Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-7-2018.pdf
PDF · 137.96 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu A. B. C., narodeného XX.XX.XXXX, bytom v D. D., E. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Mgr. Antonom Hoštákom, narodeným XX.XX.XXXX, bytom v D. D., E. XXXX/XX, proti žalovaným 1/ F. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v H. I. F., J. K. XX/XX-XX, 2/ H. G., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. XX/XX, 3/ B. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. XX/XX, 4/ M. N., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. X/XX-XX, 5/ F. N., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. X/XX-XX, 6/ O. P. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. XX/XX-X, 7/ B. Q., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. J. a P. XX/X-XX, 8/ P. Q., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. J. a Metoda 17/1-41, 10/ R. E., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. Q. I. XX/XX-XX, XX/ O. E., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I. H., L. Q. I. XX/XX-XX, 13a/ B. A., narodenej XX.XX,XXXX, bytom D. D., S. XXX/X, 13b/ H. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v A., F. XXXX/X, T. R., 13c/ O. R. R., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v D., R. XX, 14/ P. R. L., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., D. XX/XX-XX, 15/ P. L., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I. H., D. XX/XX- XX, 16/ M. U., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., D. XX/XX-X, 17/ P. U., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v I. H., D. XX/XX-X, 18/ V. U., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., W. XXX/XXX, 19b/ F. U., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., D. XX/XX, 19c/ E. U., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v I. H., W. XXX/XXX, 20/ V. X., narodenému XX.XX.XXXX, bytom v D. D., B. C. XXXX/XX, 21/ K. X., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D. D., B. C. XXXX/XX, žalovaní 1/, 4/, 5/, 7/, 8/, 10/, 11/, 16/, 17/, 18/, 20/ a 21/ právne zastúpení JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom v I. H., N. XX, o vypratanie pozemku a iné takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o vypratanie parcely registra "E" č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I. H. s a z a s t a v u j e .
II. Žalovaná v 6/ rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 31,02 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III.V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalovaným v 1/, 4/, 5/, 7/, 8/, 10/, 11/, 16/, 17/, 18/, 20/ a 21/ rade sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
V. Žalovaným v 2/, 3/, 13a/, 13b/, 13c/, 14/, 15/, 19b/ a 19c/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
VI. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 6/ rade žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť, parc. č. XXXX, k. ú. I. H. o výmere 1627 m2, vedeného na LV č. XXXX ako orná pôda a odovzdať ho do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a ďalej zaplatiť mu spoločne a nerozdielne žalobcovi 2271,80 eur ako predmet bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2014, s úrokmi z omeškania. Pre prípad, ak sa preukáže, že žalovaní sú nájomcami alebo užívateľmi pozemkov v zriadenej záhradkovej osade podľa § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. navrhol, aby žalovaným bolo uložené zaplatiť spoločne a nerozdielne 2271,80 eur, ktorá suma predstavuje splatné ročné nájomné za užívanie jeho pozemku.
2. Žalobca uviedol, že je vlastníkom pozemku, užívaného ako záhradková osada, nachádzajúceho sa na parc. č. XXX, k. ú. I. H., o výmere 1627 m2, vedeného na LV č. XXXX ako orná pôda. Pozemok nadobudol do vlastníctva ako dedičstvo po svojich rodičoch v roku 2011. Pri vzniku jednotného roľníckeho družstva bol tento pozemok prenechaný JRD Opatová do spoločného družstevného užívania. Pozemok bol následne hospodárskou zmluvou o dočasnom užívaní národného majetku zo dňa 12.07.1976 prenechaný Mestským národným výborom v Novej Dubnici do dočasného užívania Slovenskému ovocinárskemu a záhradkárskemu zväzu Pod Dubovcom v Novej Dubnici, za účelom zriadenia záhradiek pre členov tohto zväzu na obdobie 25 rokov, teda do roku 2001. V zmysle predmetnej hospodárskej zmluvy Mestský národný výbor v Novej Dubnici mal prevziať tento pozemok od JRD Opatová do vlastnej správy na účely voľného užívania. Táto tvrdená skutočnosť, prenechanie pozemku Mestskému národnému výboru v Novej Dubnici zo strany JRD Opatová na uvedený účel, nie je preukázaná žiadnym písomným dokladom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, "zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívaniu na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo". Doteraz teda nebolo preukázané právne postavenie žalovaných ako nájomcov alebo užívateľov pozemkov v zriadenej záhradkovej osade. Užívacie právo k pozemku malo na základe vyššie uvedeného JRD Opatová, a nie Mestský národný výbor v Novej Dubnici. Po obnovení vlastníckych vzťahov k pozemkom v 90-tych rokoch sa tento nezákonný stav pokúšal riešiť dohodou so žalovanými o platení nájomného, k dohode ale nedošlo a žalovaní jeho pozemok naďalej užívajú bez akéhokoľvek protiplnenia. Žalovaní na uvedenom pozemku naďalej pôsobia ako takzvaní záhradkári a pozemok nechcú uvoľniť a ani nechcú platiť za užívanie pozemku nájomné. V súvislosti s výškou ročného nájomného zobral žalobca do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite, v roku 2017 Mesto Nová Dubnica prenajalo pozemok v záhradkovej osade s výmerou 217 m2 za 101,00 eur na rok. Ročnej nájomné za výmeru 1627 m2 je teda 757,26 eur a za obdobie od roku 2014 predstavuje nájomné spolu 2 271,80 eur.
3. Žalovaní v 1/, 4/, 5/, 7/, 8/, 10/, 11/, 16/, 17/, 18/, 20/ a 21/ rade (právne zastúpení) navrhli žalobu vcelku ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Uviedli, že záhradková osada "Slovenského zväzu záhradkárov pod Dubovcom, Nová Dubnica", ktorej členmi sú žalovaní v 1/ až 21/ rade, vznikla na základe stavebného zákona č. 50/1976 Zb.. Majú vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi všetkých pozemkov, na ktorých sú zriadené záhradky, no ich užívací vzťah bol založený zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa platných predpisov. Stavebný zákon vymedzil pravidlá pre umiestnenie záhradkovej osady. Ďalšie zákony umožňovali družstvám, štátnym majetkom, ako aj orgánom štátnej správy (najmä zákon č.123/1975 Zb. o užívaní pôdy), odovzdať takéto pozemky organizáciám Slovenského zväzu záhradkárov. Túto úlohu im ukladali predpisy, keď ustanovili, že sú povinní intenzívne a racionálne využívať a zabezpečiť využitie pozemkov pre poľnohospodársku výrobu v súlade s prírodnými podmienkami. V tomto prípade to boli pozemky nevhodné pre tzv. poľnohospodársku veľkovýrobu, a teda bola tu povinnosť zabezpečiť využitie týchto pozemkov iným spôsobom. Záhradkári prevzali pôdu zdevastovanú, ktorú bolo potrebné rekultivovať z dôvodu, že bola zarastená burinou, skládkami odpadu rôzneho pôvodu, a teda boli to plochy, ktoré by vyžadovali nákladné sanačné práce a samotní vlastníci o ich využitie nemali žiadny záujem. Členovia záhradkárskeho zväzu boli iniciátormi pri získavaní týchto pozemkov. Nehnuteľnosť - pozemok, vhodný na účely záhradky, poskytla členovi základná organizácia zväzu, ktorá bola organizovaná podľa príslušnosti obce, t. j. Novej Dubnice. Základná organizácia mohla získať pozemky len právnou cestou, a to pomerne, podľa príslušných ustanovení tak stavebného zákona, ako aj zákona o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V súlade so stavebným zákonom a jeho vyhláškami bola plocha pre potreby záhradkovej osady vyčlenená ako samostatná v systéme územného plánovania. V osade sa vymedzili plochy na spoločné užívanie, prístupové cesty, vodovod, odstavné plochy a pod. . Súčasne bol predpísaný spôsob ako možno zriadiť záhradkárske chaty. Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov pod Dubovcom, Nová Dubnica, vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 08.06.1976. Hospodárskou zmluvou zo dňa 12.07.1976 Mestský národný výbor v Novej Dubnici prenechal základnej organizácii SZZ pod Dubovcom do užívania na zriadenie záhradiek pre členov zväzu pozemky, ktoré boli zapísané v pozemkovej knihe k. ú. I. H., č. parc. 539/3 v správe národného výboru. V evidencii nehnuteľností sú vedené pozemky v k. ú. I. H. na evidenčnom liste 11, pod č. parc. XXX/X, ako roľa. Členom záhradkovej osady boli následne prideľované do užívania pozemky vo výmere cca 200 m2. O pridelení pozemku a určení jeho miesta na užívanie v záhradkovej osade si rozhodli už samotní členovia Základnej organizácie SZZ. Právne postavenie žalovaných ako nájomcov vo vzťahu k vlastníkovi pôdy, ktorú užívajú, vyplýva z ustanovenia § 2 Zák. 64/1997 Z. z. . V komentári k § 2 je uvedené, že pozemky v osade získavajú do vlastníctva záhradkári a nie záhradkársky zväz, či miestna organizácia záhradkárov. Zákon uznáva osadu za právoplatnú faktickou existenciou, nepodmieňuje existenciu záhradkovej osady vydaním územného rozhodnutia. Faktickú existenciu základnej organizácie SZZ Pod Dubovcom Nová Dubnica potvrdzuje Slovenský zväz záhradkárov, republikový výbor Bratislava. Právnu spôsobilosť záhradkovej osady, ako aj nájomných vzťahov užívateľov v zmysle zákona, je príslušný posudzovať Okresný úrad Trenčín, pozemkový a lesný odbor a nie žalovaní. Okresný úrad Trenčín a Slovenský pozemkový fond sú v postavení ako priamo kupujúci vo vzťahu so žalobcom ako predávajúcim. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje posledná veta § 14 zákona, ktorá uvádza, že Slovenský pozemkový fond vyplatí náhradu v peniazoch vlastníkom, samozrejme na návrh Okresného úradu Trenčín, pozemkového a lesného odboru, ktorý zabezpečuje I konania podľa už vyššie uvedeného citovaného zákona. Príslušné správne konanie má viacero etáp. Účastníkov konania čakajú ďalšie etapy až do konečného vysporiadania sa so všetkými prekážkami tak, aby boli všetky vyriešené zákonným spôsobom. Okresný úrad Trenčín rozhodnutím sp. zn. OU-TNPLO- 2016/000546-047 zo dňa 01.04.2016 rozhodol, že vlastník pôdy, t. j. žalobca za predmetnú parc. č. XXXX X výmere 1471 m2 má nárok na náhradu vo výške 4 280,61 eur. Žalobca nie je v právnom postavení so žalovanými v konaní o vysporiadaní vlastníctva pozemku v záhradkovej osade. Tento vzťah upravuje ustanovenie § 1 zák. č. 64/1997 Z. z., ktorý upravuje postup pozemkových úradov v konaní o pozemkových úpravách na účely vysporiadania vlastníctva k pozemkom zriadených záhradkových osád. Záhradkár nie je v priamom právnom vzťahu voči vlastníkovi pozemku. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaní namietli pasívnu legitimáciu v tomto spore.
5. Žalovaní v 1/, 4/, 5/, 7/, 8/, 10/, 11/, 16/, 17/, 18/, 20/ a 21/ rade (právne zastúpení) ďalej uviedli, že zákon bol prijatý z tých dôvodov, aby sa vzájomnými kompromismi doriešili vzťahy medzi vlastníkmi pôdy a ich užívateľmi. Týmto zákonom sa záhradková osada stala samostatným uceleným komplexom režimu formulovaného stavebným zákonom a územným plánovaním. Zákon od roku 1997 umožňoval podľa § 3 zákona vrátenie vlastníckeho práva vlastníkovi pozemku za podmienky, ak vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov v záhradkovej osade ponúknu záhradkárom finančnú náhradu za nimi vynaložené investície. Možnosť vypovedania nájomného vzťahu žalobcom podľa § 3 ods. 5 a následného uvoľnenia pozemkov, resp. vypratania, skončila začatím konania podľa § 7 zákona, t. j. dňa 29.12.2008. Žalovaní navrhli z uvedených dôvodov žalobu v časti o uvoľnenie a vypratanie pozemku zamietnuť ako nedôvodnú. Okresný úrad Trenčín rozhodoval tak, že žalobcovi určil za vlastnícky podiel v záhradkárskej osade, ktorá je o výmere 1471 m2 finančnú náhradu vo výške 2,91 eur za 1 m2. Žalovaní poukázali na to, že ak na užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách nebola uzatvorená nájomná zmluva podľa osobitného predpisu (nariadenie Vlády SR č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku ), vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca so žalovanými do účinnosti tohto zákona neuzavrel takýto typ zmluvného nájomného vzťahu, vznikol medzi žalobcom a žalovanými nájomný vzťah podľa zákona o záhradkových osadách. Žalobca zaslal žalovaným pracovný návrh na uzavretie nájomnej zmluvy vrátane, k predmetnému návrhu sa členovia záhradkárskej osady vyjadrili listom zo dňa 11.10.2015 tak, že žalobcovi uviedli konkrétne námietky a pripomienky s odôvodnením, z akého právneho titulu takýto návrh žalobcu na uzavretie nájomnej zmluvy nie je možné podpísať. Žalobca na vznesené pripomienky žiadnym spôsobom nereagoval, takže žalovaní nemali možnosť so žalobcom uzavrieť zmluvný vzťah. Žalovaní sa nestotožnili s požiadavkou žalobcu, aby súd zaviazal všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť 2 271,80 eur. Boli toho názoru, že je povinnosťou žalobcu, pokiaľ má vedomosť o rozsahu užívania pozemkov jednotlivými
žalovanými, konkrétne uviesť výšku požadovanej sumy u každého žalovaného. Pre prípad, ak by súd zaujal iný právny názor, a to, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol nájomný vzťah, vzniesli námietku premlčania nároku vyplatenia nájmu do dňa 06.02.2015.
6. Žalobca opätovne poukázal na to, že hospodárska zmluva z roku 1976 preukazuje iba skutočnosť, že jeden subjekt právneho vzťahu, Mestský národný výbor v Novej Dubnici, prenechal jeho pozemok do užívania Základnej organizácii SZZ pod Dubovcom v Novej Dubnici. Otázkou je, na základe akého právneho titulu Mestský národný výbor v Novej Dubnici nadobudol uvedenú nehnuteľnosť a na základe akého právneho titulu mohol s ňou takto voľne disponovať, bez súhlasu vlastníka. Jeho rodičia totiž dali predmetný pozemok inému subjektu, JRD Opatová. Malo by sa zistiť, akou zmluvou dostal Mestský národný výbor v Novej Dubnici od JRD Opatová pozemok, aby ho mohol následne prenechal hospodárskou zmluvou z roku 1976 do užívania ŠZZ pod Dubovcom v Novej Dubnici. Ak sa uvedená skutočnosť nepreukáže, potom žalovaní nemajú žiadny právny dôvod naďalej užívať jeho pozemok, t. j. nachádzajú sa na ňom protiprávne. V tom prípade užívatelia pozemku nie sú záhradkári v zmysle definície uvedenej v zákone č. 64/1997 Z. z.. Preto on ako vlastník má právo žiadať, aby vypratali pozemok, lebo niet právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval bez jeho súhlasu užívať jeho pozemok, a to dokonca užívať bezodplatne.
7. Žalovaní v 1/, 4/, 5/, 7/, 8/, 10/, 11/, 16/, 17/, 18/, 20/ a 21/ rade (právne zastúpení) uviedli, že žaloba vykazuje vážne vady, nakoľko žalobca uvádza v žalobe skutočnosti, ktorých dokazovanie zbytočne zvyšuje náklady s predpokladaným dlhším priebehom súdneho konania, pričom takémuto stavu sa dalo predísť, ak by žalobca navrhol žalovaným uskutočniť stretnutie a pokúsil sa mimosúdne dohodnúť. Zotrvali na stanovisku žalobu v časti o uvoľnenie a vypratanie pozemku zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú, v časti o zaplatenie 2 271,80 eur všetkými žalovanými spoločne a nerozdielne žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú, prihliadnuť na námietku premlčania nároku žalobcu na vyplatenie nájmu do dňa 06.02.2015 a námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v spore.
8. V priebehu konania žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby, o návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 02.02.2022, č. k. 21C/7/2018-140, tak, že pripustil zmenu žaloby nasledovne: "Žalovaní sú povinní vypratať parcelu registra "E" č. XXXX, orná pôda o výmere 1 627 m2, zapísanú na LV č. XXXX, k. ú. I. H., a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi 243,77 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi 255,64 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 3/ je povinná zaplatiť žalobcovi 45,78 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 4/ je povinný zaplatiť žalobcovi 664,03 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 5/ je povinná zaplatiť žalobcovi 26,67 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 6/ je povinná zaplatiť žalobcovi 31,02 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 7/ je povinný zaplatiť žalobcovi 446,47 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 8/ je povinná zaplatiť žalobcovi 8,09 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 10/ je povinný zaplatiť žalobcovi 190,81 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 11/ je povinná zaplatiť žalobcovi 19,06 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 12/ je povinný zaplatiť žalobcovi 667,84 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní 13a/, 13b/ a 13c/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 22,89 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní 14/ a 15/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 309,06 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 16/ je povinný zaplatiť žalobcovi 30,54 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 17/ je povinná zaplatiť žalobcovi 762,31 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní 18/ a 19/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 343,47 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný 20/ je povinný zaplatiť žalobcovi 30,54 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná 21/ je povinná zaplatiť žalobcovi 595,41 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní 1/ až 8/ a 10/ až 21/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 228,97 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku."
9. Voči žalovanej 9/ vzal žalobca žalobu späť, preto tým istým uznesením súd konanie proti žalovanej 9/ zastavil, a to podľa § 144, 145 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, podľa ktorých žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
10. Nakoľko v priebehu konania vzal žalobca späť žalobu v časti o vypratanie parcely registra "E" č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I. H., súd konanie s použitím rovnakých ustanovení Civilného sporového poriadku v tejto časti zastavil.
11. Žalovaná v 6/ rade so žalobou súhlasila a uviedla, že túto sumu žalobcovi uhradí.
12. Ostatní právne nezastúpení žalovaní v zásade zhodne nesúhlasili so žalobou, namietali fakt, že nie sú žalovaní všetci záhradkári, nesúhlasili s výmerami, ktoré použil žalobca, namietali spôsob, akým žalobca metre rozdelil medzi manželov, namietali, že časť výmer, ktoré použil žalobca pre výpočet nájmu nie je správny, pretože cez ich záhradky ide chodník, ktorý využívajú všetci záhradkári, mali za to, že žalobca mal predložiť presný geometrický plán.
13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu.
14. Podľa LV č. XXXX,. k. ú. I. H. je žalobca v podiele 1/1 vlastníkom parcely č. XXXX, orná pôda o výmere 1627 m2.
15. Dňa 12.07.1976 bola uzatvorená hospodárska zmluva o dočasnom užívaní národného majetku medzi Mestským národným výborom v Novej Dubnici a Slovenským ovocinárskym a záhradkarským zväzom ZO SOZZ č. 3 Pod Dubovcom v Novej Dubnici, predmetom zmluvy bolo prenechanie Slovenskému ovocinárskemu a záhradkárskému zväzu do dočasného užívania na zriadenie záhradiek pre členov zväzu pozemky, ktoré boli zapísané v pozemkovej knihe k. ú. I. H., pod č. XXX/X o výmere 13.863 m2, evidovanej na evidenčnom liste č. 11 pre k. ú. I. H.. Dobu dočasného užívania dojednali účastníci na obdobie 25 rokov.
16. Slovenský zväz záhradkárov, Republikový výbor, potvrdil písomne dňa 20.11.2008, že základná organizácia SZZ Pod Dubovcom, Nová Dubnica, vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 08.06.1976 a v centrálnej evidencii je zaregistrovaná pod evidenčným číslom 23-39 ako záhradková osada.
17. Do spisu bol predložený jeden návrh nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu prenajímateľa, žalobcu pre nájomcov manželov N., predmetom nájmu bola výmere 181 m2, ktorú manželia N. užívajú ako pozemok v zriadenej záhradkárskej osade, navrhované nájomné bolo za 1 m2 vo výške 10 % z hodnoty za 1 m2 určenej znaleckým posudkom č. 92/2014, celkom malo byť nájomne 52,67 eur ročne. Žalobca zároveň zaslal členom záhradkárskej osady písomné oznámenie, z jeho obsahu vyplynulo, že upozorňuje záhradkárov na to, že má zákonný nárok na zaplatenie nájomného a pokiaľ nebudú akceptovať návrh nájomnej zmluvy a neuhradia žiadané nájomné, bude vec riešiť súdnou cestou. Viacerí nájomníci (žalovaní) písomne oznámili žalobcovi, že uznávajú požiadavku o platenie nájmu ako nárokovateľnú, pokiaľ žalobca svoje vlastníctvo preukáže listom vlastníctva, nesúhlasili s požadovanou výškou nájomného, s poukazom na to, že východiskovou hodnotou nemôže byť cena pozemku, nakoľko pozemok samotný je len polovicou jeho hodnoty ako ju určil znalecký posudok č. 92/2014, pretože týmto znaleckým posudkom boli ocenené záhradky ako celok, teda spolu s vysadenými stromami a vybudovanou ďalšou infraštruktúrou.
18. Z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/12/2022-170 zo dňa 25.10.2022 bolo zistené, že žalobcovia, okrem iných aj žalobca z tohto konania, sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. Ou-TN-OOP6-2021/032441-003 zo dňa 10.12.2021, ktorým oblo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor č. Ou-TN-PLO1-2021/00546-153-Pav zo dňa 03.05.2021 o schválení vykonania projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhrádkovej osade E. H. T. 3 v k. ú. I. H.. Správny súd sa okrem iného vysporiadal s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej namietal žalobca platnosť hospodárskej zmluvy, na základe ktorej vznikla záhradková osada, a to s poukazom na to, že v čase uzatvorenia predmetnej hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku zo dňa 12.07.1976 bola na evidenčnom liste č. 11 parcela EN XXX, zapísaná v prospech vlastníka - užívateľa Československý štát, Mestský národný výbor Nová Dubnica. Platná hospodárska zmluva bola súčasťou úvodných podkladov, na základe ktorých sa začal proces pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade, proti ktorým bolo možné podať námietky do 30 dní od vyvesenia verejnej vyhlášky o začatí konania v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z., v tomto prípade do 06.04.2015, žiadne námietky v
tejto lehote neboli realizované, napokon bez predmetnej hospodárskej zmluvy by vôbec nebolo možné začať samotné konanie. Úsudok o platnosti hospodárskej zmluvy urobil zákonný predchodca terajšieho správneho orgánu - OPU PB na začiatku konania. Samotný proces pozemkových úprav má 4 etapy, predmetné námietky bolo potrebné uplatniť v prvej etape záhradkových pozemkových úprav, táto etapa sa začína predložením základných podkladov, okrem iných geometrickým plánom zriadenej záhradkovej osady, zostavením registra pôvodného stavu, určením výšky náhrady za konkrétny pozemok znaleckým posudkom. Pokiaľ nie sú v zákonnej lehote podané námietky, správny orgán schváli úvodné podklady. V súčasnosti už prebieha posledná, 4 etapa záhradkových pozemkových úprav, ktorou je vykonanie projektu pozemkových úprav. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav spolu s geometrickým plánom je podkladom pre zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností záznamom. Napokon bolo skonštatované, že uvedené námietky bolo možné riešiť len do právoplatnosti rozhodnutia o schválení úvodných podkladov. Je podstatné dôsledne rozlišovať medzi jednotlivými etapami záhradkových pozemkový úprav, v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia vydaného v určitej etape nemôžu byť preskúmané tie skutočnosti, ktoré už boli predmetom rozhodovania. S poukazom na to správny súd správnu žalobu zamietol, toto rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
19. Žalobca súdu predložil zoznam navrhovateľov správneho konania a menného zoznamu užívateľov pozemku EKN parcely č. XXXX ohľadne základnej organizácie záhradkárov Pod Dubovcov, k. ú. I. H.. Podľa tohto zoznamu príkladmo manželia G. vlastnia 67 m2 parcely XXX/XX a 12 m2 parcely XXX/XX, manželia U. vlastnia 205 m2 parcely č. XXX/XXX a 8 m2 parcely XXX/XXX. Parcely XXX/XXX o výmere 31 m2 a XXX/XXX o výmere 123 m2 užívajú všetci záhradkári ako spoločné pozemky, vrátane tých, ktorí už majú pozemky vysporiadané.
20. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, tento zákon upravuje a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.
22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č.64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok").
23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č.64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah.
24. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č.64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, výška ročného nájomného za užívanie pozemkov na základe nájomného vzťahu podľa § 3 sa určuje podľa osobitného predpisu, ak sa vlastník s nájomcom nedohodnú inak. Nájomné podľa odseku 1 je splatné do 1. apríla nasledujúceho roku.
25. Podľa § 671 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím
doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.
26. Podľa § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté. Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu. Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku. Nehnuteľnosti a stavby na účely osobitného predpisu 6) sú oprávnení hodnotiť iba znalci z odvetvia oceňovanie nehnuteľností s výnimkou lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov, ktoré sú oprávnení hodnotiť znalci z odvetvia oceňovanie lesov, a s výnimkou poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obcí neurčenej na stavbu, ktorú sú oprávnení hodnotiť znalci z odboru poľnohospodárstvo.
27. Príloha č. 3 citovanej vyhlášky určuje postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb, súčasťou tejto prílohy je aj postup pre výpočet hodnoty nájmu za pozemok.
28. Právne vzťahy pri užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách upravuje zákon č. 64/1997 Z. z.. Poľnohospodárske využívanie pozemkov v záhradkových osadách je dôsledkom predovšetkým historického vývoja riešenia otázok súvisiacich s vlastníctvom k pôde, najmä oddelenie vlastníckeho a užívacieho práva vlastníkov pozemkov. Z obdobia socializmu sa zachoval pomerne komplikovaný právny režim záhradkových osád, ktoré boli zriaďované na pôde odovzdanej zložkám Slovenského zväzu záhradkárov do nájmu a na takýchto pozemkoch si zriadili záhradkári chaty, vodovody, prístupové cesty a investovali do pôdy, niekedy výsadbou a vlastnou prácou. Vlastníctvo k týmto pozemkom zostalo pôvodným vlastníkom a zákon o pôde osud pozemkov neriešil, pričom užívanie záhradkármi ponechal. Vznikali tak početné spory o uvoľnenie týchto pozemkov. Tieto otázky rieši až zákon č. 64/1997 Z. z., ktorý upravuje novým spôsobom režim užívania pôdy a určuje režim aj nájomného vzťahu, ale hlavne postup okresných úradov, vlastníkov pozemkov v týchto zriadených osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v osadách a upravuje postup Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách, a to na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v týchto osadách.
29. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, je nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Dôvody uvedené v tomto odseku musia byť splnené kumulatívne, t. j. aj pri absencii čo len jedného z nich je obmedzenie vlastníckeho práva protiústavné.
30. Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, je svojou podstatou zákonnou úpravou, umožňujúcou zásah do vlastníckych práv subjektov, ktorých pozemky sú v legálnom užívaní členov záhradkárskej organizácie. Keďže sa jedná o zásah do vlastníctva, je potrebné, aby príslušné štátne inštitúcie citlivo a nediskriminačne postupovali pri úprave a zmene vlastníckych vzťahov. Je ich povinnosťou konať len v zmysle úpravy zákona, posudzovať úkony účastníkov v súlade so zmyslom a účelom danej právnej normy.
31. Za užívateľa pozemkov v zriadenej záhradkovej osade tak, ako má tento pojem na zreteli ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z., sa považuje člen záhradkárskej organizácie v legálne zriadenej záhradkovej osade.
32. Zriadenou záhradkovou osadou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským záhradkovým zväzom alebo jeho organizačnou zložkou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala právo správy alebo
práva družstevného užívania alebo právo náhradného užívania, alebo právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo iné užívacie právo.
33. V danej veci mal súd za to, že v prípade zriadenia záhradkárskej osady Pod H. ide o legálne zriadenú záhradkársku osadu na základe hospodárskej zmluvy zo dňa 12.07.1976. V evidencii nehnuteľností na evidenčnom liste č. 11 bol pre parcelu EN XXX zapísaný ako vlastník, užívateľ Čs. štát - MsNV Nová Dubnica. Tento subjekt uzavrel so Slovenským záhradkárskym zväzom uvedenú hospodársku zmluvu. Táto zmluva, vyhodnotená ako platná, bola zároveň súčasťou úvodných podkladov, na základe ktorých začalo konanie o pozemkových úpravách na vyporiadanie vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade Pod Dubovcom. Žalobca nepopísal také skutočnosti a nepredložil dôkazy, na základe ktorých by bolo možné tento fakt spochybniť. Samotné tvrdenie, že pred tým bola predmetná parcela v užívaní konkrétneho jednotného roľníckeho družstva nie je k vyhodnoteniu hospodárskej zmluvy zo dňa 12.07.1976 za neplatnú dostačujúce. Zápis v evidencii nehnuteľností je výsledkom konkrétnych procesov, napr. rozhodovania príslušného orgánu v územnom plánovaní, ktoré nie je potrebné skúmať bez konkrétnych tvrdení žalobcu, tento proces spochybňujúci. MsNV Nová Dubnica mal k spornému pozemku užívacie právo.
34. Zriadenie záhradkárskej osady bolo preukázané a žalovaní sú užívateľmi záhradok v predmetnej záhradkárskej osade. Táto skutočnosť síce nebola doložená konkrétnymi zmluvami, ale medzi stranami nebola sporná.
35. Právny vzťah medzi žalobcom žalovanými vyplýva zo zistenia, že žalobca je vlastník pozemkov, ktoré sa nachádzajú v záhradkovej osade a žalovaní tieto pozemky v žalovanom období 2014 až 2020 skutočne užívali. Nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanými bol založený zákonom č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Právna úprava v § 3, § 4 uvedeného zákona je tou skutočnosťou, z ktorej vznikol žalovaným záväzok platiť žalobcovi nájomné. Uvedená právna úprava neumožňuje osobitne prihliadnuť na zveľaďovanie pôdy záhradkármi. Stranám tohto záväzkového vzťahu dáva možnosť dohodnúť nájomné, k čomu medzi stranami sporu nedošlo. Ak teda sú splnené podmienky, že pozemok je začlenený do záhradkárskej osady, je užívaný členom záhradkárskej organizácie a nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi vlastníkom a užívateľom pozemku, vzniká nájomný vzťah podľa Zákona 64/1997 Z. z.. Z ustanovenia § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsoby jej užívania. Táto všeobecná úprava sa uplatní vtedy, ak osobitné predpisy neustanovujú niečo iné. Takou osobitnou úpravou je Zákon číslo 64/1997 Z. z. a výšku nájomného za užívanie pozemku na základe takto vzniknutého nájomného vzťahu upravuje § 4 uvedeného zákona.
36. Otázka riešenia vzťahov medzi vlastníkmi týchto pozemkov ako aj užívateľmi pozemkov bola riešená napr. rozsudkom ESĽP a následne došlo k zmene zákona č. 64/1997 Z. z. a to zákonom č. 57/2011 Z. z. najmä v časti náhrad, kedy zákon presne upravuje výšku nájomného, a teda, keďže výška je upravená zákonom, (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z.) nemožno ju stanovovať na základe prípadnej úvahy súdu.
37. Civilné sporové konanie je konaním kontradiktórnym, v zmysle ktorého sporové strany majú povinnosti jednak tvrdenia, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností, pre ktoré svoje právo uplatňujú, ako aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť alebo navrhnúť vykonanie dôkazov, ktoré ich tvrdenia preukazujú. Žalobca si splnil povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú povinnosť, keď preukázal svoje vlastnícke právo k parcele užívanej žalovanými, nebola však splnená dôkazná povinnosť ohľadom preukázania dôvodnosti uplatnenej výšky nájomného, najmä z pohľadu toho, že žalovaní s uplatnenou výškou nájomného nesúhlasili. Žalobca nepredložil vyčíslenie nájomného na základe znaleckého posudku tak ako to predpokladá § 4 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách. Súd tak nemal možnosť oprávnenosť žiadaného nájomného posúdiť, preto bola žaloba zamietnutá. Nebolo sporné, že nájomné zmluvy medzi žalobcom a žalovanými neboli uzavreté a pokiaľ právna úprava v prípade sporu o výške nájomného odkazuje na stanovenie nájomného podľa osobitného predpisu, súd musí vychádzať z takto stanoveného nájomného.
38. Absencia znaleckého posudku na výšku nájomného bola podstatná pre rozhodnutie vo veci. Pre úplnosť je potrebné dodať, že zrejme nebol presne určený rozsah užívania pozemkov jednotlivými
žalovanými. V prípade užívania záhradky manželmi nevyplýva z predloženého zoznamu, že jeden z manželov užíva 67 m2 a druhý 12 m2 (manželia G.), ale obaja užívajú 67 m2 ako záhradu a obaja užívajú 12 m2 ako zastavanú plochu. Toto platí aj pre ostatných žalovaných ako manželov. Rovnako nebolo určitým spôsobom zohľadnené, akú presne časť užívaných pozemkov jednotlivými žalovanými predstavuje plocha, užívaná všetkými záhradkármi (spoločný chodník), žalobca určil len spoločné pozemky v rozsahu 60 m2.
39. Pokiaľ ide o námietky žalovaných je potrebné uviesť, že nie je žiadny dôvod, aby žalobca žaloval všetkých záhradkárov. Nebola dôvodná ani námietka nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická a právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V preskúmavanej veci bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať, že strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzoval žalobou uplatnený nárok, toto preukázané bolo nesporným vlastníctvom sporného pozemku žalobcom a nesporným užívaním tohto pozemku žalovanými ako záhradkármi. K aktívnej legitimácii pre uplatnenie práva na nájomné podľa zák. č. 64/1997 Z. z. sú podstatné ustanovenia § 3, § 4 a § 5, ktoré určujú, kto je v rámci nájomného vzťahu, ktorý vznikol na základe zákona oprávneným nájomcom. Podľa týchto zákonných ustanovení je oprávneným dožadovať sa nájomného od užívateľa pozemku jeho vlastník.
40. Podľa § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
41. Namietané premlčania časti nároku tiež nebolo dôvodné. Splatnosť namietaného nájomného za rok 2014 bola ku dňu 01.04.2015 a žaloba bola súdu doručená žalobcami dňa 07.02.2018, teda pred uplynutím trojročnej zákonnej premlčacej lehoty.
42. Súd vyhovel žalobe iba v časti nároku proti žalovanej v 6/ rade pretože žalobca voči nej uplatnil zaplatenie 31,02 eur a s úhradou tejto sumy žalovaná v 6/ rade súhlasila.
43. Podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. Žalobca si v spore uplatnil dva nároky, vypratanie pozemku a úhradu nezaplateného nájomného. V časti prvého nároku žalobca zavinil zastavenie konania čiastočným späťvzatím žaloby. V časti druhého nároku súd žalobu zamietol. Preto s výnimkou žalovanej v 6/ rade mali ostatní žalovaní právo na náhradu trov konania v rozsahu celkom 100 %. Právo na náhradu trov konania súd priznal iba žalovaným v 1/, 4/, 5/, 7/, 8/, 10/, 11/, 16/, 17/, 18/, 20/ a 21/ rade, pretože títo si náhradu trov konania uplatnili. Ostatní žalovaní v 2/, 3/, 13a/, 13b/, 13c/, 14/, 15/, 19b/ a 19c/ rade náhradu trov konania nežiadali, preto im ju súd nepriznal. Žalovaná v 6/ rade bola neúspešná v nároku na peňažné plnenie (50 %) a v nároku na vypratanie (50 %) žalobca zavinil zastavenie konania. Preto vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 6/ rade súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Pokiaľ si žalovaná 6/ nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.