Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-120-2019.pdf
PDF · 104.86 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/120/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, zast. JUDr. František Svatuška, advokát, so sídlom Námestie Slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanému: F. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX Z., zast. JUDr. Peter Barňák, advokát so sídlom Humenné, Kukorelliho 58, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C/567/2012-322 zo dňa12.07.2019 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - bytu č. XXX, na XX. poschodí obytného domu v Z., na ul. J. č. XXXX/X, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a podielu na parcelách EK XXXX - zast. plochy o výmere 370 m2, EK XXXX - zastavané plochy o výmere 319 m2 v spoluvlastníckom podiele XX/XXXX, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Z..
2. Nehnuteľnosť - č. XXX, na XX. poschodí obytného domu v Z., na ul. J. č. XXXX/X, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu a podielu na parcelách EK XXXX - zast. plochy o výmere 370 m2, EK XXXX - zastavané plochy o výmere 319 m2 v spoluvlastníckom podiele XX/XXXX, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. Z. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.
3. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 0,- eur.
4. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni ako aj voči žalovanému každému po jednej polovici, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 142 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka.
7. Konštatoval, že žalobkyňa podala dňa 27.11.2012 na Okresný súd Humenné žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bytu č. XXX zapísaného na LV č. XXXX k. ú. Z., a to z dôvodu, že počas manželstva nadobudli strany sporu túto nehnuteľnosť. Rozsudkom Okresného súdu Humenné z 08.12.2006 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Keďže v lehote X rokov od rozvodu manželstva a zániku BSM účastníci neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM podľa § 149 ods. 4 O.s.p. nadobudli uvedenú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva. Účastníci konania
neuzatvorili dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť užíva žalovaný spolu so spoločnými deťmi, a preto žiadal prikázať túto nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Žalobkyni vzniká nárok z tohto dôvodu na vyplatenie primeranej náhrady vo výške polovice hodnoty tejto nehnuteľnosti.
8. Žalobkyňa požadovala vyplatiť polovicu náhrady hodnoty z bytu, pričom vychádzala z najvyššej sumy určenej znaleckým posudkom a žiadala nezapočítať do tejto sumy resp. zamietnuť protinávrh žalovaného čo sa týka jeho investícií do tohto bytu a čo sa týka hypotekárneho úveru. Hypotekárny úver vyplatený po rozvode manželstva následne žalobkyňa uznávala ako odpočítateľnú položku, pretože sa jednalo predtým o spoločný dlh oboch manželov na uvedený byt. Žalobkyňa požadovala vypočuť znalcov vzhľadom na rozdielne sumy, ktoré stanovili, avšak súd prvej inštancie tento návrh na ďalšie dokazovanie zamietol, pretože by sa jednalo o nehospodárne a neúčelné dokazovanie v tomto konaní.
9. Žalovaný taktiež žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a byt prikázať do jeho výlučného vlastníctva s tým, že nie je povinný vyplatiť žalobkyni nič vzhľadom na investície do spoločnej nehnuteľnosti a vzhľadom na spoločný hypotekárny úver, ktoré splatil po rozvode manželstva. Taktiež uviedol ďalšie sumy, ktoré investoval do spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa odišla sama zo spoločnej nehnuteľnosti a nechala ho v byte samého s dvoma spoločným deťmi. o ktoré sa doteraz stará.
10. Dňa 05.08.2014 doručil žalovaný súdu prvej inštancie vzájomný návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu a aby prikázal byt do jeho výlučného vlastníctva, aby mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel sumu vo výške 12.550,- Eur, žalobkyni aby uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 3.300,- Eur titulom zhodnotenia nehnuteľnosti, uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 12.980,- Eur titulom spoločného záväzku z hypotekárneho úveru s tým, že žalovaný sa zaväzuje uhradiť hypotekárny úver k vyporiadanej nehnuteľnosti v pravidelných mesačných splátkach až do úplného splatenia podľa podmienok úverovej zmluvy.
11. Tak, ako vyplýva zo spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie určil cenu bytu, vzhľadom na 3 rozdielne znalecké posudky, ako všeobecnú cenu nehnuteľnosti priemerom z týchto troch znaleckými posudkami uvedených súm v sume 30.333,- Eur a z tejto sumy vychádzal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán tohto sporu, s tým, že polovica tejto hodnoty predstavuje sumu 15.166,66 Eur.
12. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že v danom prípade sa jedná o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle tak, ako to navrhoval žalovaný vo svojom podaní označenom ako vzájomný protinávrh. Žalovaný v konaní preukázal, že vložil do uvedeného spoločného bytu investície počas manželstva, teda do zániku ich manželstva rozvodom v sume 5845,86 Eur a po rozvode v sume 5451,32 Eur zo svojich výlučných prostriedkov, čo bolo preukázané okrem jeho výpovede aj výpoveďami svedkov, doloženými listinnými dôkazmi a predovšetkým znaleckým posudkom znalca H. F., ktorý vyčíslil zároveň aj všeobecnú objektívnu hodnotu týchto investícií. V konaní bolo preukázané a nebolo to ani sporné, že teraz už rozvedení manželia - strany konania mali spoločný hypotekárny úver z VÚB a.s., pričom do rozvodu manželstva zaplatil sumu 3348,65 Eur žalovaný a po rozvode sumu 15.400,94 Eur taktiež žalovaný. Čo sa týka investícií do bytu zo strany žalovaného, tieto predstavovali do rozvodu manželstva sumu 5845,86 Eur a po rozvode sumu 5451,32 Eur, teda spolu sumu 11.297,18 Eur. Hypotekárny úver bol spoločným dlhom oboch strán konania z manželstva, pričom v konaní bolo preukázané a žalobkyňa to ani nepopiera, že žalovaný zaplatil po rozvode sumu 15.400,94 Eur pričom polovica z tejto sumy je 7700,47 Eur.
13. Bolo súdom prvej inštancie tiež konštatované, že nehnuteľnosť v súlade so zhodnými návrhmi strán konania bola prisúdená do výlučného vlastníctva žalovaného a priemerná všeobecná cena (z troch posudkov) nehnuteľnosti je vo výške 30.333,- Eur, jednu polovicu z tejto sumy teda sumu 15.166,66 Eur by mal žalovaný vyplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyni. Vzhľadom na to, že sa jedná o vyporiadanie v širšom slova zmysle a žalovaný preukázal v konaní investície do bytu v sume 11.297,18 Eur a zaplatenie úveru po rozvode manželstva v sume 15.400,94 Eur, na čo pripadá na žalobkyňu jedna polovica t. j. 7700,47 Eur, z toho vyplýva, že žalovaný zaplatil za žalobkyňu spolu sumu 18.997,65 Eur (11.297,18 Eur investície + 7700,47 Eur úver). Súd prvej inštancie preto túto sumu 18.997,65 Eur odpočítal od sumy, na ktorú by mala nárok žalobkyňa od žalovaného v sume 15.166,66 Eur (1/2 hodnoty bytu). Preto vyslovil,
že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu v rámci vyporiadania v širšom slova zmysle sumu 0,0 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o vyporiadanie v širšom slova zmysle, samostatným výrokom nerozhodoval o podaní žalovaného označenom ako vzájomný návrh.
14. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že sa jednalo o vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva v záujme oboch, o ich spoločný majetok, a teda nemožno hovoriť o pomere úspechu jednej alebo druhej strany v tomto konaní.
15. Zároveň súd prvej inštancie priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči stranám sporu vo výške jednej polovice, pričom tieto trovy konania pozostávajú z výdavkov štátu na náhradu za znalecké dokazovanie v tomto súdnom konaní.
16. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že podáva odvolanie proti III. výroku rozsudku, ktoré odôvodňuje tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní bolo preukázané, že predmetný byt bol v prevažnej časti prerobený a zrekonštruovaný počas manželstva účastníkov konania, keď účastníci ešte spolu bývali v predmetnom byte. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom OS Humenné sp. zn. 16C/232/2005, zo dňa 08.12.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.01.2007. Počas trvania manželstva účastníkov konania nebolo BSM zrušené ani zúžene. Žalovaný po rozvode manželstva doplatil hypotekárny úver vo výške 15.400,94 Eur. Súd pri určení ceny bytu mal vychádzať zo znaleckého posudku znalca H. A. Y., t. j. zo sumy 37.200,00 Eur. Súd má vychádzať z hodnoty nehnuteľnosti ku dňu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti, súd prvej inštancie len nezákonným spôsobom určil hodnotu priemerom troch znaleckých posudkov, čo je neprípustné. Konštatovanie konajúceho sudu, že nie je potrebný výsluch znalcov s tým, že každý zo znalcov zotrvá na svojich záveroch, nemá žiadnu oporu vo vykonávaní dokazovania a ani pri hodnotení dôkazov. Z toho dôvod došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne tým, že jej súdom prvej inštancie bolo upreté právo na riadne navrhovanie a vykonávanie dôkazov, ktoré sud bez logického a vecného odôvodnenia zamietol. Taktiež je zarážajúce, že pri stúpajúcej trhovej hodnote obdobných nehnuteľnosti, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v dobrej časti, vo veľkom bytovom dome, o ktorý je veľký záujem ma klesajúcu trhovú hodnotu. Cenové rozdiely medzi znaleckými posudkami boli nie nepatrné. Súd preto nesprávne určil hodnotu predmetnej nehnuteľnosti a tak nesprávne pri zrušení podielového spoluvlastníctva určil aj vyrovnávací podiel pre žalobkyňu. Čo sa týka stavebných prác zrealizovaných po rozvode, nebolo potrebné tieto práce vykonávať. Tu išlo o rozhodnutie žalovaného, ktorý nemal súhlas žalobkyne.
17. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe z časti vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 10.899,53 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, resp. aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
18. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že nehnuteľnosť súd prvej inštancie v súlade so zhodnými návrhmi strán prisúdil do výlučného vlastníctva žalovaného a priemerná všeobecná cena ( z troch posudkov) nehnuteľnosti je vo výške 30.333,- Eur , jednu polovicu z tejto sumy teda sumu 15.166,66 Eur by mal žalovaný vyplatiť na vyrovnanie podielu žalobkyni. Vzhľadom na to, že sa jedná o vyporiadanie v širšom slova zmysle a žalovaný preukázal v konaní investície do bytu v sume 11.297,18 Eur a zaplatenie úveru po rozvode manželstva v sume 15.400,94 Eur, na čo pripadá na žalobkyňu jedna polovica t.j. 7700,47 Eur z čoho vyplýva, že žalovaný zaplatil za žalobkyňu spolu sumu 18.997,65 Eur ( 11.297,18 Eur investície + 7700,47 Er úver). Preto súd prvej inštancie túto sumu 18.997,65 Eur odpočítal od sumy, na ktorú by mala nárok žalobkyňa od žalovaného v sume 15.166,66 Eur (1/2 hodnoty bytu), a preto súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu v rámci vyporiadania v širšom slova zmysle sumu 0,0 Eur. Odvolanie žalobkyne je nedôvodné. So skutkovými zisteniami a vyslovenými právnymi názormi prvoinštančného súdu sa žalovaný stotožňuje a rozhodnutie považujeme za zákonné a presvedčivo odôvodnené. Tvrdenia žalobkyne uvedené v podanom odvolaní sú nesprávne a neobsahujú žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k zmene, resp. k zrušeniu vyššie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
tak, ako to požaduje žalobkyňa. Vo veci boli vypracované tri znalecké posudky na stanovenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa znaleckého posudku H. A. Y. zo dňa 24.07.2014 č. XX/XXXX je všeobecná hodnota bytu a pozemkov 37.200,- Eur. S takto stanovenou všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti žalovaný nesúhlasil. K vypracovanému znaleckému posudku H. A. Y. č. XX/XXXX mal žalovaný zásadné výhrady, ktoré uviedol v písomných vyjadreniach zo dňa 07.05.2015 a 11.01.2016. Jeho výhrady a pochybnosti sa potvrdili aj v záveroch znaleckého posudku H. X. F. č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2018. Tvrdenie žalobkyne v podanom odvolaní, že stavebné práce v byte nebolo potrebné vykonať ani z hygienických a ani z iných dôvodov je neodôvodnené a nepravdivé, nakoľko žalovaný vynaložil prostriedky na nevyhnutnú opravu predmetnej nehnuteľnosti - bytu, pričom týmito nevyhnutnými investíciami do bytu došlo k jeho zhodnoteniu. Na základe Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru reg. č. ÚZ: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 26.07.2002, VÚB, a.s. poskytla žalobkyni ako dlžníkovi v 1. rade a žalobcovi ako dlžníkovi v 2. rade hypotekárny úver vo výške 330.000,- Sk ( t.j. 10.954,- Eur). Hypotekárny úver bol použitý na zakúpenie predmetného bytu. Podľa informácie banky zodpovedá výška záväzku úveru so zmluvným úrokom v sume 18.749,59 Eur. Hypotekárny úver splatil len samotný žalovaný. Do rozvodu manželstva zaplatil žalovaný sumu 3.348,65 Eur a po rozvode manželstva k 14.05.2015 sumu 15.400,94 Eur. Hypotekárny úver je k dnešnému dňu v celom rozsahu splatený. Súd prvej inštancie pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva strán sporu postupoval správne, nakoľko pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle vyriešil všetky vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi, t.j. súd pri výpočte vyrovnacieho podielu žalobkyne prihliadal k tomu, ako žalovaný zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť do rozvodu manželstva ako aj po rozvode manželstva a zároveň vychádzal zo skutočnosti, že po rozvode manželstva došlo zo strany žalovaného k vyplateniu zostávajúcej sumy hypotekárneho úveru.
19. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.
20. K replike žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že naďalej trvá na podanom odvolaní ako aj na ústnych prednesoch a písomných vyjadreniach učinených v danej právnej veci. S tvrdeniami žalovaného v celom rozsahu nesúhlasí a považuje ich za účelové a špekulatívne v snahe zabezpečiť si v danom spore lepší výsledok, a to aj na úkor riadneho a zákonného procesu vykonávania a hodnotenia dôkazov. Súd prvej inštancie v danej právnej veci nesprávne rozhodol na základe viacerých vád vytýkaných súdu v priebehu konania, ako aj z dôvodu nesprávneho a nekomplexného zhromaždenia skutkového - dôkazného stavu. Z toho dôvodu súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Pokiaľ ide o hodnotu nehnuteľnosti, súd prvej inštancie túto určil nezákonným spôsobom priemerom troch znaleckých posudkov, čo je neprípustné. Konštatovanie konajúceho súdu, že nie je potrebný výsluch znalcov s tým, že každý zo znalcov zotrvá na svojich záveroch, nemá žiadnu oporu vo vykonávaní dokazovania a ani pri hodnotení dôkazov. Z toho dôvodu došlo k porušeniu procesných práv žalobkyne tým, že jej súdom prvej inštancie bolo upreté právo na riadne navrhovanie a vykonávanie dôkazov, ktoré súd bez riadneho, logického a vecného odôvodnenia zamietol. Taktiež je zarážajúce, že pri stúpajúcej trhovej hodnote obdobných nehnuteľností, nehnuteľnosť nachádzajúca sa v dobrej časti mesta, vo veľkom bytovom dome, o ktorý je veľký záujem, má údajne klesajúcu trhovú hodnotu. Cenové rozdiely medzi znaleckými posudkami boli podstatné, nie nepatrné. Súd prvej inštancie preto nesprávne určil hodnotu predmetnej nehnuteľnosti a tak nesprávne pri zrušení podielového spoluvlastníctva určil aj vyrovnávací podiel pre žalobkyňu.
21. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe z časti vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 10.899,53 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku alebo aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania.
22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť.
23. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
24. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
25. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnosti - bytu, špecifikovaného s príslušenstvom v bode 1. tohto uznesenia. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu neuzavreli v lehote troch rokov od rozvodu manželstva dohodu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani nebol podaný návrh na jeho vysporiadanie, kedy platí, že predmetná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu.
26. V priebehu konania z rokovaní strán sporu vzišlo odborné stanovisko znalca H. S., ktorý po obhliadne bytu stanovil jeho cenu na 25.100,- Eur, ktorý neparafoval z dôvodu, že by vznikli zbytočné náklady, ak by sa druhá strana sporu nestotožnila s takto stanovenou hodnotou bytu.
27. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 17C/567/2012-78 zo dňa 07.03.2014 nariadil znalecké dokazovanie na stanovenie ceny predmetného bytu. Na základe znaleckého posudku číslo XX/XXXX znalca H.. A. Y. zo dňa 24.07.2014 bola stanovená cena bytu vo výške 37.200,- Eur.
28. Uznesením č. k. 17C/567/2012-222 zo dňa 22.05.2017 nariadil súd prvej inštancie kontrolné znalecké dokazovanie na určenie ceny predmetnej nehnuteľnosti, za účelom ktorého ustanovil znalca H. X. F.. Na základe znaleckého posudku tohto znalca bola znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 14.08.2018 stanovená cena nehnuteľnosti na 28.700,- Eur.
29. Súd prvej inštancie síce správne postupoval, pokiaľ na základe zhodných návrhov žalobkyne a žalovaného zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k predmetnému bytu a prikázal byt do výlučného vlastníctva žalovaného, no predčasne vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu 0,- Eur. (Formulácia tejto časti výroku sa javí nevhodná, vhodnou by bola napr., že sa...neurčuje...žiadna náhrada).
30. Pokiaľ však ide o stanovenie ceny bytu, z ktorej potom súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný nie je povinný zaplatiť na vyrovnanie žiadnu sumu, odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri stanovení ceny predmetného bytu vychádzal z aritmetického priemeru cien stanovených znaleckými posudkami uvedenými vyššie. Stanovenie ceny bytu jednoduchým určením aritmetického priemeru cien podľa znaleckých posudkov je tak, ako to správne namietala žalobkyňa v odvolaní, neprípustné. Bolo úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s diametrálne odlišnými hodnotami cien bytu stanovenými jednotlivými znaleckými posudkami, z ktorých vyplýva, že každý z nich vychádzal z inej metódy stanovenia ceny nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie mal sa zaoberať predloženými znaleckými posudkami z hľadiska vhodnosti použitých metód pri určovaní ceny bytu a zároveň mal súd prvej inštancie uviesť, ktorú metódu považuje za presvedčivejšiu, keďže ceny bytu podľa jednotlivých znaleckých posudkov sa značne líšia. Odvolací súd konštatuje, že takéto hodnotenie dôkazov znaleckých posudkov v danom prípade je nesprávne, čo zakladá dôvod na zrušenie rozsudku. Za situácie rôznych súm určených znaleckými posudkami bolo potrebné odstrániť rozpory vedúce k ich výpočtom, a to aj výsluchom týchto znalcov na odstránenie rozporov.
31. Aj keď odvolanie žalobkyne smeroval len proti III. výroku rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celosti, pretože nebolo možné zrušiť rozsudok iba v jeho napadnutej časti, lebo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tvorí vnútornú nedeliteľnú jednotu.
32. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne sú dôvodné a preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
33. Úlohou súdu prvej inštancie bude vzhľadom na vyššie uvedené opätovne náležite vyhodnotiť vykonané dôkazy tak, aby odôvodnenie rozhodnutia zodpovedalo na otázku, ako súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy a ktorý z vyhotovených znaleckých posudkov je vzhľadom na všetky okolnosti najpresvedčivejší. Súd prvej inštancie sa bude zároveň v ďalšom konaní zaoberať aj ďalšími odvolacími námietkami žalobkyne, predovšetkým pokiaľ ide o námietku, že na vykonanie prác, ktoré realizoval v byte žalovaný nedala súhlas a tieto práce neboli potrebné a že časť prác bola zrealizovaná počas manželstva strán sporu, keď ich BSM nebolo ani zrušené, ani obmedzené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).