Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13Csp-84-2019.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/84/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: Z. A., H.. XX.XX.XXXX, H. C. K. XX, XXX XX Ľ., o zaplatenie 574,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 574,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica 25.10.2018 (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 574,- Eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila zo žalovaným dňa 7.5.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo: XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému bezúčelový úver vo výške 800,- Eur. Uviedol, že peňažné prostriedky boli v danom prípade poskytnuté na účet predplatenej platobnej karty odovzdanej žalovanému do vlastných rúk na základe súhlasu zákazníka so zmluvou o predplatenej platobnej karte, a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na tejto karte k dispozícii najneskôr 13. deň podpisu zmluvy. Tvrdil, že žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní zmluvy 27.5.2015, a posledná splátka bola splatná dňa 30.6.2016. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady v celkovej sume 254,42 Eur (pozn. súdu: ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatnil), a že všetky úhrady žalovaného, ktoré boli na nový úver zaplatené, započítava v súlade so zákonom na celú istinu poskytnutého úveru vyplývajúceho zo zmluvy (teda na 800,- Eur) s tým, že žalovaný pôvodnému veriteľovi celkovo uhradil 226,- Eur. Dodal, že zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpila spoločnosť Provident Financial, s.r.o. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu, o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Tvrdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv špecifikovaných v tejto žalobe riadne a včas a uhradil len splátky v celkovej výške 226,- Eur. Listom zo dňa 23.8.2018 - výzva pred podaním žaloby - vyzval žalovaného k úhrade celej dlžnej sumy, a že do dnešného dňa žalovaný dlžnú sumu neuhradil s tým, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby je vo výške 574,- Eur. Uzavrel, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou výškou úveru
a súčtom vykonaných splátok, t.j. 800,- Eur - 226,- Eur = 574,- Eur, a že si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania od 17.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.
3. Upomínací súd jeho návrhu vyhovel a platobný rozkaz vydal, tento sa však žalovanému (v upomínacom konaní) nepodarilo doručiť do vlastných rúk, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz sa tým podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil a upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.
4. Žalovaný sa na adrese predchádzajúceho miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky nezdržiava, a keďže sa súdu napriek šetreniu nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného na území Slovenskej republiky a ani v Českej republike ktorej je občanom, a na takto zistenú adresu mu žalobu doručiť, súd podľa § 116 ods. 2 CSP následne zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, a podľa § 116 ods. 3 CSP po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručoval v zmysle § 116 ods. 3 CSP na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd uznesením doručeným mu vyššie uvedeným postupom vyzval. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec následne v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
6. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil podstatný skutkový stav v zhode s tým, ako ho v rozhodných okolnostiach vo svojej žalobe popísal žalobca (najmä poskytnutie úveru vo výške 800,- Eur, úhrady žalovaného vo výške 226,- Eur a postúpenie pohľadávky žalobcovi).
7. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa ZoSU, ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.
10. V zmysle ust. § 11 ZoSU (označeného ako dôsledky porušenia povinností) ak zmluva neobsahuje tam uvedené náležitosti, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (t.j. bez nároku na zmluvné úroky a poplatky). Iné následky spojené s eventuálnym nedostatkom v ňom uvedených náležitostí však tento zákon nestanovuje.
11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
13. V danom prípade je podľa obsahu žaloby predmetom konania iba vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, a žiadne zmluvné úroky (okrem zákonných úrokov z meškania) a poplatky (obvykle spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) si žalobca neuplatňuje, a preto sa súd osobitnými obsahovými náležitosťami tejto zmluvy (ich eventuálnymi nedostatkami) bližšie ani nezaoberal.
14. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že právny predchodca žalobcu s poukazom na úverovú zmluvu poskytol žalovanému v jeho prospech peňažné prostriedky vo výške 800,- Eur, ktoré mu mal žalovaný vrátiť, a na úhradu ktorých tak mal nárok. Žalovaný mu však z tejto sumy vrátil peňažné prostriedky (vykonal úhrady) iba vo výške 226,- Eur a zostávajúce peňažné prostriedky nevrátil a je tak v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, a keďže tento nárok žalobcu (postúpený mu podľa § 524 OZ od jeho právneho predchodcu) nebol v konaní nijako spochybnený, a súd nezistil žiadne oslabenie nároku alebo iný zákonný dôvod, ktorý by bránil uplatniť alebo priznať žalobcovi vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov voči žalovanému, posúdil žalobu ako dôvodnú, a žalovanému uložil povinnosť na ich úhradu spolu so zákonným úrokom z omeškania z tejto sumy v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej uplatneným v súlade so zákonom za čas po ich splatnosti vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
15. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi jemu vzniknuté trovy tohto konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám, strany do skončenia konania netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k začatiu alebo trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a podľa všetkých okolností, priebehu konania a vyjadrení protistrany prípadne aj jeho predlžovanie resp. trvanie, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu v konaní. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého stupňa napokon poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“
17. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe proti žalovanému úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.