Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2Cob-125-2019.pdf
PDF · 116.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/125/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava - Ružinov , právne zastúpený : Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, Žilina proti žalovaným : X/ S. W..Y..R.., H.: XX XXX XXX, K. W. XX/XX, XXX XX S. U. X/ Q. S., K.. XX.XX.XXXX, Q. X/X, XXX XX S., obaja žalovaní právne zastúpení: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, Prešov, Grešova 7, o zaplatenie 1.407,68 rur s prísl., o odvolaní žalovaného v 1/ rade a žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.6.2019, č.k. 13Cb/20/2018-65 takto
rozhodol:
I.M e n í rozsudok v jeho II. výroku, t.j. výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol tak, že žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi 1.226,77 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 5.2.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. M e n í rozsudok v jeho IV. výroku, t.j. vo výroku o trovách konaniach vo vzťahu žalobca - žalovaný v 1/ rade tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1/ rade v plnom rozsahu.
III. P o t v r d z u j e V. výrok rozsudku, t.j. výrok o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2/ rade.
IV. Žalobca má proti žalovanému v 1/rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
V. Vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2/rade žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 180,91 eur s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 180,91eur od 05.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamieta.
III. Konanie voči žalovanému 2/ o zaplatenie sumy 1.407,68 eur s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo sumy 1.407,68 eur od 05.02.2018 do zaplatenia zastavuje.
IV. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74% . O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
V. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
2. Rozhodol tak o nároku na náhradu škody za neoprávnený odber zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len Zákon o energetike) uplatnenom na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 4.4.2018.
3. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1/ rade odoberal plyn na odbernom mieste, Námestie slobody 28, Krompachy, pričom pri jeho kontrole dňa 13.7.2016 bolo zistené, že plyn je odoberaný meradlom, z ktorého bol odstránený číselník a zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií - plomba. Pokiaľ ide o žalovaného v 2/ rade, zodpovedá žalobcovi za spôsobenú škodu ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený neoprávnený odber zemného plynu z odberného miesta Námestie slobody 28, Krompachy. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu žalobca stanovil vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., na základe ktorej dňa 05.08.2016 žalovanému 1/ vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 03.05.2016 - 13.07.2016 vo výške 1.407,68 eur. Prílohou vyúčtovania bol Výpočet výšky spôsobenej škody neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 04.08.2016.
4. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko plyn na dané odberné miesto dodával iný dodávateľ ako žalobca (Energia2, a.s.).
-v prejednávanej veci nejde o neoprávnený odber -spôsob výpočtu uplatneného nároku nie je na prejednávanú vec možné aplikovať -výška škody je nepreukázaná, pričom nie je zrejmé, ktorý zo žalovaných ju mal spôsobiť.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil následovný skutkový stav:
- Dňa 13.7.2016 bol vykonaný zápis o kontrole odberného miesta Krompachy, Námestie Slobody 28 z dôvodu, že konateľ žalovaného v 1/ rade pri manipulácií so stavebným materiálom „zavadil“ o plynomer, ktorý následne neúmyselne poškodil. Pracovník žalobcu na odbernom mieste zistil meradlo s odtrhnutým číselníkom, prevádzkové plomby boli neporušené.
- Dňa 13.7.2016 bol spísaný montážny list meradla s tým, že dôvodom montáže/demontáže bol odtrhnutý číselník. V zápise o kontrole ako aj montážnom liste je ako odberateľ uvedený aj podpísaný žalovaný v 1/ rade.
- Vyúčtovaním č. 9000227392 vyúčtoval žalobca žalovanému v 1/ rade škodu za odber zemného plynu vo výške 1.407,68 eur (splatným 24.8.2016). Suma 1.228,05 eur predstavuje hodnotu zemného plynu vyčíslenú v súlade s vyhláškou za obdobie od 3.5.2016 do 13.7.2016; suma 179,63 eur predstavuje náklady zisťovania. Prílohou vyúčtovania je spôsob výpočtu výšky škody, podľa ktorého mal žalovaný neoprávnene odoberať zemný plyn v množstve 4005 m3 (43 563,344 kWh). Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním škody vo výške 179,63 eur boli tvorené sumou 144,92 eur (zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy) sumou 15,14 eur (overenie plynomeru G4-G6) a sumou 19,57 (oprava plynomeru G1, 6-G6).
- na LV č. XXXX pre kat.územie S. je ako vlastník rodinného domu súp.č. XX a XX vedený žalovaný v 2/ rade.
- Žalovaný v 1/ rade (ako odberateľ), uzavrel so spoločnosťou Energie2, a.s. (ako dodávateľom) Zmluvu o združenej dodávke zemného plynu pre maloodber č. 1130225 s účinnosťou od 1.5.2015 do 1.5.2016 s tým, že platnosť zmluvy sa v zmysle dodatku predlžovala vždy o rok, pokiaľ nebola jednou zo zmluvných strán vypovedaná.
- Podľa daňového dokladu č. 8150043746 platil žalovaný v 1/ rade dodávateľovi (spoločnosti Energie2, a.s.) zálohové platby za dodávky plynu vo výške 117,- eur s DPH. Ako distribučná sieť bola uvedená spoločnosť SPP - distribúcia a.s., sadzba M3 s udaným mesačným množstvom 2587,50 kWh.
- Spoločnosť Energie 2, a.s. v liste zo dňa 9.10.2017 potvrdila, že v období od 3.5.2016 do 13.7.2016 mala uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s odberateľom Kandrik s.r.o. pre kategóriu M3; za obdobie od 3.5.2016 do 13.7.2016 odobral odberateľ 0m3 zemného plynu na odbernom mieste Krompachy, Námestie Slobody 28.
- Podľa fotodokumentácie sa plynomer nachádzal v chodbe za vstupnými dverami do nehnuteľnosti.
- Okresné riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves OO PZ Krompachy ČVS: ORP - 1175/KR-SN-2016 vedie vyšetrovanie na základe podania doručeného mu dňa 18.11.2016, ktorým žalobca podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste Námestie Slobody 28, Krompachy od odberateľa Kandrik s.r.o. s tým, že k neoprávnenému odberu malo dôjsť za obdobie 3.5.2016 do 13.7.2016 s vypočítanou výškou škody 1.407,68 eur. Dňa 13.7.2016 bola na odbernom mieste vykonaná kontrola na základe nahlásenia odberateľa, že číselník meradla je poškodený. Kontrolu odberného miesta vykonal pracovník žalobcu Patrik S. a bola z nej vyhotovená aj fotodokumentácia. V trestnom konaní bol vypočutý žalovaný v 2/ rade ako svedok a zástupca poškodeného Patrik S.. Žalovaný v 2/ rade vo výpovedi uviedol, že k poškodeniu došlo neúmyselne dňa 12.7.2016, v rovnaký deň telefonicky kontaktoval dispečing žalobcu, kde oznámil uvedenú skutočnosť s tým, že pracovník žalobcu sa dostaví v nasledujúci deň. Patrik S. vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 12.7.2016 dispečing spoločnosti žalobcu telefonicky kontaktoval žalovaný v 2/ rade a uviedol poškodenie plynomeru. Na základe tohto telefonátu bol ako kontrolór vyslaný na odberné miesto Krompachy, Námestie Slobody 28, kam sa dostavil dňa 13.7.2016 (zistené z vyšetrovacieho spisu ORPL Spišská Nová Ves, OO PZ Krompachy, ČVS: ORP-1175/KR-SN-2016).
- v trestnom konaní bol pribratý znalec z odboru energetika, odvetvie regulácie a riadenie sieťových odvetví Ing. X. S., V... V znaleckom posudku č. 1/2017 vo veci výšky škody konštatoval, že žalobca postupoval pri určovaní výšky škody v súlade s platnou legislatívou, keď výšku škody posudzoval podľa vyhl. č. 449/2012 Z.z.. Avšak s prihliadnutím na dobu prevádzky plynových zariadení, výkon zariadení a ostatných okolností, ktoré majú vplyv na spotrebu zemného plynu konštatoval, že stanovenie veľkosti spotreby plynu v danom období metódou typového diagramu dodávky je objektívnejšie. Za predmetné obdobie od 3.5.2016 do 13.7.2016 je odhad spotreby plynu 590 m3. Cenu tohto množstva na 180,91 eur.
- uznesením zo dňa 20.2.2017 právoplatným dňa 4.3.2017 bolo trestné stíhanie pre skutok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný v 2/ rade zastavené, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3, § 82 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 450 a nasl. Občianskeho zákonníka (právna úprava náhrady škody) a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
7. Námietku žalovaných o neexistencii aktívnej legitimácie žalobcu zhodnotil ako nedôvodnú. Z listinného dôkazu (rozpisu zálohových platieb žalovaného v 1/ rade) mal totiž preukázané, že aj keď dodávateľom plynu bola spoločnosť Energie 2, a.s. distribučná sieť patrila žalobcovi. Keďže podľa spoločnosti Energie 2, a.s. táto za rozhodné obdobie od 3.5.2016 do 13.7.2016 nedodala žalovanému v 1/ rade žiadne množstvo zemného plynu, pričom u žalovaného nedošlo k prerušeniu dodávky plynu, nárok na náhradu škody v zmysle § 82 ods. 2 zák. č. 250/2012 Z.z. vznikol prevádzkovateľovi distribučnej siete - žalobcovi, ktorý plyn dodával, pričom v dôsledku poškodeného meradla išlo o nemerané množstvo.
8. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti vzniku škody, tieto súd prvej inštancie ustálil tak, ako boli zaznamenané v zápise o kontrole zo dňa 13.7.2016, nakoľko boli takto zhodne uvedené aj počas trestného konania. Tvrdenia žalobcu, že k škode mohlo dôjsť aj inak, nemal súd ničím podložené a žiadnym spôsobom preukázané. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že konateľ žalovaného v 1/ rade neúmyselne poškodil počítadlo plynomeru dňa 12.7.2016, túto skutočnosť hneď telefonicky hlásil dispečingu žalobcu, čo potvrdil aj pracovník žalobcu počas trestného konania a čo je zrejmé aj zo zápisu o kontrole zo dňa 13.7.2016, ktorú pracovník žalobcu vykonal deň nasledujúci po nahlásení udalosti, keď zároveň došlo k výmene plynomeru.
9. Pokiaľ ide o spôsob určenia výšky škody dospel súd prvej inštancie k záveru, že škoda vyčíslená podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. nezodpovedá škode skutočne vzniknutej, na ktorú má žalobca nárok podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z.. Vychádzal pri tom zo znaleckého posudku vypracovaného v trestnom konaní, pretože mal za to, že je použiteľný aj pre toto konanie, v ktorom sa znalec jednoznačne vyjadril, že aj keď je výška škody vyčíslenej žalobcom v súlade s vyhláškou, počíta s maximálnou hodnotou spotreby plynu a ide o odhad extrémny. Znalec považoval za objektívnejšiu metódu typového diagramu s odhadom spotreby 590 m3, čomu zodpovedá cena 180,91 eur. Vzhľadom na výrazne neprimeraný rozdiel v spotrebe odhadnutej žalobcom a spotrebe predpokladanej dodávateľom plynu mal súd prvej
inštancie za to, že znaleckým posudkom bola objektívne určená skutočne vzniknutá škoda a túto škodu považoval za preukázanú a dôvodnú.
10. Na základe uvedeného preto žalobe vyhovel, pokiaľ sa jedná o sumu 180,91 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a to aj pokiaľ ide o uplatnený nárok vo výške 179,63 eur (náklady), pretože dospel k záveru, že žalobca ich žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal.
11. Keďže žalovaný v 1/ rade sa dostal so zaplatením dlžnej sumy do omeškania, má nárok aj na úroky z omeškania (§ 517 OZ), avšak až odo dňa 24.8.2016, keďže až od tohto dátumu bol uplatnený nárok splatný.
12. O zastavení konania voči žalovanému v 2/ rade rozhodol v súlade s § 145 CSP, a to na základe späťvzatia žaloby.
13. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 1/ rade súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74% (87% úspech žalovaného v 1/ rade, 13% úspech žalobcu).
14. O nároku na náhradu trov vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2/ rade rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a nárok na ich náhradu priznal žalovanému v 2/ rade, keďže procesne zavinil zastavenie konania, keďže žalobu voči žalovanému v 2/ rade vzal späť. Súd nedospel k záveru, že by boli v prejednávanej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by nepriznal žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania.
15. Proti rozsudku - jeho II., IV. a V. výroku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.
16. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že škoda vyčíslená podľa vyhlášky nezodpovedá skutočne vzniknutej škode, na ktorú má žalobca zákonný nárok. Zdôraznil na skutočnosť, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike je výpočet škody prostredníctvom použitia vyhlášky č. 449/2012 Z.z. jediným možným spôsobom výpočtu škody, keďže na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba.
17. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že predložil súdu ako dôkaz (pokiaľ ide o sumu 179,63 eur), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 4.8.2016, v ktorom je uvedená suma rozpísaná na jednotlivé položky, a to v súlade s platným cenníkom externých služieb žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný žiadnu z týchto položiek nenamietal.
18. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca, žalovaný v 2/ rade dôvodiac, že v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebolo jednoznačné, aké sú vzájomné vzťahy medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade bol v rozhodnom období vlastníkom nehnuteľnosti a žalovaný v 1/ rade túto nehnuteľnosť využíval ako sídlo spoločnosti a bol prihlásený ako zmluvný odberateľ. Tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jeho tvrdeniami, keď aj v napadnutom rozsudku uviedol, že aj žalovaný v 2/ rade mal ako vlastník nehnuteľnosti dispozičné právo vlastníka a teda mohol byť reálnym odberateľom, čo žalobca v čase podania žaloby nemohol vylúčiť. V tejto súvislosti argumentoval, že majetkové pomery strán sporu (o ktoré súd prvej inštancie oprel rozhodnutie o trovách konania) nie sú jediným relevantným podkladom na zváženie, či je jedna alebo druhá strana sporu povinná nahrádzať trovy konania protistrane a dostatočne sa nezaoberal dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobca nemal byť zaviazaný nahradiť žalovanému v 2/ rade trovy konania, a to najmä o skutočnosť, ako neoprávnený odber vznikol, aký vzťah a možnosti k odbernému miestu mal vlastník nehnuteľnosti, ako vlastník konal vo vzťahu k svojmu vlastníctvu, či sa zaujímal o svoju nehnuteľnosť riadne ako vlastník, atď.
19. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.
22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
24. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
26. V konaní nebolo sporné, že na odbernom mieste Krompachy, Námestie 28, došlo k poškodeniu meradla odtrhnutím číselníka a že dňa 13.7.2016 bola vykonaná kontrola odberného miesta a výmena meradla. Nebolo sporné ani to, že posledný odpočet na predmetnom odbernom mieste bol zrealizovaný dňa 2.5.2016. Nie je teda v konaní sporné, že je naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, ale sporným zostal spôsob vyčíslenia takejto škody.
27. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) a d) Zákona o energetike neoprávneným odberom plynu je odber nemeraného plynu a odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
28. Odberateľ, ktorý takto neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka, skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete (§ 81 ods. 2 Zákona o energetike).
29. Ako vyplýva z vyššie cit. ustanovení zákona pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 Zákona o energetike postačuje, ak je preukázané, že došlo k niektorému z predpokladov uvedených v tomto ustanovení, t.j. že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn takýmto spôsobom. Pre naplnenie zákonných predpokladov v prejednávanej veci je preto irelevantné, či bolo meradlo funkčné, nefunkčné alebo či zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Rovnako tak je irelevantné, či k prípadnému neoprávnenému zásahu do určeného meradla plynu došlo zo strany odberateľa plynu (a akým spôsobom) alebo zo strany tretej osoby, nakoľko zákon v predmetnej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu konštruuje zodpovednosť odberateľa plynu ako zodpovednosť objektívnu, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn takýmto meradlom, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek.
30. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike, teda obsahuje definíciu neoprávneného odberu plynu a ods. 2 právne dôsledky v súvislosti s týmto neoprávneným odberom, t.j. povinnosť takéhoto odberateľa uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ak vznikla. Preto, ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodeného číselníka a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj náklady, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
31. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého plynu, čo nie je v prejednávanej veci možné (viď nižšie).
32. Podľa § 19 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právna úprava účinná v rozhodnom čase) je možné určené meradlo používať na daný účel, len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením.
33. Plynomer patrí do osobitnej kategórie meradiel medzi určené meradlá. Určené meradlo je zákonom definovaným spôsobom zabezpečené proti neoprávnenej manipulácií tzv. plombami, t.j. overovacími, zabezpečovacími značkami (príloha č. 13 vyhl. č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole). Na predmetnom meradle nebola táto overovacia/zabezpečovacia značka, ktorá zabezpečuje číselník meradla proti neoprávnenému zásahu. Meradlo bez číselníka, bez plomby na číselníku meradla, teda nie je spôsobilé plniť úlohu určeného meradla a nemožno ho používať na meranie spotreby plynu, tak ako to upravuje Zákon o metrológií č. 142/2000 Z.z.. Množstvo reálne spotrebovaného plynu je možné zistiť len plynomerom s číselníkom a s platným overením, s neporušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácií. Ak niet iných objektívnych a spoľahlivých podkladov, je naplnený predpoklad aplikácie metodiky náhradného výpočtu škody.
34. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý Zákon o energetike v § 82 predpokladá, t.j. podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody) nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automatický rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je potrebné
túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom a to za použitia na to vypracovaného zákonného predpisu - vyhl. č. 449/2012 Z.z.; podľa ktorej žalobca výšku škody aj vypočítal.
35. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, ak pri určovaní výšky uplatnenej škody vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely trestného konania. Nesprávne je aj rozhodnutie o nepriznaní sumy 179,63 eur (náhrady súvisiace s neoprávneným odberom); pretože tieto žalobca preukázal, a to vo výpočte výšky škody zo dňa 4.8.2016 a navyše ich žalovaný v 1/ rade ani nerozporoval.
36. Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ani pre jeho zrušenie (v jeho II. výroku), odvolací súd ho zmenil, a to v súlade s § 388 CSP.
37. Odvolací súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa splatnosti vyúčtovania (24.8.2016); pretože týmto dňom bol žalovaný v 1/ rade v omeškaní s plnením svojho záväzku (§ 517 ods. 1,2 OZ).
38. Zároveň zmenil aj výrok o trovách prvoinštančného konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 1/ rade (§ 396 ods. 2 CSP), keď priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov v plnom rozsahu (§ 262 ods. 2 CSP).
39. K výhradám odvolateľa voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu žalobca
- žalovaný v 2/rade odvolací súd udáva:
40. Žalobca žiadal, aby súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2/ rade postupoval podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
41. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že citované ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania. Jeho použitie bude dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej tvrdosti. Ide vlastne o moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnej úpravy platenia a náhrady trov konania. Pre jeho použitie musia byť splnené dve podmienky a to jednak musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť jeho použitie súdom výnimočné. Tieto okolnosti môžu mať pôvod v charaktere konania alebo charaktere procesnej situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, zmena súdnej praxe), ako aj v okolnostiach týkajúcich sa sociálnej situácie strán sporu. Pri posudzovaní okolností na strane strany sporu je potrebné prihliadať najmä na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery, avšak nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra by bola nepriznaním trov dotknutá (t.j. toho, ktorý na ich náhradu má právo) a všímať si aj také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu sporu.
42. Žalobca vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že nebolo jasné, aké sú vzájomné vzťahy medzi žalovanými, že aj žalovaný v 2/ rade ako vlastník nehnuteľnosti mal k nej dispozičné právo. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto žalobcom uvádzané dôvody nie je možné akceptovať ako hodné osobitného zreteľa, pretože majú svoj pôvod v rizikách spojených s podaním žaloby, keď nie je celkom zrejmé (resp. žalobcom zistené) koho žalovať. Za uvedenú skutočnosť nemôže niesť zodpovednosť nesprávne žalovaná strana sporu tým, že jej nebudú uhradené neúspešnou protistranou trovy konania, ktoré musela účelne vynaložiť na svoju obranu. Charakter „dôvodov hodných osobitného zreteľa“ nespĺňajú ani ďalšie dôvody uvádzané žalovaným (okolnosti, za akých neoprávnený odber vznikol, ako vlastník konal vo vzťahu k svojmu vlastníctvu, či sa zaujímal o svoju nehnuteľnosť), pretože sú pre rozhodnutie v merite veci absolútne irelevantné (keď zodpovednosť odberateľa je objektívna). Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že nie súd má ex offo hľadať dôvody, pre ktoré by neúspešná strana sporu nemala znášať trovy protistrany, ale táto ich musí tvrdiť a následne aj preukázať.
43. Na základe vyššie uvedeného bolo preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2/rade ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).
44. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 1/ rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.
45. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2/rade bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 262 ods. 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný v 2/ rade. Keďže mu ale žiadne trovy nevznikli, ich náhrada mu nebola priznaná.
46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).