Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19Csp-12-2019.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 898 zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedušovou , so sídlom ul. Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava- Karlová Ves proti žalovanému: N. X., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Y. XXXX/XX XXX XX R., o zaplatenie 398,33 eura s prísl.,
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 28.10.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 398,33 eura so 6,00% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 7.4.2005 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že predmetom žaloby je nedoplatok z nezaplatených platieb a služieb v zmysle zmluvy o úvere č. 8200648 zo dňa 4.2.2005. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8200648 zo dňa 04.02.2005 žalobca, ako veriteľ poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 12 000 Sk (398,33 Eur), ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom., a to vo výške 23 520 Sk ( 780,72 Eur)., ale nezaplatil na dlh žiadnu sumu. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 06.04.2005. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. 2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica dňa 04.12.2018 pod č.k. 20Up/930/2018, ktorý však sa nepodarilo doručiť na žalovanému do vlastných rúk, a po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 16.01. 2019.
3. Súd sa pokúsil o zistenie adresy žalovaného. Lustráciou v registri obyvateľstva bolo zistené, že menovaný má trvalý pobyt na uvedenej adrese a prechodný pobyt hlásený nemá. Na adrese trvalého pobytu nebol zastihnutý., súd vyčerpal všetky možnosti na doručenie žaloby a súdnych písomností. Súd preto postupom podľa § 116 ods.2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe od 14.5.2019 do 29.5.2019.
4. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie spotrebiteľského sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Toto oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu odo dňa 16.6. 2020 do 1.7.2020 a súčasne zverejnené na webovej stránke tunajšieho súdu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca je vedený v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke č: 23636/B s dňom zápisu 14.03.2001 v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov.
9. Žalovaný je fyzická osoba - spotrebiteľ.
10. Strany spolu uzavreli dňa 04.02.2005 zmluvu o úvere č. zmluvy 8200648, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 12.000 Sk (398,33 eur), dlžník mal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 11.520 Sk (382,40 eur), celková čiastka k zaplateniu: 23.520 Sk ( 780,72 eur), a to v 12 mesačných splátkach po 1.960 Sk (65,06 eur), začiatok splácania: 01.03.2005.
11. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný neuhradil na dlh žiadnu sumu.
12. Listom zo dňa 24.10.2018 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 722,39 eur s príslušenstvom. Dôkaz o doručovaní tejto výzvy nepredložil.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
14. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie spotrebiteľského úveru, ktorý právny nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. 4.2.2005., ako aj ustanoveniami §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah.
15. Súd konštatuje, že v danom prípade došlo k dohode o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 12.000,- Sk (398,33 eura s tým, že v 12 mesačných splátkach po 1.960,- Sk (65,06 eura), bude zaplatená celková čiastka 23.520,- Sk (780,72 eura). Ako vyplýva aj zo samotnej formulárovej zmluvy, pokiaľ mali byť splátky splácané počnúc dňom 1.3.2005, posledná 12. mesačná splátka bola splatná 1.2.2006.
16. Ako aj vyplýva z výzvy žalobcu, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie predmetného dlhu až výzvou z 24.10.2018, kde žiadal o zaplatenie aktuálnej výšky dlhu ku dňu vystavenia listu vo výške 722,39 eura, keďže žiadal aj zaplatenie istiny 398,33 eura, aj 6 % úrokov z omeškania od 7.4.2005 do zaplatenia vo výške 324,06 eura. Doklad o doručovaní tejto výzvy nepredložil.
17. Súd v súvislosti s tým konštatuje, že predmetný dlh mohol účinne na súde uplatniť od 2.2.2006, avšak žalobca predmetnú žalobu podal až v upomínacom konaní dňa 28.10.2018., teda po 12 rokoch od splatnosti dlhu.
18. Súd posúdil právny vzťah a je konfrontovaný s prípadom poskytnutia úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, kde je evidentne dohodnutá odplata, ktorá predstavuje ročne takmer 100 % úrokovú sadzbu.
19. Súd poukazuje aj na ustanovenie § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. V danom prípade by sa jednalo o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom., pretože takýto úrok bez všetkého je neprípustný úžerný úrok a je v rozpore s dobrými mravmi a zneplatňuje celú zmluvu.
21. Žalobca by mal teda nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutou a sumou zaplatenou a hoci žalobca tvrdí, že mu nebola na tento úver zaplatená žiadna čiastka, nevymáhal tento nárok po tom, čo tak mohol urobiť, teda od 2.2.2006, ale sa rozhodol predmetnú pohľadávku žalovať až po tom, čo nadobudol účinnosť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky o neústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorého súdy ex offo prihliadali k premlčaniu nároku.
22. V danom prípade žalobca tvrdí, že na predmetnú pohľadávku nebola zaplatená žiadna suma., ale túto skutočnosť nemá odkiaľ súd zistiť. Žalovaný na výzvu ani Okresného súdu Banská Bystrica, ani tunajšieho súdu nereagoval, ale je zrejmé, že je poberateľom starobného dôchodku, avšak v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava. Pokiaľ by však súd predmetnej žalobe čo do sumy dôvodného bezdôvodného obohatenia vyhovel, žalovaný by bol vystavený situácii, kedy by v exekučnom konaní, keďže je poberateľom starobného dôchodku, sa dozvedel o vymáhaní dlhu voči nemu, hoci len vo výške pôvodne poskytnutej istiny, teda bez úžerného, skoro 100 % úroku., avšak, pokiaľ by aj na túto sumu zaplatil nejakú čiastku, je veľmi ťažko pochopiteľné, aby po 15 rokoch od uzavretia tejto zmluvy, takýmto dôkazom disponoval.
23. Inštitút premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, avšak základným cieľom právneho poriadku je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi. Niet z pohľadu štátnej moci záujem hodný ochrany na podporu vynucovania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo.
24. Súd v danom prípade, pokiaľ by aj priznal, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný, čo nie je preukázané, pretože ak by ozaj žalovaný neplatil, iste by žalobca nárok uplatnil oveľa skôr, uvažoval by o premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Súd je však presvedčený, že nemôže poskytnúť ochranu takémuto právu žalobcu. Právo žalobcu videné cez prizmu dobrých mravov v spotrebiteľských sporoch zjavne je výkonom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a vymáhať po 12 rokoch od splatnosti takúto úžernú pohľadávku je v rozpore s dobrými mravmi jednoznačne.
25. Súd týmto svojím rozhodnutím nedeklaruje, že nezaplatenie samotného dlhu nie je dôvodné a dlžníci by nemali platiť svoje splatné pohľadávky. Súd len deklaruje, že pokiaľ sa veriteľ rozhodne v spotrebiteľskom spore vymáhať tento dlh po viac ako 12 rokoch od jeho splatnosti, v každom ohľade, pokiaľ aj dlžník nevznesie námietku premlčania z dôvodu, že nemusí mať také právne vedomie, aby vedel túto námietku premlčania vzniesť, nie je možné takéto nároky priznávať., takýto výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa zrejme spoliehal na to, že žalovaný sa účinne nebude vedieť brániť. Nič nebránilo žalobcovi, aby predmetné nároky uplatnil do 1.5.2014, kedy ani nebolo v platnosti ustanovenie § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorého súdy ex offo prihliadali k námietke premlčania. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Súd ustaľuje, že žalovaný mal vo veci plný úspech, ale mu trovy konania nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).