Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: K. N., nar. XX.XX.XXXX a M. N., nar. XX.XX.XXXX, prihlásené k trvalému pobytu I. M. XXX/ X, G. B., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti rodičov: matky U. N., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená k trvalému pobytu I. M. XXX/X, G. B., zastúpenú advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou, so sídlom T. XXX, G. U. a otca E. P., nar. XX.XX.XXXX, prihlásený k trvalému pobytu B. XXX/X, G. B., zastúpeného advokátkou JUDr. Tamarou Maďarovou, so sídlom X. XXXX/XX, G. U., v konaní o návrhu otca na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletých detí, o odvolaní matka proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. zo dňa 09. decembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom dal za matku súhlas otcovi k podaniu žiadosti na príslušnom správnom orgáne na zmenu priezviska maloletého M. N., nar. XX.X.XXXX z priezviska N. na priezvisko P.. Súd ďalej dal za matku otcovi súhlas na podanie žiadosti na príslušnom správnom orgáne na zmenu priezviska maloletej K. N., nar. XX.X.XXXX z priezviska N. na priezvisko P.. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Návrhom podanom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 12.04.2019 otec žiadal, aby súd dal súhlas za matku na podanie žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletých detí M. N. a K. N., na priezvisko P., P.. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo mal okresný súd preukázané nasledovné. Rodičia maloletých detí nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. K určeniu otcovstva k maloletým deťom došlo do zápisnice napísanej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš v konaní sp. zn. dňa 11. 9. 2017 súhlasným vyhlásením rodičov. Návrhom podaným na súde dňa 29. 6. 2017 (sp. zn. ) sa matka domáhala určenia otcovstva k maloletým deťom v konaní. V návrhu matka uvádzala, že s otcom detí sa poznala dlhú dobu, desať rokov sa spolu stretávali a dieťa plánovali. Mesiac pred pôrodom sa otec odmlčal a nebol schopný s ňou ísť na matriku a uznať otcovstvo. Otec poslal matke list zo dňa 22. 6. 2017 „čestné prehlásenie o otcovstve k K. a M. N.“, v ktorom otec maloletých detí uviedol, že sa hlási k otcovstvu detí, je ochotný na ne prispievať a starať sa o ne tak ako im to prináleží. Podpis otca bol osvedčený mestom Liptovský Hrádok 22. 6. 2017 (zapísané v osvedčovacej knihe pod číslom 1135/2017). Keďže k súhlasnému vyhláseniu rodičov o uznaní otcovstva nedošlo pred narodením detí, po narodení deti nemali v rodnom liste uvedeného otca. Maloleté deti mali v rodnom liste zapísané (zo zákona, nie vôle matky) v tom čase aktuálne priezvisko

matky N./N.. Predchádzajúce manželstvo matky maloletých detí s G. N. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. -65, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. 11. 2014. Z manželstva matky a jej manžela sa narodilo XX. X. XXXX dieťa G. N.. Rozsudkom Okresného súdu sp. zn. -56 zo dňa 11. 9. 2017 súd konanie o určenie otcovstva zastavil (I), keďže došlo k súhlasnému vyhláseniu o určení otcovstva. Súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať deti a spravovať ich majetok (II). Súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na každé z nich po 100 eur mesačne (III). Súd uložil otcovi povinnosť uhradiť náklady na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 435 eur (VII). Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s nimi vždy v utorok, štvrtok a sobotu od 17.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky (VIII). Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. sa vedie konanie na návrh otca na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktoré doposiaľ nie je skončené. Na návrh otca súd vydal neodkladné opatrenie uznesením zo dňa 7. 3. 2019 sp. zn. , ktorým súd nariadil, že otec, matka a maloleté deti sú povinné podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zameranému na spôsob komunikácie medzi rodičmi, otcom a deťmi, riešenie vzťahov rodičov maloletých detí po dobu 4 mesiacov od právoplatnosti uznesenia. (Otec vtedy tvrdil, že pri každom stretnutí deti spia v kočíku a v rámci styku deti kočíkujú. Keď sa deti zobudia plačú, lebo ho nepoznajú a vnímajú ho ako cudzieho človeka. Matka odkázala na denný režim detí. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš konštatoval, že dohoda medzi rodičmi je problematická, vzťah medzi rodičmi je komplikovaný a vážne narušený. Ich vzájomná komunikácia nefunguje.) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo vykonateľnosť 27. 3. 2019 a právoplatnosť 12. 4. 2019. Do termínu pojednávania 16. 10. 2019 sa matka neustanovila na žiadne spoločné stretnutie na referáte poradensko-psychologických služieb v zmysle uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Matka sa bránila tým, že niekoľkokrát žiadala o osobitné stretnutie, lebo je trémistka a nevedela by sa vyjadriť v prítomnosti otca detí. Na pojednávaní sa matka dokázala samostatne prejaviť, vypovedať a argumentovať aj pred otcom detí. Na poslednom pojednávaní vo veci 9. 12. 2019 obaja rodičia zhodne oznámili, že na základe ich vzájomnej dohody došlo k stretnutiu otca s maloletými deťmi v čase dohodnutom rodičmi a takto sa chcú rodičia stretávať, aby sa mohol realizovať styk otca s deťmi každý týždeň v sobotu alebo nedeľu (podľa dohody). Na základe vykonaného vzhliadnutia maloletých detí mal súd preukázané, že deti vnímajú svoje meno a priezvisko, najmä maloletá K., ktorá sa dokázala predstaviť menom aj priezviskom (do rodiny zahrnula aj psíka, ktorého označila „G. N.“). Rodičia maloletých detí ukončili partnerstvo v období pred narodením detí. Do náročného obdobia narodenia dvojičiek spadalo obdobie rozchodu rodičov. Takéto okolnosti závažne zasiahli najmä matku maloletých detí, ktorá zabezpečovala všetky životné potreby detí a okrem toho vykonávala starostlivosť o dcéru z prvého manželstva. Do rodičovstva sa preniesli problémy z partnerstva rodičov detí, čo situácii neprospelo. Matka prežívala pocity sklamania zo zlyhania dlhoročného vzťahu a nedostatočnej podpory budúceho otca detí (ostala bez zabezpečenia, otec ju nesprevádzal na vyšetrenia počas tehotenstva a pod.). U matky sa prejavuje voči otcovi princíp zásluhovosti vo vzťahu k rodičovstvu a tendenciu vytesnenia otca zo života detí (aj keď sa zdá, že by sa situácia mohla zlepšiť dohodou o rozšírení styku otca s deťmi nad rámec súdneho rozhodnutia). Deti majú cez dva roky a otca nepoznajú (nie preto, že by otec o deti nestál). Obaja rodičia si vytýkajú prežité udalosti z minulosti, každý zo svojho uhla pohľadu na vec. Pokiaľ by takýto stav medzi rodičmi pretrvával naďalej, zúžila by sa rola otca iba na platiteľa výživného. V súčasnosti sa javí situácia tak, že vzťahy medzi rodičmi sa začali zlepšovať, keďže boli schopní dohodnúť sa na styku otca s deťmi aj nad rámec súdom upraveného styku. Každý z rodičov má právo na prežívanie emócií vo vzťahu k druhému, ale nie je vhodné, aby negatívne zasahovali do výkonu rodičovstva. Meno a priezvisko každého jedinca ho odlišuje od iných jedincov a obvykle je priezvisko znakom príslušnosti k sociálnej skupine, ktorou je rodina. Pri určovaní priezvisk zohráva určitý význam aj tradícia. Keďže pred narodením detí nedošlo k súhlasnému vyhláseniu o otcovstve na príslušnom matričnom úrade a dohode o priezviskách detí, deťom bolo do rodného listu zapísané priezvisko matky a otec v rodnom liste uvedený nebol (až do okamihu určenia otcovstva súhlasným vyhlásením na pojednávaní súdu). V dôsledku vzájomných zlých partnerských vzťahov mal otec komplikovaný prístup k deťom. Deti majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov tak, aby bolo rešpektované právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Deti majú v súčasnosti vybudovanú najbližšiu citovú väzbu k matke, čo je aj prirodzené, keďže sú v útlom veku, osobnú starostlivosť o deti vykonáva matka a žijú v spoločnej domácnosti. Otec v rámci možností vykonáva svoje rodičovské práva obmedzene, predovšetkým plnením vyživovacej povinnosti a stykom s maloletými deťmi v rámci súdnej úpravy styku. Otec má záujem na širšej starostlivosti o deti a podiele na ich výchove, otcovstvo uznal, vyživovaciu povinnosť si plní. Súd zohľadňoval pri rozhodovaní najlepší

záujem maloletých detí z hľadiska súčasného (ku dňu rozhodovania súdu), ako aj v širších súvislostiach. Vnímanie spoločenských a rodinných vzťahov maloletými deťmi je odlišné od vnímania dospelých, keďže deťom chýba prežitá skúsenosť. Deti v takomto útlom veku nemajú vedomosť, že sú nositeľmi priezviska po matke, či otcovi. Akceptujú naučené priezvisko. V súčasnej dobe nie je ničím výnimočné, že v rodine jej členovia nesú niekoľko rôznych priezvisk (manželka si ponechá rodné priezvisko - a/, deti majú priezvisko po otcovi - b/ a v spoločnej domácnosti žije dieťa z predchádzajúceho vzťahu matky, ktoré má priezvisko po otcovi -c/). Aktuálne sa môže javiť, že v najlepšom záujme maloletých detí je ponechanie priezviska, ktorého nositeľkou je matka detí, keďže toto priezvisko deti poznajú, vedia sa ním predstaviť a vedia, že rovnaké priezvisko má ich matka a staršia sestra, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Matka vysvetlila svoje stanovisko tým, že po rozvode s bývalým manželom si ponechala jeho priezvisko, ktoré je totožné s priezviskom spoločnej dcéry pochádzajúcej z manželstva a toto priezvisko vníma ako svoje. Priezvisko ani v budúcnosti neplánuje meniť. Matka maloletých detí nesie priezvisko po bývalom manželovi, ktoré prijala sobášom a po rozvode ho nezmenila. Spoločná dcéra pochádzajúca z tohto manželstva nesie priezvisko svojho otca, keďže jej rodičia sa dohodli na spoločnom priezvisku, ako aj na spoločnom priezvisku detí, ktoré sa narodia v manželstve. Matka detí má priezvisko po bývalom manželovi a dcéra pochádzajúca z tohto manželstva po svojom otcovi (totožné s obidvomi rodičmi). U maloletých detí K. a M. je situácia iná, hoci je priezvisko N. súčasne priezviskom ich matky, získala ho sobášom s iným mužom. Maloleté deti K. a M. nie sú v žiadnom vzťahu s mužom, ktorý je nositeľom priezviska N., nežijú s ním v spoločnej domácnosti, nevychováva ich, nepoznajú ho, nemajú k nemu žiadny vzťah. Maloleté deti nesú priezvisko po mužovi, s ktorým nemajú žiadny vzťah. Priezvisko nie je iba formálnou záležitosťou, keďže vyjadruje určitú rodovú líniu. Priezvisko N. pre deti je mimo rodovej línie matky i otca. Preto môže byť zavádzajúce pre pochopenie vzťahov a väzieb v rodine maloletými deťmi. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd návrhu otca vyhovel a udelil otcovi súhlas za matku na požiadanie o zmenu priezviska.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za nesprávne. Tvrdí, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V rozhodnutí absentuje dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Poukazuje na rozpory v odôvodnení rozsudku. Súd v rozpore s vykonaním dokazovaním, najlepším záujmom maloletých detí, ako aj s vyjadrením stanoviska kolízneho opatrovníka udelil súhlas za matku na podanie žiadosti na zmenu priezviska. Má za to, že súd prvej inštancie nemal preukázané, že nesenie tohto priezviska u maloletých detí bude zavádzajúce pre pochopenie vzťahov v rodine a väzieb v rodine maloletými deťmi. Priezvisko „N.“ a „N.“, ktoré maloleté deti nenesú po inom mužovi, ale po mame, nie sú do budúcnosti pre maloleté deti zavádzajúcim v pochopení vzťahov a väzieb v rodine, je v ich najlepšom záujme, aby im bolo toto priezvisko ponechané. Závažnou je skutočnosť, že súd sa vôbec nevysporiadal s tvrdením otca, ktorý uviedol, že má pochybnosti stále o tom, či maloleté deti sú jeho. Má za to, že zmena priezviska maloletých detí by u nich mohla spôsobiť ujmu. Poukazuje na to, že tak ako otec prezentuje svoje právo, aby maloleté deti nosili jeho priezvisko takéto isté oprávnenie požadovať, aby maloleté deti nosili priezvisko matky, má aj matka. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh otca na udelenie súhlasu za ňu na podanie žiadosti na zmenu priezviska u maloletých detí v celom rozsahu zamietol.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš sa k odvolaniu matky vyjadril, že trvá na svojom vyjadrení pred okresným súdom. Svoje stanovisko opiera o aktuálnu situáciu detí. Priezvisko dieťaťa je vážna, podstatná náležitosť dieťaťa cez ktorú dochádza napr. aj k identifikácii dieťaťa so svojimi blízkymi osobami /rodičmi, príbuznými/. Cez priezvisko môže dôjsť i k zásahu do integrity dieťaťa - pozitívnemu, alebo aj negatívnemu. Konanie o zmene priezviska má pre deti aj psychologický kontext. Mal. deti M. a K. sú v útlom veku, reagujú na priezvisko N. - N. a aj cez toto priezvisko sa prirodzene identifikujú s matkou. Vzhľadom na vek detí sa nedá bežným rozhovorom zistiť ich názor na túto pre nich podstatnú vec. Deti tejto situácii nerozumejú. Výrazne narušený rodičovský vzťah sa nevhodným spôsobom premieta do situácie detí a sú zatiahnuté do konfliktu rodičov. Doteraz vykonanými opatreniami SPODaSK sa napriek snahe zainteresovaných subjektov nepodarilo situáciu zvrátiť v prospech mal. detí. V zásade nie je proti zmene priezviska, čo by pre deti bola možnosť identifikovať sa s otcom. Dieťa má právo identifikácie sa s obidvomi rodičmi, má právo si na rovnakej úrovni budovať vzťah a citovú väzbu s matkou i otcom a je dôležité, aby deti mali na to vytvorené vhodné podmienky. V súvislosti so zmenou priezviska detí je toho názoru, že aktuálne je v záujme detí, aby deti prostredníctvom pravidelného stretávania sa s otcom prijali svojho otca medzi blízke osoby, aby si k nemu budovali vzťah a citovú väzbu, aby sa s nim

identifikovali. Následne, keď sa deti primerane ich veku zorientujú v rodinnej konštelácii, primerane jej porozumejú nevylučuje, že môže dôjsť k zmene priezviska detí a táto zmena bude v najlepšom záujme detí. Apeluje na rodičov, aby vzájomnou nevraživosťou nekomplikovali situáciu svojich detí a umožnili im harmonický vývin. Zároveň upozorňuje, že zmena priezviska nerieši vzťahovú a citovú väzbu.

4. Otec sa k odvolaniu matky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Úvodom otec ozrejmil udalosti, ktoré predchádzali všetkým súdnym sporom s matkou maloletých detí, jedným z ktorých je aj spor o priezviská maloletých detí K. a M.. K samotnému odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie rešpektuje a považuje v celom rozsahu za správne. Priezvisko N. je pre jeho deti mimo rodovej línie matky a hlavne mňa, otca. On je ich otec, od narodenia sa k nim hlási, chce sa o nich starať, podieľať sa na ich výchove. Riadne si plní vyživovaciu povinnosť aj mimo výšky určenej súdom, preto je pre neho jediným riešením, aby jeho vlastné deti niesli jeho vlastné priezvisko P.. Od začiatku bol presvedčený, že deti sú jeho, svedčí o tom aj nezameniteľná podoba. Deti sú ešte vo veku, keď sa ľahko naučia na iné priezvisko a nespôsobí im to žiadnu „nenapraviteľnú ujmu“, pretože priezvisko ešte vnímajú ako meno a nepoznajú jeho iný význam. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne a spravodlivo, svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil a na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu matky nevyhovel a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. zo dňa 09.12.2019 ako vecne správny potvrdil.

5. K vyjadreniu otca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš uviedol, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 29.1.2020, ktoré podal k odvolaniu matky.

6. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa 29.1.2020, otec prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že deti sa možno sčasti identifikujú svojimi menami a priezviskami, ale sú ešte malé, nevedia písať a čítať, nechodia ešte do škôlky, preto nevidí dôvod, prečo by nemohlo dôjsť ku zmene priezvisk. Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš je súbežne s týmto konaním vedené ďalšie konanie z otcovho podnetu pod sp.zn. , predmetom ktorého je zmena úpravy styku s maloletými deťmi, nariadenie opatrenia podrobiť sa psychologickému poradenstvu (vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo síce vydané ale zo strany matky nerešpektované). Konečne po dlhom čase už prebiehajú jeho stretnutia s deťmi bez prítomnosti matky. V ostatnom zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia.

7. Matka prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu otca uviedla, že sa s jeho vyjadreniam nestotožňuje a že trvá na svojom stanovisku. Opísala priebeh vzťahu medzi rodičmi maloletých detí a zopakovala skutočnosti uvedené v odvolaní.

8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka matka prostredníctvom právneho zástupcu vyslovila súhlas.

9. V ďalších vyjadreniach účastníci konania zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

11. V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. V zmysle ust. , odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávanej veci a vecne správne rozhodol. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné:

16. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z ktorého vyplýva, že zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s , alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.

17. Podľa zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.

19. Okresný súd pri rozhodovaní o udelení súhlasu namiesto matky na zmenu priezviska maloletých detí vzal do úvahy všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré mu boli známe. Po preštudovaní spisu a spisového materiálu, s prihliadnutím na aktuálnu situáciu, je odvolací súd názoru, že v danom prípade tu boli dôvody na zmenu priezviska maloletých detí.

20. Je dôležité podotknúť, že priezvisko fyzickej osoby je osobným údajom, ktorý nás identifikuje a odlišuje od iných fyzických osôb. Ide o taký údaj, ktorý nás spája a priraďuje k určitej skupine, resp. rodine. Deti sú nositeľmi priezviska svojich rodičov. Priezvisko je teda údaj, ktorý nás spája s rodičmi navonok. Podľa platnej slovenskej legislatívy je možné požiadať o zmenu priezviska v prípade, ak ide o priezvisko hanlivé, alebo ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon ponechal širšie koncipovanú možnosť na zmenu priezviska, nakoľko všetky životné situácie sa nedajú zákonne podchytiť. Zmeniť priezvisko dieťaťu je možné vtedy, ak s tým druhý rodič súhlasí. Ak jeden rodič nesúhlasí, druhý rodič môže požiadať súd o nahradenie súhlasu rodiča na zmenu priezviska.

21. Odvolací súd je názoru, že maloleté deti sa nachádzajú v tak útlom veku, že ešte nevedia rozpoznať význam priezviska, ktorého sú nositeľmi. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že nemožno upierať právo druhého rodiča, ktorým je aj nosenie jeho priezviska deťmi. Odvolací súd rozumie, že matka si prisvojila priezviska bývalého manžela, s ktorým sa zžila, ktoré ju identifikuje a ktorého nositeľom je aj jej dcéra z predchádzajúceho manželstva, avšak nie je jej rodovým pôvodným priezviskom. Terajšie priezvisko ju istým spôsobom spája a priraďuje k bývalému manželovi, čo nemožno vynucovať aj od detí, ktorých otcom bývalý manžel nie je. Silnejšie právo je právo biologického otca, aby deti nosili jeho priezvisko. Odvolací súd je názoru, že vzhľadom na vek maloletých detí je zmena priezviska vhodná práve v tomto veku, nakoľko deti ešte nepoznajú jeho význam a vedia si rýchlo osvojiť nové priezvisko.

22. Na základe uvedeného je odvolací súd názoru, že danie súhlasu za matku otvoci k podaniu žiadosti na príslušnom správnom orgáne sa javí v najlepšom záujme maloletých detí a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. a potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. V zmysle O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( , v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )