Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoE-26-2020.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Subarea
5CoE/26/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: neb. D. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom, G. M. A. XX/XX, XXX XX U., proti povinnému: A. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. T. XXX, XXX XX D. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad so sídlom Nám sv. Egídia č. 95, Poprad, IČO: 37790412, pod sp. zn. EX 767/2013, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 3.400 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/603/2013-43 zo dňa 28.05.2019, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vydal rozhodnutie cit.:
,,I. Sťažnosť povinnej proti uzneseniu č. k. 13Er/603/2013-31 zo dňa 16.04.2018 z a m i e t a.
II. Exekúciu z a s t a v u j e .
III. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9a ods. 1, 2, 3, 4, § 37 ods. 3, 4, § 57 ods.1 písm. b), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 243a, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku; § 239 ods. 1, 2, § 248, § 250 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).
3. Konštatoval, že napadnutým uznesením rozhodol o pripustení zmeny účastníkov konania na strane oprávneného. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplývalo, že oprávnená zomrela dňa XX.XX.XXXX a na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 7D/8/2016 zo dňa 11.5.2016 všetok majetok poručiteľky nadobudol U. S. vrátane pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. Tento skutkový stav odôvodňuje rozhodnutie podľa § 37 ods. 3 ods. 4 Ex. poriadku. Povinná v sťažnosti nespochybňovala tieto skutočnosti, ale z obsahu vyplývalo, že namietala samotný exekučný titul, resp. pohľadávku, ktorá bola exekučným titulom priznaná. V konaní sa preukázalo, že po začatí exekučného konania došlo k prechodu práv vyplývajúcich z exekučného titulu na dediča oprávnenej, a preto bolo dôvodné rozhodnúť o zmene účastníka konania na strane oprávneného. Súd prvej inštancie tak sťažnosť povinnej ako nedôvodnú zamietol.
4. Predpokladom postupu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku bola existencia rozhodnutia, ktorým sa pôvodné rozhodnutie zrušovalo. V predmetnom exekučnom konaní mal súd prvej inštancie z jeho úradnej činnosti za preukázané, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 18Co/6/2016 zo dňa 21.11.2016 rozsudok, ktorý bol v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie na základe toho konanie zastavil.
5. Ďalej konštatoval, že v zmysle § 197 Exekučného poriadku trovy exekúcie v zásade uhrádza povinný. Oprávneného možno zaviazať na úhradu trov exekúcie iba za splnenia podmienok vyplývajúcich z § 203 Ex. poriadku. V danom prípade nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodov uvedených v § 203 ods. 2 ods. 3 Ex. poriadku, preto oprávneného súd prvej inštancie mohol zaviazať na úhradu trov exekúcie iba v prípade, ak by bolo možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. V predmetnej veci bola exekúcia zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. b/ Ex. poriadku, a to z dôvodu, že po začatí exekúcie bol exekučný titul zrušený. V súvislosti so zrušením exekučného titulu sa poukázalo na tú okolnosť, že exekučný titul bol vydaný dňa 10.7.2013, právoplatnosť nadobudol dňom 19.8.2013 a zo strany povinného až po začatí exekučného konania, a to v roku 2016, bolo podané odvolanie, pričom odvolací súd konštatoval neúčinnosť doručenia pôvodného exekučného titulu. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ povinnému v pôvodnom konaní bol ustanovený opatrovník, ktorému následne boli doručované písomnosti, doručenie nebolo účinné a táto okolnosť bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.
6. Za situácie, keď oprávnený v čase začatia exekúcie disponoval právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a v žiadnom prípade nemohol predvídať, že dôjde k zrušeniu exekučného titulu, a že by oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Podľa tohto názoru nebolo možné oprávneného zaviazať k úhrade trov exekúcie.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je dôvod, aby trovy exekúcie znášal oprávnený, by s poukazom na ust. § 197 Ex. poriadku trovy exekúcie mal znášať povinný. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že ani vo vzťahu k povinnému by nebolo spravodlivé, ak by ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie, keďže v pôvodnom konaní dosiahol zrušenie exekučného titulu, teda vzhľadom na neexistenciu exekučného titulu nie je možné voči nemu viesť exekúciu.
8. Uviedol, že náhrada trov exekúcie podľa Ex. poriadku je upravená tak, že v zásade trovy exekúcie znáša povinný, okrem prípadov, keď je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. V týchto prípadoch má aplikácia ustanovení Exekučného poriadku prednosť pred ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Pokiaľ nejaká otázka nie je upravená v Ex. poriadku, s poukazom na ust. § 9a Ex. poriadku je potrebné primerane aplikovať ustanovenia CSP. Keďže v danom prípade nastali okolnosti, ktoré možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, súd dospel k záveru, že je namieste aplikovať ust. § 257 CSP, pretože Ex. poriadok neupravuje postup súdu v takomto prípade. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je skutočne výnimočná situácia, ktorú možno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa a v jeho dôsledku by sa aplikácia noriem upravujúcich náhradu trov konania javila neprimerane prísna.
9. V závere súd prvej inštancie poznamenal, že v konečnom dôsledku síce môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008.
10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie súdny exekútor. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, ktoré spočíva v omyle pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Poznamenal, že súd prvej inštancie použil predmetné ustanovenie ako výnimku, kedy nemusí priznať účastníkom náhradu trov konania, ako aj to, že súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku a bez akéhokoľvek príspevku nemôže na vykonávanie svojej činnosti a nemôže znášať riziká spojené s neuhradením trov exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II ÚS 31/04, ktorým bola riešená otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi. Ich nepriznanie je zásahom do práva garantovaného v čl. 20 Ústavy SR. Konštatoval, že ak došlo k
zastaveniu exekúcie z niektorého dôvodu podľa § 57 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Rovnako poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, rozsudky 2 M Cdo 10/2011 z 31.01.2012, 2M Cdo 1/2006 z 30.11.2006, uznesenie 7M do 5/2011 z 13.05.2011. V daných prípadoch bolo riešené úmrtie povinných, ktoré oprávnený taktiež nemohol predvídať avšak Najvyšší súd SR sa stotožnil s povinnosťou priznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.
11. V odvolaní súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a schválil trovy exekúcie tak, ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 20.11.2018.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pred preskúmaním napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť.
13. Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu).
14. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31.03.2017).
15. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 386 písm. c/ CSP).
16. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
17. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
18. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie dodáva, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.
19. Preto odvolací súd uznesenie v jeho napadnutej časti podľa citovaného ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).