Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-19-2020.pdf
PDF · 108.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: S.. Z. K., bytom K., K. 9, zastúpená JUDr. Melániou Knopovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova 20, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 27366-3/2017-BA zo dňa 7. júna 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd nepriznáva žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 27366-3/2017-BA zo dňa 7. júna 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311497216-GC04/16 zo dňa 21. decembra 2016 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 135,53 eur, poistného na starobné poistenie v sume 2.130,08 eur, poistného na invalidné poistenie v sume 710,06 eur, poistného na rezervný fond v sume 562,20 eur (ďalej len „poistné“), za obdobie marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, spolu v sume 3.537,87 eur. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2016, rozhodla o predpísaní poistného žalobkyni za obdobie uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, v celkovej sume 3.537,87 eur, pretože na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobkyňa vôbec neodviedla za obdobie apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, november 2008, december 2008 a odviedla v nesprávnej sume za mesiac marec 2008, čím porušila ustanovenia § 128 ods. 1, písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2014 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta a § 20 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. 3. Poukázala na to, že rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS 1075/2008 zo dňa 25. 02. 2008 bolo žalobkyni zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore kardiológia. Dňa 01. 08. 2008 pobočka Levice prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, účastníka konania s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 29. 02. 2008. Podľa § 5 písm. c/ zákona, účinnom od 01. 08. 2006 do 31. 12. 2010 SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 písm. a/ druhý bod zákona účinnom do 31. 12. 2010, zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť SZČO, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu A, je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobkyni dňa 22. 08. 2006 bola vydaná licencia č. LIA/NR/1391/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore kardiológa a licencia bola zrušená až ku dňu 01. 02. 2015. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prípade žalobkyni bol podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku dňa 29. 02. 2008, avšak bola aj po tomto dátume povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom stanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO a zároveň dosiahla potrebnú zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2006 a 2007. Nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobkyňa za uvedené roky príjem dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. V dôsledku nesprávne podaného registračné ho listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku poistenia dňa 29. 02. 2008 pobočka v Leviciach rozhodnutím č. 29466-1/2016-LV zo dňa 25. 10. 2016 rozhodla, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 ale z dôvodu, že účastníčka konania za rok 2009 nedosiahla príjem z podnikania a z inej SZČO. Ďalším rozhodnutím pobočka Levice č. 29466-2/2016-LV zo dňa 25. 10. 2016 rozhodla, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2010. Obidve rozhodnutie nadobudli právoplatnosť dňa 30. 06. 2010. Žalobkyni ako SZČO vyplývalo priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 55/2007 Z.z. v znení účinnom od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010 povinne nemocensky poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu vedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 555/2007 Z.z., od 01. 01. 2008 povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená. 4. Podľa § 21 ods. 1 zákona, v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/, § 128 ods. 2 písm. c/, § 128 ods. 3 písm. c/ a § 128 ods. 11 písm. b/ zákona, v znení zákona č. 43/2004 Z.z. účinného od 01. 01. 2005 poistné nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená SZČO, taktiež poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, účinnom do 31. 03. 2012, SZČO zúčastnená na starobnom dôchodkovo sporení platí aj príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Podľa § 129 ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 účinného od 01. 01. 2005, suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného do rezervného fondy solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 555/2007, účinného od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2009, vymeriavací základ je mesačnej najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kal. mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. Podľa § 141 ods. 1 zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 zákona, v znení účinnom do 31. 12. 2010 poistné je splatné do 8. dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 144 ods. 1 zákona, sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej alebo právnickej osobe odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ho odviedla v nesprávnej sume. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR žalobkyňa mala príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti za rok 2006 v sume 1.567.125,- Sk, za rok 2007 v sume 2.212.062,- SK , t.j. vyšší ako zákonom stanovená suma pre rok 2006 - 91.200,- Sk a pre rok 2007 - 97.200,-Sk. Pobočka Sociálnej poisťovne v Leviciach zistila, že žalobkyňa ako SZČO poistné na príspevky za marec 2008 odviedla v nesprávnej nižšej sume a za obdobie apríl 2008 až december 2008 neuhradila vôbec do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v dôsledku odvolania účastníčky konania a námietky, ktoré uvádza nezakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prípade žalobkyne bol dňa 29. 02. 2008 registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku 29. 02. 2008. Keďže prvostupňový správny orgán nemal vedomosť o existencii licencie typu L1 a o jej existencii ju neupovedomila ani žalobkyňa. Žalobkyňa bola aj po 29. 02. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, pretože naďalej mala právne postavenie SZČO na základe platnej licencie L1A. II. 5. Žalobkyňa podala žalobu, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočky Levice. Poukázala na to, že ukončila činnosť kardiológa dňa 29. 02. 2008, čo aj žalovanému oznámila vo forme odhlášky registračným listom, ku ktorému doložila aj doklad o zrušení povolenia na túto činnosť od Nitrianskeho samosprávneho kraja. I. stupňový správny orgán približne po ôsmich rokoch jej predpísal nezaplatené poistné odo dňa odhlášky za obdobie marec a december 2008 v celkovej sume 3.537,87 eur. Nie je si vedomá toho, že by nejakým spôsobom porušila svoje povinnosti o platení poistného ale žalovaný zdiela taký názor, že má naďalej platnú licenciu typu A, na základe ktorej sa naďalej považuje za SZČO, a preto spĺňa predpoklady na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia až do decembra 2008.
III.
6. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 23Sa/102/2017-135 zo dňa 21. mája 2018 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 27366-3/2017-BA zo dňa 07. 06. 2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 700-1311497216-GC04/16 zo dňa 21. decembra 2016, ktorým pobočka Levice predpísala žalobkyni poistné na nemocenské poistenie v sume 135,53 eur, poistného na starobné poistenie v sume 2.130,08 eur, poistného na invalidné poistenie v sume 710,06 eur, poistného na rezervný fond v sume 562,20 eur (ďalej len „poistné“), za obdobie marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008, spolu v sume 3.537,87 eur. 7. Krajský súd poukazoval na to, že zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, pretože základná otázka, či žalobkyňa prestala vykonávať činnosť SZČO k 29. 02. 2008 nebola zodpovedaná.
IV.
8. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Žalovaná sa nestotolžnila s názorom krajsého súdu, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či mala žalobkyňa status SZČO aj po 29. 02. 2008 a správne orgány mali vyriešiť právnu otázku týkajúcu sa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, teda či žalobkyňa vykonávala v čase od 29. 02. 2008 činnosť SZČO, pretože predmetom súdneho preskúmania zákonnosti bolo rozhodnutie o predpísaní poistného za obdobie marec až december 2008 v sume 3.537,87 eur, a teda povinnosťou súdu bolo preskúmať, či žalovaná rozhodla o predpísaní poistného v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodla rozhodnutím č. 29466-1/2016-LV z 25. 10. 2016, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 a rozhodnutím č. 29466-2/2016-LV zo dna 25. 10. 2016 rozhodla, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2010. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. 12. 2016, čím bol upravený status žalobkyne na
účely sociálneho poistenia, a preto nemohol byť v tomto konaní opätovne posúdený. Žiadala rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. V. 9. Najvyšší súd SR ako kasačný súd rozsudkom sp.zn. 9Sžsk/128/2018-227 zo dňa 29. 01. 2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/102/2017-135 zo dňa 21. 05. 2018 a vec vrátil na nové konanie. Poukázal na to, že prvostupňový správny súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci ak napriek existencii právoplatného rozhodnutia o otázke zániku poistenia žalobkyne dospel k záveru, že žalovaná ako i prvostupňový správny orgán nevenovali dostatočnú pozornosť riešeniu otázky statusu SZČO žalobkyne v období po 29. 02. 2008. Otázka zániku nemocenského poistenia bola právoplatne vyriešená v predchádzajúcom konaní rozhodnutím pobočky Levice č. 29466-1/2016-LV z 25. 10. 2016, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 a rozhodnutím č. 29466-2/2016-LV zo dna 25. 10. 2016 rozhodla, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2010. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. 12. 2016 Kasačný súd uviedol, že žalovaná v danom prípade správne poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sžrso/1/2015 a 9Sžso/23/2013, v ktorých Najvyšší súd SR uviedol, že nemôže byť otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ bola táto už právoplatne vyriešená iným rozhodnutím sociálnej poisťovne. Kasačný súd nemá dôvod od tohto názoru sa odkloniť. V danom prípade krajský súd rozhodoval nad ráme rozsahu predmetu konania vymedzeného správnym rozhodnutím. VI. 10. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
12. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 13. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 14. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 15. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 16. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 17. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
19. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa odhlásila dňa 29. 02. 2008 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 29. 02. 2008, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS:1075/2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 26. 02. 2008, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore kardiológia dňom 29. 02. 2008. 20. Z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice č. 29466-1/2016-LV z 25. 10. 2016, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 29. 02. 2008 a rozhodnutím č. 29466-2/2016-LV zo dňa 25. 10. 2016 rozhodla, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2010. Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 05. 12. 2016. 21. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 22. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe, povinne odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 23. Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a predpísaní poistného dvoch samostatných konaniach. V danom prípade žalobkyne o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla pobočka Levice, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2016. Teda otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobkyne bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. Žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia nepodala, čím sa sama pripravila o možnosť preskúmať a zrušiť uvedené rozhodnutie súdom. 24. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k 29. 02. 2008. 25. Existencia licencie L1A vydanej lekárskou komorou upravuje oprávnenie lekára na vykonávanie lekárskej činnosti, a to až do času, kým lekár nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý má za následok, že musí byť považovať za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z toho dôvodu sa žalobkyňa považuje za povinne nemocensky poistenú podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistenú podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z.z., účinného od 01. 09. 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej v znení zákona č. 272/2007 Z.z., účinného od 01. 07. 2007 a zákona č. 133/2010 Z.z., účinného od 01. 06. 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotnícke praxe podľa
§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu A, je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobkyni dňa 22. 08. 2006 bola vydaná licencia č. LIA/NR/1391/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore kardiológia a licencia bola zrušená ku dňu 01. 02. 2015. 26. Správny súd poukazuje aj na to, že nálezy Ústavného súdu SR boli v rozhodovaní o danej problematike o povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení SZČO advokáta vo veci predpisu poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity boli sťažnosti sťažovateľov odmietnuté a bolo v nich vyslovené, že predmetný právny výklad Najvyšším súdom SR nevykazuje nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver o porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, alebo práva na spravodlivé súdne konanie, zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. 27. Ústavný súd SR je toho názoru, že pri výklade pojmov § 5, § 21 ods. 4 o sociálnom poistení, dospel k rovnakému záveru, k akému dospel Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 7Sžso/87/2011 zo dňa 13. 12. 2012, teda že je potrebné vychádzať z toho, že obdobne ako u lekárov, existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti je podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenou Slovenskou advokátskou komorou a trvá až do času kým advokát nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý, čo má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení, a preto je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, pričom vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že zmena formy výkonu advokácie nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Obdobne aj žalobkyni v danej veci bola dňa 22. 08. 2006 vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia L1A/NR/1391/06, ktorá bola zrušená k 01. 02. 2015. Žalobkyňa síce doručila dňa 01. 08. 2008 pobočke Sociálnej poisťovni odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 29. 02. 2008, avšak naďalej bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxi, teda bola naďalej považovaná sa SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. 28. Vzhľadom na to, že nositeľom tohto oprávnenia je lekár ako fyzická osoba žalobkyni na oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti ako takej nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaná v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sama zvolila že vykonávanie lekárskych služieb bude poskytovať prostredníctvom s.r.o. STAMIMED so zameraním na odbor kardiológia a vnútgorné lekárstvo, kde pôsobí ako odborný poradca. Oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, ak túto činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti (§ 21 zákona č. 461/2003 Z.z.) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia u žalobkyne ako SZČO. Žalobkyni po celý čas zostáva status lekára a svoje profesijné označenie je povinná používať aj v prípade ak svoje lekárske služby poskytuje prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzením a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Účasť lekára spoločnosti s ručením obmedzením je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie lekárskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len lekári, ktorých účasť spoločnosti zaniká stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti lekára. 29. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je vecne správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým jej bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevkov na starobné sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie marec 2008, apríl 2008 až december 2008 v celkovej sume 3.537,87 eur, pretože právoplatným rozhodnutím zo dňa 25. 10. 2016 prvostupňový správny orgán rozhodol o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 30. 06. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2016. Žalobkyni ako SZČO vyplývala táto povinnosť priamo zo zákona odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti a v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, v znení neskorších predpisov, a tieto príspevky neodvádzala vôbec. 30. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a mal za preukázané, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
31. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli ( § 168 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).