Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/120/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX., bytom S. XX, E. - K., o zaplatenie 4.857,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. marca 2018, č.k. -103, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.968,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.968,19 eur od 10.01.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zostávajúcej časti výroku II. p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,14 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie od 19.12.2013 do 08.11.2016 v sume 1.934,99 eur, zmluvných úrokov vo výške 12,9 % ročne zo sumy 4.857,92 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.857,92 eur s príslušenstvom z dôvodu, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, ktorú žalovaný porušil, vzhľadom na čo vyhlásil úver za predčasne splatný, pričom žalovaný celý dlh neuhradil. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , , , o spotrebiteľských úveroch, až 4, , , , o ochrane spotrebiteľa a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Nakoľko žalobca pred začatím pojednávania v časti príslušenstva (zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených za obdobie od 19.12.2013 do 08.11.2016 v sume 1.934,99 eur, zmluvných úrokov vo výške 12,9% ročne zo sumy 4.857,92 eur od 09.11.2016 do zaplatenia) zobral žalobu späť, súd konanie v tejto časti v zmysle ust. zastavil. Uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť ( o spotrebiteľských úveroch). Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa zákona č.

o spotrebiteľských úveroch. Pre absenciu uvedených náležitostí sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi proti žalovanému potom nevzniklo právo na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov (poplatky za upomienky, za výzvy, za poistenie), ktoré boli v zmluve dojednané a ani čiastočné úhrady žalovaného nebol žalobca oprávnený započítať na tieto nároky. Súd následne aplikoval o ochrane spotrebiteľa a posúdil premlčanie nároku žalobcu ex officio. Keďže zo zmluvy o úvere nebolo zistiteľné, v akom rozsahu sa mali v rámci jednotlivých splátok započítavať úhrady na istinu a v akom rozsahu na úroky, súd mal za to, že spravodlivé bude, pokiaľ sa zakaždým celá splátka započíta na istinu úveru, pretože úver sa považuje pre absenciu vyššie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov a žalobca nemá nárok na úroky a poplatky. Súd konštatoval, že žaloba bola na súde podaná dňa 14.11.2016, preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu v zmysle premlčanie sa môže vzťahovať na splátky splatné pred 14.11.2013, t.j. na 25 splátok úveru po 79,95 eur zročných od 15.10.2011 do 15.10.2013, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume 1.998,75 eur. Z aktuálneho stavu úveru mal súd za preukázané, že titulom úveru uhradil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu v tomto období splátky úveru v celkovej sume 1.315,94 eur, ktoré súd započítal na 16 splátok úveru po 79,95 eur splatných od 15.10.2011 do 15.01.2013 a na časť splátky úveru v sume 36,74 eur splatnej dňa 15.02.2013, preto je premlčaná zvyšná časť splátky splatnej dňa 15.02.2013 v sume 43,21 eur a ostatných 8 splátok splatných od 15.03.2013 do 15.10.2013 v sume 639,60 eur. Ďalšie úhrady dlhu vykonal žalovaný až od 15.01.2016 do 16.09.2016 a celkovo na úver uhradil podľa zhodných tvrdení strán sumu 2.031,81 eur. Z tvrdení žalobcu a z upozornenia zo dňa 02.12.2013, predčasného zosplatnenia úveru zo dňa 18.12.2013 vyplýva, že pred zosplatnením úveru bol žalovaný ku dňu 29.11.2013 v omeškaní s úhradou splátok v celkovej výške 332 eur, ktoré pokrývajú minimálne 4 splátky úveru. Hoci v oznámení o predčasnom zosplatnení zo dňa 18.12.2013 nie je výslovne uvedené pre nesplnenie ktorej splátky banka využila právo žiadať zaplatenie celého úveru jednorázovo, je zrejmé, že tak mohla podľa učiniť len ohľadom splátky, s ktorou už bol žalovaný v omeškaní minimálne 3 mesiace, čo v danom prípade je splátka splatná dňa 15.09.2013. Súd teda uzavrel, že právny predchodca žalobcu toto právo využil, pre neuhradenie splátky zročnej dňa 15.9.2013. V dôsledku neuhradenia tejto splátky splatnej dňa 15.09.2013 v lehote 3 mesiacov vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu voči žalovanému právo žiadať splatenie celého úveru, ktoré právo bolo zmluvnými stranami dojednané v bode 9.2 OP v súlade s ust. . Právny predchodca žalobcu pred predčasným zosplatnením úveru žalovaného výzvou zo dňa 02.12.2013 vyzval na úhradu omeškaných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že inak využije právo zosplatniť úver. Žalovaný omeškané splátky neuhradil ani do uplynutia dodatočne stanovenej lehoty. Tieto tvrdenia a skutočnosti žalovaný nerozporoval, preto ich súd považoval za nesporné. Súd ďalej uviedol, že premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostatku zosplatneného úveru začala podľa plynúť od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej uplatnil právny predchodca žalobcu toto právo, t.j. od 15.09.2013, premlčacia doba plynula neprerušene a uplynula dňa 15.09.2016. Žalobu na súd však právny predchodca žalobcu podal až dňa 14.11.2016, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Uplatnený nárok na istinu a príslušenstvo pohľadávky je teda premlčaný v celom rozsahu, pričom premlčané právo nemožno podľa priznať. Preto súd žalobu vo zvyšku (keď konanie v časti žaloby ohľadne zmluvných úrokov a úrokov z omeškania bolo pre späťvzatie zastavené) pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. a priznal v spore úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Zastával názor, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve, v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje, pričom takýto výklad súdu je šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. K údaju o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. . Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou

identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Bol toho názoru, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (81,61 eur), počte (120 mesačných splátok) a termíne (k 15. dňu v mesiaca, počnúc dňom 15.10.2011 do 15.09.2021) jednotlivých splátok, a preto zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej namietal, že nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd uviedol, že je povinný v zmysle ex offo prihliadnuť na premlčanie. Dal do pozornosti súdu, že Ústavný súd SR na verejnom zasadnutí pléna 07.02.2018 rozhodol, že ustanovenie o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s SR. V čase vyhotovenia predmetného rozsudku už bolo uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR všeobecne známe. Zdôraznil, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe, a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Premlčacia doba nezačala plynúť dňa 15.09.2013, ako to nesprávne ustálil súd, ale až dňa 10.01.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 18.12.2013, avšak žalovaný si výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, podľa doručenky potvrdzujúcej prevzatie výzvy, prevzal až dňa 30.12.2013. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie zo strany žalovaného uplynula dňa 09.01.2014. Z toho plynie, že on mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 10.01.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho žalobou uplatnený nárok tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k jeho premlčaniu by došlo až dňa 11.01.2017, t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si mohol prvýkrát uplatniť nárok voči žalovanému na súde. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

3. K podanému odvolaniu žalobcom sa žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. sčasti podľa zmeniť a sčasti podľa potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti - vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý ( ).

6. Odvolací súd sa najskôr venoval otázke posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorú žalobca podaným odvolaním spochybňoval a následne sa zaoberal vyhodnotením premlčania nároku žalobcu.

7. Žalobca zastával v podanom odvolaní názor, že úverová zmluva nie je bezúročná a bez poplatkov v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Tvrdil, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v zmluve jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým výpočtom. Ohľadom údaju v zmluve o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presadzoval názor, že tento údaj nemusí byť v zmluve rozpísaný osobitne, a to vzhľadom na súčasnú judikatúru súdov.

8. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že zmluva o úvere neobsahuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť [ o spotrebiteľských úveroch]. Významné v tomto smere nie je, že celková čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je vyjadrená výškou úveru (5.000 eur) a celkovou výškou nákladov (4.116,65 eur), ktoré sumy je potrebné sčítať, ale to, že ich súčet (9.116,65 eur) nezodpovedá súčinu výšky splátky (81,61 eur) a celkového počtu splátok (120), ktorý je 9.793,26 eur. V neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, má identický dopad ako neuvedenie tejto náležitosti, preto je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že už tento dôvod spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, odvolací súd sa nezaoberal ďalším namietaným dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

9. Žalobca následne nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, keď aplikoval ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a ex officio prihliadol na premlčanie žalobou uplatneného nároku.

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posudzoval otázku premlčania, nakoľko aj žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na pojednávaní konanom dňa 06.03.2018. Je preto bez právnej relevancie táto odvolacia námietka žalobcu, keďže súd prvej inštancie musel skúmať premlčanie nároku žalobcu z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným. Pri pozornom čítaní je zrejmé, že výrokom II. súd žalobu vo zvyšku pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol (bod 20. napadnutého rozsudku).

11. Ďalej žalobca neakceptoval záver súdu prvej inštancie o premlčaní žalobou uplatneného nároku. Podľa jeho názoru premlčacia doba začala plynúť až dňa 10.01.2014, k premlčaniu nároku by došlo až dňa 11.01.2017, t.j. po troch rokoch odo dňa, odkedy si prvýkrát mohol uplatniť nárok na súde voči žalovanému. Ak žalobu podal dňa 14.11.2016, uplatnil nárok v rámci plynutia premlčacej doby, a teda jeho nárok nie je premlčaný.

12. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dlh žalovaného sa stal splatným po tom, čo žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas, a ku dňu 18.12.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným (splatným) celý dlh, stanovuje v , v druhej vete osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle veta druhá platí, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.

14. Ak vykonaným dokazovaním nebolo možné zistiť, pre ktorú splátku došlo k zosplatneniu celého dlhu, teda ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa veta druhá , splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením (záver z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 12.04.2017).

15. V tomto prípade žalobca ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru dňa 18.12.2013 (č.l. 22 spisu) s tým, že v tomto oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nekonkretizoval, pre ktorú splátku pristúpil k zosplatneniu úveru. Potom platí skôr uvedený záver, že došlo k mimoriadnej splatnosti pre splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením, teda splátku zročnú dňa 15.11.2013. Odo dňa nasledujúceho začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa 16.11.2016. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného z úveru si žalobca uplatnil na súde dňa 14.11.2016, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Na základe uvedeného bol nesprávny záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku žalobcu.

16. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostali predmetom konania nároky na zaplatenie: 1. istiny vo výške 4.857,92 eur, 2. úrokov zmluvných s úrokmi z omeškania vo výške 370,47 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, 3. úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.857,92 eur od 19.12.2013 do zaplatenia.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2.031,81 eur, pričom istina úveru mu bola poskytnutá vo výške 5.000 eur.

18. Nakoľko úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je povinný žalovaný zaplatiť žalobcovi iba istinu úveru vo výške 5.000 eur. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi sumu 2.031,81 eur, je povinný uhradiť žalobcovi zostávajúcu časť istiny vo výške 2.968,19 eur (5.000 - 2.031,81 = 2.968,19) a v ostatnej časti istiny preto nárok žalobcu nebol dôvodný.

19. V časti zmluvných úrokov spolu s úrokmi z omeškania vo výške 370,47 eur nárok žalobcu nie je dôvodný, a to vzhľadom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V taktom prípade, ako bolo konštatované vyššie, patrí veriteľovi iba nárok na vrátenie istiny.

20. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.857,92 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, tento odvolací súd priznal v uplatnenej výške, avšak zo sumy nezaplatenej istiny 2.968,19 eur od 10.01.2014 do zaplatenia. Žalovaný sa totiž dostal do omeškania až dňa 10.1.2014, nakoľko žalobcom bol vyzvaný na vrátenie dlhu vo výzve o predčasnom zosplatnení do 10 dní od doručenia výzvy, pričom mu bola preukázateľne doručená dňa 30.12.2013. Výška uplatneného úroku zodpovedá nariadeniu vlády SR č.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.968,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z tejto sumy od 10.01.2014 do zaplatenia a v zostávajúcej časti tohto zamietnutého výroku (výrok II.) rozsudok podľa potvrdil.

22. V zmysle ust. v spojení s ust. o trovách konania rozhodol odvolací súd nasledovne:

23. Žalobca podanou žalobou žiadal priznať sumu 1.934,99 eur titulom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslených od 19.12.2013 do 08.11.2016), zmluvné úroky vo výške 12,9 % ročne zo sumy 4.857,92 eur od 09.11.2016 do zaplatenia, sumu 4,857,92 eur ako istinu úveru, sumu 370,47 eur titulom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslených do zosplatnenia úveru a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.857,92 eur od 19.12.2013 do zaplatenia. Platí, že pre posudzovanie pomeru úspechu a neúspechu strán v spore je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine, pričom sa prihliada na príslušenstvo, ak ho žalobca v žalobe kapitalizuje (názor zhodný s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2018, sp. zn. ). Odvolací súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal iba z kapitalizovaného úroku a istiny. Žalobca teda podanou žalobou žiadal priznať sumu 7.163,38 eur (1.934,99 + 4.857,92 + 370,47 = 7.163,38) a suma priznaná súdom predstavuje 2.968,19 eur (tu treba dodať, že odvolací súd zachoval aplikáciu ust. , keď žalobca žalobu v časti nároku vo výške 1.934,99 eur vzal späť, pričom zavinil späťvzatie žaloby v tejto časti a nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému; odvolací súd tu stotožnil neúspech v podobe „nepriznania“ tejto sumy, keďže výsledok je zhodný). Úspech žalobcu potom predstavuje 41,43 % a jeho neúspech predstavuje 58,57 % (bol teda čiastočne úspešný žalovaný). Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa musí odpočítať, a preto žalobca nahradí čiastočne úspešnému žalovanému 17,14 % trov konania (58,57 % - 41,43 % = 17,14 %). V zmysle o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).