Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-38-2020.pdf
PDF · 84.85 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/38/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu K. G. N., M.., so sídlom L., E. XX, F. XX XXX XXX proti žalovanému S. G., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. 4, J. S. J. I., o zaplatenie 4.703,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. decembra 2019, č. k. 12C/261/2015-132, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. - v splatnosti peňažného plnenia m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. decembra 2019, č. k. 12C/261/2015-132 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku II. m e n í tak, že žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim, v poradí druhým rozsudkom (pre uznanie nároku) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.703,24 eur, úrok vo výške 295,59 eur, úrok z omeškania vo výške 5,- eur, spolu s úrokom vo výške 17,30 % ročne zo sumy 4.703,24 eur od 02.08.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4998,83 eur od 02.08.2012 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh (výrok I.) a súčasne žalobcovi priznal právo voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi formou pokračovania v splátkach vo výške 150,- eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, po zaplatení istiny spolu s úrokmi z omeškania, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný na pojednávaní konanom dňa 02.12.2019 uznal nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný požiadal o povolenie splniť si povinnosť v splátkach z dôvodu, že sa snaží zaplatiť žalobcovi dlh, ktorý vo vzťahu k nemu má. Vo vzťahu k predmetnému účtu už aj tento rok zaplatil žalobcom žiadané nepovolené prečerpanie vo výške 1.810,- eur dňa 25.02.2019. Nárok uplatnený žalobcom uznáva, nebráni sa zaplateniu, aj keď si je vedomý, že na úrokoch predmetná suma veľmi narástla. Nemôže súhlasiť so žalobcom, keď mu nechce povoliť splátky, pretože od začiatku sa bol v banke informovať, ako môže dlh splácať, no pracovníčka banky mu uviedla, že pohľadávka bola postúpená inej spoločnosti. Z toho dôvodu teda ani nesplácal. V súčasnosti naozaj nemôže zaplatiť viac ako 150,- eur, pretože jeho príjem je vo výške 900,- eur, avšak z toho je splátka úveru vo výške 250,- eur. Predmetný úver si bral na kúpu motorového vozidla, ktoré potrebuje pre dochádzanie do práce, ako aj na nákup zariadenia do domácnosti. Ďalej platí 20,- eur splátku za televízor, uhrádza náklady spojené
s bývaním, stravou a zabezpečením rodiny. Spolu s priateľkou majú 2-ročného syna. Priateľka je na materskej dovolenke a poberá dávku vo výške 240,- eur mesačne. Nemôže si dovoliť zaplatiť vyššie splátky. Súdu predložil výpis z účtu, z ktorého vyplývali žalovaným tvrdené skutočnosti. Samozrejme, ak bude môcť a podarí sa mu niečo ušetriť, bude sa snažiť zaplatiť aj vyššiu splátku.
3. Súd prvej inštancie mal za to, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej na základe rozsudku pre uznanie nároku v celom rozsahu a z tohto dôvodu žalobnému návrhu vyhovel s poukazom na ust. § 282 CSP. Súčasne povolil žalovanému zaplatenie dlhu v splátkach (vrátane trov konania) po 150,- eur mesačne s odôvodnením, že pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz s tým, že posúdil osobné a majetkové pomery žalovaného, jeho reálnu snahu plniť záväzky vo vzťahu k žalobcovi a zohľadnili skutočnosť, že žalovaný má v starostlivosti maloleté dieťa.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku I. v časti splatnosti priznaného peňažného plnenia a výroku II. v časti splatnosti trov konania a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu priznané peňažné plnenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. Zdôraznil, že odvolanie v danej veci, ktorá bola rozhodnutá rozsudkom pre uznanie, nie je prípustné len v časti uznanej žalovaným, ale v časti rozhodnutia, ktorým súd povolil splácať dlh v splátkach, je odvolanie prípustné. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky pre umožnenie zaplatenia priznaného plnenia v splátkach. Súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlh v splátkach po 150,- eur mesačne, pričom nedostatočne posúdil komplexné majetkové a sociálne pomery žalovaného (žalovaný nepredložil žiadne dôkazy), ktoré by odôvodňovali umožniť mu splácať žalovanú istinu s príslušenstvom v splátkach. Zastával preto názor, že súd svojvoľne rozhodol, pričom priznanie dlhu v splátkach je výnimočným opatrením. Súd prvej inštancie svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že príjem žalovaného vo výške 900,- eur, splátka úveru 250,- eur na kúpu motorového vozidla a zariadenie domácnosti, 20,- eur splátka televízora, náklady s bývaním, stravou, zabezpečením rodiny, pričom má vyživovaciu povinnosť k dvojročnému synovi a priateľka je na materskej dovolenke s dávkou 240,- eur mesačne. Priznaním splátok po 150,- eur mesačne žalovaný opätovne získal možnosť splácať úver, pri ktorom porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom istinu bude splácať viac než dva a pol roka. Uvedené rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach, čo ich motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, čo nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Ďalej uviedol, že má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v čl. 2 ods. 1 CSP. Má za to, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na jej zaplatenie sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, č. k. 17Co/17/2017-63 zo dňa 27.07.2017, Krajského súdu v Bratislave, č. k. 8Co/116/2017-64 zo dňa 30.01.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 12Co/145/2017-85 zo dňa 31.07.2017, Krajského súdu v Nitre, č. k. 8Co/157/2017-47 zo dňa 07.09.2017, Krajského súdu v Nitre, č. k. 8co/34/2017-97 zo dňa 15.06.2017.
5. Žalovaný, ktorému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 17.03.2020, sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - splatnosti peňažného plnenia istiny i trov konania, je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.703,24 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvného plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 24. augusta 2011, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa zaviazal splácať v splátkach po 112,07 eur mesačne, a to 72 mesiacov.
8. Súd prvej inštancie žalobe vo veci samej v celom rozsahu vyhovel rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 282 CSP. V tomto rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.
9. Odvolanie žalobcu smerovalo výlučne voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti splatnosti peňažného plnenia (istiny a trov konania). Mal za to, že súd prvej inštancie nedôvodne povolil žalovanému zaplatiť dlh v splátkach po 150,- eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť splatná mesiac nasledujúci po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
10. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP stanovuje lehotu na plnenie rozhodnutím uloženej povinnosti, pričom základná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákon pripúšťa výnimku z uvedenej trojdňovej lehoty, keď je daná možnosť súdu v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, čo zahŕňa aj možnosť určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach.
11. Umožnenie žalovanému zaplatenie peňažného plnenia v splátkach je vždy zásahom do práva oprávneného na reálne dosiahnutie priznaného plnenia v primeranom čase. Takýto zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok, pričom finančná situácia žalovaného nie je jediným kritériom pre rozhodnutie súdu o povolení uhrádzať priznané peňažné plnenie v splátkach. Pri stanovení výšky splátok je preto potrebné prihliadať nielen na majetkové pomery žalovaného, ale aj na výšku priznaného plnenia a na ochranu práv a záujmov žalobcu, teda, či zdržaním v plnení súdom priznaného nároku nebudú nad primeranú mieru alebo bezdôvodne dotknuté jeho záujmy.
12. Ak mal súd prvej inštancie za to, že v danej veci je potrebné určiť na plnenie dlhšiu lehotu ako tri dni, resp. povoliť plnenie v splátkach, muselo byť jeho rozhodnutie podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu veci, na priznaný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
13. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o povolení zaplatenia dlhu (vrátane trov konania, ktoré doposiaľ vyčíslené neboli), žalovanému v splátkach po 150,- eur mesačne vychádzal len z tvrdení žalovaného, ktorý nepredložil ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce jeho výnimočne nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu neumožňuje jeho dlh voči žalobcovi uhradiť v lehote troch dní. Za takýto dôkaz nie je možné, bez ďalšieho, považovať výpis z účtu žalovaného za mesiace september až december 2019. Žalovaný pritom deklaroval, že jeho príjem je vo výške 900,- eur mesačne, spláca úver vo výške 250,- eur mesačne, ktorý si bral na kúpu motorového vozidla, ktoré potrebuje pre dochádzanie do práce, ako aj nákup zariadenia domácnosti, 20,- splátka televízoru, náklady spojené s bývaním a zabezpečením rodiny, vyživovacia povinnosť k dvojročnému dieťaťu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o povolení zaplatenia dlhu žalovaným žalobcovi v splátkach odôvodnil výlučne tým, že poukázal na jeho osobné a majetkové pomery, starostlivosť o maloleté dieťa a konštatoval, že určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa, pre ktorého je lepšie a prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania.
14. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie síce poukazuje na osobné a majetkové pomery povinného, tieto však neskúmal komplexne a akékoľvek listinné dôkazy preukazujúce majetkové, zárobkové, osobné pomery žalovaného v spise absentujú. Nebolo teda možné posúdiť komplexne pomery žalovaného, ktoré by odôvodňovali umožniť mu zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom a trov konania v splátkach. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, či a akým spôsobom mal tvrdenia žalovaného o jeho majetkových a sociálnych pomeroch preukázané, že prihliadol na výšku priznaného plnenia, dôvod priznaného plnenia, ktorým bola úverová zmluva z roku 2011, ktorý úver vo výške 5.000,- eur mal žalovaný zaplatiť v 72 splátkach, pričom sa javí, že nezaplatil už splátky, ktoré boli splatné začiatkom roku 2012. Nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný napriek tomu, že uvedený dlh voči žalobcovi dlhodobo, takmer 9 rokov, nesplácal a žalobca sa musel svojho nároku domáhať súdnou cestou , si opätovne berie úvery (na motorové vozidlo, na televízor, na zariadenie bytu), zadlžuje sa tak a neplní si svoje povinnosti, ktoré mu zo zmluvného vzťahu so žalobcom vyplývajú. Prihliadnuť pritom bolo potrebné i ku skutočnosti, že žalovaný deklaroval svoj
príjem vo výške 900,- eur mesačne, z ktorej nepochybne mohol plniť nielen svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu ale i svoj dlh voči žalobcovi, ktorý trvá už od roku 2011. Žalovaný od roku 2015 (začatie tohto súdneho konania) nezaplatil žalobcovi žiadnu sumu na úhradu , aspoň čiastočnú, svojho dlhu. Pasívny zostal i v odvolacom konaní, keď po doručení odvolania žalobcu sa k nemu nevyjadril a žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho mimoriadne nepriaznivú finančnú alebo sociálnu situáciu nepredložil.
15. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody pre určenie dlhšej lehoty na zaplatenie súdom priznaného peňažného plnenie (§ 232 ods. 3 druhá veta CSP).
16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I - v splatnosti peňažného plnenia zmenil tak , že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 2. decembra 2019, č. k. 12C/261/2015-132 do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (§ 232 ods. 3 veta prvá CSP).
17. Pokiaľ súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť v splátkach vo výške 150,- eur i trovy konania žalobcu, v tomto výroku je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, nakoľko doposiaľ tieto trovy neboli vyčíslené a nebol preto ani dôvod rozhodnúť o povolení ich zaplatenia v splátkach. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd vo výroku II zmenil tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 255 ods. l, § 262 ods. l CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).