Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-12-2020.pdf
PDF · 78.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, proti povinnej: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX, XXX XX H., o vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 109,69 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, č. k. 5Er/951/2012-13 zo dňa 11.12.2019, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Povinná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 55,27 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) a ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1,2, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je treba zastaviť.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poverením č. 5406 043552* zo dňa 26.09.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného - Výkazu nedoplatkov č. 111022746 (v napadnutom uznesení súd prvej inštancie v dôsledku zrejmej chyby v písaní uviedol nesprávne číslo výkazu nedoplatkov: 111220746) zo dňa 21.12.2011. Poukázal na to, že súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, v rámci ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie podľa predloženého vyčíslenia v sume 55,27 eura.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a spisu súdneho exekútora mal za preukázané, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 203 odsek 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že pri nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Zdôraznil, že v tomto prípade je povinná fyzickou osobou v produktívnom veku (38 rokov) a je možné reálne predpokladať, že povinná v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Tvrdil, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pričom poukázal na to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinnou). Zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Záverom uviedol, že finančné prostriedky, ktoré v systéme zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, a preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
5. Súdny exekútor sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného v jeho odvolaní. Dôvodil tým, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcií. Uviedol, že z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej je možné konštatovať jej nemajetnosť a že ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Dodal, že pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii. Záverom vyjadril názor, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
7. Odvolací súd mal z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.09.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.09.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 26.09.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. 111022746 zo dňa 21.12.2011 vydaného oprávneným. Súdny exekútor lustráciou povinnej nezistil žiaden majetok povinnej, a preto predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania, v rámci ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Proti uzneseniu v časti jeho výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
16. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
17. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.
18. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré však nie je podmienené súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad. V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku, speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul, a to najmä dôvodu, že z lustrácie v Centrálnom registri exekúcií vyplýva, že voči povinnej sú vedené ešte ďalšie dve exekúcie.
19. Vychádzajúc z obsahu súdneho a exekútorského spisu odvolací súd zastal názor, že v prípade povinnej, ide o dlhodobý stav nemajetnosti. Samotná exekúcia sa začala ešte v roku 2012, súdny exekútor vykonával priebežne od začatia exekučného konania lustráciu majetku povinnej, ktorou dospel k negatívnej majetkovej podstate a v súčasnosti sú voči povinnej vedené ďalšie dve exekúcie. Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkovej podstaty povinnej dôkladne a vzhľadom na výsledky lustrácií odôvodnene podal na súd prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania. Pokračovaním v exekúcii by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti a k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v končenom dôsledku s vysokou pravdepodobnosťou bol povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnený z dôvodu nemajetnosti povinnej.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).