Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-114-2018.pdf
PDF · 120.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/114/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcov: 1/ MUDr. W. H., P. - F. XXX a 2/ Ing. A. H., P. - F. XXX, zastúpených advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ C. V., P. - F. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou CIMMERMANN, s.r.o., Piaristická 1, Nitra, IČO: 50 472 305, 2/ C. V., P. - F. XXX, 3/ K. F., P. - F. XXX, 4/ K. J., P. - F. XXX, 5/ V. P. - F. XXX, 6/ T. F., A. XX, R., 7/ E. H., P. - F. X a 8/ K. F., C. XX, R., o správnej žalobe zo dňa 18. 06. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 12585/2018/SV/28303 zo dňa 18. apríla 2018, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 12585/2018/ SV/28303 zo dňa 18. 04. 2018 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2018/005777-002 zo dňa 26. 01. 2018 a vec v r a c i a Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie.
Žalobcom p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 08. 04. 2011 bola Obci Cabaj - Čápor doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenie stavby Hospodársky prístrešok na parc. č. XXX/X k. ú. P. - F. stavebníkmi C. V. a manželom. Oznámením zo dňa 16. 05. 2011 bolo začaté stavebné konania v spojenom územnom a stavebnom konaní a upustenie od ústneho pojednávanie a miestneho zisťovania.
2. Dňa 23. 06. 2011 bolo vydané stavebné povolenie Obcou Cabaj - Čápor ako príslušný stavebným úradom, ktorým bola povolená stavba „Hospodársky prístrešok“ na parc. č. XXX/X k. ú. P. stavebníkom C. V. a manž. C. s termínom ukončenia 12/2013 s tým, že ako charakter stavby je uvedená stavba trvalá, účel stavby: pozemná stavba - bytová budova - rodinný dom.
3. Súčasťou administratívneho spisu stavebného úradu je i rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení informácie zo dňa 15. 07. 2013, ktorým žalobcovi v rade 1/ stavebný úrad oznámil, že sčasti nevyhovuje jeho žiadosti o sprístupnenie informácie: zaslanie kópie stavebného povolenia na uvedenú stavbu s tam uvedeným odôvodnením.
4. Právny zástupca žalobcov v podaní zo dňa 07. 08. 2013 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, v ktorom namietali postup stavebného úradu v tom, že žalobcovia, ani ďalší spoluvlastníci susedných nehnuteľností, neboli účastníkmi uvedeného stavebného konania.
5. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2013 rozhodol v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm. h/ správneho poriadku tak, že konanie začaté podľa ust. § 65 správneho poriadku zastavil z dôvodov tam uvedených.
6. Žalobou zo dňa 23. 06. 2014 sa žalobcovia proti Obci Cabaj - Čápor domáhali preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia o stavebnom povolení č. SP 0378/2011-003 Po zo dňa 23. 06. 2011. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15S/18/2014-19 zo dňa 10. septembra 2014 konanie zastavil. O odvolaní žalobcov proti citovanému rozsudku správneho súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením sp. zn. 6Sžo/68/2015, ktorým zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/18/2014-19 zo dňa 10. 09. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní preskúmať, či v čase vydania stavebného povolenia boli žalobcovia bezpodielovým spoluvlastníkmi nehnuteľností susediacich s dotknutou parcelou reg. „C“ č. XXX/X v kat. území P., zapísanej na LV č. XXX, na ktorej má byť vyhotovená stavba Hospodársky prístrešok, resp. či predmetné nehnuteľnosti spĺňajú charakter susednej stavby a následne posúdiť, či žalobcovia boli opomenutými účastníkmi konania.
7. Krajský súd v Nitre po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky vydal uznesenie č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11. mája 2017, ktorým uložil žalovanému (Obci Cabaj - Čápor) povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. Spo378/2011-003-Po zo dňa 23. 06. 2011 v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
8. Podaním zo dňa 14. 06. 2017 stavebný úrad zaslal žalobcom stavebné povolenie v súlade s uznesením správneho súdu, ako je citovaného v bode 7 tohto rozsudku.
9. Žalobcovia proti stavebnému povoleniu č. SP 0378/2011-003-Po podaním zo dňa 30. 06. 2017stavebnému úradu (Obci Cabaj - Čápor) podali odvolanie. 10. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím OU-NR-OVBP2-2018/005777-002 zo dňa 26. 01. 2018 vylúčil žalobcov z konania vo veci vedenej na stavebnom úrade Obce Cabaj - Čápor pod č. SP o378/2011-013-Po z dôvodov tam uvedených. Žalobcovia podali proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný.
11. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky ďalším rozhodnutím OU-NR- OVBP2-2018/005777-006 zo dňa 24. 05. 2018 zastavil konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Obce Cabaj
- Čápor č. SP o378/2011-003 Po zo dňa 23. 06. 2011.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
12. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 12585/2018/SV/28303 zo dňa 18. 04. 2018 zamietol spoločné odvolanie žalobcov a potvrdil procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 26. 01. 2018. V rozhodnutí uviedol obsah podaného odvolania a citoval ust. § 3 ods. 1, 5, § 14 ods. 1, 2 § 32 ods. 1, § 46, § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku a § 59 ods. 1, § 139 ods. 2, § 140 stavebného zákona. Uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu spolu so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu nevyhovel.
Uviedol, že stavebný úrad pri stanovení okruhu účastníkov konania vychádzal z dokladov predložených stavebníkmi, z kópie katastrálnej mapy č. 1-8/13 zo dňa 08. 12. 2010. Pozemok dotknutý povoľovanou stavbou v čase konania a rozhodovania stavebného úradu hraničil zo zadnej strany smerom k potoku s pozemkom parc. č. XXX/X vo vlastníctve Obce Cabaj a pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X vo vlastníctve odvolateľov nesusedili s dotknutými pozemkami. Z týchto zistených skutočností stavebný úrad nezahrnul odvolateľov do okruhu účastníkov stavebného konania.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre - uznesenie č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11. 05. 2017, ktorým súd uložil stavenému úradu povinnosť doručiť odvolateľom stavebné povolenie, čo stavebný úrad akceptoval a rozhodnutie o povolení stavby doručil žalobcom, ktorí ho prevzali 22. 06. 2017 a v zákonom stanovenej lehote podali voči nemu odvolanie. Okresný úrad v odvolacom konaní po podrobnom preštudovaní spisového materiálu týkajúceho sa veci, opätovne overil, že v čase vydania predmetného stavebného povolenia neboli žalobcovia vlastníkmi pozemku, na ktorom je predmetná stavba postavená, a neboli ani vlastníkmi susedného pozemku. Konštatoval, že žalobcovia boli vlastníkmi najbližšej stavby v zmysle ust. 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona, ale vzhľadom na vzdialenosť medzi povoľovanou stavbou stavebníkov a rozostavanou stavbou odvolateľov (cca 57,5 m) a tiež korytom potoka medzi pozemkami nie je pravdepodobné, že by užívanie rodinného domu odvolateľov bolo povoľovanou stavbou hospodárskeho prístrešku dotknuté.
K námietkam odvolateľov uviedol, že nakoľko stavebný úrad v konaní vo veci umiestnenia a povolenia predmetnej stavby dostatočne neposúdil a nevyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva odvolateľov, ako vlastníkov susednej rozostavanej stavby , môžu byť povoľovanou stavbou priamo dotknuté, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15S/18/2014 - 71 zo dňa 11. 05. 2017 uložil stavebnému úradu povinnosť doručiť odvolateľom stavebné povolenie vydané vo veci povolenia predmetnej stavby, čím im umožnil podať voči stavebnému povoleniu odvolanie. Týmto postupom zabezpečil, aby odvolací orgán v odvolacom konaní posúdil a vyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva odvolateľov, ako vlastníkov susednej rozostavanej stavby, môžu byť povoľovanou stavbou priamo dotknuté. Z podkladov pre vydanie stavebného povolenia vyplývalo, že stavba rodinného domu odvolateľov bola povolená na parcelách č. XXX/X a XXX/X k. ú. P., ktoré nemajú spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. XXX/X dotknutým predmetnou povoľovanou stavbou hospodárskeho prístrešku, ktorá navyše bola od stavby odvolateľov umiestnená vo vzdialenosti cca 57,5 m. Na základe takto zisteného stavu, okresný úrad správne dospel k záveru, že stavba rodinného domu odvolateľov nemôže byť povoľovanou stavbou priamo dotknutá.
Z uvedeného dôvodu odvolatelia nemajú postavenie účastníkov stavebného konania v zmysle zákona, nakoľko nie sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, nakoľko ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám nemôžu byť stavebným povolením priamo dotknuté.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
13. Podanou žalobou zo dňa 18. 06. 2018 sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. 04. 2018, ako i rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 26. 01. 2018 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe poukázali na doterajší priebeh administratívneho konania, ako i na rozhodnutia správneho súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú popísaný v časti I. tohto rozsudku.
V ďalšej časti správnej žaloby žalobcovia poukázali na konštantnú judikatúru slovenských súdov z dôvodu právnej argumentačnej podpory vo vzťahu k nimi uvádzanými skutkovými okolnosťami, a to: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/3/2007, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 8/2008, rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3As 46/2007, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19S/269/02 zo dňa 28. 04. 2003, ktoré sa zaoberali okruhom účastníkov konania podľa stavebného zákona, z ktorých v abstrakte aj v žalobe cituje.
S poukazom na uvedené rozhodnutia je evidentné, že účastníkom stavebného konania nie je striktne len vlastník priamo susediacich nehnuteľností, t. j. nehnuteľností, ktoré majú spoločnú hranicu, ale pojem susedná nehnuteľnosť je nutné vykladať extenzívne, a to v tom smere, či jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. V prípade žalobcov je to úplne evidentné, keď je zrejmá skutočnosť, že stavba, o ktorej povolení sa v tomto konaní rozhoduje, sa realizuje v určitom ucelenom území, ktoré susedia aj s pozemkami vo vlastníctve žalobcov.
V priebehu celého stavebného konania stavebný orgán s nimi ako účastníkmi predmetného stavebného konania nekonal, a nemali žiadnu možnosť oboznámiť sa s projektovou dokumentáciou. Považujú vydané stavebného povolenia za zmätočné, lebo na strane 1 sa uvádza, že sa povoľuje stavba „Hospodársky prístrešok“ a na strane 2 je uvedené osadenie stavby RD od stavieb na susedných pozemkoch.
Úvaha o tom, či konkrétny pozemok je, alebo nie je susedným pozemkom, by nemala byť ponechaná na stavebnom úrade, ale malo by to byť na subjektívnom uvážení vlastníka (užívateľa) pozemku, pretože iba on môže reálne vedieť, či skutočne dochádza alebo nedochádza k vplyvu na užívanie pozemku. Z praxe je známe, že stavebné úrady majú často tendenciu podceňovať vplyvy činnosti na susedné pozemky a zužovať pojem susedný pozemok len na tie, ktoré bezprostredne susedia s pozemkom, na ktorom sa stavba povoľuje.
Napádané rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v predmetnom stavebnom konaní, ktorými rozhodnutiami boli žalobcovia vylúčení ako účastníci predmetného stavebného konania, sú vo flangrantnom rozpore so zákonom, keďže ich účastníctvo v danom stavebnom konaní už bolo predmetom prieskumu v súdom konaní, v rámci ktorého bolo ustálené, že žalobcovia sú účastníkmi stavebného konania, pričom žalovaný ako i Okresný úrad Nitra toto nerešpektovali a urobili si aj tak po svojom a postupom podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku ich ako účastníkov vylúčili. Obidve rozhodnutia, teda tak žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa majú spoločné to, že jasným spôsobom sa odosobňujú a účelovo ignorujú rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, ktorý jasne konštatoval, že žalobcovia mali byť účastníkmi predmetného stavebného konania a ako účastníkom tohto konania im malo byť žalovaným doručené predmetné stavebné povolenie. Na základe vyššie uvedených skutkových okolností možno dospieť k záveru, že žalovaný ako odvolací orgán opomenul brať do úvahy celú skutkovú genézu, porušujúc pritom viaceré ustanovenia správneho poriadku a v dôsledku tohto konania došlo k porušeniu práv žalobcov vyplývajúcich z ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky.
IV. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 11. 2018 uviedol, že sa so žalobou nestotožňuje v plnom rozsahu a neuznáva ju predovšetkým z dôvodov, že v žalobe nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti, ako tie, s ktorými sa žalovaný podrobne zaoberal v konaní o odvolaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 18. 04. 2018. Citoval ust. § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku a § 59 ods. 1 a § 140 stavebného zákona.
K jednotlivým námietkam žalobcov v podanej žalobe žalovaný uviedol, že pokiaľ stavebný zákon osobitne upravuje okruh účastníkov konania, ako v tomto prípade, neaplikuje sa v stavebnom konaní § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov konania. Okruh účastníkov konania je teda vymedzený tak, že pre postavenie účastníka konania nepostačuje, aby osoba mala vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ale musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke právo alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti vlastníka susednej nehnuteľnosti môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Túto otázku posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu a na základe toho vymedzí okruh účastníkov konania. Okresný úrad teda postupoval správne, keď procesným rozhodnutím zo dňa 26. 01. 2018 nepriznal žalobcom postavenie účastníkov predmetného stavebného konania v súlade so zákonom.
V ďalšej časti svojho vyjadrenia poukázal na to, že v konaní vo veci umiestnenia a povolenia predmetnej stavby dostatočne neposúdil a nevyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva žalobcov ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti môžu byť povoľovanou stavbou priamo dotknuté tak, ako to vyplýva z ust. § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11. 05. 2017 uložil stavebnému úradu povinnosť doručiť stavebné povolenie vydané vo veci povoľovania stavby, čím umožnil žalobcom podať voči stavebnému povoleniu odvolanie. Týmto postupom Krajský súd v Nitre zabezpečil, aby odvolací orgán v odvolacom konaní posúdil a vyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva žalobcov, ako vlastníkov susednej rozostavanej stavby, môžu
byť povoľovanou stavbou hospodársky prístrešok dotknuté. Poukázal na to, že stavba rodinného domu žalobcov bola povolená na parcelách č. XXX/X a č. XXX/X k. ú. P., ktoré nemajú spoločnú hranicu s pozemkom parc. č. XXX/X dotknutým predmetnou povoľovanou stavbou hospodárskeho prístrešku, ktorá navyše bola od stavby žalobcov umiestnená vo vzdialenosti cca 57,5 m. Správne teda dospel k záveru, že stavba rodinného domu žalobcov nemôže byť povoľovanou stavbou priamo dotknutá. Žiadal žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
15. Uznesením č. k. 11S/114/2018-106 zo dňa 20. 11. 2019 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ C. V., 2/ C. V., 3/ K. F., 4/ K. J., 5/ V. P. - F., 6/ T. F., 7/ E. H., a 8/ K. F., ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.
16. K podanej žalobe sa vyjadril len pribratý účastníkov v rade 1/ cestou svojho právneho zástupcu, ktorého splnomocnil na jeho zastupovanie v tomto súdnom konaní, a to podaním zo dňa 17. 02. 2020. Vo vyjadrení je uvedený stručný obsah správnej žaloby. Okrem toho uviedol, že pribratí účastníci v rade 1/ a 2/ boli účastníkmi konania ako stavebníci o povolení stavby hospodársky prístrešok na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. P., pričom rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 23. 06. 2011 bola povolená stavba hospodárskeho prístrešku a následne stavebný úrad listom č. SP-o378/2011-004 zo dňa 09. 10. 2013 vydal opravu zrejmej nesprávnosti v písaní, ktorou dal do súladu účel povoľovanej stavby s údajmi uvedenými v podmienkach pre jej umiestnenie a uskutočnenie. Podľa opravy zrejmej nesprávnosti je účel stavby pozemná stavba - nebytová budova - poľnohospodárska budova, hospodársky prístrešok.
Bol toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako i rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade so zákonom a navrhol podanú žalobcu zamietnuť.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
17. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 18. 06. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. 04. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 01. 2018 o vylúčení žalobcov zo stavebného konania), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 26. 01. 2018 (nakoľko v petite žaloby sa žalobcovia domáhali zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 01. 07. 2020 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
18. Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), účastníkmi stavebného konania sú a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. ___________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
19. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
20. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Podľa § 61 písm. a/ SSP, žaloba je procesný úkon, ktorým a/ fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 6 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
21. V predmetnej veci je potrebné uviesť, že otázkou účastníctva žalobcov v stavebnom konaní vedenom na stavebnom úrade - Obce Cabaj - Čápor sa už správny súd zaoberal v konaní vedenom pod sp. zn. 15S/18/2014 o správnej žalobe žalobcov o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia
o stavebnom povolení č.: SP o378/2011-003-Po zo dňa 23. 06. 2011 vydané Obcou Cabaj-Čápor. Pôvodne správny súd v uvedenom konaní konanie zastavil z dôvodu, že správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamžiku, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania (uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov). Za vyčerpanie opravných prostriedkov treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania, ktoré už spravidla možno napadnúť žalobou podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V súlade s vyššie uvedenými závermi sa, podľa názoru súdu v konaní sp. zn. 15S/18/2014, žalobcovia nemôžu domáhať doručenia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a jeho následného preskúmania podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP, a preto súd toto konanie s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 OSP zastavil.
22. O odvolaní žalobcov (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6Sžo/68/2015 zo dňa 29. 06. 2015 tak, že uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenom uznesení Najvyšší súd SR uložil správnemu súdu povinnosť „..... v ďalšom konaní preskúmať, či v čase vydania stavebného povolenia boli žalobcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností susediacich s dotknutou parcelou reg. „C“ č. XXX/X v kat. úz. P., na ktorej podľa stavebného povolenia má byť vyhotovená stavba „Hospodársky prístrešok“, resp. či predmetné nehnuteľnosti spĺňajú charakter susednej stavby a následne posúdiť, či žalobcovia boli opomenutými účastníkmi konania“.
23. Po vrátení veci odvolacím súdom Krajský súd v Nitre vydal uznesenie č. k. 15S/18/2014-71 dňa 11. mája 2017, ktorým uložil žalovanému (Obci Cabaj - Čápor) povinnosť doručiť žalobcom v rade 1/ a 2/ rozhodnutie č. Spo378/2011-003 Po zo dňa 23. 06. 2011 v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení tohto uznesenia správny súd uviedol, že dospel k záveru (po overení správnosti tvrdenia žalobcov v podanej žalobe a po jeho preukázaní listinnými dôkazmi), že žalobcovia mali byť účastníkmi predmetného stavebného konania a ako účastníkom tohto konania im malo byť žalovaným doručené predmetné stavebné povolenie. Z uvedeného vyplýva, že správny súd v tomto rozhodnutí uložil povinnosť doručiť žalobcom stavebné povolenie ako opomenutým účastníkom a správny súd jednoznačne dospel k záveru, že žalobcovia mali byť účastníkmi staveného konania. Žalovaný (Obec Cabaj - Čápor) rešpektoval názor správneho súdu a žalobcom doručil stavebné povolenie, proti ktorému podali žalobcovia odvolanie. Povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa bolo rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcov ako účastníkov stavebného konania a rozhodnúť v merite veci, teda zaoberať sa ich námietkami a tieto vyhodnotiť vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. Namiesto toho, správny orgán prvého stupňa vylúčil žalobcov zo stavebného konania, čím nerešpektoval právny názor správneho súdu v tom, že tento dospel k názoru, že žalobcovia mali byť účastníkmi stavebného konania. Zo stanoviska žalovaného uvedeného vo vyjadrení k správnej žalobe, že: „Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11. 05. 2017 uložil stavebnému úradu povinnosť doručiť stavebné povolenie vydané vo veci povoľovania stavby, čím umožnil žalobcom podať voči stavebnému povoleniu odvolanie. Týmto postupom Krajský súd v Nitre zabezpečil, aby odvolací orgán v odvolacom konaní posúdil a vyhodnotil skutočnosť, či vlastnícke alebo iné práva žalobcov, ako vlastníkov susednej rozostavanej stavby, môžu byť povoľovanou stavbou hospodársky prístrešok dotknuté“ vyplýva, že správny orgán túto skutočnosť nevyhodnotil, ale napriek právnemu názoru správneho súdu, vydal procesné rozhodnutie, ktorým žalobcov vylúčil zo stavebného konania. Ide o absolútne nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu, alebo nepochopenie jeho rozhodnutia.
24. Správny súd v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15S/18/2014 po overení správnosti tvrdenia žalobcov v podanej žalobe a po jeho preukázaní listinnými dôkazmi za aplikácie príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žalobcovia mali byť účastníkmi predmetného stavebného konania a ako účastníkom tohto konania im malo byť žalovaným (Obcou Cabaj-Čápor) doručené predmetné stavebné povolenie. Keďže žalovaný si túto povinnosť nesplnil, správny súd uznesením č. k. 15S/18/2014-71 zo dňa 11. 05. 2017 rozhodol tak, že žalovaný je povinný doručiť žalobcom rozhodnutie č. Spo378/2011-003-Po zo dňa 23. 06. 2011 v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia.
25. Správny súd sa v tejto veci nezaoberal tým, či žalobcovia mali alebo nemali byť účastníkmi stavebného konania vedeného pod sp. zn. Spo378/2011-003-Po, lebo uvedená otázka už bola správnym súdom judikovaná a súd ju opätovne nemôže posudzovať. Z administratívneho spisu žalovaného, ktorý bol predložený správnemu súdu spolu s vyjadrením žalovaného k podanej žalobe vyplýva, že
vyššie citovaného rozhodnutia správneho súdu sú jeho súčasťou a správne orgány sú viazané právnym názorom správneho súdu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2013 z dňa 30. 04. 2014, podľa ktorého: „Viazanosť správneho orgánu právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup správneho orgánu v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia. V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením § 250j ods. 6 OSP (teraz § 191 ods. 6 SSP) a viazanosťou správneho orgánu právnym názorom súdu najvyšší súd dáva do pozornosti žalovaného, vzhľadom na obsah jeho vyjadrenia, že nie je úlohou správneho orgánu polemizovať s právnym názorom súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený tak, ako tomu v napadnutom rozsudku krajského súdu je. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa správny orgán s právnym názorom súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť.....“
26. Správny súd, v súlade s judikatúrou súvisiacou s uvedenou problematikou, je toho názoru, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom správneho konania je nepochybne spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chráneným záujmov a povinnosti dotknutého subjektu (teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve). Predmetom preskúmavacej činnosti správneho súdu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu, ktorým boli vylúčení z konania vo veci vedenej na stavebnom úrade Obce Cabaj - Čápor pod č. SP o378/2011-013- Po. Povinnosťou správneho súdu bolo vec meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, teda či postup orgánov verejnej správy, keď vylúčili žalobcov z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo. Skutočnosť, či stavebné konanie bolo alebo nebolo právoplatne skončené nemá v predmetnom prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.
27. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcom, ktorí mali v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
28. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd pribratým účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak pribratí účastníci konania neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).
29. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.