Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: B. X. X. G. Q., so sídlom B. O. X, XXX XX X., G. J., konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom B. X. X. G. Q., pobočka zahraničnej banky, so sídlom A. X, B., IČO: XX XXX XXX, práv. zast. T. A. P.. F. C. s.r.o., so sídlom V. XX, B., proti žalovanému: F. X., trvale bytom A. X/XX, K., o zaplatenie 274,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. februára 2020, č. k. -72, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 0,91 eur a úroku vo výške 22 % ročne zo sumy 249,46 eur od 03.03.2016 do zaplatenia, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 275,59 eur s príslušenstvom od žalovaného na tom základe, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným úverovú zmluvu, pričom žalovaný ju porušil tým, že úver riadne a včas nesplácal, následkom čoho dňa 02.03.2016 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom žalovaný tento dlh nezaplatil. Súd v prvom rade preskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, pričom dospel k záveru o jej danosti. Žalobca v priebehu konania vzal čiastočne žalobu späť, preto súd prvej inštancie v tomto rozsahu konanie zastavil (výrok I.). Následne súd posúdil zmluvu o úvere, či obsahuje povinné náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že ich spĺňa všetky. Ďalej sa súd zaoberal, či nárok žalobcu je vymáhateľný podľa . Keďže veriteľ mohol uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky ( ), splatnosťou splátky splatnej 15.09.2015 (ktorú ako splátku, od ktorej odvodzuje svoje právo zosplatniť úver, uvádza žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.05.2019), ktorú, ako vyplývalo súdu z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného, už žalovaný pred zosplatnením neuhradil, začala plynúť trojročná premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu, ktorá uplynula dňa 15.09.2018. Pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovaného zo zmluvy uplatnil žalobou podanou na súde až dňa 19.02.2019, je jeho nárok premlčaný, nakoľko sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa . Z uvedeného dôvodu súd nemohol žalobcovi priznať premlčané právo a žalobu zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § a ods. 1 .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedol, že v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil dňa 02.03.2016 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Poukázal na to, že z vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Toto zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Na nadväzuje s požiadavkou na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. Mal za to, že súd sa nesprávne vysporiadal so splnením podmienok upravených v . Súd nemohol mať za preukázané upozornenie žalovaného ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca súdu nepredkladal výzvy, ktorými by upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru splatného v mesačných splátkach. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie dlhu tak súd nemohol mať dokázané, že by došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 15.09.2015 a že od tohto dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia doba. Z dôvodu, že z dôkazov vykonaných v konaní nemohol súd dospieť k záveru o zročnosti celého dlhu k 15.09.2015, je potrebné v zmysle prvej vety vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. Žaloba bola doručená na súd dňa 19.02.2019, t. j. v zmysle si svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných mesačných splátok od 15.03.2016. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel, a bol toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 206,22 eur s príslušenstvom, predstavujúcu istinu splatnú po 15.03.2016 spolu s úrokom z omeškania. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Vzhľadom k uvedenému žiadal odvolací súd, aby zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. K podanému odvolaniu sa písomne žalovaný nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba v napadnutom rozsahu, vo výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 6. Podstatou odvolacieho konanie bolo preskúmať, či žalobca zosplatnil úver žalovaného z dôvodu neuhradenia splátky splatnej ku dňu 15.09.2015. V podanom odvolaní totiž žalobca zastával názor, že nepreukázal splnenie podmienok na zosplatnenie dlhu v zmysle , a preto súd nemohol mať za preukázané, že by vôbec došlo k zosplatneniu dlhu. Bol toho názoru, že premlčacia doba sa musí v takomto prípade počítať odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie sám tvrdil, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre nezaplatenú splátku splatnú k 15.09.2015 (vyjadrenie žalobcu z 28.06.2019, č. l. 45 spisu). V zmysle platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či žalobca vyhlásil splatnosť úveru pre nezaplatenú splátku splatnú ku dňu, ktorú sám označil a nebola účinne popretá táto skutočnosť žalovaným. Preto v tejto odvolacej námietke žalobcu vidí odvolací súd účelovosť.

8. Súd prvej inštancie potom správne posúdil otázku premlčania nároku žalobcu, keď ustálil začiatok plynutia premlčacej doby od splátky, ktorú žalobca sám označil ako splátku, pre ktorú vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (tento záver zodpovedá aj judikatúre odvolacieho súdu, napr. rozhodnutiu zo dňa 14.11.2019, sp. zn. ).

9. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania ( ).

10. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s . V konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).