Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoZm/4/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobcu: Mgr. M. C., nar. XX. B. XXXX, bytom Y. C. XX, I., zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: Q. L., nar. X. Y. XXXX, Z. V. XXX, zastúpenej advokátom: Mgr. Peter Magdálik, Vajanského 1520, Galanta, o zaplatenie 5.625 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 22. januára 2020 č. k. -103 v spojení s opravným uznesením z 5. mája 2020 č. k. -124, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z 29. mája 2019 č. k. -42 zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , ( v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že návrh žalovanej bol nedôvodný. V prípade, ak žalovaná dlhodobo trpela vážnymi zdravotnými problémami a častými komplikáciami, ktoré jej bránili v osobnej účasti na pojednávaní, tak bolo predovšetkým jej povinnosťou zabezpečiť si včas kvalifikované zastúpenie osobou (napr. advokátom), ktorý by žalovanú osobne na pojednávaní zastúpil. Z vyjadrenia samotnej žalovanej zo dňa 8.4.2019 (č. l. 35 spisu) naviac vyplynulo, že si takúto osobu (právneho zástupcu na zastupovanie) zvolila, preto nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, z akého dôvodu ju v apríli 2019 zvolený právny zástupca na pojednávaní dňa 29.5.2019 nezastupoval. Okolnosti, pre ktoré sa žalovaná nenechala včas a riadne zastúpiť nenastali objektívne, nezávisle od žalovanej, ale ich subjektívne zavinila, ako je vyššie uvedené, žalovaná (tým, že sa nenechala v konaní včas zastúpiť, bola v tomto smere ľahostajná, nedbanlivá), a preto boli výlučne na jej ťarchu. Súčasne súd prvej inštancie dodal, že vyjadrenie ošetrujúcej lekárky žiadnym spôsobom názor a posúdenie veci súdom nevyvrátilo. Lekárka sa vyjadrila iba tak, že žalovaná sa nemohla pojednávania zúčastniť z vážnych zdravotných dôvodov. Takéto vyjadrenie len preukazuje, že dôvod neúčasti bolo možné zo strany žalovanej predvídať. Naviac vyjadrenie lekárky nepreukazuje žiadne náhle zhoršenie nepriaznivého zdravotného stavu, zdravotné komplikácie, ale vážne zdravotné dôvody. V prípade, ak by však aj z vyjadrenia lekárky vyplývalo náhle zhoršenie zdravotného stavu, tak by v danom konkrétnom prípade opäť išlo len a len o žalovanou predvídateľnú, často sa opakujúcu situáciu, pri ktorej by preto bolo možné spravodlivo od nej požadovať, aby sa na pojednávaní dala zastúpiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná v návrhu neuviedla žiadne také vážne dôvody, ktoré by nastali bezprostredne pred pojednávaním a boli zároveň neočakávané a nepredvídateľné, t.j. dôvody, pre ktoré by nebolo možné od žalovanej spravodlivo očakávať, aby sa nechala na pojednávaní zastúpiť. V závere súd prvej

inštancie uviedol, že z doterajšieho konania žalovanej možno mať pocit o účelovosti jej konania v snahe neodôvodneného predlžovania sporu, nakoľko žalovaná mala možnosť sa vyjadriť k žalobe, uviesť relevantné námietky, no aj napriek tomu tak v lehote skoro troch mesiacov neurobila, mala možnosť si zvoliť zástupcu, ak vedela, že jej zdravotný stav neumožňuje osobnú účasť na pojednávaní (alebo nie je dostatočne právne kvalifikovaná, má vyšší vek a pod.). Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná neuviedla žiaden ospravedlniteľný vážny dôvod, pre ktorý zmeškala pojednávanie vo veci dňa 29.5.2019, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, a preto návrh žalovanej zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila ust. , , , , , . Žalovaná je osoba vyššieho veku, v čase pojednávania mala 75 rokov. Je starobná dôchodkyňa so závažnými zdravotnými problémami, ktoré sa často objavia náhle. Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní telefonicky ospravedlnila v ranných hodinách. Z miesta jej trvalého bydliska do Trnavy, kde sa malo pojednávanie konať je to približne 50 kilometrov. Žalovaná nešoféruje a musela by využiť služby hromadnej dopravy. Takúto cestu vzhľadom na jej zdravotný stav by nezvládla. V deň pojednávania bola nútená navštíviť lekára, o čom doložila aj potvrdenie a následne ho súdu predložila. Má za to, že v danej veci bol daný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý mal súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie žalovanej zrušiť. Dodala, že je výlučným právom strany zúčastniť sa na pojednávaní osobne, alebo sa dať zastúpiť inou osobou. Žalovaná v minulosti komunikovala ohľadom zastúpenia v konaní inou osobou, s touto osobou sa jej však zastúpenie nepodarilo doriešiť. V konaní zostala preto bez zastúpenia. Od žalovanej nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dala zastúpiť inou osobou. Žalovaná mala záujem osobne sa zúčastniť vytýčeného pojednávania, v čom jej zdravotné komplikácie zabránili. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne vec posúdil. Poukázala na doručenie predvolania na pojednávanie s tým, že to mohlo byť aj krátko pred pojednávaním (nie je zrejmé, či bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania). Zamietnutím návrhu žalovanej bez toho, aby súd riadne zistil a vyhodnotil podmienky na zamietnutie tohto návrhu, keď si na rozhodnutie o tomto návrhu mohol od žalovanej vyžiadať ďalšie podklady a dôkazy, čo však neurobil, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

3. Žalobca navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie považuje za zmätočné, keď znova žalovaná uvádza dôvody, pre ktoré nemal byť rozsudok pre zmeškanie vydaný. Dôvod, pre ktorý žalovaná zmeškala nariadené pojednávanie nemožno považovať za ospravedlniteľný.

4. Žalovaná v následnom vyjadrení zotrvala na argumentov uvedených v odvolaní.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (, ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovanej) považovať za vo výroku vecne správne.

6. V danej veci súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie majúc za to, že žalovaná nepreukázala ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie.

7. Podľa ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

8. V prípadoch, keď bol kontumačný rozsudok vydaný na pojednávaní ( ), na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, môže žalovaný za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie kontumačného rozsudku. Prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento ospravedlniteľný dôvod je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom

posudzovania súdu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, k ).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa pojednávania dňa 29.5.2019 o 14.30 hod. nezúčastnila. Z úradného záznamu z 29.5.2019 vyplýva, že žalovaná sa telefonicky o 9.05 hod. ospravedlnila, že sa nemôže zúčastniť pojednávania zo zdravotných dôvodov a žiadala pojednávanie odročiť s tým, že potvrdenie od lekára dodatočne doloží. K návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie priložila výmenný list - poukaz všeobecnej lekárky MUDr. N. M. z 29.5.2019, ktorá konštatuje, že žalovaná sa nemohla zúčastniť súdneho pojednávania z vážnych zdravotných dôvodov. Pri diagnóze a doterajšej liečbe sa neuvádza žiadny údaj.

10. V konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma splnenie predpokladov pre vydanie samotného rozsudku pre zmeškanie, preto argumentami, týkajúcimi sa uvedeného sa odvolací súd vysporiadal v rámci rozhodnutia o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie (ako napr. námietka zachovania lehoty na prípravu pojednávania, ktorá bola vzhľadom na obsah spisu vyhodnotená ako nedôvodná).

11. Úprava návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného/žalovanej z ospravedlniteľných dôvodov vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku. Predpokladá sa, že boli splnené všetky podmienky na jeho vydanie, avšak na strane žalovanej nastali okolnosti, ktoré súdu v čase vydania rozsudku objektívne nemohli byť známe a ktoré bránili dostaviť sa na pojednávanie, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť.

12. Odvolací súd v danom prípade skúmal, či žalovaná preukázala existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bola žalovaná povinná špecifikovať ospravedlniteľný dôvod zmeškania tak, aby súd mohol posúdiť, aká konkrétna okolnosť žalovanej bránila v účasti na pojednávaní a či ide o okolnosť významnú, ktorá jej neúčasť ospravedlňuje. Len na základe konkrétnych okolností môže súd dôvodiť, že žalovanou uvádzaný dôvod neúčasti na pojednávaní je ospravedlniteľný.

13. Za ospravedlniteľný dôvod by bolo možné považovať náhle zhoršenie zdravotného stavu žalovanej, avšak len v tom prípade, ak by bol riadne preukázaný (pozn.: súd nemal povinnosť vyzývať žalovanú na doplnenie dôkazov a treba dodať, že tieto mohla pripojiť i k odvolaniu a neurobila tak). Výmenný list

- poukaz z 29.5.2019 bol spísaný všeobecnou lekárkou MUDr. N. M.. Nie je z neho zrejmý čas návštevy lekárky a ani skutočnosť, že by išlo o také zhoršenie zdravotného stavu (s konkrétnou špecifikáciou, navyše nie je zrejmé s akou diagnózou by mali zdravotné problémy žalovanej súvisieť), ktoré by žalovanej bránilo v účasti na pojednávaní. Nemožno preto na základe neho považovať za preukázaný ospravedlniteľný dôvod v zmysle . Žalovaná ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti vo vzťahu k preukázaniu existencie ospravedlniteľného dôvodu neprítomnosti na predmetnom pojednávaní.

14. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania 29.5.2019, ktorý záver súd prvej inštancie dostatočným spôsobom i odôvodnil (preto námietka žalovanej týkajúca sa nedostatku odôvodnia uznesenia súdu prvej inštancie bola nedôvodná). Irelevantné vo vzťahu k posúdeniu ospravedlniteľného dôvodu zostáva argumentácia žalovanej týkajúca sa vzdialenosti a spôsobu prepravy na pojednávanie. Za nadbytočné vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval zaoberanie sa úvahou súdu prvej inštancie o zastúpení žalovanou.

15. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

16. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaná). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania neprizná, tu odvolací súd dodáva nasledovné. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

18. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, pričom odvolací súd nemá za to, že by žalovaná výnimočnosť nepriznania náhrady v dôsledku naplnenia podmienok preukázala.

19. Žalovaná bližšie k svojim pomerom (a to až v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od platenia súdneho poplatku) uviedla, že jej príjmom je dôchodok spolu v sume 546,80 eur, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, nemá úspory, vklady, peniaze v banke, stavebné sporenie, peňažné pohľadávky voči tretím osobám nad 750 eur. Žalovaná nemá ani úvery, pôžičky a iné dlhy. Finančne jej pomáhajú dcéra a vnúčatá. Momentálne žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a toho času sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva žalovanej k tomuto domu, pozemkom. Jej výdavky sú mesačné náklady na vodu (8 eur), elektrinu (65 eur), plyn (130 eur), telefón (37 eur) a splátky titulom škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (75 eur).

20. Skutočnosť, že žalobkyňa má vyšší vek, tvrdené zdravotné problémy a vyššie uvedená majetková situácia nie sú takým výnimočným dôvodom, ktorý by umožňoval aplikáciu . Dodáva sa pre úplnosť, že ani samotná skutočnosť, že žalovaná ako poplatník bola (čiastočne) oslobodená od súdneho poplatku, nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1?M Obdo ).

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.