Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-1572-2019.pdf
PDF · 75.89 KB
No categories available
22Ek/1572/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, zn. 8419112768 proti povinnému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom obec J. W., t.č. O. XX, XXX XX O. o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 206,86 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Ek/1572/2019 zo dňa 2. júna 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.22Ek/1572/2019 zo dňa 2. 6. 2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 2.6.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 22Ek/1572/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61h ods. 1 písm. d), 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3, § 61o zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že exekučné konanie sa v predmetnej veci začalo dňa 23.9.2019, t.j. doručením návrhu na vykonanie exekúcie na súd a samotná exekúcia začala dňom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t.j. dňom 14.10.2019. Ďalej uviedla, že zo strany povinného došlo k splneniu vymáhanej pohľadávky dňa 20.11.2019, čiže po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súčasne uviedla, že najčastejším dôvodom zániku dlhu je jeho splnenie, avšak je potrebné si uvedomiť, že splnenie dlhu je zánikom práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo rámca vykonávania exekúcie, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedené platí aj pre splnenie pohľadávky pred začatím exekučného konania. Tiež uviedla, že uhradenie časti vymáhaného nároku v priebehu exekúcie nie je dôvodom na jej zastavenie, a doručením poverenia na vykonanie exekúcie vznikol súdnemu exekútorovi zákonný nárok na úhradu trov exekútora. Ďalej uviedla, že procesnú situáciu splnenia pohľadávky, t.j. vymáhaného nároku predpokladá ustanovenie §61o Exekučného poriadku, ktoré pojednáva o ukončení exekúcie iným spôsobom ako zastavením exekúcie. V danej situácii ukončuje exekúciu súdny exekútor, a to vydaním Upovedomenia o ukončení exekúcie, avšak len za splnenia predpokladu vymoženia pohľadávky oprávneného, vymoženia trov oprávneného ako aj vymoženia trov súdneho exekútora. Naopak ustanovenie § 61k Exekučného poriadku o zastavení exekúcie sleduje iný cieľ. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že zastavenie je dôsledkom absencie niektorej zo základných podmienok konania (napr. neexistencie pohľadávky podľa § 61k ods. 1 písm. a/, zrušenia exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, resp. iných skutočností, ktorá bránia vymáhateľnosti exekučného titulu). Súčasne čo sa týka namietanej sociálnej situácie povinného, v tejto súvislosti uviedla, že v minulosti bolo možné zo strany súdu zastaviť exekúciu pre nemajetnosť, a to preukázanú šetrením, ktoré vykonal súdny exekútor a doložil listinami v exekútorskom spise. Avšak dňom 1.4.2017 nadobudla účinnosť rozsiahla novelizácia Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z.z., pričom novelizovaný Exekučný poriadok už
takýto postup súdu neumožňuje, avšak upravuje v ust. § 61h ods. 1 písm. d) možnosť povinného požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov, pokiaľ sa povinný bez svojej viny prechodne ocitol v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny vzlášť nepriaznivé následky, má možnosť u súdneho exekútora požiadať v zmysle uvedeného ustanovenia žiadosť o odklad exekúcie. A preto po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky k právnemu záveru, že nie je možné návrhu povinného vyhovieť, nakoľko podľa platnej právnej úpravy insolventnosť (nemajetnosť) nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala zánik nároku, prípadne by vymáhateľnosti exekvovaného nároku bránila. Súčasne zopakovala, že povinný má možnosť do budúcna požiadať o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov, resp. podať žiadosť o oddlženie prostredníctvom Centra právnej pomoci. Tiež uviedla, že súdny exekútor bude v ďalšom konaní pokračovať vo vymáhaní zvyšku exekvovaného nároku - trov súdneho exekútora v sume 61,20 Eur, a až po ich úhrade povinným môže vydať Upovedomenie o ukončení exekúcie podľa § 61o Exekučného poriadku, a preto súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie, ktoré súd podľa jeho obsahu posúdil ako sťažnosť.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že Upovedomenie ako aj príkaz na začatie exekúcie obdržal v rovnaký čas - deň, ktorý bol ešte v Hlohovci 4.11.2019 a kým to došlo, tak to trvalo. Pri informovaní sa u oprávneného mu povedali, že exekúcia nie je daná, a ale aj to zaplatil sumu 206,86 Eur dňa 20.11.2019, a tak podľa názoru povinného nič neporušil. Súčasne uviedol, že bude dávať ďalšie odvolania, až kým mu to neprejde. Na záver uviedol, že je chudák, ktorého zdierajú a nepomáhajú chudobe, ale ešte ju tlačia do zúfalstva životnej krízy.
5. K odvolaniu (sťažnosti) povinného sa vyjadril aj oprávnený, ktorý oznámil, že výkaz nedoplatkov č. 1911072617 z ročného zúčtovania preddavkov na poistné prevzal dňa 14.6.2019 na Obecnom úrade Dolná Krupá. Tiež uviedol, že dňa 19.8.2019 bola povinnému zaslaná predexekučná výzva, ktorá sa oprávnenému vrátila s poznámkou: „adresát neznámy“. Následne dňa 23.9.2019 bol výkaz nedoplatkov postúpený na exekúciu, pričom povinný pohľadávku uhradil na účet oprávneného dňa 20.11.2019. Táto skutočnosť bola oznámená exekútorskému úradu dňa 3.12.2019. A nakoľko sa povinný vo svojom odvolaní odvoláva len voči výške trov exekúcie k týmto sa oprávnený vyjadrovať nebude.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola na poštovú prepravu podaná dňa 10.06.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 08.06.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 23.09.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. pod č.k. 1911072617 zo dňa 12.6.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.08.2019, dňa 14.10.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Ľudovítovi Zelískovi (194EX 551/2019). Dňa 25.11.2019 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu so svojím stanovisko, ale bez vyjadrenia oprávneného postúpila súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Nakoľko ako správne uviedla konajúca vyššia súdna úradníčka, v zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie (respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie (§ 57 ods. 1). Pričom plnenie po začatí exekúcie totiž spôsobuje ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie (o čiastočnom zastavení exekúcie) nevydáva. Ak teda povinný splnil po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku, poverený súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3). Rovnako aj napriek subjektívnemu pocitu povinného, že vyčíslená výška trov exekúcie sa mu javí ako neoprávnene vysoká, bola táto vypočítaná zákonným spôsobom v súlade s ustanoveniami §§ 196 a § 197 ods.1,2 Exekučného poriadku v spojení s § 6, § 7 ods. 2, § 21 ods.1, § 22 ods.1,2 Vyhlášky MS SR č.68/2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, sumou vo výške € 61,20 (odmena 10%: € 21,00 + paušálne náhrady: € 30,- + 20% DPH: € 10,20) tak, ako to uviedol poverený súdny exekútor vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.