Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-20-2020.pdf
PDF · 141.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti U.: T., nar. 6. decembra XXXX, L., nar. XX. marca XXXX a A., nar. 1. júla XXXX, trvale bytom ako rodičia, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: D.. T. U., nar. XX. marca XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX V. A., zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom AK Nám. A.H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš a otca: U. U., nar. XX. marca XXXX, bytom V. XXX/X, XXX XX V. A., zastúpený JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom, so sídlom AK Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 13P/51/2020-35 zo dňa 21.05.2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 13P/51/2020-35 zo dňa 21.05.2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: I. Maloleté deti U.: T., nar. XX.XX. XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX sa dočasne zverujú do starostlivosti matky. II. Otec je povinný dočasne prispievať na výživu maloletého T. výživným v sume 100 Eur, na výživu maloletého L. výživným v sume 80 Eur a na výživu maloletého A. výživným v sume 60 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom U.: T., nar. XX.XX.XXXX, L., nar. XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX, ktoré je vedené Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp.zn. 13P/51/2020.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom vo veci domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a zároveň sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by maloleté deti dočasne zveril do jej starostlivosti a otca zaviazal dočasne prispievať na výživu maloletého T. sumou vo výške 180,- Eur mesačne, maloletého L. sumou 150,- Eur mesačne a maloletého A. sumou 120,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V návrhu popísala partnerský vzťah s otcom maloletých detí, v ktorom sa postupne začali ukazovať rozdiely vo výchove detí, ktoré viedli k väčším nedorozumeniam a následným hádkam. Zdôraznila, že postupom času mal otec potrebu vedieť o každom jej počínaní, ktorá mu musela oznamovať kedy a kde sa nachádza, pre otca bolo neprípustné, aby matka s deťmi trávila čas osobitne, prípadne aby udržiavala kontakty s osobami, ktoré nepatrili do rodiny. Tieto skutočnosti postupom času prerastali do niekoľkomesačných hádok. Už počas tehotenstva pred narodením tretieho syna A. sa začali vo veľkej miere prejavovať otcove prejavy neúcty k matke, čo sa odrážalo vo verbálnych útokoch
voči nej. Dochádzalo k rozdielnym postojom pri výchove maloletých detí, otec nevedel pochopiť, že synovia potrebujú režim, inak nebude možno zvládnuť ich výchovu. Otec maloletých bol benevolentný. Rodičia maloletých detí pre rozdielne pohľady na fungovanie v manželstve a taktiež rozdielne pohľady na výchovu detí opakovane navštívili psychologickú poradňu, na základe sedení bol navrhnutý rozvod manželstva. Matka tvrdila, že otec maloletých detí sa ku nej začal správať hrubým spôsobom, snažil sa ju psychicky ničiť, ponižoval ju a zhadzoval ju pred deťmi ako matku, čo pretrváva do súčasnosti; začal ju podozrievať z nevery. Žiarlivosť prerástla a ukázala sa ako „chorobná žiarlivosť,“ otec maloletých detí začal produkovať údajné nevery a snahu vyhľadávať mimomanželské vzťahy. Pred niekoľkými rokmi začal otec maloletých detí matku sústavne sledovať, zasahoval hrubým spôsobom do jej súkromia, a to čítaním všetkej komunikácie matky, textových správ, sociálnej siete, nahrával jej telefonáty, nahrával všetky v domácnosti vedené hovory, a to priamo pred ňou s tým, že on to môže robiť a nech sa ukáže aká je psychopatka. Otec maloletých detí vyhotovoval videozáznamy, fotografie a inú dokumentáciu, s ktorou matka nesúhlasila. V období posledných troch rokov ju otec maloletých detí neustále ponižoval, urážal, nadával jej hrubým spôsobom, vyhadzoval z domu a snažil sa ju psychicky zničiť. Prízvukoval jej, že jej raz aj tak preskočí a skončí v psychiatrickej liečebni, o čom dokonca v tom čase rozprával aj deťom. V dôsledku takéhoto správania otca matka začala mať strach z jeho konania, vyhľadala pomoc advokáta. Napokon tiež aj s advokátom začal otec na matku útočiť, vyvolával ďalšie konflikty a žiadal vysvetlenie kde chodí a čo rieši. V tomto čase jej zaslal SMS správu s textom: „Ako som hore písal, zajtra ti vyprší čas ráno o 8.00 hodine, tak chcem odpoveď ako ďalej, ak nebude odpoveď, má to iba dve možnosti, zlý a veľmi zlý koniec, tak rozmýšľaj a pá ...“. V dôsledku strachu o život matka pobalila najnutnejšie veci a odsťahovala sa z domu k známym, na otca podala trestné oznámenie, pre prípad, aby ju neobvinili z únosu, oznámila na úrade práce, kde sa nachádza a po vyšetrení na COVID 19 bude umiestnená spolu s deťmi do krízového centra. Matka v návrhu poukázala na skutočnosť, že jej príjem v súčasnosti predstavuje materský príspevok vo výške 350,- Eur a detské prídavky; príjem otca je vo výške približne 1.000,- Eur. Výdavky na maloletého T. predstavujú sumu mesačne cca 180,- Eur, na maloletého L. cca 150,- Eur a na maloletého A. cca 120,- Eur. Ide o bežné náklady na stravu, oblečenie, drogériu, obuv a bežné lieky. V návrhu uzavrela, že v súčasnosti je nutné bezodkladne upraviť pomery, došlo k tak vážnej zmene, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, a to predovšetkým z dôvodu, že na istý čas z dôvodu ochrany jej osoby ako aj maloletých detí bude umiestnená do krízového centra.
1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ustanovenia § 361, § 360 ods. 1 a § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na účel funkciu neodkladného opatrenia, konštatoval, že neodkladné opatrenie má schopnosť dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, začatom konaní, aj po jeho začatí nastať; neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov; nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnutí až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. V prípade, ak neodkladné opatrenie je odôvodnené potrebou ochrany verejného záujmu, nevyžaduje sa zároveň preukázanie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že je obava, že exekúcia bude ohrozená.
1.3 Okresný súd poukázal na zistenie, že dňa 20.05.2020 podala matka v postavení navrhovateľky na okresný súd návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorý odôvodnila obdobne ako návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Doplnila však v ňom, že sa už nachádza aj s maloletými deťmi v krízovom centre, upresnila svoj príjem na sumu 344,85 Eur mesačne. Pripojila tiež komunikáciu z portálu www.facebook.sk <http://www.facebook.sk>, ktorá potvrdzuje absolútnu vyhrotenosť vzájomných vzťahov. Konanie o rozvod manželstva je vedené na okresnom súde pod sp.zn. 14P/54/2020.
1.4 Okresný súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z dôkazov predložených navrhovateľkou, vykonaných lustrácií, ako aj tvrdení vyplývajúcich z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyvodil, že matka maloletých detí v podanom návrhu osvedčila, že vo veci samej existuje
potreba upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom, keď rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti. Uvedená úprava je potrebná aj z dôvodu, že navrhovateľka pomerne presvedčivo vykreslila rozdielne názory rodičov na výchovu maloletých detí, skutočnosti, ktoré ju donútili náhle spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi opustiť. Z uvedeného mal súd prvej inštancie osvedčené, že rodičia sa na úprave práv a povinností k maloletým deťom toho času nevedia dohodnúť. Napriek skutočnosti, že podľa názoru okresného súdu matka neosvedčila, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na právach maloletých detí, keď nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval, že by otec uskutočňoval nejaké kroky, ktorými by vyňal alebo sa aspoň pokúsil vyňať maloleté deti zo starostlivosti matky, mal súd za to, že úprava práv a povinností k maloletým deťom do právoplatného skončenia vo veci samej je vo verejnom záujme, tak ako to predpokladá ustanovenie § 361 C.m.p. Je v záujme maloletých detí, aby bola zabezpečená dostatočná úroveň starostlivosti o ich osoby, aby bola súdnym rozhodnutím garantovaná stabilita prostredia, v ktorom sa maloleté deti zdržiavajú a ochrana duševného, telesného a citového vývinu detí. Vyplýva to z toho, že pokiaľ majú rodičia maloletých detí diametrálne odlišnú predstavu o tom, akým spôsobom majú byť maloleté deti vychovávané a zároveň sú medzi nimi neustále hádky, ktorých sú deti nielen svedkami, ale do ktorých boli aj priamo zapojené a keď situácia v domácnosti až do odchodu matky bola z jej strany vnímaná tak intenzívne, že ju sama popísala a označila ako psychické týranie, v dôsledku čoho podala na otca trestné oznámenie, je podľa názoru súdu prvej inštancie na mieste, aby osobný status maloletých detí bol nateraz upravený neodkladným opatrením. Čo i len dočasná autoritatívna úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom môže napomôcť tomu, aby rodičia neodkladným opatrením navodený stav začali rešpektovať, aby sa predišlo vzniku stresových situácií, ktorých by maloleté deti mohli byť svedkami a ktorých predmetom by boli otázky súčasného pobytu maloletých detí, otázka osoby, ktorá je oprávnená zabezpečovať im toho času osobnú starostlivosť, otázka kvality, či spôsobu tejto starostlivosti. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie výrokom neodkladného opatrenia maloleté deti dočasne zveril do starostlivosti matky.
1.5 S poukazom na ustanovenie § 366 C.m.p. súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti otca dočasne prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere. Neosvedčené však zostali tvrdenia týkajúce sa výšky vyživovacej povinnosti, najmä pokiaľ ide o pravidelné výdavky maloletých detí na stravu, oblečenie, drogériu, obuv a bežné lieky, neosvedčeným bolo aj tvrdenie matky, že príjem otca predstavuje cca 1.000,- Eur. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vo vzťahu k otcovi okresný súd zistil, že jeho čistý príjem spolu s daňovým bonusom na nezaopatrené deti predstavuje 590,34 Eur. Príjem otca je tak v každom prípade vyšší ako príjem matky, matka navyše zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o maloleté deti. Z uvedených dôvodov okresný súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 100,- Eur (na maloletého T.), vo výške 80,- Eur (na maloletého L.) a výživným vo výške 60,- Eur mesačne (na maloletého A.). Zohľadnil pritom vek maloletých detí a ich predpokladané potreby, ako aj skutočnosť, že po uhradení takéhoto výživného zostane otcovi mesačne k dispozícii minimálne suma 350,34 Eur, ktorá predstavuje viac ako 166% sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu.
1.6 Dĺžku nariadeného neodkladného opatrenia okresný súd limitoval v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 C.s.p. na okamih právoplatného skončenia vo veci samej, ktorého predmetom je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vedené na okresnom súde pod sp.zn. 13P/51/2020.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby: „Súd toto rozhodnutie ako nedôvodné v plnom rozsahu zamietol.“ V podanom odvolaní tvrdil, že okresný súd mal dospieť k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle návrhu matky. Súd na základe nejasných tvrdení matky rozhodol napriek tomu, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov nebola daná. Odvolateľ tvrdil, že súd bol uvedený do omylu, rozhodol na základe informácií, z ktorých podstatná časť bola úmyselne matkou detí zamlčaná, zvyšné informácie boli podané tak, že neodzrkadľujú situáciu tak ako sa udiala. Matka maloletých detí klame, zavádza a zamlčiava informácie. Odvolateľ tvrdil, že tieto skutočnosti vie podložiť dôkazmi. Otec maloletých detí potvrdil, že situácia sa za posledné dva roky v rodine vyostrovala, avšak k zmene došlo najmä zo strany matky, ktorá sa počas tehotenstva správala nezodpovedne, nestarala sa o maloletých T. a L., bežne ich nechávala bez dozoru, požívala alkohol počas tehotenstva, čím v otcovi vzbudzovala obavy o bezpečnosť detí. Keď sa dozvedela, že aj tretie dieťa bude chlapec, spôsobilo to zmenu jej správania a vyvolanie agresie. Otec s kontaktom s tretími osobami nemal nikdy žiaden problém, problémom bol manželkin mimomanželský pomer, o ktorom sa otec dozvedel a ku ktorému sa matka neskôr priznala. Neskôr sa otec tiež dozvedel, že už v tomto období matka plánovala sťahovanie a
rozvod. Odmietol tvrdenia matky o jeho útokoch na ňu, o znevažovaní a vyčítaní role matky; vyčítal jej, keď dieťaťu dávala piť vodu z fľaše, ktorú predtým dlhodobo neumývala a táto bola kontaminovaná larvami hmyzu. Taktiež vyčítal matke požívanie alkoholických nápojov a povaľovanie otvorených fliaš a pohárov v detskej izbe. Matka maloletých detí je panovačná, agresívna a manipulatívna vo vzťahu k otcovi aj k deťom, deti však potrebujú prejavy citov, lásky a empatie, vyžadujú výchovu a vzdelanie. Matka maloletých detí naopak eskalovala svoj bezcitný, agresívny a chladný prístup k deťom. Otec maloletých detí poukázal na udalosť, keď bol maloletý T. na vyšetrení u zubnej lekárky, otca do ambulancie nepustili, dohodli sa na postupe bez jeho prítomnosti, do ambulancie ho pustili až keď potrebovali jeho asistenciu, pričom otec už pri zákroku protestoval, keď maloletému vytrhli dva zdravé zuby na opačnej strane ako mal bolesti. Zuby sa trhali podľa rozhodnutia matky a nie podľa rozhodnutia odborníka, pričom štvrtý deň po takomto zákroku mu museli vytrhnúť ďalšie dva zuby na opačnej strane. Vo Veľkom Krtíši pritom maloleté dieťa odmietli ošetriť zubných ambulanciách, nakoľko matka v každej z nich už vyvolala ostrý konflikt.
2.1 Otec maloletých detí tiež súhlasil s tvrdením matky, že absolvovali poradenskú činnosť a že bol navrhnutý rozvod. Rozvod alebo liečenie matke maloletých detí navrhoval aj otec. Túto skutočnosť matka zamlčala, jej konanie je však motivované snahou o získanie materiálnych výhod, vypočítavo a bez emocionálnej účasti. Odvolateľ odmietol akúkoľvek chorobnú žiarlivosť; manželka sa mu k nevere sama priznala v manželskej poradni, o jej neverách mal informáciu od známych a priateľov, z jej neopatrného a naivného konania. Nemal však už dôvod na ňu žiarliť, nakoľko sám v poradni navrhoval pokojný rozvod, o mimomanželských aktivitách manželky vedel, bol s nimi uzrozumený. Konflikty sa vytvárali z dôvodu, že kvôli mimomanželským aktivitám matka zanedbávala starostlivosť o deti, aj dojčenie maloletého A. permanentne nestíhala a vynechávala. V poslednom období, keď z dojčenia môže spraviť svoju výhodu v procese rozvodu a všemožných trestných oznámení, snaží sa znova nastaviť maloletého A. na dojčenie napriek tomu, že je stabilne na normálnej pevnej strave. O sledovaní manželky vedomosť nemá, manželka má asi pocit sledovania z toho, že si otec pozrie záznam z normálne inštalovanej autokamery, na ktorej je dokumentovaná jej nevera. Inokedy spárovala smart hodinky otca s jej telefónom, keď mala potrebu počítať si kalórie a nechala to tak. Potom je normálne, že keď sa na hodinkách otca zobrazí SMS správa od milenca matky, tak ju minimálne otec začne čítať. Otec v domácnosti nahrával jedine vážne rodinné situácie, keď mal obavy o bezpečnosť svoju a svojich detí. Takéto situácie vyvolávala matka maloletých detí a často presahovali aj do fyzických napadnutí otca alebo detí. Toto komentovanie otec zdokumentoval z dôvodu, že neskoršie toto svoje konanie zapierala. Správanie matky otca vždy šokovalo, nevedel ako sa zachovať ako laik nevedel posúdiť, či je takéto správanie ešte legálne.
2.2 Otec v odvolaní zdôraznil, že manželku z domu nikdy nevyhadzoval, naopak ona jeho vyhadzovala z domu, posielala ho domov, vyhrážala sa, že aj tak ho dostane z domu a že si to všetko odskáče aj s rodičmi. Otec poukázal na náladovosť, agresívnosť a chladnosť matky, jej hrubé správanie sa k deťom. Tvrdil, že manipulovala a klamala celé svoje okolie. Pri poznaní rodinnej anamnézy matky bol presvedčený, že sa choroba začala prejavovať aj u manželky, takmer celá jej široká rodina trpí psychiatrickými diagnózami s opakovanou ústavnou liečbou, správajú sa násilne, podávajú na seba navzájom trestné oznámenia. Ak matka v návrhu tvrdila, že sa rozhodla pre rozvod, zamlčala fakt, že rozvod plánovala dlhodobo, avšak s cieľom maximalizovať materiálny zisk pre seba aj za zneužitia detí. Po tomto rozhodnutí zrazu prestala byť na deti agresívna, práve ona si začala kupovať priazeň maloletých detí, manipulovala deti tak, že keď prišiel domov z práce, deti sa ho pýtali, prečo bije mamu, čo sa nikdy nestalo. Stalo sa, že ku nemu prišiel maloletý L. a z celej sily ho začal biť hokejkou. Odpovedal, že to maminka mu poradila, aby ho bil. Otec maloletých detí poprel význam matkou uvedenej SMS správy, bavili sa vtedy buď o rozvode alebo o jej liečení, už v tom čase sa ku nej správal veľmi opatrne, odposlal jej aj SMS s vysvetlením.
2.3 Otec v podanom odvolaní polemizoval s cieľom matky, mal za to, že jej ide významne v nemalej miere o majetok, návrh o neodkladné opatrenie bol podaný s dôrazom na financie, zneužíva deti na svoje materiálne zabezpečenie a pri konfliktoch, ktoré sama vyvolala, používala deti ako štít. Rovnako polemizoval s tým, do akej miery je konanie matky ovplyvnené jej detstvom, keď ona sa musela ochraňovať pred jej násilníckym otcom a ju nemal kto ochrániť, lebo jej ostatná rodina bola zavretá na psychiatrii. Jej správanie sa začína prejavovať ako príznak typického ochorenia v jej rodinnej anamnéze. Vyjadril obavu o zdravie a bezpečnosť detí. Matka maloletých detí aj základné činnosti ako jedenie, spanie, poobedný spánok, hry podmieňovala fyzickými trestami. Otec maloletých detí zároveň poukázal na to, že udalosti odrazu začali mať rýchly spád, bolo na neho podané zo strany matky trestné
oznámenie, bol na výsluchu na polícii. Sám podal trestné oznámenie na matku maloletých detí na Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš. Otec trestné oznámenie podal predtým, ako trestné oznámenie na neho podala matka, avšak z dôvodu postúpenia trestného oznámenia na políciu a z dôvodu dovolenky vyšetrovateľa sa o jeho trestnom oznámení začalo konať reálne až 26.05.2020. Záverom písomného vyjadrenia otec zdôraznil, že matka maloletých detí nemá žiaden dôvod na ochranu jej osoby aj maloletých detí umiestnenie do krízového centra, deti ani manželky sa nikdy nedotkol, nikdy na nich nebol agresívny. V krízovom centre je umiestnená na základe zavádzajúcich informácií, uvádza do omylu celé svoje okolie, svoje tvrdenia nemá nijako podložené. K žiadnemu k takémuto konaniu z jeho strany nedošlo. Konanie zo strany matky je nelegálne a nebezpečné a vie to dokázať. Naďalej je pre otca nepredstaviteľné, že matka uniesla a vytrhla spoločné deti z ich prirodzeného prostredia, nachádza sa s nimi na neznámom mieste a na jeho SMS, či pokusy o telefonát nereaguje.
2.4 Otec zdôraznil, že nepožíva alkoholické nápoje, nefajčí, žije zdravo, má prácu, v živote nebol trestaný, manželku nikdy v živote fyzicky nenapadol, je dobrým otcom a svoje deti miluje nadovšetko. S deťmi má výborný vzťah, dôverujú si, dlhodobo sa o nich staral. Ak by aj potreboval pomoc pri starostlivosti o deti, môže sa spoľahnúť na svojich rodičov, ktorí bývajú v susednom dome a s deťmi majú dôverný a výborný vzťah. Dlhodobo bdel nad fyzickými a psychickými potrebami detí, čo manželka dlhodobo zanedbávala. Maloleté deti majú trvalé bydlisko v dome, v ktorom otec býva a považujú ho za bezpečný domov. Poukázal na skutočnosť, že maloletý T. navštevuje prvý ročník základnej školy vo V. A., s deťmi majú vybudovaný hlboký citový vzťah založený na dôvere a láske, otec si vie svoje pracovné povinnosť nastaviť tak, aby sa o všetky tri deti mohol starať 24 hodín denne, v mieste bydliska má aj svoje zázemie, priateľov a spolužiakov, starých rodičov, bratrancov, ktorých často spomínajú. Otec sa dva roky doma staral o deti ráno alebo po práci alebo až do večera, deti uspával. Naopak, ak bol doma, deti nechceli chodiť spávať s matkou, nechceli s ňou tráviť čas, pokiaľ bol doma.
3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. V konkrétnostiach sa vyjadrila k jednotlivým tvrdeniam otca maloletých detí vo vzťahu k jej osobe, starostlivosti o maloleté deti, vo vzťahu k tvrdeniam otca ohľadne ich vzájomného partnerského vzťahu, prípadnému rozvodu manželstva a excesom, na ktoré v odvolaní poukazoval otec maloletých. Ponúkla konkrétnu argumentáciu k jednotlivým bodom odvolania. Poprela tvrdenie otca, že návrhom vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje získanie majetkových výhod. Naopak, zdôraznila svoje tvrdenia o tom, že bola manželom sledovaná, tvrdila, že konflikty medzi partnermi vznikali z chorobnej žiarlivosti otca. Opakovanie zdôraznila, že manžel ju neustále ničil, nadával jej, psychicky ju týral, zhadzoval ju a nadával jej aj pred deťmi, vykrikoval vyfabulované nevery.
3.1 V poslednom čase s manželom komunikovala len ohľadom detí, každá komunikácia vrcholila hádkou. Pripustila, že jej správanie sa zmenilo, bol to však dôsledok neustáleho prenasledovania, kontrolovania, nahrávania všetkého, vyhrážania sa; uvedomila si, že manžel voči nej nič necíti a všetko bola len pretvárka. Pripustila, že v jej rodine sa vyskytli diagnostikované schizofrénie; ona takýmto ochorením netrpí, ona sa od svojej rodiny v podstate odstrihla s tým, že sa venuje rodine a deťom. Domnieva sa, že manžel na ňu dlhodobo vyvíja tlak z dôvodu, že sa domnieva, že takýto tlak nezvládne, skončí v ústave a manželovi ostanú deti aj majetok. Táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý sa rozhodla manžela opustiť; v súčasnosti je rada, že takýto krok podstúpila.
3.2 Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že svojím trestným oznámením len kontrovala na jeho trestné oznámenie uviedla, že o žiadnom trestnom oznámení zo strany manžela nevedela; ona sama podala trestné oznámenie po telefonických vyhrážkach, konanie manžela už zašlo priďaleko; mala obavu o seba a aj o svoje deti. V súčasnosti je umiestnená v krízovom centre, kde sa deti upokojili a žijú v harmónii; nie sú vystavované konfliktom.
3.3 Matka maloletých zároveň uviedla, že v styku otca s maloletými nebránila; ale za prítomnosti tretej osoby, na styk bola prizvaná osoba zastupujúca záujmy detí z Rady pre práva dieťaťa v Bratislave. Otec sa s deťmi môže stretnúť na základe vzájomnej dohody; predbežne sa dohodli na ďalšom termíne za opakovanej asistencie.
4. Odvolací súd vzhľadom na absenciu akéhokoľvek vyjadrenia orgánu sociálnoprávnej ochrany maloletých vyžiadal aktuálnu správu od kolízneho opatrovníka, ktorý v správe z prešetrenia pomerov
(zo dňa 29.06.2020) uviedol, že rodina maloletých detí doposiaľ v ich kompetencii evidovaná nebola; o problémoch v rodine sa dozvedel z napadnutého uznesenia a uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka.
4.1 Kolízny opatrovník vykonal prešetrenie pomerov dňa 26.06.2020 za účasti otca maloletých detí v domácnosti otca na adrese V. XXX/X V. A.; zistil, že v domácnosti majú deti vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť. Vlastníkmi rodinného domu sú rodičia maloletých, náklady na bývanie predstavujú 70,- Eur mesačne elektrina, 40,- Eur mesačne voda, 95,- Eur mesačne plyn, 12,- Eur mesačne satelitná televízia a 350,- - 400,- Eur mesačne predstavujú náklady na stravu pre celú domácnosť. Otec maloletých detí platí mesačne 230,- Eur hypotéku; jeho príjem je cca 580 Eur mesačne, je zamestnaný u svojho otca MOBIL TECHNA Autoservis Gubáni. Rodine finančne vypomáhajú rodičia otca. Matka maloletý detí poberá rodičovský príspevok na syna A. a prídavok na dieťa v sume 3x 24,95 Eur. Otec maloletých detí platí výživné podľa súdneho rozhodnutia.
4.2 Otec maloletých detí sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že starostlivosť o maloleté deti počas manželského spolužitia zabezpečovali obaja rodičia; mal. T. navštevuje prvý ročník Základnej školy J.A.A. vo V. A., prípravu do školy absolvoval vždy s otcom, až do marca 2020, kedy sa s ním začala kvôli COVID19 začala učiť matka. Od decembra 2019 mali manželia rozdelené aj večerné uspávanie maloletých detí; po týždni. Maloletý A. je podľa vyjadrenia otca umelo kojený, prijíma aj plnohodnotnú stravu a kojenie slúži len na uspávanie, ukľudnenie večer alebo v noci, keď je umelo zobudený.
4.3 Otec maloletých detí tiež pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že od odchodu manželky s maloletými deťmi sa s maloletými stretol dňa 18.06.2020 po dohode s právnou zástupkyňou matky. Stretnutie dopadlo dobre; starší chlapci sa mu rozbehli v ústrety, najmladší A. bol vyplašený. Strávil s nimi čas od 15:30hod do 19:30hod, za prítomnosti pani A., ktorú oslovil z dôvodu obavy o priebeh stretnutia, ktoré sa uskutočnilo v X.. Potvrdil, že spolužitie s manželkou sa zhoršilo, v roku 2017 začali navštevovať psychológa vo Veľkom Krtíši, PhDr. Zdenku Kubišovú, ktorú navštevovali cca rok, bez výsledku. Následne im bola doporučená psychologička v Lučenci, Mgr. Sajenková, na referáte poradensko- psychologických služieb, kde chodili 1-2x mesačne, až do februára 2020.
5. Kolízny opatrovník predložil aj správu zariadenia núdzového bývania, v ktorom je matka maloletých detí spolu s deťmi od 15.05.2020 ubytovaná. Matka požiadala o pomoc s bývaním z dôvodu ňou tvrdeného psychického týrania jej samotnej a aj maloletých detí, keď otec maloletých detí vyvolával zbytočné a neopodstatnené konflikty za účelom hádok, kriku; používal vulgárne slová a to aj pred maloletými deťmi. Mnohé veci si otec maloletých detí fotil a nahrával; v rodine bolo neustály tlak na psychiku detí zo zažívania stresov, strach z neustálych hádok. Matka uviedla, že sa bojí, aby deti netrpeli psychickou traumou a preto sa rozhodla seba aj deti ochrániť.
5.1 Zariadenie núdzového bývania uviedlo, že zo začiatku boli deti neprimerane hlučné a neposlušné voči matke; matka maloletých bola upozornená na správanie maloletých detí. Matka je však neskutočne milá a trpezlivá, deti s láskou upozorňovala, stišovala, sama je veľmi dobrý psychológ. Už po dvoch troch dňoch sa situácia ustálila, aj keď matka ešte zápasí neustálym vysvetľovaním spoločenského poriadku; ku dňu 04.06.2020 sú deti v norme s primeraným správaním. Matka sa venuje všetkým deťom vo všetkom, od najstaršieho T., ktorý má povinnosti prváka; ďalším dvom deťom vytvára rôznorodé záujmové činnosti, hrá sa so všetkými a deti začali viac počúvať a poslúchať. Na deťoch vidno začínajúci sa iný vzťah k matke, sú súdržnejší, nehádajú sa tak často, vedia si požičať hračky, čo pred tým ako by nevedeli chápať. Matka obdivuhodne stíha všetko; všetko robí s láskou, obdivuhodnou trpezlivosťou a rozumnosťou; na deti nekričí. Zariadenie núdzového bývania uzavrelo, že maloletým deťom bolo potrebné vhodné a pokojné prostredie; prebieha pozitívna zmena v správaní maloletých detí, pokojom, prirodzeným nadviazaním komunikácie, úctou a poslušnosťou voči matke, takisto k spolubývajúcim.
6. Podľa § 325 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6.1 Podľa § 360 C.m.p. neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
6.2 Podľa § 363 C.m.p. súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie matky za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
7.1 Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že matka maloletých detí podala dňa 15.5.2020 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z návrhu vo veci samej je zrejmé, že tento odôvodňuje predovšetkým v poslednej dobe neusporiadaným manželským spolužitím s otcom maloletého detí. Podľa jej tvrdení matka maloletých detí mala v poslednej dobe strach z ňou popísaného konania manžela, otca maloletých detí, udalosti posledných dní predchádzajúcich podaniu návrhu považovala za vyhrážky voči svojej osobe a začala mať strach o svoj život. V dôsledku uvedených skutočností náhle opustila spolu s maloletými deťmi spoločnú domácnosť, na otca maloletých detí podala trestné oznámenie a oznámila, že požiadala o umiestnenie do krízového centra. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila v podstate rovnakými skutočnosťami; zdôraznila však vážnu zmenu (v rodinných pomeroch) vyžadujúcu zásah súdu, predovšetkým z dôvodu, že bude istý čas z dôvodu ochrany jej osoby a ochrany maloletých umiestnená v krízovom centre.
8.1 Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu, ktorým tento nariadil neodkladné opatrenie a maloleté deti dočasne zveril do starostlivosti matky vyplýva, že súd prvej inštancie nemal za dostatočne osvedčené, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na právach maloletých detí, vo vzťahu k takýmto prípadným zisteniam matka nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by osvedčoval, že by sa otec maloletých detí pokúsil vyňať maloleté deti zo starostlivosti matky. Okresný súd mal však za osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 361 C.m.p., uzavrel, že (dočasná) úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom do právoplatného skončenia vo veci samej je vo verejnom záujme; v záujme maloletých detí, aby bola zabezpečená dostatočná úroveň starostlivosti o maloleté deti. Okresný súd mal za dostatočne presvedčivo vykreslenú situáciu v domácnosti rodičov pred tým, ako matka s maloletými deťmi spoločnú domácnosť opustila, rodičia maloletých detí, aj keď sú manželia, nežili v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v spoločnej domácnosti a ich názory na výchovu maloletých detí boli diametrálne rozdielne. Okresný súd tiež zdôraznil, že dočasná autoritatívna úprava práv a povinností k maloletým deťom môže napomôcť k tomu, aby rodičia neodkladným opatrením navodený stav začali rešpektovať, aby sa predišlo vzniku stresových situácii, ktorých predmetom by boli otázky súčasného pobytu maloletých detí a otázka osoby, ktorý by bola oprávnená zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, prípadne otázka kvality spôsobu tejto starostlivosti.
8.2 Neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný; meritórnym rozhodnutím, pokiaľ účastníci podajú návrh, môže o veci rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce aspoň osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie; miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia; pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemusí vykonávať dokazovanie; nie je potrebné vyjadrenie ostatných účastníkov (§ 329 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
8.3 V prejednávanej veci pre odvolací súd zo spisového materiálu vyplýva, že maloleté deti sa narodili z manželského vzťahu rodičov, ktorí v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nežili v spoločnej
domácnosti a spoločnú domácnosť neobnovili ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom doposiaľ súdnym rozhodnutím vykonaná nebola; úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa domáha matka maloletých detí návrhom vo veci samej. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva v poslednom čase konfliktný spôsob spolužitia manželov, konflikty v manželstve potvrdil aj otec maloletých detí v podanom odvolaní. Z obsahu podaní rodičov maloletých detí vyplýva, že sa obaja rozhodli pre rozvod manželstva, resp. rozvod manželstva pripúšťajú. Samotná skutočnosť, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti je a bude dôvodom pre rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom; o tomto sa koná vo veci samej, prípadne otázka výkonu rodičovských práv a povinností bude predmetom konania o rozvod manželstva, ktoré matka maloletých detí iniciovala na Okresnom súde Veľký Krtíš.
8.4 Odvolací súd udáva, že v prejednávanej veci neboli celkom naplnené predpoklady ustanovené Civilným mimosporovým poriadkom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 365 (neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého), zo spisu nevyplýva, že by sa maloleté deti ocitli bez akejkoľvej starostlivosti a matka v návrhu ani netvrdila, že by život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých bol vážne ohrozený alebo narušený. Zároveň nejde ani o neodkladné opatrenie podľa § 367 C.m.p. (neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého), kedy môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Okresný súd však citlivo zvážil špecifické okolnosti prejednávanej veci, prihliadol na skutočnosť, že matka tvrdí, že pociťuje ohrozenie zo strany otca maloletých detí a z toho dôvodu požiadala o ubytovanie v krízovom centre, spolu s maloletými deťmi. V tomto smere okresný súd aplikoval ustanovenie § 361 C.m.p., verejný záujem, ktorý videl práve v záujme maloletých detí, aby o ne bolo riadne postarané, prihliadnuc na vek maloletých detí; mal. T. je žiakom prvého ročníka základnej školy, mal. L. je v predškolskom veku a mal. A. je matkou, aj keď sporadicky, ešte kojený.
8.5 Odvolací súd sa tak stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade tak boli splnené zákonné požiadavky, bolo potrebné pomery medzi účastníkmi konania dočasne upraviť, aby bolo čo aj prostredníctvom dočasnej úpravy zabezpečené právo maloletých detí na zdravý vývoj, ktorý im v súčasnosti zabezpečuje matka, čo mal odvolací súd osvedčené zo správy zariadenia krízového bývania. Vzťah rodičov maloletých detí je v súčasnosti konfliktný, matka maloletých detí pred prípadnou dohodou (do rozhodnutia vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom) volila útek zo spoločnej domácnosti a ubytovanie v zariadení krízového bývania, čo pre potreby rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje konfliktný partnerský vzťah, obavu matky z ďalšieho partnerského spolužitia. Práve tento konfliktný vzťah, pretrvávajúce konflikty a hádky medzi rodičmi maloletých detí spôsobujú, že maloleté deti sa v spoločnej domácnosti neocitli v prostredí, kde je zaručený ich zdravý psychický vývoj. Naopak, po ubytovaní v krízovom zariadení sa aj správanie maloletých detí po počiatočných problémoch zlepšilo a je zistiteľný pozitívny progres v správaní sa maloletých detí a ich zvýšený rešpekt a akceptácia výchovných postupov matky.
8.6 Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Otec maloletých detí len vo všeobecnosti namietol, že neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov; potvrdil však konflikty, ktoré s matkou maloletých detí mal, ako aj to, že toto konfliktné manželské spolužitie trvá už cca dva roky. Inak sa v podanom odvolaní zameral predovšetkým na argumentáciu, že za rozpad manželských vzťahov môže matka; tvrdil, že dôvodom rozpadu manželských vzťahov je mimomanželský pomer matky. Spochybnil tiež starostlivosť matky o maloleté deti, obvinil ju z požívania alkoholických nápojov; vyjadril podozrenie, že matka trpí duševnou chorobou a mal zato, že matka súčasnú situáciu využíva na svoje materiálne zabezpečenie. Uvedené tvrdenia ale otec maloletých detí nepodložil nijakým dôkazom a svoje tvrdenia v potrebnom rozsahu neosvedčil. Pre odvolací súd sú odvolacie tvrdenia dostatočne spochybnené vyjadrením zariadenia krízového bývania, v ktorom je matka s maloletými deťmi v súčasnosti ubytovaná a z ktorého vyjadrenia vyplýva, že matka poskytuje maloletým deťom riadnu starostlivosť, v čase rozhodovania odvolacieho súdu podopretú dostatočným rešpektom maloletých detí voči matke a voči jej výchovným metódam. Posúdenie pravdivostnej hodnoty tvrdení otca (a v konečnom dôsledku i tvrdení matky) presahuje rozsah potrebného dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a bude predmetom dokazovania vo veci samej.
8.7 Pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie je tak podstatné, že je preukázané, že rodičia maloletých detí nevedú spoločnú domácnosť a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti; je dostatočne osvedčené, že v poslednom období konfliktná domácnosť rodičov maloletých detí nevytvárala zdravé prostredie pre výchovu maloletých detí a po ubytovaní matky v krízovom zariadení bolo nevyhnutné, čo aj dočasne, riešiť otázku, ktorý z rodičov bude zabezpečovať (čo aj dočasne) starostlivosť o maloleté deti. Inak by hrozilo ďalšie pokračovanie konfliktov rodičov maloletých detí, ktorých svedkami by nevyhnutne boli aj maloleté deti; dočasná úprava pomerov je tak plne v záujme maloletých detí; tento záujem predstavuje verejný záujem na tom, aby výchova maloletých detí prebiehala nie v konfliktnom, ale harmonickom prostredí, aby maloleté deti boli vyvarované nadmerným stresom, ktorý nepochybne spôsobovalo neusporiadané a konfliktné prostredie rodičovskej domácnosti.
9. Súd prvej inštancie v uznesení, ktorým nariadil neodkladné opatrenie uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, vo vzťahu k výške výživného nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu. Otec maloletých detí v podanom odvolaní namietal len všeobecne, že matke maloletých detí ide o svoje materiálne zabezpečenie, netvrdil však, že takto určené výživné nie je v jeho možnostiach, schopnostiach a v majetkových pomeroch, netvrdil, že platenie takto určeného výživného pre neho predstavuje neprimerané majetkové riziko. V konečnom dôsledku zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec maloletých potvrdil, že výživné platí podľa rozhodnutia súdu.
10. Odvolací súd napokon konštatuje, že otcovi maloletých detí nebolo ani odopreté stretávanie sa s maloletými deťmi; stretnutie s maloletými deťmi prebehlo za účasti tretej osoby. Otec maloletých detí sa úpravy styku počas trvania neodkladného opatrenia nedomáhal.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods.1 ods. 2 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celosti potvrdil.
12. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup. V tomto prípade matka maloletých podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej. Konanie je vedené pred okresným súdom pod sp.zn. 13P/51/2020, v ktorom konaní bolo vydané aj napadnuté uznesenie. Z uvedeného dôvodu odvolací súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval; o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne okresný súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).