Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-84-2018.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/84/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., 500 03 Hradec Králové, Československé armády 7, IČO: 247 85 199, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ŠMÍDA advokátní kancelář, s.r.o., organizačná zložka, 058 01 Poprad, Nám. sv. Egídia 42/97, IČO: 47 255 773, proti žalovanej W. B., I.. XX. W. XXXX, XXX XX Z. Z., K. XXXX/XX o zaplatenie dlžnej sumy 294,51 eura s príslušenstvom zo zmluvy o úvere, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 70 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70 eur od 17. decembra 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku (v časti o zaplatenie sumy 224,51 eura) súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 52,46% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiada uložiť žalovanej zaplatiť mu sumu 294,51 eura s úrokom z omeškania zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 5. mája 2014. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní bol Okresnému súdu Banská Bystrica doručený 14. mája 2018. Následne bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 2Up/324/2018, proti ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom namietla premlčanie i neplatnosť zmluvy o úvere. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a vec bola predložená súdu na prejednanie podľa CSP. 2. Pretože hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1 000 eur a ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, pojednávanie súd nenariadil (§ 297 písm. b/ CSP). 3. Z predložených listinných dôkazov zistil, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731 (už neexistujúci subjekt, ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 5. mája 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej pôvodný veriteľ poskytol sumu 600 eur, ktorú sa zaviazala vrátiť s úrokom 22,38 % ročne a poplatkom za garantovanú službu v sume 120,60 eura v 60-tich týždenných splátkach po 13,45 eura s tým, že výška poslednej splátky bude 13,45 eura. Prvá splátka bola splatná 7. deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po splatnosti predošlej, termín konečnej splatnosti je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Podľa tvrdenia žalobcu uhradila žalovaná z úveru sumu 305,49 eura, čo nepoprela, a preto to súd považuje za nesporné. Listom zo dňa 16. decembra 2016 oznámil pôvodný veriteľ žalovanej, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. decembra 2016 postúpil danú pohľadávku žalobcovi. Toto oznámenie podľa priloženého podacieho hárku odoslal pôvodný veriteľ na adresu žalovanej dňa 25. apríla 2017. 4. Z právneho hľadiska ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere strán podľa zákona č. 129/2010 Z. z., lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov pôvodným veriteľom, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti bolo aj poskytovanie spotrebiteľských úverov žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá podľa zmluvy
nekonala v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania. Oznámením o postúpení pohľadávky má súd preukázané, že pohľadávka z uvedenej zmluvy prešla na žalobcu v zmysle § 524 a nasl. O.z. 5. Žalovaná namietla neplatnosť zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi. Súd na posúdenie nárokov zo zmluvy (najmä jej odplatnosti) v zmysle prechodných ustanovení § 25a a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. aplikoval zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy. Zistil, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Účelom § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, ako dlho je povinný splácať úver, preto treba, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorú určí na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Zo zákonného pojmu „termín“ konečnej splatnosti vyplýva, že v zmluve treba uviesť dátum, kedy má byť celý úver splatený. V zmluve nie je konečná splatnosť určená, je v nej uvedené len, že splatnosť poslednej splátky je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Pretože zmluva neobsahuje zákonom požadovanú náležitosť, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej o úhradu žalovanej (v časti, ktorá nie je premlčaná). Keďže predmetom zmluvy bolo poskytnutie istiny v sume 600 eur, ktorá mala byť splatná v 60-tich týždenných splátkach, výška jednej splátky istiny predstavuje 10 eur. 6. Súd na námietku žalovanej skúmal i premlčanie nárokov zo zmluvy. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 5. mája 2014 s dobou splatnosti úveru 60 kalendárnych týždňov, prvá splátka bola splatná 7 dní po podpise zmluvy, t.j. 12. mája 2014, posledná splátka mala byť uhradená 29. júna 2015. 7. Podľa § 101 O.z., ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Podľa § 103 O.z., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V tejto veci žalobca neuvádza, že by pre neplatenie úveru pristúpil k jeho zosplatneniu, t.j. premlčacia doba jednotlivých splátok začala plynúť odo dňa ich zročnosti. 8. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 14. mája 2018, sú nepremlčané len splátky splatné najneskôr 3 roky pred podaním žaloby, teda splátky splatné po 14. máji 2015. Preto súd na námietku premlčania zamietol žalobu v časti splátok splatných pred týmto termínom a žalobe vyhovel len v časti splátok splatných po 14. máji 2015, t.j. v časti 7 splátok á 10 eur, spolu v sume 70 eur. 9. Súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zo sumy dlžnej istiny 70 eur od požadovaného dátumu 17. decembra 2016, keďže k tomuto dátumu už boli nesplatené splátky splatné. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 294,51 eura, z čoho bol úspešný v časti 70 eur (23,77 %). V časti o zaplatenie 224,51 eura bola žaloba zamietnutá, v tejto časti ide teda o úspech žalovanej v rozsahu 76,23 %. V konaní bola teda úspešnejšia žalovaná, jej čistý úspech v konaní je 52,46 %, v takomto rozsahu jej súd aj priznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.