému poukázal na jeho účet v Prima banka Slovensko, a.s. peňažné prostriedky: dňa 27. mája 2013 vložil na účet žalovaného 300 eur, dňa 14.7.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 15.8.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 15.10.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 14.1.2015 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 13.2.2015 vložil na účet žalovaného 200 eur, dňa 16.3.2015 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 23.3.2015 vložil na účet žalovaného 1000 eur, dňa 14.5.2015 vložil na účet žalovaného 100 eur a 190 eur. Medzi stranami sporu je sporné, že žalobca žalovanému odovzdal sumu 500 eur dňa 29.12.2014. Ide o sumu, ktorú žalobca vybral z účtu v Slovenskej sporiteľni, a. s. a podľa žalobcu ju v hotovosti odovzdal žalovanému v uvedený deň. Žalovaný tvrdenie žalobcu poprel, keď uviedol, že od žalobcu nikdy túto sumu neobdržal, ale žalobca túto sumu dal priamo svojej dcére pri spoločnej návšteve žalobcu, ktorá ju použila na opravu svojho motorového vozidla.

20. Medzi stranami sporu je sporné, či vyššieuvedené peňažné prostriedky, ktoré boli žalobcom žalovanému vložené na jeho účet v Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej aj „banka“) a či peňažné prostriedky, o ktorých žalobca tvrdí, že ich v hotovosti žalovanému poskytol (suma 500 eur 29.12.2014), boli poskytnuté žalovanému ako pôžička. Žalobca tvrdil, že na základe ústnej dohody so žalovaným išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov ako pôžičiek a že žalovaný mal peniaze v poskytnutej sume vrátiť žalobcovi, po tom, čo si žalovaný nájde prácu. Žalovaný poprel toto tvrdenie žalobcu, keď uviedol, že od žalobcu nežiadal peniaze, peniaze žiadala od neho dcéra žalobcu, družka žalovaného S. K.. Uviedol, že peňažné prostriedky žalobca začal posielať od 27.5.2013 dcére žalobcu, ktorá bola družkou žalovaného,

a to za účelom zabezpečenia jej živobytia, resp. zvýšenia jej osobného príjmu. Žalovaný poukázal na to, že jeho družka počas celého partnerského vzťahu nemala prácu, žiaden príjem, nedisponovala ani s vlastným účtom v banke. Žalovaný jej preto zriadil dispozičné oprávnenie k finančným prostriedkom na jeho účte a takisto zabezpečil pre ňu vystavenie debetnej karty, prostredníctvom ktorej mohla disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte.

21. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o prenechaní peňazí žalobcu žalovanému vo vyššieuvedených sumách, vyplatených v dňoch a v sumách, ako je vyššieuvedené, celkove v sume 3240 eur, ktoré by mal žalovaný žalobcovi vrátiť, keď si nájde prácu. Žalobca v žalobe tvrdil, že pôžičky boli poskytnuté na základe ústnej dohody so žalovaným. Žalobca pri jeho výsluchu ako strany sporu však uviedol, pokiaľ ide o poskytnutie ďalších peňazí (okrem tých, 300 eur, o ktoré ho žalovaný telefonicky požiadal a ktoré mu odišiel odovzdať v hotovosti do Lužian, čo bolo 305 eur- tieto nie sú predmetom sporu), že ho o ne stále žiadali. Uviedol, že mu volala dcéra, ale na žiadosť žalovaného a že on ju žiadal, aby mu zavolala, aby žalobca požičal peniaze. Žalobca uvádzal tieto skutkové okolnosti v rámci jeho výsluchu, ako strany sporu, ktorý je dôkazným prostriedkom. Z uvedeného dôkazu vyplýva, že žalovaný so žalobcom o poskytnutí týchto pôžičiek spolu nejednal, ale so žalobcom jednala dcéra žalobcu. Svedkyňa S. K., dcéra žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, v rozpore s tým, čo uviedol žalobca, že ona nepožiadala žalobcu o tie sumy, ktoré sú predmetom sporu a vie, o ktoré sumy ide. Na dotaz, akým spôsobom bolo dohodnuté, že žalobca požičia peniaze žalovanému, kedy a v akej sume, keďže išlo o viac úhrad, svedkyňa nevedela , ako bolo medzi nimi dohodnuté, uviedla len, že boli často v kontakte, lebo chodili do Nových Zámkov. Žalovaný pri jeho výsluchu ako strany sporu uvádzal, že od žalobcu nikdy peniaze nepýtal. Pre platné uzavretie zmluvy o pôžičke peňazí vyžaduje sa dohoda veriteľa a dlžníka o prenechaní peňazí veriteľom dlžníkovi na určitý čas a v určitej výške a o vrátení peňazí dlžníkom veriteľovi a zároveň sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky. Dôkazné bremeno, na preukázanie toho, že došlo k uzavretiu takejto dohody medzi stranami sporu, je na žalobcovi. Žalobca však konaní nepreukázal, že k takejto dohode o pôžičke peňazí, či už písomne alebo ústne so žalovaným došlo. Z výpovede žalobcu nevyplýva, že by jednal o požičaní jednotlivých peňažných súm so žalovaným. Žalobca tvrdil, že mu volala dcéra, ale na žiadosť žalovaného. Z výpovede svedkyne, dcéry žalobcu, nevyplýva, že by ona žiadala žalobcu o tie sumy, ktoré sú predmetom sporu, ani sa bližšie nevedela vyjadriť k dohode. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný právne účinným spôsobom prejavil vôľu uzavrieť so žalovaným zmluvu o pôžičke a že by došlo medzi stranami sporu k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke. Samotná skutočnosť, že došlo k vloženiu peňazí žalobcom na účet žalovaného, nepreukazuje právny dôvod poskytnutia týchto peňazí a tiež to, komu boli peniaze určené. Žalovaný bol majiteľom účtu, ale dispozičné právo k účtu mala aj dcéra žalobcu, družka žalovaného, ktorá mala k dispozícii aj kartu z účtu. Prihliadnuc na uvedené, nie je preukázané tvrdenie žalobcu, že uvedené peňažné sumy boli žalobcom poskytnuté žalovanému na základe ústnej dohody so žalovaným z titulu pôžičky. Nie je preukázané, že by žalovaný jednal so žalobcom o poskytnutí uvedených peňažných súm ako pôžičky, o podmienkach uzavretia zmlúv o pôžičke, že by právne účinným spôsobom prejavil vôľu zmluvy o pôžičke so žalobcom uzavrieť a teda, že sa zmluvne zaviazal jednotlivé peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť z titulu vrátenia pôžičky. Záväzok vrátiť peniaze v musel byť dohodnutý v čase poskytnutia uvedených peňažných prostriedkov, ako podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, čo v konaní preukázané nebolo. Pokiaľ žalobca uvádzal, že žalovaný mu prisľúbil peniaze vrátiť aj potom, čo sa rozišiel s dcérou žalobcu, nepreukazuje to, že došlo medzi žalobcom a žalovaným k platnému uzavretiu zmlúv o pôžičke, v rámci ktorých by sa k takejto povinnosti žalovaný zmluvne zaviazal. Pokiaľ ide o poskytnutie sumy hotovosti 500 eur 29.12.2014, nebolo preukázané ani to, že došlo k odovzdaniu týchto peňazí žalovanému, keďže žalovaný túto skutočnosť poprel a uviedol, že uvedenú peňažnú sumu od žalobcu neobdržal a že žalobca ju dal priamo svojej dcére pri spoločnej návšteve žalobcu, ktorá ju použila na opravu svojho auta. Svedkyňa, dcéra žalobcu, potvrdila vo svojej výpovedi, že v decembri 2014 došlo k dopravnej nehode, keď dostala šmyk, spadla do jarku, keď išla svojím osobným autom Ford Fiesta. Uviedla, že auto bolo písané na jej otca, ale ona platila všetko, čo sa týkalo toho auta. Uvádzala, že suma 500 eur bola poskytnutá na opravu auta v súvislosti s tým, že sa pokazilo auto, keď s ním išiel žalovaný, avšak nevedela uviesť, v ktorom mesiaci to bolo. Na dôvod poskytnutia sumy 500 eur sa žalobca nepamätal. Súd preto považoval za preukázané tvrdenie žalovaného, že peniaze v hotovosti 500 eur žalovaný neobdržal. Pokiaľ žalobca uvádzal, že došlo k poskytnutiu peňazí vzhľadom na to, že žalovaný bol nezamestnaný a nemal z čoho žiť, platiť hypotéku, uvedené okolnosti by síce mohli byť dôvodom pre to, aby žalovaný požiadal o poskytnutie pôžičky, ale samy o sebe nepreukazujú, že k uzavretiu zmlúv o pôžičkách v skutočnosti aj došlo. Medzi stranami sporu, ako je uvedené vyššie, nedošlo k ústnej dohode o poskytnutí pôžičiek.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že peniaze, ktorých zaplatenia sa domáha v tomto konaní, poskytol žalovanému z titulu pôžičky. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca tieto peniaze poskytol ako dar, či už žalovanému (uvedené v konaní nebolo ani tvrdené) alebo svojej dcére, ktorá mala dispozičné oprávnenie k účtu žalobcu a mohla uskutočňovať výbery z tohto účtu. Žalobca v konaní netvrdil, že išlo o poskytnutie daru pre žalovanú, čo sa týka poskytnutých peňazí a žalovaný nepreukázal, že peniaze, zaplatenie ktorých žiada žalobca v tomto konaní, žalobca poskytol žalovanej ako dar a že žalovaná tieto peniaze ako dar prijala, v zmysle § 628 ods. 1, 2 O. z.

22. Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

23. Podľa § 451 ods. 2 O. z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 24. Podľa § 456 vety prvej O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

25. V posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobca poukázal na účet žalovaného v banke peňažné sumy ako je uvedené vyššie. Keďže však žalobca v konaní nepreukázal žiaden relevantný právny dôvod poskytnutia týchto súm žalovanému, plnenie žalobcu žalovanému je potrebné posúdiť ako plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, v ktorej uviedol, že v čase podania žaloby uplynula dvojročná subjektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 O. z. u všetkých súm uplatnených žalobcom na vrátenie. Námietka premlčania sa teda týka tak súm poskytnutých na účet žalovaného ako aj sumy 500 eur, ktorú podľa žalobcu poskytol žalovanému v hotovosti.

26. Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v tomto zákone (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 100 ods. 2 O. z., premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

28. Podľa § 107 ods. 1 O. z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 O. z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

30. Podľa § 122 ods. 2 O. z., koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

31. Podľa § 122 O. z., ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

32. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto

skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr .To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

33. Žalobca poukázal peňažné prostriedky na účet žalovaného v banke: dňa 27. mája 2013 vložil na účet žalovaného 300 eur, dňa 14.7.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 15.8.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 15.10.2014 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 14.1.2015 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 13.2.2015 vložil na účet žalovaného 200 eur, dňa 16. 3. 2015 vložil na účet žalovaného 190 eur, dňa 23.3.2015 vložil na účet žalovaného 1000 EUR, dňa 14.5.2015 vložil na účet žalovaného 100 eur a 190 eur. 500 eur podľa žalobcu odovzdal žalobca žalovanému v hotovosti 29.12.2014. V uvedené dni začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde. Žalobca v konaní nepreukázal právny dôvod poskytnutia tohto plnenia, teda od počiatku išlo o plnenie bez právneho dôvodu, pričom už v okamihu poskytnutia peňažných prostriedkov boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnil a v akej výške. V prejednávanej veci tak posledný deň dvojročnej subjektívnej premlčacej doby uplynul nasledovne : u sumy vloženej 27.5.2013 na účet žalovaného 300 eur - dňa 27.5.2015, u sumy vloženej dňa 14. 7. 2014 na účet žalovaného 190 eur - dňa 14.7.2016, , u sumy vloženej 15. 8. 2014 na účet žalovaného 190 eur- dňa 15.8.2016, u sumy vloženej dňa 15. 10. 2014 na účet žalovaného 190 eur - dňa 17.10.2016, u sumy vloženej dňa 14. 1. 2015 na účet žalovaného 190 eur - dňa 16.1.2017, u sumy vloženej dňa 13. 2. 2015 na účet žalovaného 200 eur - dňa 13.2.2017, u sumy vloženej dňa 16. 3. 2015 na účet žalovaného 190 eur - dňa 16.3.2017, u sumy vloženej dňa 23. 3. 2015 na účet žalovaného 1000 eur - dňa 23.3.2017, u sumy vloženej dňa 14. 5. 2015 na účet žalovaného 100 eur a 190 eur

- dňa 15.5.2017 a u sumy 500 eur podľa žalobcu odovzdanej 29.12.2014 žalobcom žalovanému v hotovosti - dňa 29.12.2016. Premlčacia subjektívna dvojročná doba uplynula tak u všetkých uplatnených súm, zaplatenia ktorých sa žalobca domáha, predtým ako bola podaná žaloba dňa 9.11.2017. Keďže žalovaný v konaní vzniesol právne relevantným spôsobom námietku premlčania, žalobcovi nebolo možné premlčané právo priznať ( ).

34. Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobu zamietol v celom rozsahu. Súd vzhľadom na to, že žalobu v celom rozsahu zamietol, nepovažoval za právne významné zaoberať sa dôvodnosťou námietky započítania, ktorú žalovaný v konaní tiež vzniesol.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, súd preto rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

37. Súd zároveň rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol v konaní procesne neúspešný a štátu vznikli trovy v súvislosti s vyžiadaním výpisov z účtu žalovaného z banky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.