Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/34/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: Z. B., H.. X.X.XXXX, C. N. XXXX/XX, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Hlavná 137, 080 01 Prešov, proti žalovaným: X. U. B., H.. XX.X.XXXX, E. XXXX/X, XXX XX S., B. X. R. B., H.. XX.X.XXXX, N. XXXX/ XX, XXX XX S., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e .

II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 2. rade k nehnuteľnostiam pozemku C-KN parcela číslo XXXX/X, o výmere 373 m2, druh pozemku záhrady a pozemku C-KN parcela číslo XXXX, o výmere 477 m2, druh pozemku zastavaná plochy a nádvoria, ako aj ku stavbe vedenej ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, na pozemku C-KN parcela číslo XXXX, všetko zapísané na F. Č.. XXX katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov, z r u š u j e .

III. Nehnuteľnosti pozemok C-KN parcela číslo XXXX/X o výmere 373 m2, druh pozemku záhrady a pozemku C-KN parcela číslo XXXX, o výmere 477 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ako aj ku stavbe vedenej ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, na pozemku C-KN parcelné číslo XXXX, všetko zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1, ktorá sa tak stáva ich výlučným vlastníkom.

IV. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2. rade sumu 30.000,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 1.8.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k pozemku C-KN parcela číslo XXXX/X, o výmere 373 m2, druh pozemku záhrady a pozemku C-KN parcela číslo XXXX, o výmere 477 m2, druh pozemku zastavaná plochy a nádvoria, ako aj ku stavbe vedenej ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, na pozemku C- KN parcela číslo XXXX, všetko zapísané na LV č. XXX katastrálne územie Prešov, obec Prešov, okres Prešov (ďalej len „označené nehnuteľnosti“) tak, že tieto prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou žalobkyne zaplatiť každému zo žalovaných sumu zodpovedajúcu 1 všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, a to o nasledovných podieloch: žalobkyňa 1 k celku, žalovaný v 1. rade 1 k celku a žalovaný v 2. rade 1 k celku. Uviedla, že predmet spoluvlastníctva je miestom trvalého pobytu žalobkyne už od jej

narodenia, pričom od osamostatnenia svojich bratov - žalovaných ho obýva spoločne s jej matkou D. B., Q.. H., ktorá je aj matkou žalovaných. Podotkla, že v dome, ktorý je predmetom spoluvlastníctva, má formálne evidovaný trvalý pobyt aj žalovaný v 2. rade, ktorý sa však dlhodobo zdržuje na území Kanady. Na miesto predmetu spoluvlastníctva žalovaný v 2. rade prichádza priemerne len asi raz ročne na niekoľko dní, pričom jeho návštevy sú sprevádzané konfliktami a slovnými a fyzickými útokmi na adresu žalobkyne, ktoré boli zo strany žalobkyne nahlasované a následne riešené príslušnými orgánmi na úseku prejednávania priestupkov. Aj z toho dôvodu je podľa žalobkyne pobyt žalovaného v 2. rade v mieste predmetu spoluvlastníctva spojený s napätím, ktoré je pre žalobkyňu a jej matku ďalej absolútne nežiaduce. Z uvedeného dôvodu preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 13.3.2018 vyzvala žalovaných, aby sa zúčastnili rokovania o možnostiach ďalšieho užívania predmetu spoluvlastníctva dňa 29.3.2018, ktoré však úspešné nebolo, k čomu uviedla niektoré tvrdenia o vzájomnej komunikácii. Uzavrela, že využila všetky možnosti mimosúdneho rokovania o možnosti vyporiadania a užívania predmetu spoluvlastníctva, a je nútená pristúpiť k vyporiadaniu predmetu spoluvlastníctva súdom, nakoľko žalovaní nejavia záujem nie len o možnosť vyporiadania, ale aj užívania predmetu spoluvlastníctva či podieľania sa na súvisiacich nákladoch. Navyše, žalobkyňa ako žena nie je schopná brániť sa voči fyzickým, ako aj slovným útokom žalovaného v 2. rade, ktorý dlhodobo zneužíva jej slabšie postavenie ženy. Dodala, že najhospodárnejším spôsobom vyporiadania je prikázanie celého predmetu spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalobkyni s následnou povinnosťou vyplatenia sumy vyrovnania žalovaným, ktorá bude závisieť od hodnoty predmetu spoluvlastníctva určenej znaleckým posudkom. Žalobkyňa v predmete spoluvlastníctva býva dlhodobo, stará sa oň, pričom žalovaný v 1. rade má vlastný byt a rodinu, a žalovaný v 2. rade žije svoj život v Kanade.

3. Žalovaný v 1. rade s návrhom nesúhlasil, uviedol vlastné tvrdenia o okolnostiach komunikácie, a uzavrel, že celý predmetný spor je zapríčinený len spormi a konfliktami medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade, čo mu nemôže byť pričítané k tiaži s tým, že nechce prísť o svoj podiel iba z dôvodu nezhôd jeho súrodencov.

4. Žalovaný v 2. rade uviedol vlastné tvrdenia o vzájomných rodinných vzťahoch a správaní žalobkyne a navrhol rozhodnutie, aby súd nevyhovel žalobe v plnej miere a bral do úvahy starú ženu D. B., ktorá nechce žiadne zmeny v jej živote pokiaľ žije. Písomným podaním zo dňa 18.11.2019 neskôr žalovaný v 2. rade do konania predložil znalecký posudok P.. S. Z., ktorý všeobecnú hodnotu označených nehnuteľností určil na sumu 120.000,- Eur, a táto hodnota následne medzi stranami podľa ich zhodných vyjadrení prednesených na pojednávaní dňa 29.11.2019 sporná nebola.

5. Písomným podaním zo dňa 23.1.2020 zobrala žalobkyňa späť žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade s poukazom na to, že došlo medzi ňou a žalovaným v 1. rade dňa 8.1.2020 k uzavretiu kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej nadobudla vlastnícke právo na základe kúpy od žalovaného v 1. rade k jeho spoluvlastníckemu podielu na označených nehnuteľnostiach 1 k celku za dohodnutú kúpnu cenu 30.000,- Eur. Následne písomným podaním zo dňa 27.1.2020 žalobkyňa na preukázanie svojej platobnej schopnosti predložila potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 24.1.2020 o tom, že v tento deň ako ich klient má u nich vedený účet zriadený 28.1.2017, na ktorom bol k 24.1.2020 o 11:23 hod zostatok vo výške 30.703,- Eur.

6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorého pokračovanie sa žalovaní v 1. a 2. rade nedostavili. Žalovaný v 1. rade však v tejto súvislosti písomným podaním zo dňa 28.5.2020 doručeným súdu elektronicky vyjadril svoj súhlas so späťvzatím žaloby voči nemu. Žalovaný v 2. rade bol na pojednávania predvolaný z korešpondenčnej adresy v Kanade, ktorú oznámil súdu vo svojom predchádzajúcom podaní, a na ktorú mu boli zaslané aj podania protistrany, ďalej aj z adresy jeho trvalého pobytu (podľa evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky), a termín pojednávania mu bol oznámený aj na jeho e-mailovú adresu cez ktorú so súdom predtým komunikoval, svoju neúčasť však neospravedlnil a ani on nežiadal o odročenie pojednávania, a preto súd vec v zmysle ust. prejednal v neprítomnosti žalovaných, a prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.

7. Podľa a ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.

9. V danom prípade žalobca zobral žalobu voči žalovanému v 1. rade späť, a keďže žalovaný v 1. rade so späťvzatím žaloby voči nemu vyjadril súhlas, súd konane voči nemu postupom podľa zastavil.

10. V zostávajúcej časti sa súd oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď ), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (, a ), vykonaných dôkazov, i s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, zistil tento podstatný skutkový stav:

11. V čase rozhodovania súdu boli žalobkyňa a žalovaný v 2. rade podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, na ktorých mala žalobkyňa spoluvlastnícky podiel 3 k celku, a žalovaný v 2. rade 1 k celku. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa ich v súčasnosti využívala na svoje bývanie a žalovaný v 2. rade sa počas konania zdržiaval prevažne v Kanade, a že všeobecná hodnota označených nehnuteľností je 120.000,- Eur. Zo vzájomných vyjadrení žalobkyne a žalovaného v 2. rade je zrejmé, že sú medzi nimi konflikty, pričom k dohode o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade nedošlo.

12. Podľa Zb (ďalej len „“) spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

13. Podľa (ods. 1) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (ods. 2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, pritom nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady "ne eat iudex ultra petitum partium".

16. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

17. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k ) a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností ( a nasl. ).

18. V danom prípade súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, pričom spoluvlastnícky podiel žalobkyne zodpovedá 3 k celku, a spoluvlastnícky podiel žalovaného zodpovedá 1 k celku. Možnosť reálneho a účelného rozdelenia označených nehnuteľností v takomto pomere pritom nikto netvrdil, a bez rozsiahlych stavebných úprav (výraznej zmeny predmetu spoluvlastníctva) sa ani nedá predpokladať, a preto súd pri ich vyporiadaní ďalej uvažoval už len o ich prikázaní do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov. Žalobkyňa pritom navrhla, aby súd označené nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich spoluvlastníkov, a keďže akceptovala ocenenie nehnuteľností predložené žalovaným v 2. rade, jej spoluvlastnícky podiel na označených nehnuteľnostiach je v súčasnosti trojnásobne väčší ako spoluvlastnícky podiel žalovaného v 2. rade a označené nehnuteľnosti aj v najväčšom rozsahu využíva na bývanie, súd taký spôsob vyporiadania považoval za najvhodnejší, spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a vec prikázal v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou žalobkyne zaplatiť primeranú náhradu ustupujúcemu žalovanému v 2. rade. Pri určení jej výšky pritom súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty označených nehnuteľností deklarovanej žalovaným v 2. rade v sume 120.000,- Eur, ktorá medzi stranami sporná nebola, a jeho spoluvlastníckeho podielu na nich vo výške 1/4, ktorému tak zodpovedá pomerná hodnota 30.000,- Eur.

19. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Žalobkyňa bola v konaní, vzhľadom na jej pôvodné ocenenie ňou požadovaného podielu 1 (pri určení súdneho poplatku) sumou 40.000,- Eur úspešná iba čiastočne. Okrem toho povinnosť žalovaných zrušiť a vyporiadať ich podielové spoluvlastníctvo nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v záujme všetkých spoluvlastníkov, z toho dôvodu tak nemožno hovoriť celkom ani o pomere úspechu vo veci, a preto súd náhradu trov konania stranám nepriznal.

22. Súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že táto úvaha o trovách konania má podľa názoru súdu miesto len vo vzťahu k doterajším trovám tohto konania, keďže každá zo strán, ktorá realizuje kroky v občianskom súdnom konaní, by mala podľa všetkých okolností, a aj podľa doterajšieho priebehu konania a vyjadrení protistrany zvážiť aj jeho ďalšie (zbytočné) predlžovanie, a preto by mala znášať aj prípadné ďalšie dôsledky s tým spojené (plynúce z jej prípadného ďalšieho procesného neúspechu v tomto konaní) spočívajúce v náhrade ďalších trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.