Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-30-2020.pdf
PDF · 127.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o deti: maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, a t.č. už plnoletej M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. S. Y. XXX/XX, XXX XX L., vo veci oprávneného: MUDr. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX J., proti povinnej: Mgr. Z. Y. PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. S. Y. XXX/XX, XXX XX L., v konaní o návrhu otca na výkon rozhodnutia, o odvolaní oprávneného otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 30Em/4/2018-65 zo dňa 7. novembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30Em/4/2018-65 zo dňa 7. novembra 2019 v časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21. novembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26. júla 2017, vo vzťahu k maloletému M. Y., nar. XX.XX.XXXX, potvrdzuje.
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30Em/4/2018-65 zo dňa 7. novembra 2019 v časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie výkonu rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22. februára 2012, vo vzťahu k maloletému M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 30Em/4/2018-65 zo dňa 7. novembra 2019 v časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21. novembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26. júla 2017 a rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22. februára 2012, vo vzťahu k M. Y., nar. XX.XX.XXXX zrušuje a konanie o návrhu otca na nariadenie výkonu rozhodnutia v tomto rozsahu zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania vedeného vo vzťahu k M. Y., nar. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca (oprávneného) na výkon rozhodnutia, doručený súdu prvej inštancie dňa 03.07.2018. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na výkon rozhodnutia sa otec ako oprávnený domáhal, aby súd nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26.07.2017. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že s deťmi sa naposledy stretol v Centre pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie v Žiline (ďalej len „CPPPaP“) dňa 09.08.2017. Odvtedy sa
s deťmi v CPPPaP nestretol. Matka si dlhodobo neplní povinnosti vyplývajúce z rozsudku a neumožňuje mu stretávať sa s deťmi. Matke bola (rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 6Co/421/2011 zo dňa 22.02.2012) uložená tiež povinnosť, aby otca písomne informovala o maloletých deťoch 1x za 2 mesiace. Uvedené písomné správy mu matka posiela veľmi nepravidelne. Od 30.04.2012, kedy jej prvýkrát vznikla povinnosť, tak ku dňu 30.04.2018 mal obdržať celkom 37 písomných správ, obdržal však len 27 písomných správ. Matka mu včas neoznámila, že odišla s deťmi na mesačnú dovolenku do USA, o tejto skutočnosti sa dozvedel len pár hodín pred odletom a aj to iba od maloletej dcéry. Mesačný pobyt detí v zámorí bol bez akýchkoľvek pochybností mimoriadnou a podstatnou vecou a ako otec mal právo k tomu čo povedať. Keby sa o tomto mesačnom pobyte dozvedel skôr, tak by s týmto pobytom nesúhlasil a mal by právo v tejto veci obrátiť sa na súd. Matka doteraz nebola za svoje vyššie uvedené neplnenie povinností nijako sankcionovaná. Ak súd ohodnotí takéto správanie matky bez akejkoľvek sankcie dáva tým matke „požehnanie“ a voľnú ruku a len ju ešte viac posmelí do ďalšej suverénnosti a arogancie. 3. Matka vo svojom vyjadrení, doručenom súdu prvej inštancie dňa 15.08.2018, uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením otca. Je jej ľúto, že deti nemajú vo svojom otcovi oporu a príklad, že sa stretnutí s ním obávajú. Tešila by sa, ak by deti mali svojho otca radi a chceli by s ním byť. Stretávanie sa otca s deťmi je celé roky problematické a jediná osoba, ktorá je za to zodpovedná je on sám. Všetko je dôsledkom jeho konania, čo si on vôbec nie je ochotný pripustiť. Od stretnutia ku stretnutiu to bolo vždy horšie. Otec nedokáže (ako vyplýva zo znaleckého posudku) ovládať svoje reakcie a emočnú labilitu, v prípade zvýšenej záťaže je schopný reagovať agresívne, a to verbálne i brachiálne. Takto sa správa k deťom aj v CPPPaP. To doslova znamená, že využije sekundu, keď sa psychológ nepozerá a potajomky ich štuchá. Na poslednom stretnutí dňa 09.08.2017, čo bolo po jej a návrate detí z USA, otec na deti striedavo kričal, obviňoval deti, nadával na ňu a jej rodinu, čo bol pre deti taký odporný zážitok, ktorý naozaj nemajú záujem si zopakovať. Veľmi problematické však už boli aj stretnutia otca s deťmi predtým. Deti prestali dúfať v to, že pre nich stretávanie sa s otcom bude niekedy príjemné alebo aspoň prijateľné a že bude mať pre nich nejaký význam. Deťom v stretávaní sa s otcom nebráni a v rozhovoroch sa ich znova a znova príležitostne pýta, či sa s ním nechcú stretnúť. Spolupracovala s psychológom a postupne ich doviedla k tomu, aby sa o tejto možnosti aspoň párkrát porozprávali s psychológom v CPPPaP. Deti však naďalej odmietajú stretnúť sa s otcom, čo je však dôsledok iba jeho správania. Dokonca s ním odmietajú aj telefonovať, čo im navrhla ako alternatívu. Hoci je povinná zabezpečiť prítomnosť detí na stretnutiach, nevie, ako to má urobiť. Deti na stretnutia odmietajú ísť a ona naozaj nevie, ako ich má k tomu donútiť. 4. Z ďalšieho vyjadrenia matky, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 29.05.2019, vyplynulo, že matka otcovi už pravidelne posiela správy o deťoch. Stretnutie otca s deťmi v auguste 2017 bolo pre deti natoľko nepríjemným zážitkom, že sa dlhodobo s otcom stretnúť v nechceli. Nie je teda vôbec pravda, že matka deťom a otcovi neumožňuje spoločne sa stretávať. Veľmi zlý pocit v deťoch otec umocnil aj na Vianoce 2017, kedy poslala deti k rodičom otca, pričom svokra zavolala na stretnutie aj otca detí. Dcéra jej zo stretnutia telefonovala, plakala a kričala do telefónu, nech po nich príde. Neskôr počas celého roku 2018 sa deti s otcom odmietali stretnúť. S výraznou podporou psychológa Mgr. A., za ktorého prítomnosti sa deti s otcom stretávajú, sa matka s deťmi pravidelne o možnosti stretnúť sa s otcom rozprávala a umožnila niekoľko stretnutí, kde sa o tom s deťmi psychológ rozprával. Od začiatku roku 2019 sa dcéra jedenkrát stretla s otcom sama za prítomnosti psychológa. Dcéra popísala stretnutie v tom zmysle, že si v tomto veku uvedomuje, aký je jej otec svojský a že sa zrejme nezmení, ale rozhodla sa skúsiť s ním opäť nadviazať kontakt. V prípade, že budú stretnutia prebiehať k spokojnosti detí, bude ich matka v tom podporovať. Matka pozitívne vníma, že potom sa aj syn odhodlal stretnúť sa s otcom. Psychológ tiež výrazne pomáha deťom aj otcovi zvládnuť situáciu. Deti sa vyjadrili, že uvažujú o ďalších stretnutiach s otcom, ale že si asi musia naňho trochu „zvykať“. 5. Zo správy CPPPaP zo dňa 20.12.2018 konajúci súd zistil, že deti sa s psychológom stretli v dňoch 09.04.2018, 08.06.2018 a 19.11.2018, pričom dňa 19.11.2018 psychológ následne pracoval aj s matkou. Napriek enormnej a úprimnej snahe otca o stretnutie s deťmi, sa stretnutia s ním nekonali. Hlavným dôvodom bolo prežívanie detí, ktoré nechcú opäť zažívať zážitky s otcom. S otcom bolo vykonaných viacero telefonických konzultácií s cieľom navodenia pozitívnej zmeny v zmysle prebratia zodpovednosti za svoju potenciálnu zmenu (napr. možnosť liečby, zmena spôsobu komunikácie s deťmi, s matkou, zmena správania a pod.) Otec deťom aj napísal list na stretnutie v CPPPaP, kde sa zaviazal zdržať správania, ktoré by deťom vadilo. Obe deti však uvedený list nepresvedčil, nevylúčili však nejaké ďalšie stretnutie. Na stretnutí dňa 19.11.2018 sa nakoniec dopracovali k výsledku, že deti by sa s otcom stretli začiatkom roka 2019, kde mu podľa vlastných slov dajú ešte „jednu šancu“.
Matka rešpektuje rozsudok súdu s prihliadnutím na prežívanie svojich detí vzhľadom k minulým zážitkom detí s otcom. Sama sa snaží z tejto situácie hľadať východisko. Situácia je ale aktuálne statická. Z ďalšej správy CPPPaP vyplynulo, že dňa 14.01.2019 sa v CPPPaP Žilina konalo stretnutie s deťmi, dňa 18.03.2019 stretnutie otca a M. a v dňoch 18.04.2019, 29.05.2019, 26.06.2019 a 23.07.2019 stretnutie otca a oboch detí. Na stretnutí dňa 14.01.2019 si deti v spolupráci s psychológom explicitne zadefinovali taký spôsob správania sa otca, ktorý by ich neohrozoval a poskytoval by im normálne podmienky na komunikáciu a zdieľanie jeho prítomnosti. Následné sedenia sa niesli viac-menej v rámci rovnakej schémy: otec bol na začiatku sedenia (cca 15-20 minút) veľmi zacyklený, neustále sa vracal ku svojim osobným krivdám v rámci jeho života, témy sa snažil preberať aj s deťmi, bol takmer neodkloniteľný. Po tomto manifestačnom úvode sa ale viac-menej upokojil (v zásade iba na upozornenie psychológa) a začal spolupracovať podľa veľmi mierneho usmerňovania psychológa - otec začal komunikovať s deťmi, prejavil o ne záujem, vyskytol sa aj humor a smiech, ktoré ale deťom neubližujú. V tomto štádiu stretnutia obe strany svoj vzťah budujú a zlepšujú. Celkovo sa dá povedať, že atmosféra na stretnutiach sa celkovo vylepšila, aj keď je veľmi náročné uvedené stretnutia facilitovať a vôbec pracovať týmto spôsobom vo štvorici. Deti tým pádom cítia taký priebeh procesu, že s otcom sa v CPPPaP stretávajú, aj otec si našiel spôsob, ako cca raz za jeden mesiac si zorganizovať život tak, aby do CPPPaP prišiel. Uvedený model sa ale nedarí rozšíriť do bežného života detí, ich pocit určitej obavy je stále veľmi silný a stretávanie je pre ne aktuálne možné zatiaľ iba v CPPPaP. Otec uvedené nesie ťažko, ale pomaly to začína akceptovať a blíži sa k tomu, že by toto mohol začať brať ako spätnú väzbu detí na svoje správanie. 6. Citujúc ust. § 52, § 370 ods. 1, § 372, § 375, § 376 ods. 1, § 377 ods. 1 a § 391 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 37P 182/2013-316 zo dňa 21.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26.07.2017 bol okrem iného obmedzený styk otca s deťmi tak, že otec je oprávnený a povinný stretávať sa s deťmi len v CPPPaP, a to v pravidelných intervaloch a v rozsahu podľa pokynov tam pracujúceho psychológa. Matke bola uložená povinnosť zabezpečiť prítomnosť detí na stretnutiach a pri uskutočňovaní stretnutí poskytnúť súčinnosť podľa pokynov tam pracujúceho psychológa. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/7/2008-315 zo dňa 12.07.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012 bola matke uložená povinnosť písomne informovať otca detí jedenkrát za 2 mesiace, vždy k poslednému dňu párneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave detí, o ich školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a bez zbytočného odkladu telefonicky alebo mailom podať správu o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa detí. 7. Na základe zistených skutočností, najmä zo správ CPPPaP súd prvej inštancie vyvodil, že nestretávanie otca s deťmi v priebehu roka 2018 bolo dôsledkom toho, že deti s ním odmietali styk z dôvodu, že nechceli s ním opakovane zažívať negatívne zážitky a stretávania s otcom sa báli. Matka rozsudok súdu s prihliadnutím na prežívanie detí rešpektovala. Postupná práca psychológa CPPPaP s deťmi a s otcom viedla k tomu, že od začiatku roka 2019 sa deti s otcom pravidelne stretávajú v CPPPaP a vzťah medzi otcom a deťmi sa zlepšuje, hoci obavy detí stále pretrvávajú. Konajúci súd tak dospel k záveru, že návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdu nie je dôvodný, keďže povinná matka nijakým spôsobom nebráni otcovi v stretávaní s deťmi. Stretnutia otca s deťmi sa aktuálne pravidelne realizujú v CPPPaP za účasti psychológa v zmysle uvedeného rozsudku. V roku 2018 sa stretávanie otca s deťmi nerealizovalo z dôvodov, ktoré zavinil predovšetkým otec svojím správaním vo vzťahu k deťom a k ich matke (opakované negatívne zážitky detí pri stretnutiach s otcom, pre ktoré sa deti následne odmietali s otcom stretávať) a psychológ CPPPaP správne prihliadol na aktuálne prežívanie detí a dospel k záveru, že je potrebné narušený vzťah otca s deťmi postupne vybudovať, čo sa aktuálne realizuje. K výkonu rozhodnutia súdu možno pristúpiť len vtedy, ak by povinná matka bezdôvodne a zámerne neplnila to, čo jej ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. V danom prípade súd prvej inštancie nemal preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany matky pri realizácii styku otca s deťmi. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že návrh na výkon rozhodnutia nie je dôvodný, preto návrh oprávneného otca zamietol. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom na znenie ust. § 52 a § 391 CMP, ako aj na skutočnosť, že návrh oprávneného bol zamietnutý a povinná si neuplatnila nárok na náhradu trov konania a ani jej žiadne trovy nevznikli. 9. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie nepotvrdil. 10. Poukazoval na to, že matka mu od augusta 2017 do marca 2019 opakovane neumožňovala styk s deťmi v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu a doposiaľ za to nebola sankcionovaná. Matka si
povinnosť poskytovať súčinnosť pri jeho stretnutiach s deťmi neplnila ani v rokoch 2009 až 2011, kedy sa mal otec s deťmi stretávať na podklade iného exekučného titulu. Otec namietal, že matka sa len účelovo vo svojich vyjadreniach zbavovala zodpovednosti za to, že k jeho stretávaniu s deťmi nedochádzalo a všetku vinu hodila na neho. Vyjadrenia matky, že sa snaží o dobrý vzťah medzi ním a deťmi sú pokrytecké a falošné. Matka sa naopak všemožne snaží o to, aby bol kontakt otca s deťmi minimálny, alebo takmer žiadny, sledujúc jeho vymazanie so života detí. V tomto kontexte otec poukazoval na to, že z jej strany ide len o pomstu za rozvod ich manželstva, ktorý ona sama iniciovala. Povinnosť matky zabezpečiť deti na stretnutie neznamená len to, že ich oblečenie a eventuálne dopraví na miesto stretnutia, ale že na toto stretnutie budú deti pripravené aj po psychickej stránke na stretnutie s oprávneným rodičom. Otec opakovane matku vyzýval, aby sa stretnutí s deťmi na CPPPaP zúčastňovala aj ona, na čo však mala vždy nejakú výhovorku. Ak by stretnutia prebiehali v takej dramatickej atmosfére, ako tvrdí matka, určite by psychológ CPPPaP zasiahol a stretnutia prerušil. Toto sa však nikdy nestalo. Oprávnený v ďalšom poukazoval na znalecký posudok PhDr. Gabriely Hollej podaný v konaní Okresného súdu Žilina vedenom pod sp. zn. 37P/182/2013, v ktorom bolo k osobe matky uvedené, že jej postoje k bývalému partnerovi možno hodnotiť ako nedôverčivé, podozrievavé a negatívne, s určitými hostilnými prejavmi a nezáujmom o zlepšenie vzťahov otca s deťmi. Podľa zistenia v priebehu znaleckého vyšetrenia však matka deti nemotivovala v dostatočnej miere pozitívnym smerom k stretávaniu s otcom. Otec sa javí ako osobnosť celkovo pozitívne nastavená v sociálnych kontaktoch, agresivita ako základná črta osobnosti nebola zistená. Otec tiež namietal, že od podania jeho návrhu ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie prešlo obdobie 16 mesiacov. V ďalšom odvolateľ poukazoval na to, že podľa pokynu psychológa CPPPaP sa malo dňa 26.08.2019 uskutočniť jeho stretnutie s deťmi, avšak matka si práve na tento čas naplánovala cestu s deťmi mimo L., pričom sa tak stretnutie uskutočnilo až dňa 04.09.2019. Dňa 15.11.2019 sa stretnutie uskutočnilo iba v prítomnosti dcéry M., pretože matka nebola schopná zabezpečiť prítomnosť aj syna M., ktorý, ako sa o stretnutí dozvedel, išiel v čase stretnutia s požehnaním matky na skautský krúžok. Súčasne otec namietal, že hoci sa domáhal aj výkonu rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012, ktorým bola matke uložená povinnosť informovať ho jedenkrát za dva mesiace, vždy k poslednému dňu párneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave detí, o ich školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a bez zbytočného odkladu telefonicky alebo mailom podať správu o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa detí, napadnutý uznesením bol zamietnutý jeho návrh aj v tejto časti, a to bez toho, aby sa s tým súd akokoľvek vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. 11. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu zotrvala na svojom tvrdení, že nestretávanie otca s deťmi bolo vždy len dôsledkom jeho správania sa na stretnutiach. Keby ona deti nepovzbudzovala na stretnutia s otcom, už dávno by sa s ním vôbec nestretávali. Aktuálne sa deti stretávajú s otcom za prítomnosti psychológa a iba od neho závisí, či sa s ním budú chcieť ďalej stretávať. Ak otec pred deťmi prezentuje svoj negatívny postoj k nej, v očiach detí mu to v dobrom nepridá. Deti totižto počúvajú od neho približne to, čo píše vo svojich podaniach. Rodičia detí nežijú spolu už od roku 2007 a otec doposiaľ opakuje veci, ktoré sa udiali už v dávnej minulosti, avšak ona nemôže za to, že ich nemá spracované. Rovnako otec stále poukazuje na predmetný znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v čase, kedy žila matka v neustálom strese, že kvôli danej situácii príde o prácu, čo sa napokon aj stalo. Bola rok nezamestnaná, v dôsledku čoho bola tak stresovaná svojou finančnou situáciou. Momentálne má prácu, s ktorou je spokojná, čo sa prejavilo aj v jej optimistickom prístupe v súkromnom živote. Napokon matka uviedla, že správy o deťoch väčšinou otcovi píše. Ak tak neurobí, je to kvôli tomu, že niekedy nevie, čo mu má napísať, aby sa to neotočilo proti deťom. Naposledy nenapísala správu kvôli tomu, že dcéra M. prišla zo stretnutia s otcom v novembri 2019 veľmi nahnevaná, smutná, uplakaná, represívna a tento stav trval ďalšie dva - tri dni, o čom písomne informovala aj psychológa. Otec by sa mal na stretnutiach predovšetkým venovať deťom, pýtať sa ich, ako sa majú a nie neefektívne s nimi tráviť čas a potom žiadať oficiálne správy. 12. Kolízny opatrovník sa k doručenému odvolaniu vyjadril len toľko, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 13. Otec v odvolacej replike, pokiaľ ide o vyjadrenie matky k jeho odvolaniu, uviedol zásadne rovnaké skutočnosti, ako ich už udával v priebehu konania vo svojich písomných podaniach, ako aj v podanom odvolaní. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že je len formálne a nie je sa vlastne k čomu vyjadriť. 14. K odvolacej replike otca sa matka a ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili. Ďalšie podania účastníkov v rámci odvolacieho konania už doručené odvolaciemu súdu neboli. 15. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 2 ods. 1 a 2 CMP v
spojení s § 372 a § 373 CMP a § 359 CSP), včas (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné [§ 377 ods. 1 CMP], preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nebol viazaný (§ 66 CMP) a rozhodol o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § § 385 ods. 1 CSP a contrario tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26.07.2017 vo vzťahu k maloletému M. Y. podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, ďalej napadnuté uznesenie v časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie výkonu rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012 vo vzťahu k maloletému M. Y. podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a napokon napadnuté uznesenie v časti jeho výroku, ktorou bol zamietnutý návrh otca na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26.07.2017 a rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012 vo vzťahu k M. Y. podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia v tomto rozsahu podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP a 390 písm. d) CMP zastavil. 16. Pokiaľ tak ide o dôvodnosť odvolania oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o jeho návrhu týkajúceho sa výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26.07.2017 vo vzťahu k maloletému M. Y., teda výkonu rozhodnutia, ktorým bola matke (povinnej) uložená povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletého M. Y. na stretnutiach a pri uskutočňovaní stretnutí poskytnúť súčinnosť podľa pokynov v CPPPaP pracujúceho psychológa, odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktorých v tejto časti založil svoje rozhodnutie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci v tejto jej časti, pre rozhodnutie o návrhu oprávneného, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 220 ods. 2 a § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je v tejto jeho časti vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 2 ods. 1 CMP v spojení § 387 ods. 2 CSP). 17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky oprávneného formulované v podanom opravnom prostriedku. 18. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na výkon rozhodnutia napriek tomu, že matka mu od augusta 2017 do marca 2019, ako aj v rokoch 2009 až 2011, opakovane neumožňovala styk s deťmi, resp. tomuto styku všemožne bránila a doposiaľ nebola za takéto konanie nijako sankcionovaná. 19. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom nariadenia výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je prinútiť povinného k plneniu inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, ak povinný túto povinnosť dobrovoľne neplní (§ 370 ods. 1 v spojení s § 376 ods. 1 CMP). Sankcionovanie povinného v rámci už nariadeného výkonu rozhodnutia (§ 382 a 383 ods. 1 CMP) nie je samo o sebe účelom konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, ale len prostriedkom, prostredníctvom ktorého by mal byť povinný nepriamo nútený k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Po samotnom nariadení výkonu rozhodnutia, avšak pred jeho uskutočnením, má súd možnosť vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti (378 CMP). Súd spravidla buď na nariadenom pojednávaní (§ 379 ods. 1 CMP), alebo písomne, vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia. Až v prípade bezvýslednosti výzvy na dobrovoľné splnenie povinnosti, súd pristúpi k uloženiu pokuty (§ 382 CMP), resp. pozastaveniu výplaty rodičovského príspevku, prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitných predpisov (§ 383 ods. 1 CMP). 20. V posudzovanom prípade, (ako to konštatoval i súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí), dochádza od marca 2019 k pravidelným stretnutiam oprávneného otca s maloletým M. Y., a preto vychádzajúc z tohto skutkového zistenia nebol v danom prípade naplnený dôvod na nariadenie výkonu dotknutého súdneho rozhodnutia. Je totiž zjavné, že povinná matka si plní povinnosť zabezpečiť prítomnosť maloletého na stretnutiach s otcom a poskytuje súčinnosť k týmto stretnutiam. V tomto kontexte odvolací súd opakovane poukazuje na to, že podmienkou nariadenia výkonu rozhodnutia je dobrovoľné neplnenie povinnosti, ktorú povinnému ukladá vykonateľný exekučný titul (§ 378 ods. 1
CMP) a zároveň rozhodujúcim je pre súd stav v čase jeho rozhodovania (§ 217 CSP s použitím § 234 CSP). Samotná oprávneným tvrdená skutočnosť, že v minulosti v období od augusta 2017 do marca 2019 nedochádzalo k styku oprávneného s maloletým v dôsledku neplnenia povinnosti povinnou matkou, ako aj matkou tvrdené dôvody neplnenia tejto povinnosti, nemali v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu oprávneného otca (07.11.2019) už relevanciu. Ak je totiž súdnym rozhodnutím uložená povinnosť dobrovoľne plnená, nie je pre neplnenie povinnosti v minulosti dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia (pro futuro), v ktorého preventívnej fáze súd vedie povinného k dobrovoľnému plneniu povinnosti. 21. Na podklade uvedeného odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania oprávneného v tejto časti, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto jeho časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 22. Čo sa týka odvolania oprávneného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o jeho návrhu v časti výkonu rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012 vo vzťahu k maloletému M. Y., teda výkonu rozhodnutia, ktorým bola matke (povinnej) uložená povinnosť informovať oprávneného ako otca maloletého M. Y. jedenkrát za dva mesiace, vždy k poslednému dňu párneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého, o jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a bez zbytočného odkladu telefonicky alebo mailom podať správu o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania v tejto jeho časti. Oprávnený v odvolaní namietal absenciu odôvodnenia tejto časti rozhodnutia. 23. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v ust. čl. 1 ods. 1 ústavy. 24. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 25. Podľa ust. § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 26. Podľa ust. § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 27. Ústavný súd SR sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze č. k. III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03). 28. Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je povinný ho riadne vyhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak súd prijme skutkové a právne závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 CSP je nepreskúmateľné.
29. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/98/2017 zo dňa 31.01.2019) 30. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh oprávneného otca o nariadenie výkonu rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012 vo vzťahu k maloletému M. Y., neobsahuje žiadne odôvodnenie (okrem konštatácie v odseku 14. jeho odôvodnenia, v ktorom sa spomína aká povinnosť bola matke uložená rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012). 31. Ak súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanoveniami CSP tým, že účastníkovi, neodôvodnením svojho rozhodnutia, odoprel alebo znemožnil uplatnenie procesných práv, a to až v takej miere, že došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý proces [§ 365 ods. 1 písm. b) CSP] a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd musí podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v takomto prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Takto tomu je aj v predmetnom prípade, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto jeho časti podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 32. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 33. O náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) vo vzťahu k maloletému M. Y. rozhodne v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie. 34. Napokon pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o jeho návrhu v časti výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/182/2013-316 zo dňa 21.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP/35/2017-390 zo dňa 26.07.2017 vo vzťahu k M. Y., teda výkonu rozhodnutia, ktorým bola matke (povinnej) uložená povinnosť zabezpečiť prítomnosť M. Y. na stretnutiach a pri uskutočňovaní stretnutí poskytnúť súčinnosť podľa pokynov v CPPPaP pracujúceho psychológa a rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/421/2011-340 zo dňa 22.02.2012 vo vzťahu k M. Y., teda výkonu rozhodnutia, ktorým bola matke (povinnej) uložená povinnosť informovať oprávneného ako otca M. Y. jedenkrát za dva mesiace, vždy k poslednému dňu párneho mesiaca v kalendárnom roku o jej zdravotnom stave, o jej školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a bez zbytočného odkladu telefonicky alebo mailom podať správu o mimoriadnych podstatných veciach jej sa týkajúcich, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v období od vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (07.11.2019) ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (30.06.2020) nadobudla M. Y., nar. XX.XX.XXXX, plnoletosť. Po vzniku oboch dotknutých exekučných titulov tak nastala okolnosť logicky spôsobujúca zánik matke dotknutými exekučnými titulmi uloženej povinnosti. Je totiž len na rozhodnutí M. Y., ako plnoletej právne v plnom rozsahu spôsobilej fyzickej osoby, či a v akom rozsahu sa bude stýkať s otcom a tohto bude o sebe informovať. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie v tejto časti podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, keďže zanikli dôvody, pre ktoré bolo vydané a konanie o návrhu otca v tomto rozsahu podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP a ust. § 390 písm. d) CMP zastavil. 35. Napokon odvolací súd rozhodol o trovách konania vedeného vo vzťahu k M. Y. s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 391 a § 52 CMP spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia, keďže toto konanie voči nej skončilo zastavením.
36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).