Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/114/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Lamačská cesta 8, IČO: 31749542, proti žalovanému: O. C., nar. XX. P. XXXX, H., R. XXXX/XX, zast. advokátkou: JUDr. Sylvia Filipová, Bratislava, Radvanská 1, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. marca 2019 č. k. -142, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim: O. C., nar. XX.X.XXXX a kupujúcim: O. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V 792/2013 a na základe ktorej sa kupujúci stal výlučným vlastníkom:

- bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele reg. CKN č. 2696, parc. reg. CKN č. 2697, parc. reg. CKN č. 2698, parc. reg. CKN č. 2699,

- podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. reg. CKN č. 2696, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2, parc. reg. CKN č. 2697, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, parc. reg. CKN č. 2698, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 186 m2, parc. reg. CKN č. 2699, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 232 m2, vo veľkosti 121/10000, je voči žalobcovi právne neúčinná a II. žalobcovi priznal 100 % náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia a a a O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov ďalej len ,, O. z.“).

3. Vecne argumentoval tým, že v danom prípade mal byť neúčinným dvojstranný právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 3.5.2013 V 792/2013, ktorej zmluvnými stranami mal byť žalovaný ako kupujúci a povinná 3/ ( matka žalovaného ) ako predávajúca a zároveň dlžníčka žalobcu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX na X. poschodí, vchod č. X bytového domu súp. č. XXXX, na parcele reg. CKN č. 2699, podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 121/10000. Vzhľadom na vzájomný vzťah dlžníka a žalovaného ( matka a syn ) uvedený skutkový a právny stav veci podlieha aplikácii § 42a ods. 2 O. z. „ a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“ Procesná obrana žalovaného

spočívala v tvrdení, že keďže ani samotný dlžník nemal vedomosť o exekučnom konaní, ktorú vedomosť nadobudol až doručením upovedomenia o začatí exekúcie v čase 11 mesiacov po uzavretí žalobou napadnutého právneho úkonu, túto vedomosť v žiadnom prípade nemal ani žalovaný, a to ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sa v prípade osôb blízkych predpokladá. Taktiež uviedol, že je nepodstatné to, kedy sa dlžník dozvedel o exekúcii, keďže o existencii vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vedel už doručením exekučného titulu ( platobného rozkazu ), ktoré doručenie časovo predchádzalo iniciovaniu samotnej exekúcie. Procesnou povinnosťou žalovaného bolo nielen tvrdiť, ale aj relevantným spôsobom preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Súd konštatuje, že v tomto smere žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol jemu náležiace dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

4. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa s poukazom na plný procesný úspech žalobcu vo veci, a teda na právo na 100 % náhradu vzniknutých trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. napadnuté rozhodnutie zmení tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Poukázal na niekoľko skutočností v súvislosti so vznikom záväzku, a to najmä na zmluvu o poskytnutí podpory č. , ktorú uzavrel 8.8.2002 žalobca s A. B. a jeho manželkou, G. B. ( žiadatelia o príspevok ). Uvedenú zmluvu jeho mama ako ručiteľka nemala k dispozícii. Získala jej fotokópiu až po niekoľkých rokoch, počas riešenia ťažkostí, vyplývajúcich z jej ručiteľského záväzku. Ako mu mama po tom, ako prevzal žalobu v tomto súdnom spore vysvetlila, vôbec netušila, že žiadatelia o poskytnutie podpory - p. B. s manželkou nezriadili záložné právo tak, ako ich k tomu zaväzuje Zmluva o poskytnutí podpory. V predmetnej zmluve sa v bode 3.5. uvádza, že „čerpanie bude pozastavené aj v prípade, ak dlžník nebude riadne a včas splácať splátky v dohodnutých termínoch.“ Je zarážajúce, že p. B. s manželkou splátky nesplácali, avšak čerpanie podpory im žalobkyňa napriek tomu umožnila. Začiatok splácania bol určený o 3 mesiace po uzavretí zmluvy, t. j. v októbri 2002. Odvolateľ nemal vedomosť a ani jeho matka, či si p. B. s manželkou splnili povinnosť podľa bodu 4.5. Zmluvy ( i keď v tom čase boli v pracovnom pomere ), a to zabezpečenie splácania formou zrážok zo mzdy, ak je dlžník v pracovnom pomere. Za závažnú skutočnosť považuje aj čl. VI. Zmluvy, písm. c) druhá veta, kde sa uvádza, že termín na ukončenie stavby je 24 mesiacov odo dňa, kedy bol otvorený v prospech dlžníka účet. P. B. a p. B. boli podľa bodu 7.6. Zmluvy povinní do 3 mesiacov od vydania právoplatného kolaudačného rozhodnutia zriadiť záložné právo v prospech žalobcu. Zriadením záložného práva ručenie ručiteľov zaniká ( bod 7.4. a 7.2. Zmluvy ). „Zápis záložného práva v prospech fondu preukáže dlžník až zápisom na liste vlastníctva“ - bod 7.7. Zmluvy. Jeho matka bola v sídle žalobcu, kde žiadala informáciu o poskytnutej podpore, jej splácaní a zabezpečení záväzku, avšak bola uistená, že všetko je v poriadku a že záložné právo bude zriadené. Zmluva bola uzavretá 8.8.2002. Stavba mala byť ukončená do 24 mesiacov od otvorenia účtu v prospech dlžníka a tento mal byť otvorený v zmysle 1.2 Zmluvy do 90 dní od podpisu Zmluvy. Žiadatelia o príspevok - p. B. a p. B. v lehote 3 mesiacov od kolaudácie mali zriadiť záložné právo v prospech žalobkyne. Z uvedeného sa javí, že ešte kým bola stavba dokončená a skolaudovaná, žalobkyňa podala návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhala uhradenia čiastky 1.184.040 Sk ( 39.302,93 eur ) a príslušenstva. Súdny poplatok bol vo výške 59.200 Sk. P. B. s manželkou problém ignorovali. Matka, ako ručiteľ a žalovaná 3/ bola samoživiteľka, mala dve deti a nemala na zaplatenie právnej pomoci a súdneho poplatku, nemohla pokračovať v konaní a svojej obrane. Ako neskôr zistila, k bytu, na nadobudnutie ktorého bol poskytnutý príspevok, bolo zriadené záložné právo v prospech H. banky, a. s., ktorá tento speňažila a uspokojila svoju pohľadávku, ktorú mala voči manželom B.. Nie je jasné, prečo si žalobca žiadnym spôsobom svoju pohľadávku nezabezpečil. Ak žiadatelia o príspevok splátky v zmysle Zmluvy neuhrádzali, prečo čerpanie nezastavil tak, ako sa zaviazal v bode 3.5. Zmluvy. Určite je možné konštatovať, že žalobca je ten, kto nekonal vo veci poskytnutia podpory s náležitou starostlivosťou. Žalobkyňa konala priam ľahkovážne. Zavinila, že pohľadávka nemôže byť uspokojená z majetku žiadateľov o podporu a presúvanie zodpovednosti na ručiteľa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolateľ uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti mali byť riešené v inom konaní a ak by o probléme vedel a mal 25 rokov ako teraz, je presvedčený, že by vec dopadla inak. Celý problém vznikol pred 14 rokmi, jeho matka mu vtedy ako 10 ročnému a ani neskôr o probléme nepovedala, bola presvedčená, že sa vec vyrieši v jej prospech, príp. že dlžníci svoj záväzok uhradia. Bohužiaľ, nestalo sa tak. O veci sa dozvedel až doručením žaloby. Keďže o veci nič nevedel a v čase vydania

platobného rozkazu bol dieťa, požiadal mamu, aby ho v konaní zastúpila a celú vec vysvetlila. Súd prvej inštancie, keďže nevykonal dokazovanie a rozhodol inak, ako v prvom svojom rozhodnutí, i keď neboli preukázané žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by situáciu menili. V prípade žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k jeho ukráteniu. Kúpna zmluva je odplatný právny úkon, avšak touto skutočnosťou sa nezaoberal a žalobca svoje tvrdenie o ukrátení nepreukázal. I keď dôkazné bremeno neuniesol, súd rozhodol v jeho neprospech. Keďže je osobou blízkou, dôkazné bremeno preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa v čase právneho úkonu nemohol ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať, sa presúva na žalovaného. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, ako mohol takýto úmysel rozpoznať, keďže z listu vlastníctva akákoľvek informácia, ktorá by mohla spochybniť správnosť jeho rozhodnutia byt kúpiť, nevyplýva. Naviac jeho mama vôbec nemala úmysel ukrátiť veriteľa. Chcela len pomôcť jeho sestre, ktorá sa vrátila z Českej republiky s dvojročným dieťaťom, lebo ju partner bil. Bola na rodičovskej dovolenke, bez riadneho príjmu, bez možnosti bývať. Situácia mamu i jeho zastihla nepripravených, keďže o problémoch sestry nevedeli. Mal peniaze od starého otca, preto navrhol, že od mamy byt kúpi, zaplatí jej kúpnu cenu a nechá ich tam so sestrou a sestriným dieťaťom bývať, čo riešilo aktuálny problém. Je ťažko možné uveriť, že ak niekto chce ukrátiť veriteľa, presunie problém na vlastné dieťa. Nikdy nebol s týmto problémom konfrontovaný, list vlastníctva bol bez poznámky i bez ťarchy. Nemá právne vzdelanie a nevie si ani predstaviť, ako by to zistil ktokoľvek na strane kupujúceho, aj keby právne vzdelanie mal. Súd taktiež neskúmal tvrdenie žalobcu, že pred prevodom bytu bola mame - veriteľovi doručená predexekučná výzva z 25. apríla 2012. Táto jej doručená nebola, nikdy ju neprevzala, nakoľko bola doručovaná na nesprávnu adresu. To, že bol podaný návrh na uskutočnenie exekúcie, netušila. Pre úplnosť pripomína, že platobný rozkaz bol právoplatný 27. januára 2005, teda kúpna zmluva bola uzavretá po ôsmich rokoch. Upovedomenie o začatí exekúcie jej bolo doručené až 17. februára 2013, teda skoro 11 mesiacov po prevode. Nie je možné súhlasiť s rozhodnutím súdu, ktoré vychádza z rovnakej dôkaznej situácie ako jeho predchádzajúce rozhodnutie, ktorým však žalobu zamietol. Preto považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Dáva tiež do pozornosti právny názor odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie by sa mal vysporiadať s otázkou vynaloženia náležitej starostlivosti ( ak sa preukáže ukrátenie veriteľa ) o vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ktorým sa súd prvej inštancie neriadil. Závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní súdu dňa 26. marca 2019 ( pozn. v zápisnici je chyba v písaní spočívajúca v nesprávnom uvedení roku 2017 ) je zrejmé, že súd na pojednávaní dokazovanie vykonal, strany sporu nemali žiadne námietky k vykonanému dokazovaniu, nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa § 42a ods. 2 O. z. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom s osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Žalobca súdu preukázal všetky predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, matky žalovaného, a to :

• vymáhateľnú pohľadávku

V čase, kedy došlo k odporovanému právnemu úkonu, žalobca mal voči dlžníkovi, matke žalovaného vymáhateľnú pohľadávku, pohľadávku priznanú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu ( platobným rozkazom ) Okresného súdu Galanta zo dňa 24. augusta 2004 č. k. -19, ktorá sa vymáha v rámci exekučného konania sp. zn. EX 58/13 vedeného súdnym exekútorom Mgr. Ing. Stanislavom Sklenárom, so sídlom Vrbovská cesta 96, Piešťany.

• skutočnosť, že právny úkon dlžníka, matky žalovaného ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu

V rámci exekučného konania nedošlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu vo výške 39.302,93 eur dlžníkom, matkou žalovaného, ktorá nemá preukázateľne iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku žalobcu. Dlžník, matka žalovaného, kúpnu cenu získanú odporovaným právnym úkonom nepoukázala žalobcovi k uspokojeniu pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi povinnosť,

ktorá jej vyplýva z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, platobného rozkazu Okresného súdu Galanta zo dňa 24. augusta 2004 č. k. -19. Právny úkon dlžníka matky žalovaného viedol k takému zmenšeniu majetku, že žalobca ako veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky ani čiastočne z majetku dlžníka, matky žalovaného. Ak by takéhoto úkonu nebolo, mohol by si žalobca svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť v prebiehajúcom exekučnom konaní.

• preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou je osoba blízka dlžníkovi, úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá je na osobe blízkej, aby preukázala opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla aj pri náležitej starostlivosti poznať

Vzhľadom na to, že ide o právny úkon medzi blízkymi osobami, úspešná obrana žalovaného by mala spočívať jednak v tvrdení, že o úmysle dlžníka, svojej matky, ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedel a ani nemohol vedieť napriek tomu, že vyvinul starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka a išlo pritom o náležitú starostlivosť. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu objektívne vzaté musel byť, z ich výsledkov poznal, t. j. aby sa o tomto úmysle dozvedel ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23.5.2001, sp. zn. ). Žalovaný na svoju účinnú obranu nič relevantné neuviedol, žiadnym spôsobom nešpecifikoval akú aktivitu vyvinul k tomu, aby sa mohol dozvedieť o úmysle svojej matky vyhnúť sa plneniu pohľadávky žalobou, poukázal na to, že nie v každej rodine príslušníci všetko o sebe navzájom vedia. Uvedená nedbanlivosť a neobozretnosť žalovaného pred a pri uzatvorení kúpnej zmluvy priamo vylučuje tzv. náležitú starostlivosť o poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

• skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t. j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby

Odporovaným právny úkonom je kúpna zmluva uzatvorená dňa 3. mája 2013 medzi matkou žalovaného ako predávajúcim: O. C., nar. XX. M. XXXX a žalovaným ako kupujúcim: O. C., nar. XX. P. XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod číslom V 792/2013 a na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom: bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod č. X bytového domu so súp. č. XXXX postaveného na parcele reg. CKN č. 2696, parcele reg. CKN č. 2697, parcele reg. CKN Č. 2698, parcele reg. CKN č. 2699, podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu č. XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc, reg. CKN Č. 2696 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 190 m2, parc. reg. CKN č. 2697 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 231 m2, parc. reg. CK č. 2698 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 186 m2, parc. reg. CKN č. 2699 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 232 m2, vo veľkosti 121/10000. Žalobkyňa považuje rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 26. marca 2019 č. k. -142 za správny a má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie nemá vady namietané žalovaným.

7. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a vecne správne rozhodol. Vzhľadom na princíp kontradiktórnosti konania a na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť platného právneho úkonu voči určitej osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba ( veriteľ ) požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a O. z. nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v

pomeroch účastníkov sa naň hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. Vyvolal všetky predvídané právne následky. Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, keďže jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k exekúcii vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený ( porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

10. Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. odporovaciu žalobu pripúšťa ako žalobu o určení právnej skutočnosti, ktorá vyplýva z osobitného predpisu ( ). Pri uvedenej žalobe z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť ( O. z. ), teda osobitným predpisom je tu hmotné právo ( porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s 506 ).

11. Žalovaný namietal to, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie a rozhodol inak, ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku, zrušenom odvolacím súdom. Tu je treba uviesť, že dôkazné bremeno bolo práve na žalovanom ( viď. bod 16 uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25. septembra 2018 č. k. - 122 ), ktorý mal navrhovať a produkovať dôkazy, že za žiadnych okolností nemohol vedieť, že ani pri náležitej opatrnosti nemohol rozpoznať úmysel svojej matky ukrátiť veriteľa, pretože v opačnom prípade by neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo naňho prenesené. Žalovaný, v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nepoznal úmysel svojej matky ukrátiť žalobkyňu, ani to, že tento úmysel nemohol poznať ani pri náležitej starostlivosti, ako to správne vyhodnotil súd prvej inštancie.

12. Obrana žalovaného bola nepostačujúca, len samotným popretím vedomosti o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho úkonu, síce aj s pokusom o objasnenie účelu prevodu rodinnej nehnuteľnosti - bytu, avšak až v odvolaní z 28. mája 2020, došlého súdu 29. mája 2020, pričom dovtedy v konaní žalovaný uvedené netvrdil, nehovoriac o tom, že na uvedené tvrdenia nenavrhol vykonať a ani nepredložil žiadne dôkazy ( prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ). Zákon u žalovaného ako blízkej osoby vedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje vynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie tohto úmyslu. Pri akceptácii obrany spočívajúcej v odkazovaní na nevedomosť o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť a dôveru medzi konajúcimi blízkymi osobami, by inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkych osôb stratil na význame, pretože dôvera je vo všeobecnosti skôr obvyklým znakom vzťahu blízkych osôb. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti ( aktivity ), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa a či uvedeným úkonom sa nesnaží ho ukrátiť.

13. Odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania.

14. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný i v odvolacom konaní, podľa a v spojení s vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi. Bol preto žalobcovi voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( čl. I posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.