Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-207-2019.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/207/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Romana Bolebrucha vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S. a otec - B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX S., o návrhu na určenie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/190/2017-93, zo dňa 14.11.2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie, rozsudkom, č.k. 49P/190/2017-93, zo dňa 14.11.2018, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého M. W., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 170 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.12.2017. Zročné výživné na maloletého M., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 04.12.2017 do 31.10.2018 vo výške 1.853,55 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky, počínajúc mesiacom december 2018. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 2, § 75 ods. 1 veta prvá, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 232 ods. 3, 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Poukázal na inštitút výživného slúžiaci na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa a kritéria rozhodné pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Konštatoval, že na výživu dieťaťa prispievajú obidvaja rodičia, ktorí uspokojujú všetky životné potreby pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Danými potreba sú aj iné potreby než je strava, napr. na zdravotná starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Pri rozhodovaní o výživnom prihliadal a vzal do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň a odôvodnené potreby dieťaťa a mieru výkonu starostlivosti rodičov o dieťa. Konštatoval, že vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok dosahovaný v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý je potrebné pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré
nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón, či výška hypotekárnych úverov. Konštatoval, že matka požadovala určiť výživné na maloletého M. vo výške 250 eur mesačne od 04.12.2017 a otec navrhol určiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Za zarážajúce považoval tvrdenie otca o nemožnosti prispievať na syna viac ako 100 eur mesačne, pričom na stravu pre seba vynakladá 300 eur mesačne a je schopný hradiť náklady na dva mobilné telefóny vo výške 250 eur, avšak vyživovaciu povinnosť k maloletému si neplní vôbec od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti. Mal preukázané, že otec zostal nečinný vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa, aj vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti, o maloletého sa stará výlučne matka, ktorá zároveň vyvíja aktivitu (zamestnala sa na polovičný úväzok) aj na zabezpečenie všetkých hmotných potrieb dieťaťa. Náklady na maloletého vyčíslené matkou v sume 300 eur mesačne, vrátane pomerných nákladov na bývanie, považoval za opodstatnené. Prihliadol na odôvodnené potreby maloletého, ktorý je vo veku cca 1,5 roka, na skutočnosť, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a vôbec nezabezpečuje starostlivosť o maloletého. Aktuálnu nezamestnanosť otca vyhodnotil ako svojvoľné nevykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá skutočnosť nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa. Prístup otca k otázke zabezpečenia príjmu považoval za ľahkovážny, vzhľadom na pracovné príležitosti, ktoré ponúka región, v ktorom žije (Bratislava), ako aj na jeho vzdelanie. Konštatoval, že otec je v produktívnom veku, nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa zamestnať a jeho povinnosťou je pracovať, respektíve zabezpečiť si príjem zo živnosti, z ktorého zvýši životnú úroveň sebe aj maloletému dieťaťu a je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku. Svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť hoc aj na vlastný úkor a je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Nestotožnil sa s vyjadrením otca, že na maloleté dieťa môže prispievať sumou maximálne 100 eur. Nezohľadnil tvrdenia otca, že žije so svojou partnerkou a jej deťmi, ktorým v prípade potreby zabezpečuje nákupy potravín z dôvodu, že ak má otec prostriedky na zabezpečenie výživy maloletým deťom svojej partnerky, musí mať aj prostriedky na výživu svojho biologického dieťaťa. Prihliadol na skutočnosť, že otec na pojednávaní potvrdil, že na syna od decembra 2017 neprispieva žiadnym výživným, nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a nestretáva sa s ním. Vzal v úvahu vyjadrenie otca o tom, že predtým ako prestal vykonávať živnosť dosahoval príjem 1.100 -1.200 eur, avšak nezohľadnil ním prezentovaný a nepreukázaný výdavok na mobilné telefóny vo výške 250 eur. Mal za zrejmé, že náklady na mobilné telefóny, ako aj cestovné sú náklady, ktoré si otec uplatňuje dvojmo, raz ako odpočítateľnú položku pri nákladoch na živnosť v daňovom priznaní a ešte raz ich deklaruje ako náklad na odpočítanie z čistého príjmu. Bez započítania nákladov na mobilné telefóny predstavujú mesačné náklady aj s výživným na ďalšie dve maloleté deti cca 810 eur. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadajúc na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 170 eur, ktoré zodpovedá aj nákladom na maloleté dieťa vyčíslených matkou. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Výživné určil počnúc dňom podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 04.12.2017 do 31.10.2018, t.j. do konca mesiaca, v ktorom sa už stalo výživné splatným, t.j. za 10 mesiacov a 28 dní. Zročné výživné predstavuje 10 mesiacov x 170 eur, spolu vo výške 1.700 eur, a výživné za 28 dní v mesiaci december 2017 vo výške 153,55 eur, (t.j. 170/31 dní x 28 dní) a jeho výšku ustálil sumou 1.853,55 eur. Otcovi povolil splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok k rukám matky počínajúc mesiacom december 2018. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti výroku rozsudku o určení výživného podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Nesúhlasil s výškou výživného na maloletého určenou v sume 170 eur mesačne z dôvodu, že je ochotný prispievať výživným na syna vo výške 100 eur mesačne. Potvrdil, že s matkou maloletého nežije v spoločnej domácnosti od decembra 2017, kedy sa matka odsťahovala ku svojim rodičom, pretože nezvládala starostlivosť o maloletého. Uviedol, že na začiatok matke a maloletému kúpil všetko potrebné a pomáhal so starostlivosťou o syna, ktorému zakúpil skriňu v hodnote 200 eur, každý mesiac za veci pre neho zaplatil 150 eur a za ďalšie nákupy 150 eur. Poukázal na výšku jeho nákladov, ktoré predstavujú platby za mobilný telefón vo výške 250 eur, TV a internet 70 eur, stravu 300 eur, cestovné 100 eur, výživné na M. 100 eur a výživné na dve ďalšie deti vo výške 300 eur.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s jeho tvrdeniami považujúc ich za nepravdivé a nepodstatné. Zdôraznila, že ako matka je plne vyťažená, stará sa o dieťa, ich bývanie a živobytie. Bola nútená sa zamestnať, pretože s maloletým nedokázala vyžiť z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Spochybnila platby otca za mobilný telefón, ktorý má vypnutý z dôvodu exekúcie titulom neplnenia výživného na dvojičky. Uviedla, že otec je nezodpovedný, nezaujíma sa o maloletého už rok a pol. Mala za to, že otec sa svojim konaním vyhýba plateniu výživného, nevyzdvihuje si poštu a ignoruje úradné zásielky.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa pridržiaval svojho vyjadrenia predneseného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 14.11.2018.
6. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.
7. Odvolací súd po preskúmaní odvolania v napadnutej časti rozsudku konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie bol riadne zdôvodnený, a spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovení § 220 CSP. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie jasne a zrozumiteľne, keď argumentoval podstatnými dôkazmi v konaní vykonanými a pri rozhodovaní zohľadnil záujem maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, príjmy, pomery a schopnosti a možnosti rodičov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a poukazuje naň.
8. Súd prvej inštancie rozhodoval v súlade so záujmom maloletého dieťaťa pri určení výživného na M. a podrobne vysvetlil v čom spočíva úprava výživného na maloleté dieťa a kritériá rozhodné pre určenie výšky výživného. Odvolací súd sa s daným výkladom stotožňuje. Odvolací súd konštatuje, že matka riadne vyčíslila náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého. Správne súd prvej inštancie ustálil výšku odôvodnených potrieb a nákladov na maloleté dieťa a riadne zistil a posúdil možnosti a schopnosti oboch rodičov, najmä na strane otca, napriek jeho nezamestnanosti zohľadnil jeho zdravotný stav, produktívny vek, možnosť zamestnať sa a zdôraznil jeho povinnosť vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie si práce a dostatočného príjmu, z ktorého dokáže prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa v primeranom rozsahu. Odvolací súd neprihliadol na argumenty a tvrdenia otca o jeho príspevkoch na maloletého v minulosti, nakoľko otec tieto tvrdeniami žiadnym spôsobom nepreukázal. Je potrebné konštatovať, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného na maloleté dieťa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pri hodnotení situácie na strane otca s posúdením jeho možností a schopností prispievať na výživu dieťaťa určenou výškou výživného a názor súdu prvej inštancie vyhodnocuje ako správny.
9. Súd prvej inštancie správne určil zročné výživné na maloletého Patrika vychádzajúc z určeného výživného v sume 170 eur mesačne a rovnako správne postupoval pri určení splátok zročného výživného v súlade s ust. § 232 ods. 4, 5 CSP.
10. Odvolací súd v napadnutej časti potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP, pretože je správne.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).