Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Co-88-2018.pdf
PDF · 134.05 KB
No categories available
14Co/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, IČO: 35 850 370, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Révová 7, za ktorú koná JUDr. Ján Slovák, advokát a konateľ, IČO: 36 858 731 proti žalovaným: 1/ W.. W. N., bytom B., O. 9, 2/ K. N., bytom B., O. 9, 3/ W.. K. D., bytom B., O. 7, 4/ W. D., bytom B., O. 7, 5/ Y. A., bytom B., O. XX, 6/ W.. E. Martvoňovi, bytom B., O. XX, 7/ P. C., bytom B., O. 1, 8/ C.. P. E., bytom B., O. XX, 9/ S. E., bytom B., O. XX, XX/ W.. S.. C. X. Q.., bytom B., O. XX, XX/ C.. C. X., bytom B., O. XX, XX/ B. J., bytom B., O. XX, XX/ C. J., bytom B., O. XX, XX/ Y. T., bytom B., O. XX, XX/ W.. C. T., bytom B., O. XX, XX/ I. T., bytom B., O. XX, žalovaní 1/ až 4/ a 8/ až 14/ zastúpení Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 5357,30 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku, zo dňa 07.09.2010, č.k. 4C/785/2008-275, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku, zo dňa 07.09.2010, č. k. 4C/785/2008
- 275 p o t v r d z u j e.
Žalovaním v 1.- 16. rade sa nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.09.2010, pod č.k. 4C/785/2008-275 žalobu žalobcu zamietol, zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaním trovy prvoinštančného konania vo výške 22 562,68 eur na účet právneho zástupcu: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Predmetom žaloby, zo dňa 10.02.2005 bola žalovaná suma, pozostávajúca z faktúry č. 703081771 a to v sume 120 877,12 Sk a faktúry č. XXXXXXXXX vo výške 40517 Sk, ktorú žalobca vyúčtoval žalovaním v 1. - 17. rade ako cenu za dodávku pitnej vody na odbernom mieste v B. na adresu žalovaného v 1. rade, ako platiteľa.
2. Na odvolanie žalobcu, odvolací súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 14.12.2015, č.k. 15Co/228/2011-422 rozhodol, že návrh spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o., Furdekova 16, Bratislava, IČO: 36 710 130 na pripustenie zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa tak, aby namiesto navrhovateľa do konania vstúpila spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o., IČO: 36 710 130, zamieta. Zároveň rozsudok Okresného súdu v Pezinku zo dňa 07.09.2010, č.k. 4C/785/2008-275 potvrdil a žalovaním v 1. - 17. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v tom čase podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ustanovením § 214 ods. 2 OSP, v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
4. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) a konštatoval, že okruh účastníkov konania by sa mal v priebehu konania meniť iba minimálne a v nevyhnutnej miere a preto je vstup ďalšieho účastníka do konania viazaný na schválenie súdom, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádza z hadísk hospodárnosti konania a rozhoduje len na návrh účastníka, v zmysle ustanovenia § 92 ods. 2, ale aj na návrh toho, na koho boli tieto práva, alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Zároveň poukázal na ustanovenie § 216 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého pri rešpektovaní princípu jednotnosti konania k zmene účastníctva môže dôjsť výnimočne aj v odvolacom konaní, avšak s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 2 OSP, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť v ods. 2, ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Inak povedané, nedochádza k automatickému procesnému nástupníctvu a súd takémuto návrhu vyhovie len za predpokladu, ak sú kumulatívne splnené skutočnosti, že zmenu účastníctva navrhne oprávnený subjekt, že súhlasí s tým ten, kto má vstúpiť namiesto žalobcu a že sa preukáže, že došlo k právnej skutočnosti podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pričom subjekt, ktorý navrhuje zmenu účastníctva je povinný predložiť konkrétne listinné dôkazy o existencii skutočnosti, ktorá spôsobuje prevod, alebo prechod práv a povinností tvoriacich predmet konania. V odvolacom konaní sa však procesné nástupníctvo podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP (okrem procesného nástupníctva, s ktorým je spojená aj strata spôsobilosti byť účastníkom konania), uplatní len tak, že právna skutočnosť, z ktorej je možné vyvodiť prechod práva, alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide, nastala po rozhodnutí súdu prvého stupňa. Odvolací súd mal jednoznačne za preukázané, že k právnej skutočnosti a to k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2010, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom, ako potupcom a spoločnosťou AVRIS GROUP, s.r.o. ako postupníkom a teda právna skutočnosť, z ktorej je možné vyvodiť prechod práv a povinností o ktoré v konaní ide, nenastala po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, t.j. dňa 04.06.2010. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 07.09.2010,. Preto odvolací súd o návrhu spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o. rozhodol tak, že jeho návrh zo dňa 26.11.2010, aby na miesto žalobcu do konania vstúpila spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o. zamietol.
5. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, keď poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, poukázal tiež na list žalobcu zo dňa 29.06.2010, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie 06.07.2010, ktorý zasielal súdu právny zástupca žalobcu a v ktorom žalobca uvádza, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.06.2010 došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcu na spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o. - na postupníka s tým, že súčasťou postúpených pohľadávok sú aj pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania pod sp. zn. 4C/875/2008. Po rozhodnutí súdu prvej inštancie spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o. v zastúpení jej konateľom W., listom zo dňa 25.11.2010 oznámila zmenu oprávneného v súdnom konaní na strane žalobcu a požiadal o pripustenie zmeny účastníka konania. Odvolací súd mal teda potvrdenú zmenu v osobe žalobcu nielen prostredníctvom žalobcu, ale aj prostredníctvom spoločnosti, ktorá je v súčasnosti vlastníkom predmetnej pohľadávky. Žalobca tým, že postúpil pohľadávku s príslušenstvom na iný subjekt, stratil postúpenú pohľadávku a teda jej aktívnu vecnú legitimáciu a preto došlo zo strany súdu prvej inštancie správne k zamietnutiu žaloby. Vzhľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil.
6. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22.11.2017, č.k. 6Cdo/76/2017-516 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.12.2015, sp. zn. 15Co/228/2011 v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo zvyšku dovolanie odmietol. Odmietnutie dovolania sa týkalo výroku odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o., na pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu tak, aby namiesto žalobcu do konania vstúpila spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o.
7. Najvyšší súd SR konštatoval, že proti rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 OSP. Túto zmätočnostnú vadu žalobca videl v tom, že súd prvej inštancie mu nedoručil podanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 07.04.2010 a z 10.09.2010, ktorých obsahom bola právna, skutková argumentácia zástupcu žalovaných týkajúce sa merita veci, resp. náhrady trov konania. Tiež žalobcovi nebolo doručené podanie zástupcu žalovaných zo dňa 17.05.2011 ako vyjadrenie k odvolaniu. Keďže nápravu nezjednal ani odvolací súd, žalobca nemal vytvorenú možnosť na právnu a skutkovú argumentáciu žalovaných reagovať. Preto mal za to, že konania pred odvolacím súdom, resp. pred okresným súdom je postihnuté vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca poukázal na to, že spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o. dňa 21.12.2011 zanikla zlúčením so spoločnosťou Prvá exekučná, s.r.o. Uviedol, že odvolací súd mal pokračovať s nástupcom spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o. a až po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu mal rozhodovať o odvolaní žalobcu.
8. Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania osobitne vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o., na pripustenie zmeny účastníka konania vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu. Dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň dôvodné len v jeho potvrdzujúcej časti a vo výroku o trovách odvolacieho konania. Pokiaľ dovolanie žalobcu smerovalo proti výroku, ktorým odvolací súd zamietol návrhu spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o., na pripustenie zmeny účastníka konania, dovolací súd mal za to, že nie je v tejto časti dovolanie prípustné, a bolo ho treba odmietnuť.
9. Dovolací súd konštatoval, že rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v ust. § 238 ods. 1 až 3 OSP, pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. K rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré by obsahovalo právny názor tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku, ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok prvej inštancie, ktorým by súd prvej inštancie vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Konštatoval, že dovolanie podľa týchto zákonných ustanovení preto prípustné nie je.
10. Žalobca v dovolaní tvrdil, že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Dovolací súd uviedol, že preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaní v1. až 4.rade a v 9. až 15.rade, prostredníctvom svojho zástupcu reagovali na odvolanie žalobcu podaním zo dňa 17.05.2011 na č.l. 369 spisu a žalovaní v 16. a 17.rade podaním zo dňa 12.08.2015 (č.l. 419). Dovolací súd zo splnomocnenia zo 14.02.2015 na č.l. 52 zistil, že žalobca splnomocnil advokáta JUDr. Petra Škultétyho na zastupovanie v tejto právnej veci pred Okresným súdom Bratislava III, a teda len v konaní pred súdom prevej inštancie a nie aj v konaní pred odvolacím súdom. Správne mali byť preto zhora uvedené podania žalovaných, ktorými sa vyjadrovali k odvolaniu žalobcu, doručované priamo žalobcovi, čo sa však nestalo. Pokiaľ ide o podanie žalovaných v 1. až v 4.rade a v 9. až 15. rade, spise sa síce nachádza písomná úprava súdu prvej inštancie, aby toto podanie bolo doručené, nie však žalobcovi, ale JUDr. Škultétymu na vedomie (č.l. 387a). Ani účinky tohto doručenia nenastali, lebo chýba doručenka o potvrdení prevzatia tejto písomnosti JUDr. Petrom Škultétym. Pokiaľ ide o podanie žalovaných v 16. a 17.rade nebolo žalobcovi doručované vôbec. Podanie žalovaných v 1. až v 4.rade a v 9. až 15.rade podanie žalovaných v 16. a 17.rade, ktorých obsahom bolo vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, neboli doručené žalobcovi. Dovolací súd poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.01.2015, a to na rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa uvádza, že požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k ním, sa vzťahu na odvolacie konania rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
11. Dovolací súd zohľadnil, že vyjadrenie žalovaných v 1. až v 4.rade a v 9. a 15.rade k odvolaniu žalobcu a podanie žalovaných v 16. a 17.rade bolo formulované ako právna, resp. skutková argumentácia a žalobcovi mala preto byť daná možnosť oboznámiť sa s týmito podaniami. Žalobca sa však takúto možnosť vytvorenú nemal. Tým bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku a výroku o trovách konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie.
12. Pokiaľ žalobca v dovolaní napádal aj výrok, ktorým odvolací súd zamietol návrh spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o. na pripustenie zmeny účastníka konania, dovolací súd uviedol, že hoci tento výrok sa stal súčasťou výroku rozsudku, nestráca zároveň povahu rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia. V tejto časti rozhodnutia bolo potrebné prípustnosť dovolania žalobcu posúdiť podľa § 239 OSP. Podľa tohto ustanovenia dovolanie bolo prípustne proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a ak rozhodol vo veci postúpenia návrhu súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu. Napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým bolo dovolanie prípustne. V danej veci krajský súd rozhodol o procesnom návrhu uplatnenom v rámci odvolacieho konania síce ako odvolací súd, ale v tejto časti nebolo ním rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolanie žalobcu smerujúce proti tomuto výroku rozhodnutia preto podľa § 239 OSP prípustné nie je. Dovolací súd nezistil v tejto časti odvolacieho konania existenciu žiadneho dôvodu prípustnosti dovolania obsiahnutého taxatívnom výpočte uvedenom pod písm. a) až g) § 237 ods. 1 OSP. Navyše žalobca existenciu vady zmätočnosti v zmysle cit. ustanovenia, pokiaľ ide o túto časť konania pred odvolacím súdom, nenamietal. Dovolanie v tejto časti ani podľa zhora uvedených ustanovení prípustné nie je. Preto najvyšší súd dovolanie žalobcu, ktoré smerovalo proti výroku, ktorým odvolací súd zamietol návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, ako neprípustne odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.
13. Odvolací súd po tom ako rozsudok odvolacieho súdu bol Najvyšším súdom SR zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, v súlade s odôvodnením rozhodnutia dovolacieho súdu zaslal zástupcovi žalobcu, a to Advokátskej kancelárií Roštár - Slová, s.r.o. podanie zo dňa 17.05.2011 z č.l. 369, pričom toto podanie bolo zaslané priamo k rukám žalobcovi s výzvou, že majú právo sa k tomuto podaniu písomne najneskôr v lehote 10 dní vyjadriť. Zároveň odvolací súd vyjadrenie žalovaných v 16. a 17.rade z č.l. 419 doručil priamo k rukám žalobcu s výzvou o možnosti k tomuto podaniu sa písomne najneskôr v lehote 10 dní vyjadriť. Vyjadrenie žalovaných z č.l. 419 bolo zaslané i k rukám právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu podanie zo dňa 17.05.2011 ako aj vyjadrenie žalovaných z č.l. 419 prevzal dňa 28.05.2018, žalobca podanie z č.l. 369, vrátane podania z č.l. 419 prevzal dňa 28.05.2018.
14. Listom zo dňa 07.06.2018 sa zástupca žalobcu vyjadril k podaniam, a to k vyjadreniu k odvolaniu zo dňa 17.05.2011 a k vyjadreniu k výzve zo dňa 12.08.2015. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa pridržiava odvolania zo dňa 28.10.2010 v celom rozsahu, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, vydaný predčasne a zotrváva na odvolacích dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní. K tvrdeniu žalovaných, že súdu žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by vyvrátil postúpenie pohľadávky a tým spojný prechod práv žalobca uviedol, že aj keby k postúpeniu pohľadávky došlo, môže na základe dohody vymáhať pohľadávku jej pôvodný majiteľ. Zotrváva na tom, že súd mal možnosť vyzvať žalobcu ako osobu o ktorej sa domnieval, že postúpila pohľadávku, predloženie listiny preukazujúcej toto postúpenie a tak isto mohol vyzvať osobu o ktorej sa domnieval, že je aktuálnym majiteľom pohľadávky.
15. Odvolací súd zároveň podanie zástupcu žalobcu zo dňa 07.06.2018 doručil zástupcovi žalovaným v 1. až 4. rade a 9. až 15.rade a žalovaným v 5.,6.,7.,8. rade dňa 11.06.2018 (č.l. 530) a opätovne žalovanej v 5.rade a žalovaným v 15. a 16.rade dňa 16.06.2020 (č.l. 540). Žalovaní v 6.,7.,8. rade sa k podaniu zástupcu žalobcu nevyjadrili, žalovaná v 5. rade a žalovaní v 15. a 16.rade sa k podaniu zástupcu žalobcu zo dňa 07.06.2018 nevyjadrili. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 07.06.2018 sa písomne vyjadril právny zástupca žalovaných v 1. až 4.rade a 8. až 14.rade, a to ešte podaním zo dňa 21.06.2018. Zotrval na jeho doterajších prednesoch a zdôraznil, že žalobcova argumentácia nemá oporu v skutkovom ani v právnom stave, keď došlo k postúpeniu pohľadávky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1ObdoV 43/2009 z 31.03.2020.
16. Následne odvolací súd vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných z č.l. 537, t.j podanie z 21.06.2018 doručil na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu AK Roštár - Slovák, ktorý ho prevzal dňa 17.06.2020, žalovanej v 5.rade a žalovaným v 6.,7.,15.,16. rade.
17. Zároveň odvolací súd odvolanie žalobcu z č.l. 291 opätovne zaslal žalovanej v 5.rade s tým, že má možnosť sa k dovolaniu písomne vyjadriť a vyjadrenie zaslať odvolaciemu súdu. K vyjadreniu právneho zástupcu žalovaných zo dňa 21.06.2018 sa zástupca žalobcu ani žalovaní v 5.rade, 6., 7.,15. a 16.rade písomne nevyjadrili.
18. Ako už bolo v predchádzajúcom texte uvedené (viď ods.1), napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 5357,30 eur s tým, že o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaním trovy konania vo výške 22 562,68 eur na účet právneho zástupcu: AK Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave a to s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.
19. Súd prvej inštancie poukázal na žalobu žalobcu zo dňa 10.01.2005, ktorou sa voči žalovaním pôvodne v 1. - 17. rade domáhal zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 161 349,12 SK z dôvodu neuhradenia časti faktúry č. XXXXXXXXX . v sume 120 877,12 SK a faktúry č. XXXXXXXXX v sume 40 517 SK. Týmito faktúrami žalobca vyúčtoval žalovaním cenu za dodávky pitnej vody na odbernom mieste v B. na adrese žalovaného v 1. rade ako platiteľa. V priebehu prvoinštančného konania súd zistil, že na základe listu zo dňa 12.09.2004 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že je nový odberateľ na odbernom mieste O. B. s tým, že bude platiteľom na odbernom mieste za deviatich majiteľov domov na ulici O.. Navrhol uzavretie novej zmluvy na odber pitnej vody, prípadne montáž samostatných vodomerov pre jednotlivé rodinné domy. Zároveň žalovaný v 1. rade reklamoval vyúčtovanú faktúry žalobcu č. XXXXXXXXX na sumu 133 753,50 Sk za dodávku pitnej vody v množstve 5783 m3 za obdobie od 06.06.2004 do 10.09.2004 s poukazom na to, že nameraná spotreba 15- násobne prevyšovala obvyklú spotrebu pitnej vody v predchádzajúcich obdobiach a preto žiadal o preverenie meracieho miesta. Žalobca na základe listu zo dňa 12.10.2004, po vykonanej kontrole vodomere trval na tom, že faktúra bola vystavená správne a stav vodomeru pri kontrole dňa 12.10.2004 bol 8501 m3, zároveň uviedol, že podľa neho príčinou vyššieho odberu mohol byť únik vody na rozvode vody za vodomerom, alebo i skutočná spotreba vody. Dňa 07.11.2004 bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená písomná zmluva č. V106 160 000 o dodávke pitnej vody s verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd na dobu neurčitú, s vyznačením doby platnosti od 06.06.2004.
20. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že žalovaný faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 09.11.2004 z časti v sume 9876,38 SK žalobcovi uhradili ďalšiu faktúru na sumu 40 570 SK na tom istom odbernom mieste v množstve 1792 m3 za obdobie od 11.09.2004 do 11.11.2004 neuhradili. Táto skutočnosť podľa súdu prvej inštancie vyplývala už zo samotnej žaloby.
21. V priebehu prvoinštančného konania žalobca písomným podaním zo dňa 29.06.2010 oznámil súdu prvej inštancie, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.06.2010, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou AVRIS GROUP, s.r.o., došlo k postúpeniu pohľadávok žalobcu, spolu s ich príslušenstvom na postupníka, pričom súčasťou postúpených pohľadávok sú aj pohľadávky, ktoré sú predmetom súdneho konania pod sp. zn. 4C/785/2008. V zmluve o postúpení pohľadávky sa postupník zaviazal v lehote 30 dní navrhnúť príslušnému súdu, resp. príslušným súdom v prebiehajúcich súdnych konaniach zámenu účastníka na strane žalobcu s tým, že preukáže prechod práv a povinností so žalobcu na postupníka na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.06.2010. Súd prvej inštancie uviedol, že pojednávanie nežiadal z dôležitých dôvodov odročiť.
22. Súd prvej inštancie konštatoval na pojednávaní, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci samej, že ku dňu rozhodnutia vo veci samej nebol súdu prvej inštancie doručený procesný návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu. Žalovaní na pojednávaní navrhli žalobu bez ďalšieho dokazovania zamietnuť z dôvodu, že absentuje návrh na zámenu účastníka na strane žalobcu. Poukázali na stratu pasívnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
23. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 456 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 488 a § 489 OZ, ako aj ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na ustanovenie § 42 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Uviedol, že vlastník verejného vodovodu je povinný do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (účinnosť zákona od 01.11.2002), uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke vody, alebo o odvádzaní odpadových vôd s fyzickými osobami, alebo právnickými osobami, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod, alebo na verejnú kanalizáciu, pričom takáto zmluva nebola doteraz uzatvorená. Zdôraznil ustanovenie § 42 ods. 5 veta prvá Zákona č. 442/2002 Z.z., v zmysle ktorého sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú aj na fyzické, alebo právnické osoby, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod, aj keď zatiaľ nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody. Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. Ak odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku a to v zmysle ustanovenia § 28 ods. 3 Zákona č.442/2002 Z.z..
24. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na takzvanú vecnú legitimáciu s tým, že otázku vecnej legitimácie súd posudzuje na základe vykonaného dokazovania právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov a tiež nemôže konanie pre nedostatok tejto podmienky zastaviť, ale žalobu zamietne. Konštatoval, že žalobca následkom postúpenia pohľadávky s príslušenstvom na iný subjekt, ktorý nebol ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie na strane žalobcu, stratil postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a preto nie je oprávnený naďalej pohľadávku vymáhať z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď mal za to, že žalovaním, ako stranám sporu patrí právo na náhradu trov, ktoré im vznikli v konaní. Uviedol, že žalovaní v 1. a v 2. rade a v 15. -17. rade boli v období od 23.01.2006 do 16.02.2010 právne zastúpení advokátom JUDr. Michalom Mišíkom, žalovaní v 3. a 4. rade boli týmto advokátom zastúpení od 06.07.2006 do 16.02.2006. Po vypovedaní plnomocenstva JUDr. Mišíkom, žalovaní v 1. - 4. rade a v 9. - 15. rade udelili plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátskej kancelárii Melničák a Semančíková, s.r.o. s tým, že priznal úkony právnej služby tak, ako to konštatoval v písomnom odôvodnení. (pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na poradie žalovaných v odôvodnení podľa poradového čísla, toto poradové číslo je totožné s poradovým číslom, nachádzajúcim sa v úvodnej časti rozsudku súdu prvej inštancie na č.l. 275- poznámka odvolacieho súdu).
25. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vykonal predčasný a nesprávny záver v otázke účastníctva žalobcu bez toho, aby skúmal skutočný stav. Uviedol, že v čase vydania rozhodnutia, ale i v súčasnosti žalobca je stále vlastníkom pohľadávky voči žalovaním. Uviedol, že síce uzatvoril so spoločnosťou AVRIS GROUP, s.r.o. zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou previedol viaceré pohľadávky, avšak nie pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Preto, ak súd prvej inštancie získal informáciu o skutočnosti, ktorá by mohla mať vplyv na postavenie žalobcu, ako účastníka konania, mal túto skutočnosť preveriť a skúmať, či predmetná pohľadávka voči žalovaním bola, alebo nebola postúpená. Len ak by sa potvrdilo, že aktívna legitimácia žalobcu prešla z pôvodného žalobcu na tretí subjekt a súčasne tento nepodal návrh podľa § 92 ods. 2 OSP, mohol by súd rozhodnúť tak, ako rozhodol. Uviedol, že nie je dôležité kto súdu informáciu poskytol a keďže ju poskytol sám žalobca, súd bez ďalšieho skúmania, akoby analogicky postupoval podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že tvrdenie o postúpení pohľadávky netreba skúmať, ani doložiť, keďže to oznámil žalobca. Žalobca uviedol, že ak by to tak bolo, nevyžadovala by sa povinnosť súdu rozhodovať o povolení vstupu účastníka do konania, ale skutočnosť o zmene účastníka na strane žalobcu by súd zobral iba na vedomie. Žalobca preto uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne a predčasne, bez skúmania a preverenia skutkového stavu. Tým uprel žalobcovi právo na súdnu ochranu.
26. K odvolaniu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili žalovaní v 1. - 4. rade a v 9.
- 15 rade, títo žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Mali za to, že tvrdenie žalobcu o údajnom vlastníctve pohľadávky je nepravdivé a zároveň aj v rozpore so skutočným skutkovým stavom. Poukázali na zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou AVRIS GROUP, s.r.o., dňa 04.06.2010, z ktorej vyplýva, že pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu bola postúpená na spoločnosť odlišnú od žalobcu ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Táto skutočnosť je zrejmá z prílohy zmluvy, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Túto skutočnosť potvrdila i spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o. zo dňa 25.11.2010 listom, ktorý bol adresovaný súdu prvej inštancie s tým, že táto spoločnosť potvrdila, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky. Zmenu v osobe majiteľa pohľadávky potvrdil a oznámil i samotný žalobca v prípise zo dňa 29.06.2010. Obrana žalobcu je preto len obranou účelovou a nepravdivou. Žalobca nepredložil žiadne dôkaz na tvrdenie ním uvádzanej skutočnosti, že sporná pohľadávka nebola postúpená. Žalovaní uviedli, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola pred vydaním rozsudku postúpená na subjekt, ktorý je odlišný od žalobcu, čím došlo k zmene v osobe majiteľa pohľadávky. Nový majiteľ nadobúda všetky práva, spojené s postúpenou pohľadávkou a preto nárok na vyplatenie takejto pohľadávky môže uplatňovať nový majiteľ a nie majiteľ pôvodný. Súd mu takéto právo na uplatnenie nároku súdnou cestou nemôže priznať a preto je nevyhnutné žalobu pôvodného majiteľa zamietnuť. K odvolaniu žalobcu, že súd prvej inštancie porušil príslušné ustanovenia OSP, žalovaní uviedli, že žalobca nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenia mali byť postupom súdu prvej inštancie porušené. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mal skúmať, či sporná pohľadávka bola postúpená, alebo nebola postúpená, a následne mal zisťovať, či žalobcovi prislúcha postavenie účastníka konania, prípadne či mu toto postavenie zaniklo, žalovaní uviedli, že súd nemal povinnosť si vyžiadať zmluvu o postúpení pohľadávky, pretože je to povinnosťou žalobcu, aby uniesol dôkazné bremeno a označil všetky dôkazy, ktoré navrhuje vykonať. Žalobca však sám uviedol, že pohľadávkou nedisponuje. Zároveň aj žalovaní zhodne tvrdili, že žalobca nedisponuje voči žalovaním pohľadávkou a takéto zhodné tvrdenie si súd mohol osvojiť pre svoje rozhodnutie. Žalobca naviac nepreukázal opak, t.j., že je naďalej vlastníkom predmetnej pohľadávky. Ku dňu súdneho konania nebol v súvislosti s postúpením pohľadávky podaný žiadne procesný návrh, či už zo strany samotného žalobca, ale ani zo strany postupníka, ktorý by požadoval zmenu v účastníkoch konania. Postupník takýto úkon vykonal až dňa 26.11.2010, t.j. niekoľko mesiacov po rozhodnutí súdu prvej inštancie, t.j. v čase, ktorý rozhodovanie súdu prvej inštancie a jeho rozsudok nemohol ovplyvniť. Súd prvej inštancie bez podnetu účastníka, alebo postupníka nemohol pristúpiť k zmene účastníka konania, pretože táto je závislá na úkone dotknutých osôb a nikoho nie je možné nútiť, aby bol žalobcom v súdnom spore. Na vytýčenom pojednávaní, žiadne z účastníkov nežiadal o jeho odročenie a preto súd prvej inštancie konal s účastníkmi tak, ako ich označil žalobca. Súd prvej inštancie neporušil žiadnu právnu povinnosť, či už hmotnoprávnu, alebo procesnoprávnu, v prípade záujmu konať s inou osobou v postavení žalobcu bolo nevyhnutné vykonať procesný úkon a jeho nevykonanie nemôže byť na ťarchu súdu. Pre posúdenie veci je rozhodujúci stav v čase prijatia rozsudku. Právny zástupca žalovaného v 5. rade a žalovaní v 6. 7. a 8. rade, ani žalovaní v 16. -17. rade sa k odvaolniu nevyjadrili.
27. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
28. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
29. Súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav veci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil, s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 CSP a na ich základe dospel i k správnym skutkovým a právnym záverom.
30. Krajský súd v Bratislave opätovne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a v ktorej zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi nahradiť žalovaným trovy konania vo výške 22.562,68 € na účet právneho zástupcu. Odvolaciemu súdu bola predložená vec súdu prvej inštancie opätovne na rozhodnutie o odvolaní žalobcu po tom, ako Najvyšší súd SR rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 14.12.2015, sp. zn. 15Co/228/2011 v potvrdzujúcom výroku a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; vo zvyšku dovolanie odmietol. Dovolací súd teda svojim uznesením zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 6Cdo/76/2017 v zrušujúcej časti vrátil odvolaciemu vec na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva na spravodlivé konanie, keď súd prvej inštancie, ale ani odvolací súd nedoručili žalobcovi vyjadrenie žalovaných v 1. až v 4.rade a v 9. až 15.rade k odvolaniu žalobcu a podanie žalovaných v 16. a 17.rade. Odvolací súd viazaný zrušujúcim uznesením Najvyššieho súdu SR vyzval žalobcu výzvou zo dňa 16.05.2018, aby sa žalobca k predmetným podaniam vyjadril. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa k týmto podaniam vyjadril podaním zo dňa 07.06.2018, v ktorom uviedol, že sa pridržiava odvolania zo dňa 28.10.2010, a na margo tvrdení žalovaných zo dňa 17.05.2011 uviedol, že tvrdenie súdu, že ako žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by vyvrátil postúpenie pohľadávky a s tým spojený prechod práv a povinností považuje za účelové, nakoľko nemožno od procesnej strany žiadať predloženie negatívneho dôkazu. Odvolací súd opätovne konštatuje, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k právnej skutočnosti a to k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2010, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a postupníkom - spoločnosťou AVRIS GROUP, s.r.o. Dôležité je, že právna skutočnosť, z ktorej je možné vyvodiť prechod práva a povinnosti o ktoré v konaní ide, nenastala po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale pred rozhodnutím súdu prvej inštancie konkrétne dňa 04.06.2010, keď súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 07.09.2010. Už v zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd mal povinnosť rozhodnúť o návrhu spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o., zo dňa 26.11.2010, a preto odvolací súd rozhodol o tomto návrhu v priebehu odvolacieho konania (o návrhu spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o. na pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu, aby namiesto žalobcu do konania vstúpila spoločnosť AVRIS GROUP, s.r.o.) tak, že ho zamietol. Tento výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave, dovolací súd nezrušil, pričom okrem iného dovolací súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že tento dovolaním napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho z uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné. Pokiaľ sa týka tohto výroku odvolací súd rozhodol o procesnom návrhu, ktorý bol uplatnený v rámci odvolacieho konania ako odvolací súd. V tejto časti nebolo ním rozhodnuté v inštančnom konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Preto dovolací súd konštatoval, že dovolanie žalobcu, smerujúce proti tomuto výroku rozhodnutia podľa § 239 OSP (procesný právny predpis platný do 30.06.2016) prípustné nie je. Dovolací súd taktiež nezistil v tejto časti odvolacieho konania existenciu žiadneho dôvodu prípustnosti dovolania obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a) až g) § 237 ods. 1 OSP. V tejto časti preto najvyšší súd dovolanie žalobcu, ktoré smerovalo proti tomuto výroku ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Vzhľadom právoplatný výrok odvolacieho súdu o zamietnutí návrhu spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o. na vstup do konania, okrem iného potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie o absencii aktívnej vecnej legitimácií žalobcu.
31. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov, nemôže konanie pre nedostatok tejto podmienky zastaviť, ale návrh v taktom prípade zamietne. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že vtedy platné procesné ustanovenie § 92 OSP (platné a účinné do 30.06.2016) umožňovalo žalobcovi, aby v priebehu konania mohol zmeniť okruh účastníkov v prípade pristúpenia ďalšieho účastníka, resp. zámeny takéhoto účastníka; v oboch prípadoch však by došlo k procesným účinkom až rozhodnutím súdu, ktorý o takomto návrhu rozhodne. Žalobca preukázateľne (písomným podaním zo dňa 29.06.2010, z ktorého vyplynulo, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.06.2010 uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou AVRIS GROUP, s.r.o., došlo k postúpeniu pohľadávky so žalobcu na uvedeného postupníka), postúpil pohľadávku na iný subjekt, ktorý nebol ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie na strane žalobcu a stratil práva k postúpenej pohľadávke s celým príslušenstvom, pričom nebol ďalej oprávnený predmetnú pohľadávku vymáhať pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní.
32. Z vyššie uvedeného vyplýva aj nedôvodnosť námietky žalobcu, uvedenej v závere jeho ostatného vyjadrenia zo dňa 07.06.2018 pokiaľ sa týka nesprávneho čiste formálneho posúdenia podania žalobcu zo dňa 26.06.2010, pretože súd, ako je už vyššie uvedené, nie je oprávnený zasahovať do vymedzenia okruhu účastníkov. Navyše zmenu v osobe majiteľa pohľadávky potvrdil nielen samotný žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ale i spoločnosť na ktorú predmetná pohľadávka bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.06.2010. Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 14.12.2015 návrh spoločnosti AVRIS GROUP, s.r.o. na pripustenie zmeny účastníka na strane žalobcu zamietol, pričom dovolacím súdom tento výrok nebol zrušený, naďalej v konaní je žalobcom Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., ktorá stratila práva k postúpenej pohľadávke, vrátane príslušenstva a nie je ďalej oprávnená žalovanú pohľadávku vymáhať pre nedostatok jej aktívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
33. Rozhodnutie o trovách odvolacieho a dovolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSS. Žalovaní v 1. až 16.rade mali v odvolacom konaní plný úspech vo veci, a preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).