Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: SPP- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739 proti žalovanej: V. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., O. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 22, o zaplatenie 30.737,91 eur s príslušenstvom, takto rozhodol

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 25.01.2017 žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 30.737,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30.737,91 eur od 09.04.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalobca ako držiteľ oprávnenia na distribúciu plynu je prevádzkovateľom distribučnej siete plynovodov na vymedzenom území SR a že povinnosti oprávnenia žalobcu sú zakotvené najmä v o energetike. Žalobou si žalobca uplatňuje náhradu škody, ktorá bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu podľa a o energetike, t.j. odberom plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu a zároveň odberom plynu meraným určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to za obdobie od 22.03.2014 do 29.01.2015. Žalobca poukázal na to, že nie je dodávateľom zemného plynu (dodávateľ zemného plynu uzatvára s odberateľom zmluvu o dodávke zemného plynu), ale nárok na náhradu škody si uplatňuje s poukazom na o energetike, to znamená, že ide o osobitný druh zodpovednosti za škodu upravený v tomto zákone. Žalobca k odberu zemného plynu bez zmluvy o jeho dodávke uviedol: zmluva, na základe ktorej sa nakupoval plyn do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na XX.XX.XXXX., D. A., bola ukončená ku dňu 21.03.2014. Táto nehnuteľnosť bola súčasne odberným miestom. Ku dňu 21.03.2014 nastala účtovná demontáž, čoho dôkazom je e-mail zamestnanca dodávateľa zemného plynu, z ktorého vyplýva dátum ukončenia plynu, množstvo plynu a množstvo plynu vyúčtované z titulu ukončenej zmluvy a Zobrazenie demontáž 1100156843, ide o výstup zo systému žalobcu, z ktorého je zrejmé, že dodávateľ SPP Obchod požiadal o demontáž z dôvodu jednostranného odstúpenia od zmluvy. Žalobca na základe požiadavky dodávateľa zemného plynu o ukončení dodávky zemného plynu zaslanej žalobcovi dňa 20.03.2014 sa pokúsil vykonať na odbernom mieste dňa 01.04.2014 demontáž plynomera - určeného meradla , čo vyplýva z listiny Zmena demontáž 1100111626 a Montážny list zo dňa 01.04.2014. Vzhľadom na to, že plynomer bol verejne nedostupný, plynomer sa nachádzal v uzamknutej budove

- plynomerni a nikto v nehnuteľnosti v tom čase nebol prítomný, aby plynomer za účelom demontáže sprístupnil, fyzická demontáž plynomeru sa nevykonala. Táto skutočnosť je preukázaná listinou -

Zobrazenie demontáž 1100156843, ide o výstup zo systému žalobcu, z ktorého vyplýva informácia, že odberateľ bol neprítomný, telefón nedostupný. Vzhľadom na to, že sa nepodarila dňa 01.04.2014 fyzická demontáž plynomeru, následne dňa 15.04.2014 bola na adresu odberného miesta zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu, ktorá sa vrátila žalobcovi dňa 16.05.2014 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Keďže sa fyzická demontáž neuskutočnila, ku dňu 21.03.2014 nastala účtovná demontáž plynomeru a dodávateľ vyúčtoval vyúčtovacou faktúrou ku dňu 21.03.2014 stav 12.512 m3, t. j. s takýmto stavom bola ukončená zmluva, čo vyplýva z e-mailu zamestnanca dodávateľa zo dňa 23.01.2017. Od 22.03.2014 neboli z dôvodu ukončenej zmluvy platené preddavkové platby, prípadný odber plynu po ukončení zmluvy dodávateľ nefakturoval z dôvodu neexistujúcej zmluvy o dodávke plynu. Skutočnosť ale, že na odbernom mieste je namontovaný plynomer, neznamená, že môže dochádzať k odberu zemného plynu bez zmluvy o jeho dodávke, k oprávnenému odberu zemného plynu môže dochádzať len s platnou zmluvou o dodávke zemného plynu. Ak je na odbernom mieste namontovaný plynomer, ale na odber plynu nie je uzavretá zmluva, je zakázané odoberať plyn, pretože dochádza k neoprávnenému odberu a za takto odobratý plyn nie je zaplatené. Dňa 29.01.2015 sa žalobca pokúsil opätovne pokúsil vykonať demontáž plynomeru z dôvodu, že na danom odbernom mieste nebola uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu. Demontáž plynomeru nebola p.XX.XX.XXXX P. umožnená, zamestnanec žalobcu odčítal stav na plynomeri a zároveň nadobudol podozrenie, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - overovacia značka je poškodená. Zamestnanec zhotovil fotodokumentáciu daného miesta. W. 02.02.2015 došlo k uzavretiu zmluvy o dodávke zemného plynu na odber plynu do daného odberného miesta s tým, že odberateľkou sa stala žalovaná. Dňa 06.02.2015 bolo žalobcovi umožnené vykonať výmenu plynomera s tým, že došlo k demontáži pôvodného plynomera a k montáži nového plynomera. Zamestnanec, ktorý vykonal demontáž plynomeru z dôvodu, že dňa 29.01.2015 vzniklo podozrenie na porušenie zabezpečovacej značky, následne zdemontovaný plynomer zaslal na posúdenie znalcovi za účelom odborného posúdenia stavu overovacej/ zabezpečovacej značky. Žalobca k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii uviedol: znalecký posudok č. 113/PL-2015 zo dňa 27.02.2015 vypracoval znalec Ing. Peter Leška, znalec v odvetví Mechanoskopia, ktorý v posudku konštatoval, že plomba osadená v kryte číselníka je predelená, kryt číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby, spodná časť plomby je zdeformovaná, na povrchu deliacej roviny plomby zistil prítomnosť zaschnutej priehľadnej pravdepodobne lepiacej hmoty. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená, predelená a zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Žalobca má za to, že na účely tohto konania postačuje preukázať, že dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poukázal na zákona o metrológii, podľa ktorého platnosť overenia určeného meradla (plynomeru) zaniká, ak bola poškodená, odstránená, pozmenená alebo zrušená jeho overovacia značka. Po zániku platnosti overenia tak nie je možné určiť množstvo odobraného plynu na základe spotreby indikovanej na počítadle určeného meradla. Po zániku úradného overenia meradla nie je meradlo spôsobilým meradlom na účely fakturácie spotreby plynu. Žalobca v žalobe tvrdil, že má aktívnu vecnú legitimáciu v spore s poukazom na to, že subjektom oprávneným uplatniť si nárok na náhradu škody podľa zákona o energetike je dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ zásobníka, ak im škoda vznikla. Ak dochádzalo k odberu plynu bez zmluvy o jeho dodávke a meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide o neoprávnený odber. V období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, dodávateľ do predmetného odberného miesta žalovaného dodal 0 m3 svojho plynu, lebo na dodávku plynu do tohto odberného miesta nemal uzavretú zmluvu o dodávke plynu, čo vyplýva z e-mailu zamestnanca dodávateľa zo dňa 23.01.2017. Keďže však plyn do odberného miesta žalovanej bol odoberaný a zároveň sa nejednalo o plyn patriaci dodávateľovi (dodal 0 m3), plyn, ktorý žalovaná odoberala v rozhodnom období, patril žalobcovi a teda žalobcovi vznikla neoprávneným odberom škoda a je tak aktívne legitimovaný na uplatnenie si jej náhrady. V rozhodnom období 22.03.2014 až 29.01.2015 bol do odberného miesta odoberaný plyn (prevádzka kaviareň Z. otvorená, stav na počítadlo plynomera bol vyšší ako pri ukončení zmluvy, neumožnenie demontáže plynomeru, ktorou by sa znemožnil odber plynu a následné uzavretie zmluvy o dodávke plynu) v rozpore s právom, a to plyn patriaci žalobcovi, pričom išlo o plyn neurčitého množstva, za ktorý nebolo zaplatené. Samotná škoda spočíva v hodnote neoprávnene odobratého množstva zemného plynu ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musel vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom plynu a ktoré by mu v prípade, ak by k neoprávnenému odberu nedošlo, nevznikli. K uplatnenej výške škody žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že meradlo demontované na odbernom mieste žalovanej nemalo platné overenie, nemohli byť údaje takéhoto meradla použité na určenie množstva neoprávnene

odobratého plynu a na výpočet výšky skutočnej škody (stav spotreby na počítadle meradla mohol byť ovplyvňovaný zásahom do počítadla, ktorý porušenie plomby umožňovalo), to znamená, že žalobca nemohol skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto bolo nutné v súlade s § 82 ods. 3 zákona o energetike postupovať podľa § 1 ods. 1 vyhlášky. Žalobca si uplatňuje náhradu škody za obdobie od nadobudnutia podozrenia na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda 29.01.2015 spätne k dátumu ukončenia zmluvy - 22.03.2014. Žalovanú výšku škody žalobca vyčíslil spôsobom stanoveným vyhláškou a odkázal na prílohu - výpočet škody. Súčasťou škody sú i náklady žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 277,93 eur, ktorá pozostáva zo sumy 131,20 eur - predstavuje priemerné náklady na túto činnosť a zo sumy za overenie plynomeru a opravu plynomeru vyplývajúce z cenníka externých služieb. K pasívnej vecnej legitimácii žalovanej žalobca uviedol, že zákon o energetike definuje odberateľa ako osobu, ktorá nakupuje plyn pre účely vlastnej spotreby alebo ďalšieho predaja. Na prípady neoprávnených odberov plynu, ku ktorým dochádza bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, je potrebné aplikovať extenzívny výklad pojmu odberateľ a v prípade takýchto neoprávnených odberov plynu za osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v prvom rade treba označiť vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo. Vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej bol odoberaný plyn bez zmluvy a meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je žalovaná. Žalovaná z pozície vlastníka zodpovedala za danú nehnuteľnosť a ako vlastník ju mohla užívať priamo alebo nepriamo takým spôsobom, že ako vlastník umožnil jej užívanie inej osobe/osobám. S vlastníctvom nehnuteľnosti sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti svoje nehnuteľnosti kontrolovať, či jej užívaním nevzniká škoda inému subjektu. Ak vlastník umožní užívať nehnuteľnosť inej osobe, napr. na základe nájomnej zmluvy, je nájomca povinný zabezpečiť si dodávku energií, napr. aj plynu, a teda aj uzavrieť zmluvu o dodávke zemného plynu a túto povinnosť nesplnil a v dôsledku jej nesplnenie vznikla tretej osobe škoda, napr. odberom plynu bez zmluvy, t. j. škoda v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti, je vlastník povinný škodu uhradiť a následne si regresne uplatniť jej náhradu u nájomcu, ktorý si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť. Vlastník je povinný znášať následky toho, že umožnil užívať nehnuteľnosť spôsobom, ktorým vzniká inému subjektu škoda. V období neoprávneného odberu zemného plynu bola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žalovaná, ktorá z pozície vlastníka zodpovedala za danú nehnuteľnosť. Žalovaná sa navyše stala na danom odbernom mieste dňa 02.02.2015 odberateľkou, t. j. uzavrela zmluvu na dodávku zemného plynu. Žalobca ďalej uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu - odberom meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a odberom bez platnej zmluvy, je osobitným typom zodpovednosti za škodu, pri ktorom sa uplatňuje princíp objektívnej zodpovednosti. Žalobca netvrdí, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii spôsobila žalovaná alebo akákoľvek iná osoba na podnet žalovanej, no skutočnosť týkajúca sa identity osoby, ktorá zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušila, nie je potrebné preukazovať. Žalobca dňa 25.03.2015 vyúčtoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v žalovanej výške a to vyúčtovaním č. 90000194944 s dátumom splatnosti 08.04.2015. Žalovaná ani časť pohľadávky žalobcu neuhradila a je v omeškaní so zaplatením tejto pohľadávky od 09.04.2015.

2. Vo veci bol dňa 10.03.2017 vydaný platobný rozkaz č. k. -51, proti ktorého podala žalovaná včas odpor s odôvodnením. V odpore žalovaná uviedla viacero dôvodov jej nesúhlasu so žalobou. Žalovaná namietla svoju vecnú pasívnu legitimáciu. Namietla, že žalobca sa nevysporiadal s otázkou, s kým mal uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu do predmetného odberného miesta, kedy došlo k zrušeniu tejto zmluvy, prečo nedošlo k demontáži meradla po zrušení zmluvy, kedy došlo k reálnej demontáži plynomeru. Poukázala na to, že v čase 15.04.2014, teda v čase doručovania výzvy spoločnosti Casanegra s.r.o. táto spoločnosť fungovala, prevádzkovala reštauračné zariadenie, že plynomer nachádzajúci sa v objekte v čase otváracích hodín bol prístupný, žalobca nepreukázal, či požiadal žalovanú o súčinnosť a zaslal jej na jej adresu výzvu na umožnenie demontáže meradla. Ukončenie odberu plynu sa dozvedela žalovaná až po demontáži plynomeru v januári 2015. Po administratívnom zrušení zmluvy ďalej pokračovala spoločnosť Casanegra s.r.o. v odbere plynu, tá vykonávala v objekte pohostinskú činnosť. Žalovaná sa tiež bránila, že v danom čase pokusu vykonať na predmetnom odbernom mieste demontáž plynomeru 01.04.2014, bola prevádzka otvorená, fungovala ešte v roku 2015, plynomer sa nenachádzal v uzavretej plynomerni, bol k nemu voľný prístup pre každého. Daný plynomer je na danom mieste desiatky rokov, je ťažko určiť páchateľa, ktorý manipuloval s plynomerom, pričom sa nedá vylúčiť ani manipulácia so strany zamestnanca žalobcu. Ak by bol žalobca v apríli 2014 oznámil žalovanej, že končí dodávku plynu firme Casanegra s.r.o. a nečakal by 9

mesiacov, nebolo by k žiadnemu problému došlo. Má za to, že zlyhal vnútropodnikový systém žalobcu, pretože po 01.04.2014, kedy žalobca vykonal nedôveryhodný pokus o odmontovanie plynomera, vzniklo 9 mesačné obdobie, počas ktorého žalobca sa nijako nepokúsil tento problém vyriešiť. Údaje o odbere plynu bolo možné zistiť z meradla, keď podľa znalca meradlo a kryt neboli poškodené, a preto výpočet a náhrada škody, ktorú si žalobca uplatňuje, je nesprávny. Žalobca nemôže vyvodzovať zodpovednosť voči žalovanej, nakoľko sám zanedbal svoje povinnosti a umožnil spoločnosti Casanegra s.r.o. odoberať plyn aj po ukončení zmluvy o odbere plynu. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Žalobca reagoval na obranu žalovanej písomne podaním zo dňa 20.4.2017 takto: v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, t. j. od 22.03.2014 až 29.01.2015, nebola na odber plynu uzavretá zmluva o jeho dodávke a zároveň plyn bol odoberaný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na nárok, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní, nemá vplyv skutočnosť, kedy demontoval plynomer. Ak by sa žalobcovi podarilo plynomer zdemontovať napr. mesiac po ukončení zmluvy a tento by vykazoval znaky porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a žalobcovi by vznikla škoda, nárok by si žalobca uplatňoval tiež od vlastníka nehnuteľnosti. Má za to, že žalobca urobil dostatočné úkony za účelom demontáže plynomeru a zamestnanci postupovali v súlade s internými postupmi žalobcu, keď dňa 20.03.2014 žalobca dostal požiadavku od dodávateľa plynu na ukončenie dodávky, keď dňa 01.04.2014 sa zamestnanec žalobcu pokúsil na pozícii technik MaT demontovať plynomer, ten nezdemontoval z dôvodu, že odberateľ bol neprítomný a odberateľ bol nedostupný. O tejto skutočnosti vyhotovil montážny list. Dňa 15.04.2014 bola na dané odberné miesto zaslaná výzva na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu. Dňa 09.07.2014 bola vec postúpená na vybavenie zamestnancovi na pozícii kontrolór neoprávnených odberov - M. S.. Ten uviedol, že prípad dostal 09.07.2014, kedy mu p. C. poslala zoznam výziev z daného obdobia, ktoré boli poslané 15.04.2014 odberateľom, dňa 05.09.2014 o 10.00 hodiny zamestnanec žalobcu M. S. bol na danom odbernom miesto - toto bolo nedobytné, čo žalobca preukazuje výpisom z GPS služobného vozidla zamestnanca a e-mailom zamestnanca zo dňa 12.04.2017, v ktorom sa uvádza: 05.09.2014 o 10.00 nedobytné , 28.01.2015 11:10 nedobytné, ale išiel som sa opýtať do kaviarne a tam mi dali kontakt na p. P. st. a dohodli sme termín kontroly- demontáže na 29.01.2015 lebo obsluha nemala kľúče od tej budovy. Dňa 28.01.2015 bol zamestnanec R. na odbernom mieste a toto bolo opäť nedobytné, v kaviarni dostal kontakt na p. P., ktorého kontaktoval a dohodol sa s ním, že mu dňa 29.01.2015 umožní prístup k plynomeru. Dňa 29.01.2015 umožnil p. P. zamestnancovi P. prístup k plynomeru, ale neumožnil mu tento demontovať z dôvodu, že dôjde k uzavretiu novej zmluvy. Zamestnanec si všimol poškodenie plomby na plynomeri, čo aj zdokumentoval a z tohto dôvodu prišiel dotknutý plynomer dňa 06.02.2015 demontovať a namontovať nový plynomer a o tejto výmene vyhotovil zápis a montážny list, ktoré boli priložené k žalobe. Novú zmluvu na dodávku plynu uzavrela vlastníčka nehnuteľnosti - žalovaná dňa 02.02.2015. Žalobca usudzuje, že tak urobila na základe informácie od p. XX.XX.XXXX , ktorý výmenu plynomera umožnil a ktorý bol v tom čase jedným spoločníkom a konateľom spoločnosti Casanegra s.r.o. Návštevu odberného miesta dňa 29.01.2015 preukazujú fotky vyhotovené v daný deň - fotky plynových kotlov a plynomera. Zamestnanec X v e- mailovej správe zo dňa 12.04.2017 uvádza: plynomer sa nachádzal v samostatnej budove vzadu vo dvore, dvere boli uzamknuté, osobne ich odomykal p.A.U.- senior, budova nebola prístupná z ulice, jedine odzadu viedla trávnatá cestička do objektu, kde sa žiadna brána nenachádzala. O tej som sa dozvedel až pri osobnom kontakte s p. P., nakoľko je zašitá a nenápadná, plynové kotle sa nachádzali v tej osamotenej budove spolu s plynomerom, v prevádzke na reštauráciu sa nachádzali plynové spotrebiče na varenie, ale tie boli na iné meradlo, ktoré už bolo demontované predtým, ktoré sa nachádzalo na fasáde hlavnej budovy, prístupné z iného dvora, v kaviarni, ktorá bola v prevádzke sa nenachádzali žiadne plynové spotrebiče a že vraj ani v byte sa žiadne nenachádzali, celý objekt sa len vykuroval. Podľa žalobcu vyššie uvedené preukazuje, že žalobca sa snažil uskutočniť demontáž a to fyzickou návštevou daného miesta niekoľko krát ako aj zaslaním písomnej výzvy, teda bol aktívny, pokiaľ ide o jeho splnenie povinnosti demontovať plynomer. Vzhľadom na tvrdenie zamestnanca M. S., tvrdenie žalovanej, že plynomer sa nenachádzal v uzamknutej budove a bol k nemu voľný prístup, nie je pravdivé. Dodal, že od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať vzhľadom na počet odberných miest a počet plynomerov, aby navštevoval z titulu ukončenej zmluvy o dodávke plynu a potreby vykonania demontáže plynomeru dotknuté odberné miesta každý deň a pokúšal sa každý deň plynomer demontovať. Možno však oprávnene požadovať, aby nedochádzalo k odberu plynu, ak na jeho dodávku nie je uzavretá zmluva. To, že je na danom mieste namontovaný plynomer, neznamená automaticky, že možno plyn odoberať. Na oprávnený odber plynu je nutné mať uzavretú zmluvu a odobratý plyn platiť. Žalobca doplnil, že ak by sa mu podarilo plynomer zdemontovať skôr a v čase demontáže by stav na počítadle plynomera bol vyšší ako pri ukončení zmluvy

a plynomer by nevykazoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, uplatňoval by si od žalovanej ako vlastníčky nehnuteľnosti nárok na náhradu škody, na výpočet ktorej by použil údaje určené meradlom - reálne spotrebované kubíky plynu. Skutočnosť, že na danom odbernom mieste sa nachádza plynomer neznamená, že je možné plyn odoberať a za takto odoberaný plyn neplatiť. Ak na odber plynu neexistuje zmluva, je zakázané plyn odoberať, skutočnosť, že plynomer nie je zdemontovaný, neoprávňuje k odberu plynu bez zmluvy. K ďalšej obrane žalovanej, že sa žalobca nevysporiadal s otázkou, s kým mal uzavretú zmluvu, žalobca reagoval takto: žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, neuzatvára zmluvy o dodávke zemného plynu. Žalobca dostal požiadavku na demontáž plynomeru na predmetné odberné miesto od dodávateľa spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a.s. a dôvodom bolo jednostranné odstúpenie od zmluvy (k tomuto dodávateľ pristupuje v prípade, ak si odberateľ neplní peňažné záväzky voči dodávateľovi z titulu zmluvy o dodávke plynu), po ukončení zmluvy na danom odbernom mieste neexistuje odberateľ v zmysle legálnej definície a ide o odberné miesto bez odberateľa. K obrane žalovanej k jej nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vlastníka nehnuteľnosti žalobca doplnil: práve vzťahy týkajúce sa odberu plynu sú upravené osobitným zákonom, ktorým je zákon o energetike, ktorý je vo vzťahu k normou špeciálnou a ktorý obsahuje aj úpravu náhradu škody za neoprávnený odber plynu. Z tohto zákona, z a podľa zákona o energetike vyplýva subjekt, ktorý je povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla neoprávneným odberom plynu a takouto osobou je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn. Za takúto osobu zodpovednú za takúto škodu treba označiť v prvom rade vlastníka nehnuteľnosti, do ktorej bol neoprávnený plyn odoberaný. Žalobca nevykonal vo vzťahu k žalovanej žiadne kroky, pokiaľ ide o výzvu na umožnenie demontáže, lebo postupoval v súlade s internými postupmi a zaslal výzvu na adresu odberného miesta na meno posledného odberateľa. K obrane žalovanej ohľadom výpočtu škody žalobca uviedol, že pre výpočet škody bola aplikovaná vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Údaje určeného meradla neboli použité na výpočet škody z dôvodu, že porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bol možný prístup k počítadlu plynomeru.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu reagovala písomne podaním zo dňa 19.05.2017 takto: na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky, teda príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Ustanovenia o náhrade škody sú obsiahnuté nielen v Občianskom, ale i v . Zodpovednosť za škodu nemôže byť presunutá na vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza nájomca, ktorý je odberateľom plynu, pričom v danom období odberateľom plynu bola spoločnosť Casanegra s.r.o..

5. Na vyjadrenie žalovanej žalobca reagoval písomne podaním zo dňa 5.2.2018 takto: nárok žalobcu má byť posúdený podľa zákona o energetike a žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje podľa ustanovení zákona o energetike. Zákon o energetike v § 82 ods. 1 špecifikuje typy neoprávnených odberov zemného plynu, t. j. špecifikuje protiprávne konanie, ktorým je odber plynu takým spôsobom, ktorý je v zákone o energetike označený za neoprávnený. Neoprávneným odberom je podľa § 81 ods. 1 písm. a) odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke zemného plynu a zároveň podľa § 81 ods. 1 písm. d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca preukázal, že v čase od 22.03.2014 až 29.01.2015 nebola uzavretá o dodávke zemného plynu zmluva na odber zemného plynu do nehnuteľnosti, ktorej vlastníčkou je žalovaná. Dodávateľ SPP a.s. ukončil zmluvu o dodávke plynu do odberného miesta jednostranným odstúpením. Vzhľadom na to, že odstúpenie od zmluvy nebolo prevzaté v odbernej lehote, došlo k fikcii doručenia a k ukončeniu zmluvného vzťahu v súlade s obchodnými podmienkami dodávateľa platnými a účinnými od 01.01.2014 (písomnosť sa považuje za doručenú druhej strane aj vtedy, ak zásielka nebola vyzdvihnutá v určenej odbernej lehote, zásielka sa považuje za doručenú 7. deň od jej uloženia), keďže zásielka bola uložená na pošte dňa 14.03.2014, dňa 21.03.2014 sa považovala za doručenú a týmto dňom došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu. Z titulu ukončenej zmluvy bola vystavená dňa 09.04.2014 spoločnosťou SPP a.s. vyúčtovacia faktúra č. 7414845781 s nedoplatkom 8.190,52 eur, ktorý bol zo strany dodávateľa vymáhaný súdnou cestou. Dodávateľ SPP a.s. nedodával po ukončení zmluvy do nehnuteľnosti žalovanej plyn. V predmetnom období v danej nehnuteľnosti nebola uzavretá zmluva o dodávke plynu ani so žiadnym iným dodávateľom zemného plynu, ktorý pôsobí na území SR. Pokiaľ bol odoberaný plyn v predmetnom období, tento plyn nepatril dodávateľovi ale žalobcovi a za takto odobratý plyn nebolo zaplatené. V súvislosti s odberom plynu meradlom, v ktorom bolo porušené zabezpečenie neoprávnenej manipulácii doplnil, že plynomer, cez ktorý bol plyn do nehnuteľnosti žalovanej odoberaný bez zmluvy o jeho dodávke,

mal porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo vyplýva z predloženého znaleckého posudku. Zákonodarca upravil jednu zo skutkových podstát neoprávneného odberu tak, že meradlom, na ktorom bola porušená plomba, sa bez ďalšieho považuje za neoprávnený odber a teda nie je potrebné preukazovať, kto porušenie alebo poškodenie plomby spôsobil ani to, či bolo zasahované do počítadla plynomeru. K obrane žalovanej k spôsobu výpočtu škody doplnil, že spôsob výpočtu výšky škody v zmysle vyhlášky je nastavený tak, že nepredpokladá to, čo nie je spotrebičom možné spotrebovať. Vyhláška neustanovuje, že sa má pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu použiť, napr. hodnota predstavujúca dvojnásobok maximálneho možného príkonu spotrebiča alebo nestanovuje napr. 36 - hodinovú dennú prevádzku, t. j. niečo, čo reálne nie je možné, zároveň však výpočet nemôže byť nastavený na úrovni priemernej spotreby odberateľa, nakoľko by tak došlo k popretiu preventívnej funkcie takejto právnej úpravy. Pokiaľ by odberateľ, ktorému zistili neoprávnený odber, bol povinný zaplatiť len priemernú spotrebu za predchádzajúce obdobie, neodrádzalo by to odberateľov od odberu plynu takýmto spôsobom. Teda zákonná úprava, kde zákon o energetike odkazuje na použitie vyhlášky pri určení výšky škody pri neoprávnených odberoch sleduje legitímny cieľ ochrany práv poškodeného a verejný záujem na stabilite distribučnej siete. K pasívnej vecnej legitimácii žalovanej dodal, že za osobu zodpovednú za neoprávnený odber treba označiť v prvom rade vlastníka nehnuteľnosti, do ktorej bol neoprávnene plyn odoberaný. K obrane žalovanej ohľadom zavinenia žalobca doplnil, že zavinenie nie je potrebné preukazovať, lebo zodpovednosť za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii ako aj za odber plynu bez zmluvy o jeho dodávke, je objektívna. Dodal, že nesúhlasí s konštatovaním žalovanej, že zodpovednosť nemôže byť prenesená na majiteľa nehnuteľnosti v ktorej sa nájomca nachádza, že kontrola zo strany majiteľa je prakticky nemožná, že kľúče od prenajatých priestorov má nájomca, a to s poukazom na to, že s vlastníctvom sú spojené nielen práva, ale aj povinnosti, že vlastníctvo zaväzuje a že vlastník má právo aj povinnosť nehnuteľnosť skontrolovať. Tvrdenie žalovanej, že Casanegra s.r.o. nevedela o ukončení zmluvy, sú pre účely tohto konanie irelevantné a navyše účelové, keď podľa vyjadrenia spoločnosti SPP a.s. (e- mail zo dňa 05.02.2008) vyplýva, že z titulu ukončenia zmluvy bola vystavená vyúčtovacia faktúra zo dňa 09.04.2014 s nedoplatkom, ktorý je vymáhaný súdnou cestou. Tiež 01.04.2014 SPP a.s. evidoval osobný kontakt na zákazníckom centre Prievidza, kedy sa zákazník prišiel pýtať na možnosť obnovenia zmluvy a dodávky a na výšku pohľadávok, tiež po ukončení zmluvy neboli uhrádzané mesačné zálohové platby za odber plynu. Z týchto skutočností sa dá usudzovať, že o ukončení zmluvy mala spoločnosť Casanegra s.r.o. vedomosť. Svedčí o tom e-mail zo dňa 05.02.2018. Z vyjadrenia zamestnanca žalobcu M. S. v e-mailovej správe z 12.04.2017 vyplýva, že plynomer nebol verejne dostupný, nebol k nemu voľný prístup, teda na demontáž sa vyžadovala súčinnosť vlastníka alebo inej osoby oprávnenej sprístupniť plynomer, teda nenachádzal sa na fasáde domu, ale nachádzal sa v samostatnej budove - plynomerni, ktorá bola uzamknutá a kľúče mal p.H.a táto budova nebola prístupná z ulice, nachádzala sa vzadu vo dvore. Zamestnanec p. XX.XX.XXXXdňa 01.04.2014 sa nachádzal na danom odbernom mieste za účelom demontáže plynomeru, čo preukazuje žalobca výpisom zo služobných jázd tohto zamestnanca. Tento výpis potvrdzuje tvrdenie žalobcu. Zároveň poukázal na vyjadrenie zamestnanca p. Trču z 3.5.2017 k 01.04.2014, v ktorom je uvedené : odberateľ nedostupný, telefónne číslo nedostupné, zvonenie bez odozvy, nespomíname si, či na OM sme nechali odkaz, nebola schránka, plynomerňa sa nachádza vo dvore, keby bola prístupná, meradlo by bolo demontované, pri návšteve odberného miesta to bol opakovaný pokus. Žalobca doplnil, že v zmysle interných predpisov žalobcu Pokyny pre riešenie demontáže a montáže meradiel na odberných miestach bez zmluvy sa používa pojem nedobytný/nedostupný pre tie odberné miesta, kde plynomer nie je verejne dostupný (je dostupný po prekonaní prekážky) a zamestnancovi sa nepodarilo k nemu dostať( napr. po zazvonení/ zabúchaní neotvorili, nemožnosť nakontaktovať sa na odberateľa) . Žalobca poukázal tiež na stanovisko Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 20.03.2017.

6. Žalovaná podaním zo dňa 19.4.2018 vzniesla námietku premlčania s poukazom na to, že premlčacia doba je 2- ročná. Žalobca k vznesenej námietke premlčania a k plynutiu premlčacej doby písomným podaním zo dňa 9.5.2018 doplnil, že moment ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu nie je momentom, od ktorého môže plynúť 2- ročná premlčacia doba. S poukazom na 2- ročná premlčacia doba začne plynúť od momentu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca sa mohol dozvedieť o škode najskôr dňa 29.01.2015, kedy mu bol umožnený prístup k plynomeru. Nárok na náhradu škody si uplatnil dňa 25.01.2017 žalobou, teda v 2 ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 29.01.2017. Objektívna premlčacia doba plynie od udalosti, z ktorej škoda vznikla. Tá vzniká každým dňom odberu plynu bez zmluvy meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tu k neoprávneného odberu

zemného plynu dochádzalo od 22.03.2014 do 29.01.2015, teda 3 ročná objektívna lehota uplynula od 22.03.2017 do 29.01.2018. Žalobca tiež vysvetlil pojem účtovnej demontáže, ktorou sa rozumie, že meradlo sa fyzicky nachádza na odbernom mieste, ale v systéme nastane jeho účtovná demontáž z pohľadu ukončenej zmluvy a fakturácie pre nemožnosť jeho fyzickej demontáže. Údaje určené typovým diagramom dodávky sú údaje získané dodávateľom plynu o dodanom množstve plynu v prípadoch, keď nie je dostupný údaj o spotrebe fyzickým odčítaním stavu na plynomeri, prípady, kedy sa plynomer nenachádza na verejnom dostupnom mieste a na odčítanie stavu je potrebná súčinnosť odberateľa alebo vlastníka nehnuteľnosti, teda osoby, ktorá sprístupní plynomer. Zdôraznil, že účelom zaisťovacej plomby je zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu. Bez zabezpečovacích prvkov je prístup k číselníku príliš jednoduchý a zásah do stavu spotreby plynu prakticky neidentifikovateľný, práve preto je zákonnou povinnosťou zabezpečovať plynomery ako určené meradlá zabezpečovacími prvkami. Práve z dôvodu, aby sa žiadny odberateľ nemohol spoliehať na to, že by mu na preukázanie neoprávneného odberu plynu musel byť dokázaný zásah do číselníka meradla, zakotvil zákonodarca do zákona o energetike aj skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, v zmysle ktorej už samotný zásah do zabezpečovacích prvkov sa považuje za neoprávnený odber. To znamená, že už samotná reálna možnosť (hoci nepreukázaná) zásahu do číselníka meradla napĺňa skutkovú podstatu odberu plynu (samozrejme za splnenia predpokladu a to, že k odberu plynu takýmto meradlom dochádzalo, čo v prípade, ktorý je predmetom tohto konania, nie je sporné). Zdôraznil, že nevyhnutným sprievodným znakom porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (a následného možného zásahu do počítadla plynomera) nie je poškodenie plynomera/mechanizmu počítadla plynomera. To znamená, že do mechanizmu počítadla je možné zasiahnuť aj bez toho, aby bol pri tom poškodený plynomer alebo samotný mechanizmus počítadla. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike hovorí o odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Žalobca tiež poukázal na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline č. 227/2016 vo veci posúdenia možnej manipulácii so zabezpečovacími prvkami s počítadlom meradla typu Actaris.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom znalca L.. A. U., výsluchom svedkov M. S., U. P., listinami - rozhodnutím Q. zo dňa 30.6.2010, znaleckým posudkom č. 113/PL-2015, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. D. A., Zobrazenie demontáž 1100156843, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom a zamestnancom dodávateľa zemného plynu z 23.1.2017, listom z 20.01.2014, Cenníkom externých služieb SPP- distribúcia, a.s., Výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 6.2.2015 a jeho súčasťami, výzvou zo dňa 20.03.2015, zápisom z 29.01.2015, Montážnym listom meradla č. 1100156843, listom zo dňa 15.04.2014, doručenkou, Montážnym listom meradla č. 1200047539, zápisom zo 06.02.2015, oznamom o otváracích hodinách kaviarne Y. fotodokumentáciou plynomeru a vonkajších priestorov OM, kaviarne, výpisom z GPS služobného vozidla zamestnanca žalobcu, e-mailom zamestnanca žalobcu zo dňa 12.04.2017, výpisom z Obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti Casanegra s.r.o., listom z 10.03.2014, výpisom zo Živnostenského registra týkajúceho sa Casanegra s.r.o, oznámením SPP, a.s. zo dňa 29.1.2018, e-mailom zo dňa 05.02.2018, e-mailom zo dňa 3.5.2017, stanoviskom Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 20.03.2017, uznesením OO PZ Nitrianske Pravno z 10.11.2016 vo veci ČVS:ORP-1075/NP-PD-2015, listom SPP, a.s. zo dňa 4.6.2018 a jeho prílohami, Zmluvou o dodávke plynu spolu s dodatkom číslo 1 zo dňa 4.6.2012, dokladmi predloženými žalobcom o odpočtoch stavu predmetného plynomera, Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.5.2012, Pokynmi žalobcu pre riešenie demontáže a montáže meradiel na odberných miestach bez zmluvy účinnými od 23.11.2011, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

8. Podľa výpisu z LV č.Y.pre k.ú. XX.XX.XXXX je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. A., okrem iného aj stavieb so súpisným číslom 9 na parc. č. XX

- rodinný dom.

9. Podľa výpisu z Obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti Casanegra s.r.o. mala táto spoločnosť sídlo od 16.05.2012 do 13.07.2015 na XX.X.XXXX (t. j. aj v čase neoprávneného odberu) a v danom čase bol jediným konateľom W.. Podľa výpisu zo Živnostenského registra týkajúceho sa spoločnosti Casanegra s.r.o., táto mala prevádzkareň na adrese D. A., D. Z. X od 16.05.2012.

10. Dňa 20.5.2012 žalovaná ako prenajímateľ a Casanegra, s.r.o., ako nájomca uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bola časť domu nachádzajúceho sa na Námestí Z. č. X v D. A., a to pivnicu, prízemie a 1. poschodie za účelom podnikania s tým, že nájomca sa zaviazal prenajaté miestnosti využívať v súlade s dohodnutým účelom (kaviareň, piváreň). Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 100 eur mesačne, pričom v nájomnom nie sú zahrnuté okrem iného aj poplatky za odber plynu. Tieto poplatky (podľa zmluvy) na základe samostatných zmlúv s jednotlivými dodávateľskými organizáciami rieši nájomca.

11. SPP a.s. v liste zo dňa 29.1.2018 oznámil, že do 15.03.2010 boli na danom odbernom mieste takéto zmluvné vzťahy: do 15.03.2010 zákazník U. P., od 02.08.2011 do 04.06.2012 spoločnosť KZM s.r.o., od 05.06.2012 do 21.03.2014 Casanegra s.r.o. zmluva ukončená zo strany SPP jednostranným odstúpením od zmluvy nedodržaním zmluvne dohodnutých platových podmienok, stav meradla k 21.03.2014 12.513 m3 a od 02.02.2015 do 28.05.2015 zákazník V. P., zmluva ukončená zo strany SPP jednostranným odstúpením od zmluvy pre nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok (neplatenie) odberateľom, stav meradla k 28.05.2015 3.127 m3.

12. Dňa 04.06.2012 SPP, a.s. ako dodávateľ a Casanegra s.r.o. ako odberateľ uzatvorili zmluvu o dodávke plynu spolu s dodatkom číslo 1, predmetom ktorej bola dodávka plynu do odberného miesta Y. D. A., D.. Z. č. XX, s udanou adresou pre poštový styk: Casanegra s.r.o., XX. Nám.L., č. plynomeru 51805012 a č. OM 4100041732.

13. Listom z 10.03.2014 Slovenský plynárenský priemysel a.s. odstúpil od zmluvy o dodávke plynu na odberné miesto D. Z. XX, D. A., odberné miesto č. 4100041732 z dôvodu neuhradených faktúr po lehote splatnosti, teda z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy. V listine sa uvádza, že z dôvodov odstúpenia od zmluvy je Casanegra s.r.o. povinná sprístupniť prevádzkovateľovi distribučnej siete odberné miesto za účelom demontáže meradla.

14. Z e-mailovej správy SPP, a.s. vyplýva, že firme Casanegra bola vystavená faktúra č. 7414845781 dňa 9.4.20154 s nedoplatkom vo výške 8.190,52 eur, vymáhaného súdnou cestou a ďalej že SPP, a.s. eviduje osobný kontakt na ZC Prievidza dňa 1.4.2014 o 14.47 hod., kedy sa zákazník prišiel pýtať na možnosť obnovenia zmluvy a dodávky a taktiež aj na výšku pohľadávok.

15. Podľa oznamu o otváracích hodinách kaviarne Y. boli otváracie hodiny v tomto zariadení od pondelka do piatku od 10.30 do 22.00 hodiny, v sobotu od 14.00 hodiny do 24.00 hodiny a v nedeľu od 14.00 hodiny do 22.00 hodiny.

16. Interným predpisom žalobcu pre riešenie demontáže a montáže meradiel na OM bez zmluvy je Metodický pokyn Pokyny pre riešenie demontáže a montáže meradiel na odberných miestach bez zmluvy účinný od 23.11.2011. V súvislosti s ním žalobca uviedol, že interné postupy žalobcu nestanovujú, čo všetko má zamestnanec urobiť, aby sa dostal k plynomeru, ktorý nie je verejne prístupný. V prípade ukončenia zmluvy o dodávke plynu nie je nevyhnutným následkom demontáž plynomera. Žalobcovi zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť demontovať plynomer po ukončení zmluvy na dodávku plynu. Proces demontáže predmetného meradla prebiehal v súlade s internými postupmi žalobcu. Pre kontrolórov neoprávneného odberu vykonávajúcich fyzické kontroly odberných miest s neplatnou zmluvou nevyplývajú žiadne lehoty, časové intervaly, ktoré by mal zamestnanec žalobcu dodržiavať. Interné postupy nestanovujú, čo všetko má zamestnanec urobiť, aby sa dostal k plynomeru, ktorý nie je verejne prístupný, t. j. k takému, ku ktorému je možné sa dostať len po prekonaní prekážky. Nie je možné požadovať od zamestnancov, aby vstupovali do dvorov alebo do budov, v ktorých sa plynomer nachádza. K takýmto vstupom je potrebná súčinnosť oprávnenej osoby. V prípade ukončenia zmluvy o dodávke plynu nie je nevyhnutným následkom takéhoto úkonu demontáž plynomera, ktorý sa v nehnuteľnosti nachádza. Žalobcovi nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu povinnosť demontovať plynomer po ukončení zmluvy na dodávku plynu.

17. Listina Zobrazenie demontáž 1100156843 svedčí o tom, že dodávateľ SPP Obchod požiadal žalobcu o demontáž z dôvodu ukončenia odberu a že žalobca sa pokúsil vykonať na odbernom mieste dňa 01.04.2014 demontáž plynomera s výsledkom: „odberateľ neprítomný, telefón nedostupný. Zaslaná výzva na skončenie NO.“

18. Podľa Montážneho listu meradla č. 1100156843 k 01.04.2014 (vykonal O. H.) bol odberateľ neprítomný a telefón nedostupný. V e-maili zamestnanca žalobcu p. X.X.XXXX 3.5.2017 k jeho návšteve z 01.04.2014 je uvedené : „odberateľ nedostupný, telefónne číslo nedostupné, zvonenie bez odozvy, nespomíname si, či na OM sme nechali odkaz, nebola schránka, plynomerňa sa nachádza vo dvore, keby bola prístupná, meradlo by bolo demontované, pri návšteve odberného miesta to bol opakovaný pokus“.

19. Listom zo dňa 15.04.2014 bola spoločnosť Casanegra s.r.o. D. A. vyzvaná žalobcom na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu. Listina obsahuje výzvu, aby adresát bez zbytočného odkladu neoprávnený odber skončil. Listina podľa doručenky nebola prevzatá adresátom v odbernej lehote a žalobcovi bola vrátená späť 16.05.2014.

20. Zo zápisu z 29.01.2015 vyplýva, že odberateľ neumožnil demontáž ober zemného plynu bez platnej zmluvy, podozrenie na poškodenie overovacej značky pri dokumentácii, prítomný p. U. P., senior. Stav počítadla plynomeru bol k tomuto dňu zistený v stave 13.295 m3.

21. Podľa Montážneho listu meradla č. 1200047539 zo 06.02.2015 bola vykonaná demontáž meradla. V zápise zo 06.02.2015 zamestnanec žalobcu uviedol, že dňa 29.01.2015 zistené podozrenie na poškodenie overovacej/zabezpečovacej značky číselníka plynomeru, vykonala sa výmena meradla pracovníkmi žalobcu, plynomer v zalepenej krabici zaslaný znalcovi. Pri výmene bol prítomný p. Z. senior, plynomer bol v kotolni. Súčasne zamestnanec žalobcu vykonal fotodokumentáciu miesta, kde sa plynomer nachádzal.

22. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a zamestnancom dodávateľa zemného plynu zo dňa 23.1.2017 vyplýva, že v období od 22.03.2014 do 29.01.2015 na odbernom mieste D. Z. XX nebola uzavretá zmluva o dodávke zemného plynu, že k ukončeniu zmluvy na odber o dodávke zemného plynu došlo k 21.03.2014 so stavom 12.512 m3, že požiadavku na demontáž plynomeru z dôvodu ukončenia zmluvy zaslal žalobcovi dňa 20.03.2014, že zmluva bola ukončená s pôvodným odberateľom Casanegra s.r.o., NáDA. , X.X.XXXX že k uzavretiu zmluvy o dodávke zemného plynu do tohto odberného miesta došlo dňa 02.02.2015 a odberateľom sa stala V. P., že do daného OM bolo v období od 22.03.2014 do 29.1.2015 dodané a vyfakturované množstvo plynu 0 m3, keďže nebol dôvod a ani možnosť fakturácie, keďže v období od 21.03.2014 do 2.2.2015 na odbernom mieste nemali (SPP) uzatvorenú žiadnu zmluvu.

23. Z S. škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 6.2.2015 vyplýva, že celková výška spôsobenej škody je 30.737,91 eur pozostávajúca z hodnoty zemného plynu vyčíslenej v súlade s vyhláškou za obdobie od 22.03.2014 do 29.01.2015 v sume 30.459,98 eur a z nákladov zisťovania vo výške 277,93 eur. Suma 277,93 eur (náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním NO ) pozostáva zo sumy 131,20 eur - zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, zo sumy 40,- eur - posudok na meradlo, zo sumy 14,40 eur - overenie plynomeru G16 a zo sumy 92,33 eur - oprava plynomeru G16. Pri výpočte neoprávnene odobratého množstva zemného plynu vo výške 30,459,98 eur je uvedené , že do úvahy sa brali spotrebiče na plynové vykurovanie značky HOTERM s hodinovým príkonom 6,7 m3 za hodinu a celkovou spotrebou 20,1 m3 na hodinu pri prevádzkových hodinách od pondelka do štvrtku v rozsahu 11,5 hodín, v piatok 13,5 hodín, v sobotu 10 hodín a v nedeľu 8 hodín. Podľa vyúčtovania znalečného za predmetný znalecký posudok boli náklady na jeho podanie vo výške 40,- eur. Z listiny z 20.01.2014 vyplýva vyúčtovanie ceny za výkon: Zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu“ výške 131,20 eur - vlastné náklady.

24. V e-mailovej správe zo dňa 12.04.2017 zamestnanec žalobcu M. S. uvádza: „1. plynomer sa nachádzal v samostatnej budove vzadu vo dvore, dvere boli uzamknuté, osobne ich odomkýnal p. U. senior, budova nebola prístupná z ulice, jedine odzadu viedla trávnatá cestička do objektu, kde sa žiadna brána nenachádzala. O tej som sa dozvedel až pri osobnom kontakte s p. P., nakoľko je zašitá a nenápadná. Plynové kotle sa nachádzali v tej osamotenej budove spolu s plynomerom. V prevádzke na reštauráciu sa nachádzali plynové spotrebiče na varenie, ale tie boli na iné meradlo, ktoré už bolo demontované predtým, ktoré sa nachádzalo na fasáde hlavnej budovy, prístupné z iného dvora, v kaviarni, ktorá bola v prevádzke, sa nenachádzali žiadne plynové spotrebiče a že vraj ani v byte sa žiadne nenachádzali, celý objekt sa len vykuroval. 5.9.2014 o 10.00 nedobytné , 28.1.2015 11:10 nedobytné, ale išiel som sa opýtať do kaviarne a tam mi dali kontakt na p. P. staršieho a dohodli sme termín

kontroly- demontáže na 29.1.2015 lebo obsluha nemala kľúče od tej budovy. Prípad som dostal 9.7.2014, kedy mi p. C. poslala zoznam výziev z daného obdobia, ktoré boli poslané 15.4.2014 odberateľom. 3. 29.1.2015 som bol na odbernom mieste demontovať plynomer na dohodnutý termín, ktorý som dohodol deň predtým 28.1.2015, kedy mi v kaviarni dali kontakt na p. P., nakoľko OM bolo nedobytné, na danom OM som bol aj 5.9.2014, tiež OM nedobytné. Plynomer mi p. P. nedovolil zdemontovať (zistení poškodená plomba), že si pôjde uzatvoriť novú zmluvu, ktorú si uzatvoril a 6.2.2015 sa plynomer vymenil. 4. Pracovníci z MaT boli na danom OM len 1.4.2014, ďalšia návšteva bola už len z mojej strany a to až 5.9.2014 NDB a 28.1.2015 NDB, ale dohodnutý už termín na 29.1.2015. „

25. Znalecký posudok č. 113/PL - 2015 bol podaný a vypracovaný dňa 06.02.2015 Ing. Petrom Leškom, znalcom z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Predmetom znaleckého skúmania bolo meradlo - plynomer výrobné číslo 5180501. Znalec konštatoval, že plynomer mu bol predložený v nepoškodenom obale. Na otázku, či značka má poškodenie, znalec odpovedal takto: „plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená, predelená.“ Na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, znalec odpovedal takto: „ zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené.“ Na otázku, je overovacia/zabezpečovacia značka poškodená (lepená, predelená...)?, znalec odpovedal takto: „plomba osadená v kryte číselníka je mechanicky poškodená, predelená. Na plombe a v jej okolí som zistil prítomnosť lepiacej hmoty.“ Na otázku, je kryt/ meradlo nepoškodené?, znalec odpovedal takto: „nezistil som výrazné poškodenie krytu ako ani meradla.“ Znalecký posudok obsahuje prílohu - žiadosť žalobcu o posudok overovacej/zabezpečovacej značky zo dňa 06.02.2015.

26. Výzvou zo dňa 20.03.2015 bola žalovaná vyzvaná na úhradu žalovanej sumy.

27. Podľa stanoviska Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR z 20.03.2017 tento úrad zaujal stanovisko ohľadom straty spôsobilosti určeného meradlo zabezpečovať meranie takto: určené meradlo v zmysle zákona o metrológii musí byť zabezpečené buď overovacou značkou alebo zabezpečovacou značkou montážnika, overovacie značky, ktoré plnia funkciu zabezpečovacích značiek, sa vyhotovujú ako odtlačky vložiek do plombovacích klieští, odtlačky razidiel alebo ako samolepky. Overovacie značky môžu byť nanesené na meradle, ak sa na meradlo umiestňujú počas výroby. Platnosť overenia určeného meradla zaniká ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

28. Uznesením OO PZ Nitrianske Pravno z 10.11.2016 vo veci ČVS:ORP-1075/NP-PD-2015 bolo trestné stíhanie zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, pričom vo výroku tohto uznesenia sa uvádza skutok v súvislosti s obdobím od 22.03.2014 do 29.01.2015 (odber zemného plynu na adrese D. A., D. Z. č. XX plynomerom č. 51805012 bez platnej zmluvy o dodávke plynu, keď predošlá zmluva bola ukončená dňa 21.03.2014).

29. Z listín predložených SPP a.s. (súvisiacimi s listom zo dňa 4.6.2018) bolo zistené, že vo fakturačnom období od 19.09.2013 do 21.03.2014 bola v spoločnosti Casanegra s.r.o., so sídlom D. A., účtovaná suma 819,52 eur za spotrebu 1.817,- m3 nameraného odberu plynu, v období od 19.09.2012 do 31.12.2012 suma 89,94 eur za 487m3 nameraného odberu plynu, za obdobie od 05.06.2012 do 18.09.2012 suma 62,50 eur za 202 m3 nameraného odberu plynu, v období od 01.01.2013 do 18.09.2013 1.049,10 eur za 2.764 m3 nameraného odberu plynu. SPP, a.s. a Casanegra s.r.o. uzatvorili zmluvu o dodávke plynu dňa 04.06.2012 spolu s dodatkom číslo 1.

30. Z dokladov predložených žalobcom a z oznámenia žalobcu o odpočtoch stavu predmetného plynomera vyplýva, že cyklické odpočty sa vykonávali vždy k 18.9. príslušného roku. V období od 5.6.2012 do 21.3.2014 boli vykonané dva cyklické odpočty, a to k 18.9.2012 (reálne vykonaný odpočet) a k 18.9.2013 (reálne vykonaný odpočet), ďalej dňa 14.3.2013 (zamestnanec žalobcu sa pokúsil prerušiť dodávku plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa, prerušenie mu nebolo umožnené, ale odčítal sa stav na plynomeri), ďalej dňa 4.6.2012 - samoodpočet odberateľom, v ostatných prípadoch bol stav určený systémovým odhadom, resp. typovým diagramom dodávky vrátane stavu ku dňu ukončenia zmluvy o dodávke plynu - 22.3.2014. Cyklické odpočty nevykonávajú zamestnanci žalobcu, ale zamestnanci zazmluvnenej spoločnosti Index Nosluš. Predložené doklady potvrdzujú údaje uvádzané žalobcom.

31. Žalobca doplnil: podľa interného predpisu, interných pravidiel žalobcu je postup pri ukončení zmluvného vzťahu nasledovný: zamestnanec žalobcu sa fyzicky pokúsi o demontáž plynomeru. Ak sa to nepodarí, posielajú sa výzvy poslednému odberateľovi evidovanému na danom odbernom mieste a ak niet odozvy na takéto výzvy, postupuje sa vec kontrolórom, ktorí vykonávajú príležitostné pokusy o demontáž plynomeru. Kontrolór žalobcu je už osoba vyškolená, ktorá vie posúdiť podozrenie z porušenia plynomeru. Takéto podozrenie na porušenie plynomeru zaujal aj pán L.. V prípade takéhoto podozrenia sa necháva posúdiť daný plynomer znalcom z odboru Mechanoskopia. Znalec Ing. Leško je nezávislý, nemá nič spoločné so žalobcom. Pre žalobcu vykonáva v súčasnosti znalecké posudky aj iný znalec, nielen Ing. Leško. Typový diagram dodávky je systémové určenie spotreby plynu podľa predchádzajúcej spotreby počítačom a slúži pre potreby fakturácie dodávateľa plynu pre odberateľa. Pojem, „ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla“, uvedený v vyhlášky č. , treba chápať tak, že musí ísť o meradlo, ktoré má platné úradné overenie. Toto platné úradné overenie meradla zaniká v zmysle zákona o metrológii v prípade porušenia poškodenia overovacej značky. Ustanovenie tejto vyhlášky rieši opačnú situáciu, a to situáciu, kedy má prevádzkovateľ údaje o spotrebe, o množstve neoprávneného odberu plynu z určeného meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete. Ide o prípad, kedy ide o odber bez zmluvy a meradlo má platné overenie. Vtedy sa použijú na výpočet škody údaje zistené z meradla. Za skutočnú škodu treba v takomto prípade považovať množstvo plynu zistené meradlom, pri ktorom nebolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pojem ,,pravidelne zabezpečuje jeho overenie“, uvedený v zákona o energetike ) žalobca vysvetlil tak, že zabezpečovanie overenia meradla okrem zákona o energetike upravujú aj iné právne predpisy, napr. zákon o metrológii a vykonávacie vyhlášky. Právne predpisy stanovujú časové obdobia, po ktorých treba meradlo overiť. Overenie meradiel súvisí s tzv. ciachovaním, to znamená, že každé meradlo, ktoré vyrobí výrobca, je úradne overené, je dané do prevádzky, má určitú dobu ciachovania., ktoré bolo doteraz 10 rokov, v súčasnosti 15 rokov. Teda žalobca sám od seba sa riadi týmito lehotami, a teda overenie meradla realizuje po desiatich, resp. pätnástich rokoch. Pri každom meradle je zaevidované v systéme, kedy uplynie doba ciachu a na základe toho sa vykonávajú plánované výmeny plynomerov, čo sa oznamuje odberateľom. Toto zabezpečenie vykonáva žalobca. Overenie vykonáva autorizovaná osoba. K obrane žalovanej, že nebola vyzvaná na sprístupnenie demontáže plynomeru, žalobca uviedol, že v danom čase boli takto nadstavené pravidlá, že výzva sa posielala na odberné miesto, t.j. na adresu odberného miesta. Teda v zásade sa mala výzva dostať na odberné miesto, kde sa predmetný plynomer nachádzal. Potvrdil že žalovaná nebola požiadaná o súčinnosť v súvislosti s demontážou plynomeru.

32. Zástupca žalovanej doplnil, že od žalovanej má informáciu, že miesto plynomeru bolo prístupné. Spoločnosť Casanegra s.r.o. v predmetnom období od 22.03.2014 do 29.01.2015 fungovala a realizovala prevádzku. Existujú dve osoby s rovnakým menom U. P., jeden - starší, je otec žalovanej, druhý - mladší, je jej brat.

33. Znalec Ing. Peter Leško, ktorý podal č. 113/PL - 2015 ako osoba bez pomeru a záujmu k žalobcovi potvrdil, že predmetný plynomer, ktorý mal preskúmať, mu bol daný v nepoškodenom obale. Predelenie plomby u predmetného plynomera nie je na prvý pohľad viditeľné, je však viditeľné poškodenie spodnej časti plomby, na ktorej sa nenachádza vyznačenie. Kryt číselníka u tohto plynomeru je upevnený pomocou plomby o zaisťovací plast, ktorý je pevne upevnený k telesu plynomeru, čo zabraňuje možnej demontáži krytu číselníka bez poškodenia plomby. V tomto prípade bola plomba predelená medzi krytom číselníka, teda medzi plastovou priehľadnou časťou a zaisťovacím plastom, čím bolo možné číselník odklápať. V tomto prípade bola plomba prerezaná, predelená v mieste spojenia krytu číselníka so zaisťovacím plastom. Prítomnosť zaschnutej priehľadnej pravdepodobne lepiacej hmoty vysvetlil tým, že sa po predelení plomby sa musíme dostať do stavu, aby kryt číselníka bol pevne upevnený na telese plynomeru a aby sa plomba podobala čo najviac originálu. Na plynomeri vidno aj vyštrbenie plastového krytu, čo svedčí o manipulácii s krytom. V prípade odstránenia priehľadného krytu sa dá dostať k číselníku, s ktorým je možné manipulovať. V prípade, že sa poruší plomba, je možné akýmkoľvek smerom točiť ozubeným kolieskom a upraviť stav na meradle, na počítadle. Po úprave počítadla je možné toto meradlo vrátiť späť, zalepiť a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Znalec zotrval na svojom závere, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Ak je kryt poškodený, môže to naznačovať manipuláciu s meradlom, ale dôležitá je plomba, nie meradlo, teda meradlo môže byť poškodené, aj keď plomba nie je poškodená. To, že nezistil výrazné poškodenie krytu ani meradla, nevylučuje zistenie mechanického poškodenia, predelenia plomby. Mechanoskopickým

zisťovaním nie je možné zistiť, kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii z časového hľadiska a ani kto to spravil. Nedá sa ani zistiť, či s počítadlom bolo manipulované alebo nie. Dalo by sa to zistiť len vtedy, keby napr. niekto do počítadla zasahoval vrtákom a vtedy sú stopy po nejakom nástroji. V prípade pretáčania počítadla rukou sa nedá zistiť, či s počítadlom bolo manipulované. Po predelení plomby, ako bolo tomu v tomto prípade, sa uvoľnil kryt číselníka. Plomba zamedzuje tomu, aby sa dalo s číselníkom manipulovať. Nie je vylúčené, že iná značka plomby je na jej spodnej časti a iná na jej vrchnej časti.

34. Z výsluchu svedka D. zamestnanca žalobcu, bez pomeru a záujmu k žalovanej, bolo zistené, že svedok je zamestnancom žalobcu od roku 1988, prácu kontrolóra neoprávnených odberov vykonáva od roku 2010, vrátane rokov 2014-2015. Žalobca má interné predpisy, ktoré predpisujú postup žalobcu pri demontáži plynomerov pri zániku zmluvného vzťahu. V týchto interných postupoch je aj postup, ktorý sa týka aj kontrolóra neoprávneného odberu. Po tom, čo dostal dňa 09.07.2014 výzvu na demontáž meradla, vykonal prvý úkon dňa 05.09.2014. Má o tom svoj súkromný záznam z 05.09.2014. V tento deň bol na danom mieste - D.. Adresu zistil podľa adresy odberného miesta. Vo svojich poznámkach má vyznačené „nedobytné“ zhruba okolo 10.30 hod. Slovo nedobytné znamená, že plynomer bol v nejakej budove uzamknutý. Zistil, že na odbernom mieste nikto nebol. Na danom mieste bola prevádzka, ale v prevádzke nebol , ani si nepamätá, či prevádzka bola v danom čase otvorená. Zisťoval , kade vedie plynová prípojka na mape, plynomer nevidel na hranici pozemku ani na plote. Následne bol na mieste samom dňa 28.01.2015 okolo 11.10 hod. Zistil rovnaký stav, odberateľ na danom mieste nebol. Vošiel do prevádzky, dostal kontakt na pána P. seniora a s ním sa telefonicky dohodol na termíne kontroly, ktorá mala byť vykonaná na nasledujúci deň. Keď prišiel na miesto samé, videl vpredu jednu veľkú budovu, v ktorej spodnej časti boli prevádzky, vo vrchnej časti údajne byt. Vzadu v objekte bola samostatná budova a v nej až následne zistil, že tam bola kotolňa a predmetný plynomer. Spredu prevádzky bola uzavretá brána na kľúč. Budova, v ktorej bol plynomer, bola prístupná zozadu od garáží, do budovy vzadu bola príjazdová cesta, utlačená zem, nešlo o verejnú komunikáciu. Až 28.01.2015 sa dozvedel , že sa môže dostať do zadnej budovy odzadu, od garáží, a to od pána P.taršieho. Z cesty vidno garáže, ku ktorým vedie cestička, ktorá pokračuje ďalej a stáča sa smerom k samostatnej budove, v ktorej bol plynomer. V prípade, že by bol plynomer voľne dostupný, nepotreboval by pri demontáži plynomeru žiadnu kompetentnú osobu. Keďže plynomer bol v tomto prípade uzamknutý v samostatnej budove objektu, potreboval pri kontrole a demontáži plynomeru kompetentnú osobu, ktorá mu umožní vstup do danej budovy. Za takúto osobu považoval pánaXX.XX.XXXX. ktorý sa za takúto osobu označil. Pán A. za jeho prítomnosti otváral budovu, v ktorej bol plynomer. Svedok si najskôr skontroloval číslo plynomeru. Potom skontroloval zabezpečovacie prvky, plombu, celkovú neporušenosť plynomeru a stav meradla. Zistil, že ciachovacia plomba je odspodu poškodená, vyzerala ako predelená. Na plombe chýbalo označenie - značka ciachovne, čo zistil voľný okom. Plynomer odfotil aj zo spodnej časti. Z tohto zistenia bol vyhotovený zápis zo dňa 29.01.2015. K demontáži plynomeru nepristúpil, pretože pán P.r povedal, že uzatvoria novú zmluvu. Zmluva mala byť uzatvorená do týždňa. Svedok bol na odbernom mieste následne dňa 06.02.2015, o čom svedčí zápis z tohto dňa. V daný deň sa vykonala výmena meradla pracovníkmi MaT za prítomnosti pánaU.. Aj dňa 06.02.2015 mu pánP. odomykal budovu, v ktorej bol plynomer.

35. Z výsluchu svedkaA. staršieho, bez pomeru a záujmu k žalobcovi, otca žalovanej, bolo zistené, že sprístupnil OM k demontáži predmetného plynomeru a to za účasti osoby svedka H. Konateľom spoločnosti Casanegra s.r.o. bol jeho syn Z.. Žalovaná sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, najmenej od roku 2012. V rokoch 2014-2015 nebola dlhodobo na území SR. Predmetný priestor si treba predstaviť tak, že na námestí Y. je od hlavnej cesty viditeľná budova, na ktorej sú nápisy zmrzlina, kaviareň, piváreň. V tejto budove sa plynomer nenachádza a táto budova je prístupná z hlavnej cesty aj verejnosti. Predmetný plynomer sa nachádzal v zadnom trakte, ide o samostatnú budovu, prístup k nej cez bránu je voľný. Táto brána je vždy otvorená. Priestor za bránou je voľne prístupný z námestia aj pre nepovolané osoby. Týmto priestorom - cestou chodia ľudia bežne a takto si skracujú cestu. V danom priestore sa nachádza dvor a studňa. Samostatná budova, v ktorej bol plynomer, sa nachádza hneď za W. mala dve odberné miesta a dva plynomery. Jeden sa vzťahoval na kuchyňu a vodu a druhým plynomerom sa vykurovalo prvé poschodie prevádzkovej budovy. Zamestnanca žalobcu zaviedol k plynomeru, ktorý sa vzťahuje k prevádzke Y.. Daný priestor bol prístupný k samostatnej budove aj v rokoch 2014, 2015. Svedok tvrdil, že samostatná budova, v ktorej bol plynomer, bola v rokoch 2014, 2015 otvorená. Na budove bol vylomený zámok. Kotolňa bola v spodnej časti samostatnej budovy. V miestnosti, kde boli kotle, bol separátny priestor uzavretý, kde sa nachádzal predmetný plynomer. Vchodové dvere do

samostatnej budovy, v ktorej sa nachádzal plynomer, boli presklené, hliníkové. Ten, kto prechádzal do miestnosti na poschodí, mal prístup ku kotlom aj k predmetnému plynomeru. Zamestnanec žalobcu ho prvýkrát kontaktoval telefonicky dňa 28.01. 2015. Dňa 29.01.2015 prišiel na miesto samé. Svedok poprel tvrdenie M., o tom, že mu kľúčom otváral samostatnú budovu, naopak tvrdil, že budova bola otvorená. Dohodli sa, že zamestnanec žalobcu príde o 3-4 dni, že plynomer sa zdemontuje a namontuje sa hneď nový a žalovaná spraví novú zmluvu. Svedok potvrdil, že zamestnanec žalobcu mu už prvýkrát povedal o podozrení na poškodenie overovacej a zabezpečovacej značky číselníka plynomeru. Následne zamestnanci žalobcu odmontovali starý plynomer a namontovali nový. Pôvodný plynomer bol daný do krabice s páskou. Svedok tvrdil, že prevádzka kaviarne i pivárneXX.XX.XXXX fungovala v rokoch 2014, 2015 nepretržite vrátane víkendov. Zamestnanec žalobcu mohol vstúpiť do prevádzky a zistiť si kontakt. Žalovaná neužívala odberné miesto v predmetnom období. Žalovaná nebývala ani v bytových priestoroch nad prevádzkou. K evidencii osobného kontaktu na zákazníckom centre Prievidza (informácia na možnosť obnovenia zmluvy a dodávky a na výšku pohľadávok) dňa 01.04.2014 uviedol, že touto osobou nebol on a nevie, kto by touto osobou mohol byť.

36. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom vo veci samej č.k. -322 zo dňa 9.10.2018 rozhodol výrokom I. tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 30.737,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 30.737,91 eur od 9.4.2015 do zaplatenia, výrokom II., že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a výrokom III., že štát má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, t.j. žalobe vyhovel v celom rozsahu. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením č. k. -380 zo dňa 27.11.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (rozsudok č. k. -322 zo dňa 09.10.2018) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dôsledky neoprávneného odberu podľa nesie odberateľ. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie dôsledne nevyporiadal s obranou žalovanej, ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno a povinnosťou ktorej bolo preukázať, že nie je neoprávneným odberateľom. Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 28.03.2017, na ktoré uznesenie odkázal súd prvej inštancie vo svojom v poradí prvom rozsudku, odvolací súd uviedol, že s argumentáciou, že pokiaľ na odbernom mieste dochádza k odberu plynu a žiadna osoba nemá na dodávku plynu uzatvorenú zmluvu, teda žiadna osoba nie je kupujúcim plynu, je potrebné za odberateľa plynu, ktorý má povinnosť k náhrade škody považovať osobu, ktorá je vlastníkom odberného miesta, lebo len táto osoba je v zásade oprávnená užívať svoju nehnuteľnosť, a teda aj odoberať plyn dodávaný do tohto odberného miesta, a ak vlastník svoju nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom plynu, odovzdá do užívania tretej osoby bez toho, aby táto mala uzatvorenú zmluvu o dodávku plynu alebo, aby takúto zmluvu mal uzatvorenú on sám a zároveň na tomto odbernom mieste dochádza k odberu plynu, tak musí byť určený vlastník na účely náhrady škody podľa o energetike považovaný za odberateľa plynu, možno súhlasiť, ale táto argumentácia nevylučuje zodpovednosť nájomcu za škodu. Podľa odvolacieho súdu v posudzovanom prípade nemožno prehliadnuť, že v nájomnej zmluve, ktorú žalovaná uzatvorila so spoločnosťou Casanegra s.r.o. dňa 20.05.2012 o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú, bolo dojednanie, že v nájomnom nie sú zahrnuté poplatky za odber plynu, ktoré na základe samostatných zmlúv s jednotlivými dodávateľskými organizáciami, rieši nájomca, že žalovaná ako prenajímateľka nehnuteľnosti odovzdá nehnuteľnosť nájomcovi do užívania, že zmluvou mu umožnila nákup plynu, že nájomca o dodávke plynu zmluvu uzavrel, že dodávateľ od uzatvorenej zmluvy odstúpil a že žalobca nájomcu na skončenie neoprávneného odberu vyzval. Ďalej, že nájomca, spoločnosť Casanegra s.r.o. ako odberateľ uzatvoril dňa 04.06.2012 s SPP, a.s. ako dodávateľom zmluvu o dodávke plynu, predmetom ktorej bola dodávka plynu do odberného miesta A. D. že SPP, a.s. ako odberateľ odstúpil od tejto zmluvy o dodávke plynu listom zo dňa 10.03.2014 z dôvodu neuhradených faktúr po lehote splatnosti, teda z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy, že žalobca tak mal vedomosť o tom, kto bol posledným zmluvným odberateľom plynu a na adrese spoločnosti Casanegra s.r.o. dňa 15.04.2014 adresuje výzvu na skončenie neoprávneného odberu a oznamuje tejto spoločnosti sankcie v prípade, že s neoprávneným odberom neskončí. Naviac žalobca v liste zo dňa 20.03.2015 adresovanom žalovanej zasiela vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ku ktorej dochádzalo v žalovanom období na odbernom mieste Y. Námestie Z. Odvolací súd konštatoval, že žalovaná v odvolaní uviedla, že v danej veci nebola odberateľom plynu, a teda neoprávneným odberom nemohla žalobcovi spôsobiť škodu, ktorú žalobca uplatňuje. Podľa odvolacieho súdu nakoľko uplatneným nárokom je nárok na náhradu škody, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto

škodu spôsobil, v podstate tak ide o zodpovedanie otázky, kto je odberateľom plynu. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie z týchto hľadísk vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej neposudzoval.

37. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

38. Podľa . o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávky plynu.

39. Podľa o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

40. Podľa o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

41. Podľa o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

42. Podľa o energetike (v znení do 30.6.2018) na účely tohto zákona sa rozumie odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby.

43. Žalobca sa v tomto spore proti žalovanej domáha náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu podľa . a o energetike, t. j. odberom plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu a zároveň odberom plynu meraným určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to za obdobie od 22.03.2014 do 29.01.2015. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť.

44. Keďže žalovaná v spore vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa touto námietkou zaoberal a uzavrel, že táto námietka žalovanej nie je dôvodná. S názorom súdu prvej inštancie, že uplatnený nárok nie je premlčaný, sa stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu, že v danom prípade sa jednalo o neoprávnený odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa o energetike.

45. Súd prvej inštancie je viazaný názorom vyššieho súdu, v tomto prípade odvolacieho súdu (podľa odvolacieho súdu nakoľko uplatneným nárokom je nárok na náhradu škody, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto škodu spôsobil, v podstate tak ide o zodpovedanie otázky, kto je odberateľom plynu) a v ďalšom konaní posudzoval z hľadiska pasívnej legitimácie kto škodu spôsobil, kto bol odberateľom plynu, teda skúmal, či žalovaná je alebo nie je pasívne vecne legitimovaná.

46. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

47. Žalobca k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej uviedol, že zákon o energetike definuje odberateľa ako osobu, ktorá nakupuje plyn pre účely vlastnej spotreby alebo ďalšieho predaja. Na prípady neoprávnených odberov plynu, ku ktorým dochádza bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu, je potrebné aplikovať extenzívny výklad pojmu odberateľ a v prípade takýchto neoprávnených odberov plynu za osobu zodpovednú za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v prvom rade treba označiť vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo.

Vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej bol odoberaný plyn bez zmluvy a meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je žalovaná, z čoho vyvodil, že žalovaná je pasívne vecne legitimovaná.

48. Žalovaná v konaní tvrdila, že v danej veci nebola odberateľom plynu, a teda neoprávneným odberom nemohla žalobcovi spôsobiť škodu, ktorú žalobca uplatňuje, že škodu žalobcovi nespôsobila, teda že nie je pasívne vecne legitimovaná.

49. Súd po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu vo veci doplnil dokazovanie listinami - fotografiou priestorov Cafe Y. z 29.01.2015 a listom z 21.4.2015 predloženými žalobcom. Z fotografie z 29.01.2015 žalobca vyvodzuje, že priestory s nápisom Cafe Y. nie sú v prevádzke. V liste žalovanej napísanom v zastúpení U. P. adresovanom žalobcovi sa uvádza, že jeho dcéra V. P. nebola nikdy v zmluvnom vzťahu s SPP, a.s., a že argumentácia, že ako majiteľka nehnuteľnosti neumožnila pracovníkom SPP, a.s. počas 10 mesiacov vstup do kotolne, kde sa nachádzalo meradlo, je nesprávna, pretože v budove sú každý deň otvorené prevádzky a on osobne v spomínanom dome býva. K predloženej fotografii sa zástupca žalovanej vyjadril tak, že ide o fotografiu vyhotovenú v čase sneženia, na fotografii sú odfotené stoly a stoličky z letnej terasy, a že vo februári 2015 letná terasa nebola prevádzkovaná. Zotrval na tvrdení, že kaviareň a piváreň prevádzkovaná Casanegra s.r.o. bola každý deň otvorená až do ukončenia prevádzky v letných mesiacoch v roku 2015, a že odberateľom plynu bola teda táto spoločnosť.

50. Po zhodnotení výsledkov dokazovania v súlade s súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

51. V konaní nebolo sporné, že v čase predmetného obdobia od 22.03.2014 do 29.01.2015 ako obdobia neoprávneného odberu plynu bola žalovaná vlastníčkou rodinného domu s. č.. na parc. č. XX, rodinného domu s.č. XXX na parc. č. XXXX, skladu na parc.č. XX/X a pozemkov parc.č. CKN XX (zastavané plochy a nádvoria), parc.č. CKN XX/X (zastavané plochy a nádvoria), parc.č. CKN XXXX (záhrady), parc.č. CKN XXXX (zastavané plochy a nádvoria), parc.č. CKN XXXX (záhrady), zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. D. A.. Nehnuteľnosti totiž nadobudla titulom kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.1996, darovacou zmluvou č. V 574/11 a titulom dedenia D 932/94. V konaní tiež nebolo sporné, že v období od 22.03.2014 do 29.01.2015 nebola uzatvorená na predmetné odberné miesto zmluva o dodávke zemného plynu. V konaní tiež nebolo sporné, že medzi dodávateľom SPP, a.s. a odberateľom Casanegra s.r.o., so sídlom Námestie Z. 9, D. A., bola na predmetné odberné miesto uzatvorená Zmluva o dodávke plynu dňa 04.06.2012 od 5.6.2012. Táto Zmluva o dodávke zemného plynu bola ukončená k 21.03.2014 odstúpením od zmluvy dodávateľom so stavom vyúčtovania 12.513 m3. Odstúpenie od zmluvy o dodávke plynu zo dňa 10.03.2014 bolo doručované dodávateľom zemného plynu spoločnosti Casanegra s.r.o. na adresu XX.XX.XXXX. V tomto odstúpení sa okrem iného uvádza, že sa adresát dostal do omeškania s úhradou faktúr za dodávky zemného plynu a že z dôvodu odstúpenia od zmluvy je povinný sprístupniť prevádzkovateľovi distribučnej siete odberné miesto za účelom demontáže meradla. V konaní bolo tiež preukázané, že spoločnosť Casanegra s.r.o. podľa výpisu z Obchodného registra bola zapísaná do tohto registra 16.05.2012 (pred uzavretím Zmluvy o dodávke plynu z 5.6.2012) a jej predmetom činnosti okrem iného je aj pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne. V predmetnom čase bol konateľom tejto spoločnosti Y. P.. Casanegra s.r.o. bola zapísaná aj v ŽR so sídlom XX.XX.XXXXA., D. Z. 9, do 14.07.2015 so vznikom oprávnenia na pohostinskú činnosť 16.05.2012 s adresou prevádzkarne XXX/XXXX a s údajom o zodpovednom zástupcovi: H.P. (viď výpis zo ŽR), ktoré obdobie spadá do predmetného obdobia neoprávneného odberu plynu. Nasledujúca Zmluva o dodávke zemného plynu do predmetného odberného miesta bola uzatvorená až 02.02.2015 so žalovanou. Tiež nebolo sporné, že žalobca adresoval spoločnosti Casanegra s.r.o., Námestie Z. 9, D. A. výzvu na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 15.04.2014, v ktorom ho vyzval z dôvodu ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu na danom odbernom mieste (Námestie S. XX, D. A.), na ktorom dochádza k neoprávnenému odberu plynu v zmysle o energetike, aby bez zbytočného odkladu neoprávnený odber skončil s tým, že v prípade, že s neoprávneným odberom neskončí (uzavretím novej zmluvy o dodávke zemného plynu alebo umožnením demontáže plynomera), žalobca podá trestné oznámenie vo veci neoprávneného odberu zemného plynu. Výzva sa vrátila žalobcovi 06.05.2014 nevyzdvihnutá adresátom v odbernej lehote. Súd dodáva, že faktúra za obdobie od 19.09.2013 do 21.03.2014 bola SPP, a.s. vystavená spoločnosti Casanegra s.r.o., so sídlom D. Z. 9, D. A..

52. Žalobca sám v žalobe uviedol, že na základe požiadavky dodávateľa zemného plynu u ukončení dodávky zemného plynu zaslanému dňa 20.03.2014 sa pokúsil vykonať na odbernom mieste dňa 01.04.2014 demontáž plynomera - určeného meradla, k čomu priložil aj príslušný dôkaz. Tvrdil, že v danom čase v nehnuteľnosti nebol nikto prítomný. Žalobca sa opäť pokúsil vykonať demontáž plynomeru dňa 29.01.2015, ale demontáž plynomeru nebola pánom U. P. umožnená. Žalobca tiež sám v žalobe uviedol, že v rozhodnom období od 22.03.2014 až do 29.01.2015 bol do odberného miesta odoberaný plyn (prevádzka kaviareň Y. otvorená). Žalobca predložil fotografiu s údajom o otváracích hodinách kaviarne Y., D. A. ako fotodokumentáciu daného miesta.

53. Žalovaná už v podanom odpore tvrdila, že v danom objekte prevádzkovala obchodná spoločnosť Casanegra s.r.o. pohostinskú činnosť a aj v čase výzvy zo dňa 15.04.2014 táto spoločnosť fungovala a prevádzkovala reštauračné zariadenie. Ona sama sa o ukončení odberu plynu dozvedela až po demontáži meradla v januári 2015. Aj v čase 01.04.2014 (pokus žalobcu vykonať demontáž plynomeru) bola prevádzka otvorená a prevádzkovala ju spoločnosť Casanegra s.r.o., ktorá fungovala ešte v roku 2015, prevádzkovala kaviareň a piváreň. Žalovaná následne vo svojom vyjadrení zo dňa 19.04.2018 okrem iného uviedla, že Casanegra s.r.o. ukončila svoje podnikanie v jej objekte 14.07.2015. Tiež uviedla, že ak by aj došlo k odberu (ona tvrdí, že k odberu nedošlo), tak v prospech odberateľa plynu, ktorým bola spoločnosť Casanegra s.r.o. na vykurovanie prenajatých priestorov. Uviedla, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí spolu s otcom ich dieťaťa a že priestory boli prenajaté obchodnej spoločnosti Casanegra s.r.o., ktorá spoločnosť aj mala uzatvorenú zmluvu o odbere plynu v objekte s dodávateľom. Poukázala na to, že nebola upovedomená o ukončení dodávky plynu v jej objekte, nebola upovedomená o podozreniach žalobcu o poškodení plomby na číselníku plynomera. Žalovanou bola dňa 28.05.2018 doručená súdu Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.05.2012 uzavretá medzi prenajímateľom: V. P. a nájomcom: Casanegra s.r.o., „so sídlom Námestie č. 9, D. A.“. V Článku I (Predmet nájmu) sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi na podnikanie časti domu, ktoré sa nachádzajú na námestí SNP č. 9 v XA., a to pivnicu, prízemie a prvé poschodie. Nájomca sa zaviazal, že bude prenajaté miestnosti využívať v súlade s dohodnutým účelom (kaviareň a piváreň). Podľa Článku VI (Nájomné) v dohodnutom nájomnom nie sú zahrnuté poplatky za odber vody, elektrickej energie a plynu. „Tieto poplatky na základe samostatných zmlúv s jednotlivými dodávateľskými organizáciami rieši nájomca“. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú na obdobie minimálne 3 mesiace. Súd dopĺňa, že spoločnosť Casanegra s.r.o. ako odberateľ uzavrel s SPP, a.s. ako dodávateľom Zmluvu o dodávke plynu dňa 04.06.2012, t.j. po uzavretí zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená dňa 20.5.2012. Aj na pojednávaní dňa 15.05.2018 zástupca žalovanej vychádzajúc z informácie od žalovanej uviedol, že spoločnosť Casanegra s.r.o. v predmetnom období od 22.03.2014 do 29.01.2015 fungovala a realizovala prevádzku. Uviedol tiež, že žalovaná mu povedala, že bola uzavretá zmluva o nájme medzi ňou a spoločnosťou Casanegra s.r.o. s tým, že Casanegra s.r.o. si uzatvorila zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom a ona sa o ostatné náležitosti vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom, teda medzi SPP, a.s. a Casanegra s.r.o. nezaujímala. Nájomná zmluva trvala do leta 2015. Jej platnosť a účinnosť predchádzala aj obdobiu spred 22.03.2014.

54. Skutočnosťou tiež je, že v odôvodnení uznesenia OR PZ č. ČVS: ORP-1075/NP-PD-2015 z 10.11.2016 vo veci odberu zemného plynu bez uzatvorenia platnej zmluvy o dodávke zemného plynu v období od 22.03.2014 do 29.01.2015 v obci D. A., D. Z. č. 10 (týmto uznesením bolo trestné stíhanie zastavené) sa uvádza, že svedkyňa V. P. uviedla, že je majiteľkou budovy v D. A. na námestí č. 10 (rodinný dom, ktorý je v prízemí prispôsobený na reštauráciu, resp. pohostinstvo), že o neoprávnenom odbere zemného plynu sa dozvedela v mesiaci január 2015. Keďže sa zdržiavala v zahraničí, jej otec zabezpečil veci ohľadom výmeny plynomera. Zdržiavala sa väčšinu času v roku v zahraničí, preto si presne nespomína na to, kto uzatvoril nájomnú zmluvu. Na právne úkony bol splnomocnený jej otec U. 55. Z vykonaného dokazovania v tejto veci bolo tiež zistené: svedok M. S. pri výsluchu dňa 17.07.2018 uviedol, že na danom mieste bol prvý krát 05.09.2014 a zistil, že nikto nebol na odbernom mieste. Na danom mieste bola prevádzka, ale v prevádzke sa nebol pýtať a ani si nepamätal, či prevádzka bola v danom čase otvorená. Následne na danom mieste bol 28.01.2015, odberateľ na danom mieste nebol, vošiel do prevádzky, kde mu dali kontakt na pána P. seniora. Z tejto výpovede vyplýva, že ešte ku dňu 28.01.2015 prevádzka na danom odbernom mieste bola realizovaná. Svedok U. P., otec žalovanej, uviedol, že žalovaná sa dlhodobo zdržiava v zahraničí už spred roka 2012 a že v rokoch 2014,2015 nebola dlhodobo na území SR. Aj jeho syn U. sa zdržuje v zahraničí na Slovensko chodí len sporadicky, on chodil z dôvodu prevádzky krčmy na Slovensko a dával na prevádzku pozor. Potvrdil, že na nájomnej zmluve sú podpisy žalovanej a jeho syna U.. Tvrdil tiež, že prevádzka kaviarne i

pivárne Y.ungovala v rokoch 2014,2015 nepretržite vrátane víkendov a počas zmrzlinovej sezóny bola aj prevádzka zmrzlinárne otvorená a to od 01.04.2014 do skončenia sezóny. Zamestnanec žalobcu mohol vstúpiť do prevádzky a zistiť si kontakt. Tvrdil, že žalovaná neužívala odberné miesto v predmetnom období ani nebývala ani v bytových priestoroch nad prevádzkou. Podľa tohto svedka Casanegra s.r.o. skončila prevádzku až po februári 2015.

56. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom žalobca doplnil, že vychádzajúc z uznesenia odvolacieho súdu, podľa ktorého sa nevylučuje zodpovednosť nájomcu za škodu, má za to, že popri nájomcovi je za neoprávnený odber zemného plynu, t.j. za škodu zodpovedný aj vlastník, pričom táto zodpovednosť je solidárna podľa , a teda nie je vylúčené, že žalobca mohol uplatniť svoj nárok len voči žalovanej. K tomuto názoru žalobcu súd uvádza, že je síce pravou, že ak bola jedna a tá istá škoda spôsobená dvoma alebo viacerými škodcami zodpovedajú títo škodcovia za ňu spoločne a nerozdielne, ale súčasne platí, že osobou, ktorá škodu spôsobí, teda škodcom, je každá takto solidárne zodpovedná osoba za škodu. Súd dodáva, že aj v prípade žalobcom tvrdenej solidárnej zodpovednosti viacerých osôb, t.j. tu nájomcu i vlastníka za situácie, že žalobca v tomto konaní žaluje len žalovanú ako vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti, musí súd z hľadiska dôvodnosti, či nedôvodnosti uplatneného nároku skúmať, či je daná vecná pasívna legitimácia na strane žalovanej ako vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti (či už výlučnej alebo solidárnej).

57. Žalobca zotrval na názore, že za neoprávnený odber, za odber bez platnej zmluvy o odbere dodávke plynu zodpovedá vlastník nehnuteľnosti, do ktorej bol plyn takýmto spôsobom odoberaný, keďže zákon o energetike ako lex specialis ustanovuje subjekt, ktorý zodpovedá za takto spôsobenú škodu. Žalobca má za to, že týmto subjektom je osoba, ktorá zodpovedá za nehnuteľnosť a takouto osobu je vlastník. Vlastník si môže nárok na náhradu škody uplatniť prostredníctvom regresu voči nájomcovi, ak nájomca napriek dohode s vlastníkom nehnuteľnosti odoberá plyn bez zmluvy s dodávateľom. K tomuto názoru súd uvádza, že pri posúdení vecnej pasívnej legitimácie treba vychádzať zo a konkrétne z ustanovení, ktoré upravujú zodpovednostný subjekt za neoprávnený odber plynu. V je definovaný pojem odberateľa v tak, podľa tohto ustanovenia na účely tohto zákona (rozumej o energetike) sa rozumie odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby. Ak žalovaná v čase od 22.03.2014 do 29.01.2015 preukázateľne nenakupovala plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, nebola odberateľom podľa definície odberateľa podľa . Ustanovenie . a neurčuje zodpovednostný subjekt, len upravuje, kedy je odber neoprávneným odberom (v tomto prípade bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu a tiež meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. V konaní bolo preukázané, že v danom prípade bol odber plynu v predmetnom čase od 22.6.2014 do 29.1.2015 neoprávnený t.j. išlo o odber plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu a súčasne meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ustanovenie upravuje kto je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete či prevádzkovateľovi distribučnej siete či prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla tak, že touto osobou je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn. Ten je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že zodpovednostným subjektom, ktorý je povinný uhradiť nie len vzniknutú škodu, ak vznikla, ale aj ušlý zisk v zmysle veta druhá tohto zákona, je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn. Z vykonaného dokazovania nemožno ustáliť, že by v predmetnom období neoprávneného odberu plynu bol tento plyn odoberaný žalovanou, keďže žalovaná od začiatku tvrdila, že tento plyn neodoberala, pretože sa dlhodobo zdržiavala v zahraničí, čo potvrdil aj svedok, jej otec, Z. P. starší. Žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktorými by sa prípadne vyvrátili tvrdenia žalovanej o tejto skutočnosti, teda súd vychádzal z tvrdenia žalovanej, že sa v predmetnom období skutočne zdržiavala mimo územia SR, v zahraničí, a teda z tohto dôvodu ona ako osoba reálne nemohla odoberať plyn. Z dokazovania vyplynulo, že v predmetnom období neoprávneného odberu bola žalovaná vlastníčkou objektu, v ktorom bolo predmetné odberné miesto. Zo zákona o energetike, z citovaných ustanovení nemožno vyvodiť, že by za neoprávnený odber plynu zodpovedal vlastník nehnuteľnosti, v ktorej je umiestnené odberné miesto, keďže zákon o energetike pre vyvodenie zodpovednosti za neoprávnený odber vyžaduje i konanie zodpovednej osoby spočívajúcej v skutočnom odoberaní plynu. Z ustanovení zákona o

energetike nevyplýva žiadna žalobcom podsúvaná objektívna zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za neoprávnený odber plynu, keďže zákon na vyvodenie zodpovednosti za neoprávnený odber plynu vyžaduje to, že musí ísť o osobu, ktorá i plyn skutočne odoberala. Skutočnosť, že by žalovaná odoberala plyn z dokazovania nevyplynula, a preto nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovanej a súd preto žalobu zamietol. Predmetom tohto konania nebolo zistiť osobu (inú ako žalovanú), ktorá plyn neoprávnene odoberala a tým spôsobila škodu žalobcovi, keďže pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní je len žalovaná a súd je povinný skúmať, či je daná vecná pasívna legitimácia na strane osoby žalovanej. Ani predložené listiny, či tvrdenia svedkov alebo žalobcu nepotvrdzujú, že žalovaná bola v danom období odberateľom, ktorá neoprávnene odoberala plyn, a to s poukazom na jej tvrdenia, na listinné dôkazy ako napr. nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou Casanegra s.r.o. zo dňa 20.05.2012, na Zmluvu o dodávke plynu uzatvorenú dňa 04.06.2012 medzi SPP, a.s. a nájomcom predmetnej nehnuteľnosti, na výzvu žalobcu adresovanú nájomcovi zo dňa 15.04.2014. Z pohľadu posudzovania vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovanej je irelevantné zisťovanie, či odberateľom, ktorý neoprávnene odoberal plyn bol posledný zmluvný odberateľ pred 22.03.2014.

58. Zodpovednosť za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je objektívna, teda bez ohľadu na zavinenie, čo znamená, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek (čiže nie len odberateľ, ale aj osoby, ktoré či už na podnet odberateľa alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie porušili). Teda odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo zabezpečenie porušené (protiprávny úkon) pri splnení (preukázaní) ďalších predpokladov objektívnej zodpovednosti (vznik škody a príčinná súvislosť medzi existenciou proti právneho úkony a škodou). Ak žalobca uplatňuje svoj nárok podľa , musí preukázať protiprávny úkon, teda v tomto prípade odber plynu meradlom, na ktorom bolo zabezpečenie porušené, ale i ďalšie predpoklady objektívnej zodpovednosti, ktorým je vznik škody a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou a súčasne, že tieto predpoklady objektívnej zodpovednosti sú splnené vo vzťahu k žalovanej, teda že protiprávny úkon, ktorým je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vykonala žalovaná a že medzi týmto jej protiprávnym konaním a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť. Žalovaná len preto, že je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti súvisiacej s predmetným odberným miestom a ktorá neodoberala neoprávnene plyn, nie je osobou, ktorá škodu spôsobila. Škodcom je ten, kto spôsobil škodu porušením právnej povinnosti.

59. K úvahe žalobcu, že zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou Casanegra s.r.o. dňa 20.5.2012 bola vyhotovená dodatočne a že bola predložená ako účelový dôkazný prostriedok, keď žalovaná pri svojom výsluchu pred OO PZ F. (čo vyplýva z uznesenia OO PZ Nitrianske Pravno zo dňa 10.11.2016) uviedla, že si nespomína presne na to, kto uzatvoril nájomnú zmluvu, súd uvádza, že dôkazom uzatvorenia tejto nájomnej zmluvy je jednak tvrdenie žalovanej, jednak žalovanou predložená písomná zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.05.2012, ale tiež samotný fakt, že to bola spoločnosť Casanegra s.r.o., ktorá uzatvorila ako odberateľ s dodávateľom SPP, a.s. zmluvu o dodávke plynu dňa 4.6.2012. Na okolnosti jej uzavretia žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a pokiaľ žalobca mal pochybnosti o existencii takejto zmluvy a o jej uzavretí v danom čase, mohol podať návrh na dokazovanie na preukázanie ním spochybňovanej skutočnosti. Súd má ale za to, že aj v prípade prípadného potvrdenia neexistencie takejto zmluvy, táto skutočnosť nič nemení na nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovanej. Súd už vyššie uzavrel, že žalovaná nie je tou osobu, ktorá by neoprávnene odoberala plyn, teda že by bola odberateľom v zmysle o energetike, keďže reálne tento plyn neodoberala zdržujúc sa v predmetnom období dlhodobo v zahraničí. Rovnako irelevantné sú úvahy žalobcu, že nehnuteľnosť, do ktorej bol odoberaný plyn bez zmluvy o dodávke v rozhodnom období, neužíval nájomca, ale vlastník. Žalovaná ako vlastníčka sa fyzicky v predmetných nehnuteľnostiach v danom predmetnom období nezdržiavala. Je pravdou, že svedok Y.. vypovedal, že pán P. senior mu povedal, že dané priestory už nepatria miestu Y. že Y. nie je prihlásená na odberné miesto, z čoho žalobca vyvodil, že v januári 2015 už prevádzka nefungovala, na druhej strane však svedok uviedol, že bol na mieste samom dňa 28.01.2015, že vošiel do prevádzky a tam mu dali kontakt na pána P. seniora. Ak žalobca argumentoval, že XX. starší podpísal zápis zo dňa 29.01.2015 s dodatkom otec, treba uviesť, žeS. starší je aj otcom U. P. konateľa spoločnosti Y. s.r.o. Ak žalobca dôvodil, že podľa neho odoberaný plyn slúžil na vykurovanie celej budovy, teda nielen na vykurovanie budovy priestorov, ktoré boli predmetom nájmu, ale aj bytových priestorov,

na veci nič nemení preukázaná skutočnosť, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť v predmetnom období neužívala, a teda plyn neodoberala.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovanej, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v predmetnom žalovanom bola neoprávneným odberateľom plynu.

61. Súd nevykonal výsluch svedka X (tento dôkaz navrhla vykonať žalovaná) vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť tohto svedka a vzhľadom na listinný dôkaz o účasti svedka na demontáži predmetného plynomeru (viď čl. 18, 34pv, 92,92pv súdneho spisu), ktoré žalovaná nespochybnila, majúc na zreteli hospodárnosť konania.

62. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala vo veci úspech v rozsahu 100%, súd preto rozhodol, že má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

63. O nároku štátu na náhradu trov konania súd rozhodol analogicky podľa , podľa ktorého ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Štátu vznikli výdavky spojené so znalečným uplatneným Ing. A. U. za jeho znalecký úkon - výsluch dňa 17.7.2018. Preddavok na vykonanie tohto dôkazu nebol zložený a výdavky s ním spojené vznikli štátu. Súd preto rozhodol o nároku štátu na náhradu týchto trov proti žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech vo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.