Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-71-2019.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/71/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: X. F., nar. XX. S. XXXX, bytom N., o zaplatenie 1.955,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 20. septembra 2018 č. k. 19Csp/105/2017-277, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 655,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 655,28 eur od 19.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 708 ods. 1 a 2, § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo len “Obch. z.“), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo len „O. z.“), § 1 ods. 2 veta prvá, ods. 4, ods. 5, § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „ZoSÚ“), § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania (ďalej len „nariadenie vlády“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa so žalovanou uzavrela zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 23.7.2012, išlo o zmluvu o osobnom účte, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvu o povolenom prečerpaní na účte dňa 13.1.2015 (taktiež sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.7.2012 (zmluva o osobnom účte) nebolo dojednané povolené prečerpanie ani prekročenie. Ak napriek tomu žalobkyňa umožnila žalovanej na svojom osobnom účte ísť do debetu, jednalo sa o úver. Úver poskytnutý dodávateľom spotrebiteľovi však musí spĺňať náležitosti v zmysle ZoSÚ. Podľa ZoSÚ obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie (§ 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/ ZoSÚ). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 ZoSÚ absencia zákonom požadovaných údajov spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej skúmal zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, ktorá musí obsahovať predpísané náležitosti vyžadované ZoSÚ (§ 1 ods. 4 v spojení s § 10 a § 11 ZoSÚ). Súd dospel
k záveru, že zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ani podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ). Keďže zmluva o povolenom prečerpaní na účte uvedené náležitosti neobsahovala, poskytnutý spotrebiteľský úver o povolenom prečerpaní sa rovnako považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nevedel posúdiť oprávnenosť a dôvodnosť jednotlivých položiek, z ktorých pozostávala suma 1.955,18 eur, keďže túto žalobkyňa ani na výzvu súdu nešpecifikovala. Žalovaná výberom hotovosti z bankomatov, platbami kartou, bezhotovostnými transakciami vyčerpala úhrnom sumu 28.137,05 eur a uhradila veriteľovi úhrnom sumu vo výške 27.481,77 eur. Žalovaná je tak na istine úveru povinná zaplatiť ešte sumu 655,28 eur. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto sumy a vo zvyšnej časti žalobu z dôvodu, že poskytnuté úvery považoval za bezúročné a bez poplatkov a taktiež z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu v časti sumy prevyšujúcej istinu ako nedôvodnú zamietol. K úroku za nepovolené prečerpanie (28 % ročne) dodal, že tak dôležitý údaj, akým je úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní, nemôže byť považovaný za náležite, platne dojednaný za stavu, kedy nie je uvedený priamo v zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach, resp. v sadzobníku poplatkov. Žalovaná neuhradila dlžnú sumu riadne a včas, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania (v zákonnej výške 8 % ročne z priznanej sumy istiny od 19.7.2017 do zaplatenia, ktorý je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadením vlády). V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalovanej v konaní v rozsahu 32,96 %. Pretože však žiadne trovy v konaní žalovanej nevznikli, nárok na ich náhradu jej nebol priznaný.
2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na zmenu vyhovením žalobe v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Žalobkyňa sa s argumentmi súdu prvej inštancie nestotožňuje. K názoru súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ZoSÚ žalobkyňa uviedla, že zmluvné strany uzatvorili dňa 13.1.2015 zmluvu o povolenom prečerpaní v zmysle § 2 písm. e/ ZoSÚ, pričom ide o úver splatný na požiadanie. V zmysle § 10 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania musí obsahovať iné náležitosti než „klasická“ zmluva o úvere. K jednotlivým náležitostiam, ktoré podľa súdu absentovali uviedla: 1/ konečná splatnosť úveru - úver nemal konečnú splatnosť, bol splatný na požiadanie, uvedené v čl. 8.9 VOP (všeobecné obchodné podmienky), 2/ podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná boli uvedené v čl. 8.8 VOP, 3/ ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny - uvedené v čl. 8.8 VOP, 4/ ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru - neuplatňuje sa. Záver súdu prvej inštancie o chýbajúcich náležitostiach teda nemal oporu ani v zákone, ani v dokazovaní. K nepreukázaniu dôvodnosti účtovania poplatkov a úrokov žalobkyňa dodala, že v podaní z 2.5.2018 uviedla právny základ, na základe ktorého si uplatňuje poplatky a úroky. Rozsudok nie je náležite odôvodnený. Vo vzťahu k dojednaniu úroku 28 % ročne poukázala na to, že žalobkyňa si daný nárok uplatnila z titulu prekročenia, ktoré upravuje ZoSÚ (§ 2 písm. f/ a § 18 ZoSÚ). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Naopak, podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobkyňa zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke a to nielen aktuálne vývesky, ale aj historické. Žalobkyňa má za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobkyne a v pobočkách bola splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore o absencii obligatórnych náležitostí zmlúv, v dôsledku ktorých považoval úver(y) za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ) a na neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k nároku prevyšujúceho istinu.
6. Odvolací súd k povolenému prečerpaniu uvádza, že povoleným prečerpaním je forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa (§ 2 písm. e/ ZoSÚ). V danej veci bolo nesporné, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzavretá zmluva o povolenom prečerpaní dňa 13.1.2015. Je zrejmé, že súd aplikoval ZoSÚ a skúmal náležitosti zmluvy, pričom vychádzal z § 1 ods. 4 a § 10 ods. 1 ZoSÚ.
7. Podľa § 1 ods. 4 ZoSÚ na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1,§ 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14, § 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 17, § 20 až 23 a § 25 až 27.
8. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w).
9. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že pri zmluve o povolenom prečerpaní podľa ZoSÚ absentovala obligatórna náležitosť - údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ) bolo potrebné v prvom rade si uvedomiť, že takýto záver by potom ale znamenal, že aplikácia vyššie uvedených ustanovení neprichádza do úvahy, keďže tieto sa aplikujú v prípade, že ide o úver splatný na požiadanie alebo do troch mesiacov. Záver súdu prvej inštancie o potrebe aplikácie § 1 ods. 4 a § 10 ods. 1 ZoSÚ za súčasného konštatovania absencie údaju o termíne konečnej splatnosti je nelogický a zmätočný, pričom súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že predmetný údaj bol uvedený vo VOP (čl. 8.9 veta tretia, č. l. 132 spisu), resp. s tým, či uvedenie takéhoto údaju vo VOP možno považovať za postačujúce (v opačnom prípade by potom aplikované ustanovenia súdom prvej inštancie na predmetnú zmluvu neprichádzali do úvahy). Bude preto potrebné ustáliť, o akú zmluvu sa jedná.
10. K nepovolenému prečerpaniu (v zmysle zákona sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania) odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval § 1 ods. 5 ZoSÚ.
11. Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27.
12.
_______________________________________________________________________________________________ vo svojom odvolaní dôvodne namietala, že v súvislosti s prečerpaním sa súd prvej inštancie nezaoberal § 18 ZoSÚ (čo bolo významné i pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v časti uplatneného úroku vo výške 28 %). S poukazom na ustanovenie § 1 ods. 5 ZoSÚ nie je zrejmý dôvod aplikácie § 9 ods. 2 súdom prvej inštancie.
13. Pokiaľ ide o poplatky, súd prvej inštancie argumentoval, že žalobkyňa nepreukázala oprávnenosť a dôvodnosť jednotlivých položiek (neuniesla dôkazné bremeno). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v podaní z 2.5.2018 podrobne špecifikovala svoj nárok a k účtovaniu poplatkov uviedla, že tieto boli
účtované podľa čl. IV ods. 2 zmluvy o účte, sadzobníka poplatkov a v súvislosti s nepovoleným prečerpaním išlo o ustanovenie čl. 3.12 VOP. Uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.
14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
16. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
17. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).
18. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 226/03).
19. Odvolací súd po preskúmaní veci, s poukazom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený, v niektorých častiach protirečivý. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia by mal nielen vysvetliť, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyložiť a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol stranami pochopený. Súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal.
20. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 CSP. Z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie postráda náležitú argumentáciu, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať. Odvolateľke bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.
21. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil (vrátane výroku o trovách konania) a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, postupujúc v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotiť dôkazy, posúdiť uplatnený nárok žalobkyne podľa relevantných ustanovení ZoSÚ. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol (pozn. vrátane rozhodnutia o trovách konania).
23. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
24. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.
25. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
26. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.