Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13P-205-2019.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/205/2019
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky V.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Z. 3, zastúpená X.. Jurajom Bilickým, advokátom so sídlom Nitra, Farská 8 a otca Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., R. XXX/XA, zastúpený Bc. Žanetou Brisudovou Pastrňákovou, bytom Martin, Fínska 11107/43, o návrhoch otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a uloženia povinnosti matke podávať informácie o maloletom dieťati, takto
rozhodol:
Súd ukladá matke maloletej I. X., nar. XX.XX.XXXX povinnosť informovať otca maloletého dieťaťa o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého dieťaťa, jeho výchovy, a to najmä o jeho zdravotnom stave, školskej dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách a iných podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a to písomne, mailovou formou, vždy k prvému dňu každého kalendárneho mesiaca.
Súd upravuje styk otca s maloletou I. X., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v sobotu od 12.30 hod do 18.30 hod v meste Nitra za prítomnosti matky s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste matke včas a riadne odovzdá.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 29.07.2019 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh navrhovateľa - otca na uloženie povinnosti matke podávať informácie otcovi o maloletej I. X., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že mu matka s dcérou neumožňuje kontakt. Odmieta mu podávať akékoľvek informácie o dcére, odpovedá len sporadicky. Dňa 29.07.2019 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh navrhovateľa - otca na úpravu styku s maloletou I. X., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho kontakty s maloletou sa dlhodobo nerealizujú, matka od ich rozchodu negatívne zasahuje do jeho styku s dieťaťom. Má vytvorené podmienky na trávenie času s maloletou a chce aby sa dieťa stretávalo aj s jej nevlastním bratom. Okresný súd Nitra uznesením 13P/205/2019-16 zo dňa 02.08.2019 spojil na spoločné konanie oba návrhy otca. (1)
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, od 02/2020 sa zrealizovali 4 stretnutia otca s maloletým dieťaťom, boli to niekoľko minútové stretnutia - krátke, snažil sa nadviazať kontakt s dieťaťom, vždy sa realizovali stretnutia v exteriéri, 29.02. sa nemohol zúčastniť z dôvodu, že bol členom volebnej komisie. V mesiaci 03/2020 sa už kontakty nezrealizovali, resp. osobné stretnutia, dôvody, ktoré matka uviedla, podrobne popísal vo svojom vyjadrení, matke vadilo prostredie v ktorom žil, považovala ho za rizikové a preto mu kontakt neumožnila. Od 04/2020 žije v spoločnej domácnosti s
jeho priateľkou, bývajú spolu v Martine v spoločnej domácnosti, od 04/2020 je riadne zamestnaný, matke oznámil zmenu bydliska. S dieťaťom mal telefonický kontakt, zo začiatku častejší, neskôr sa obmedzil len raz za dva týždne, v čase, keď mal mať osobné stretnutie s dieťaťom. Od 06/2020 sa s dieťaťom stretol dvakrát, vždy v exteriéry za prítomnosti matky, prvé stretnutie trvalo až 2 hodiny, dieťa pozitívne reagovalo na program, ktorý mu pripravil, nechcela však odísť na obed, trávili čas na lavičke. Po stretnutí u p. psychologičky sa stretli 22.06., toto stretnutie bolo krátke, snažil sa od dieťaťa zistiť dôvod, prečo sa s ním nechce stretávať, jej odpovede boli ako u p. psychologičky, následne už kontakt odmietala. Čo sa týka poskytovania informácií o dieťati, tie žiadal od matky aj emailom, naposledy 5/2020, na čo matka neodpovedala, pri osobnom stretnutí sa pýtal na zdravotný stav dcéry, odpoveď matky bola, že je v poriadku, o tom, že má dieťa úzkostné stavy sa dozvedel od psychologičky na RPPS. Za týmto účelom vyhľadal obvodného lekára aj PhDr. Drieňovskú, s ktorou o tom komunikoval. Dozvedel sa, že matka má priateľa, dieťaťu nevadí kontakt s týmto mužom, ak navrhol nejakú aktivitu, napr. že ju naučí plávanie, odmietla to s tým, že ju to naučí priateľ matky. Myslí si, že aj z dôvodu, že s dcérou nie je skoro v žiadnom kontakte, on za jej úzkostné stavy nemôže. Bol ochotný riešiť aktuálnu situáciu stretávania sa s dieťaťom aj formou spolupráce s akreditovaným subjektom UPSVaR, čo matka odmietla. Asi dieťa nie je pripravené celkom realizovať kontakty bez prítomnosti matky, avšak si myslí, že prítomnosť matky nepôsobí dobre pri stretnutiach s dcérou. (2)
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že stretnutia otca s dieťaťom sa realizovali tak, ako uviedol otec vo svojej výpovedi. Intervaly a časové rozhrania boli také ako hovoril otec. Od 14.03.2020, kedy otec oznámil, že v zariadení v ktorom býva je karanténa sa osobné stretnutie nezrealizovali až do 14.06.2020. Ponúkla ocovi možnosť tel. kontaktov s dieťaťom minimálne raz do týždňa, rovnako bola otvorená video hovorom s otcom, tie neboli zrealizované. Veľmi pozitívne vníma stretnutie dňa 13.06.2020, mrzelo ju stretnutie 27.06., ktoré trvalo necelú pol hodinu, otec naliehal na dieťa, aby mu uviedlo dôvody, prečo sa s ním nechce stretávať, dcéra nebola pokojná a preto toto stretnutie ukončila. Chce uviesť, že dieťa motivovala pred každým stretnutím, dcéra sa na stretnutia neteší, ale vždy ide, čo považuje za pokrok. Čo sa týka informácií otca o maloletej, pokiaľ sa opýtal, vždy mu odpovedala, to, že s mal. navštívila psychológa, vedel od podania návrhu, predtým sa s mal. nekontaktoval, resp. nebol s ňou v žiadnom kontakte, nemala mu kde informácie predať. Otec nebol v kontakte s dieťaťom vyše 3 roky (december 2016). Čo sa týka spolupráce s Familiam, myslí si, že okrem posledného stretnutia kontakty prebiehali v pokoji, otec dieťaťa sa snaží získať si maloleté dieťa, komunikuje s ňou, prebiehajú v pokoji, myslí si, že ďalší človek prítomný na stretnutí nie je potrebný. Preto spoluprácu zatiaľ odmietla. Stretnutia s otcom vždy ukončila maloletá. Pred dieťaťom nerozoberá psychický stav, myslí si, že nebolo vhodné, keď sa otec dieťaťa na poslednom stretnutí dotazoval maloletej ohľadom úzkosti, či ich má alebo nemá. (3)
Rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že súhlasia s tým, aby sa zatiaľ kontakty otca s dieťaťom realizovali každý párny týždeň v sobotu v čase od 12.30 hod do 18.30 hod v prítomnosti matky v meste Nitra a matka bude formou mailových podaní otcovi informovať otca o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa, jeho výchovy a to najmä o jeho zdravotnom stave, školskej dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách mal. dieťaťa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca. (4)
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že s navrhovanou úpravou styku, ktorá bola odsúhlasená rodičmi súhlasí a zároveň súhlasí aj s určením povinnosti matky podávať informácie otcovi. (5)
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhov otca zo dňa 29.07.2019 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- uznesenie zo dňa 02.08.2019
- správa z pohovoru s mal. dieťaťom
- vyjadrenie matky k návrhu otca
- správa od MUDr. Drieňovskej zo dňa 21.08.2019, 13.03.2020
- vyjadrenia rodičov k realizácii styku
- sms komunikácia rodičov
- správa zo psychologickej konzultácie zo dňa 12.02.2020
- návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11.05.2020
- vyjadrenie matky k návrhu otca zo dňa 18.05.2020
- správa z pohovoru s mal. zo dňa 15.03.2020
- správa z RPPS zo dňa 22.06.2020
- pripojené spisy Okresného súdu Nitra13P/320/2014, 11P/259/2019 a zistil tento skutočný a právny stav: (6)
Rozsudkom Okresného súdu Nitra 13P/320/2014-39 zo dňa 09.10.2014 bola maloletá I. X., nar. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou XXX eur mesačne, styk otca s dieťaťom nebol upravený súdnou cestou. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 11P/259/2019-49 zo dňa 09.01.2020 bola na základe rodičovskej dohody zvýšená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 01.12.2019.(7)
Od rozchodu rodičov je maloleté dieťa v starostlivosti matky, kontakty otca a dieťaťa sa spočiatku realizovali v týždenných intervaloch v prítomnosti matky. Od decembra 2016 do augusta 2019 sa otec s maloletou nestretával. Dôvody nerealizácie styku otca s maloletým dieťaťom boli z pohľadov rodičov rozdielne, matka konštatovala nezáujem otca o realizovanie styku otca s dieťaťom, otec naopak správanie sa matky zamedzujúce realizáciu jeho kontaktov s dieťaťom. Z pohovoru s maloletým dieťaťom, ktoré realizoval kolízny opatrovník v 9/2019 vyplynulo, že maloletá sa s otcom nechce stretávať, pamätá si ako otec pil, nespomína si, že by navštívil po rozchode rodičov. Kontakty s otcom úplne odmietala. Na pojednávaní dňa 16.1.2020 rodičia zhodne uviedli, že v záujme maloletého dieťaťa absolvujú psychologickú konzultáciu na RPPS v Nitre, aby došlo k obnoveniu vzťahu maloletého dieťaťa s otcom vzhľadom na odmietavý postoj maloletého dieťaťa k stretávaniu sa s otcom, rodičia sa dohodli, že otec začne dieťa kontaktovať písomne, telefonickou formou a komunikácia medzi rodičmi ohľadom maloletého dieťaťa sa bude realizovať prostredníctvom emailovej komunikácie. Otec sa začne s dieťaťom stretávať každú druhú sobotu v domácnosti matky v poobedňajších hodinách, prípadne miesto kontaktu matky si dohodnúť rodičia, prvé stretnutie sa uskutočnilo 01.02.2020. Do 30.06.2020 sa zrealizovali štyri stretnutia otca s maloletým dieťaťom vždy v prítomnosti matky maloletej. Jednalo sa o krátke stretnutia v rozsahu pol hodiny až dvoch hodín s tým, že stretnutia vždy ukončilo maloleté dieťa. (8)
Dňa 28.1.2020 bola realizovaná psychologická konzultácie na RPPS v Nitre, za účasti psychológa RPPS v Nitre, ktorá bola zameraná a smerovaná k podpore rodičovských zručností, komunikácii, edukácii v smere prežívania a potrieb maloletého dieťaťa z hľadiska vývinového aj psychosomatického s prihliadnutím na jej aktuálne citové rozpoloženie. Rodičia boli vedení uzatvoriť svoje staré zranenia zo vzťahu, konzultácia bola smerovaná k zvládnutiu kontaktov otca s dieťaťom, matka bolo odporučené motivovať dieťa k stretnutiam s otcom a otec by mal rešpektovať miesto stretnutia aj formu stretnutia aj čas, ktorý by bol podľa prežívania dcéry zvládnuteľný, cca do 2 hodín. Otec sa s dieťaťom stretol, priniesol jej darčeky, komunikoval s ňou, stretnutie bolo motivačné aj zo strany matky dieťaťa, ktorá dcéru povzbudzovala k rozhovoru a reagovala na otázky otca dieťaťa. Stretnutie trvalo pomerne krátko
- 10-15 minút, bolo ukončené zo strany dieťaťa, ktoré chcelo ísť domov. Psychológ konštatuje, že maloletá Terézia zažívala v minulosti sklamania, ktoré v súčasnosti dávala najavo obranou, v minulosti vyjadrovala radosť, že otec neprišiel za ňou, čo je potlačená ozajstná emócia dieťaťa a nie je to zdravé. Potlačenie však chráni dieťa pred citovým zranením. Potláčanie emócií môže viesť k psychosomatickým ťažkostiam, prípadne aj k detskej neuróze, je preto vhodné ďalšie terapeutické vedenie dieťaťa s cieľom na jednej strane rešpektovať autority, na druhej strane prejaviť prežívané a naučiť sa otvorene vyjadriť svoj názor. Vo vzťahu k budúcim kontaktom otca s dcérou by to znamenalo postupné zbližovanie sa otca s dcérou, spočiatku za prítomnosti matky, postupnosť v tomto prípade v súčasnosti znamená 2-3 hodiny. Jedenkrát mesačne by maloletá Terézia za pomoci a podpory matky by tieto kontakty mohla zvládnuť. V budúcnosti bude vzťah otca a dcéry závisieť od ozajstného záujmu otca o dcéru, ako aj od konštruktívnej komunikácie rodičov bez obviňovania a tlaku. Dňa 15.06.2020 bolo zrealizované ďalšie stretnutie rodičov s maloletým dieťaťom, kedy boli vyhodnotené jednotlivé stretnutia. Obaja zhodnotili pozitívne hlavne stretnutie 13.06.2020 (tretie stretnutie), ktoré prebehlo bez tenzie s tým, že matka dcéru na stretnutie riadne pripravila. Obaja rodičia potvrdili dohodu, že kontakty otca s dcérou by prebiehali podľa súčasného scenára na čas, ktorý by nebol presne ohraničený. Q. I. trvala na stretnutiach vždy za prítomnosti matky, s čím obaja rodičia súhlasili. Zrealizoval sa aj rozhovor medzi otcom a maloletou, kde dieťa opakovalo, že sa s otcom nechce stretávať, nevedela však formulovať žiadny dôvod, ktorý by poukázal na nevhodné správanie sa otca, nespomínala žiadne pozitívne zážitky s otcom. Otec sa jej ospravedlnil za správanie za posledné roky, že počas dlhej doby za ňou neprišiel, oľutoval svoju chybu a poprosil ju o druhú šancu. (9)
Zo správy PhDr. Margity Drieňovskej, pedopsychológa, súd zistil, že dieťa je toho času nevyrovnané, ľahko zraniteľné, jej prežívanie je so zhoršenou prispôsobivosťou na nové životné situácie, čo je pre zvládnutie zdravého psychického stavu veľmi dôležitá skutočnosť. Len postupne môže dôjsť k adaptácii, dieťa sa odpúta od matky a začne nadväzovať vzťah k náhradným osobám, v tomto prípade k otcovi. V prípade nutnosti separácie môže prísť k anaklitickej depresii. Je potrebné zabezpečiť stabilné rodinné prostredie, aby sa neuropsychický vývin dieťaťa zrovnomernil. Je dôležité, aby vzťah otca s dieťaťom bol obnovovaný postupne a nenásilnou formou. (10)
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, (zákon č. 36/2005 Z. z.), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (11)
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (12)
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (13)
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. (14)
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (15)
Právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, má právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine). Je povinnosťou rodiča, ktorému maloleté dieťa bolo zverené, pravidelne informovať druhého rodiča o maloletom dieťati. Ak si rodič túto povinnosť neplní, môže sa tohto rodičovského práva sa druhý rodič môže domáhať aj návrhom na súde, ktorý môže uložiť rodičovi povinnosť, aby v určených pravidelných lehotách podával druhému rodičovi informácie o zdravotnom stave, o jeho školskej dochádzke, prospechu, mimoškolských aktivitách a iných závažných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Forma, ktorou je rodič povinný poskytovať uvedené informácie, nie je zákonom ustanovená. Môže to byť písomne, telefonicky, alebo elektronickou poštou (e-mail) a pod. (16)
Vzhľadom k tomu, že komunikácia medzi rodičmi je problematická a otec nemá vždy k dispozícii informácie týkajúce sa maloletého dieťaťa, súd určil matke povinnosť informovať otca o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého dieťaťa, jeho výchovy, a to najmä o ich zdravotnom stave, školskej dochádzke a prospechu, mimoškolských aktivitách a iných podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa a to mailovou formou v mesačných intervaloch. (17)
Súd rozhodol aj o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom a upravil styk otca s maloletou I. X. každý párny týždeň kalendárneho mesiaca v sobotu od XX.XX hod do 18.30 hod v meste Nitra za prítomnosti matky. Pri určení rozsahu styku súd zohľadnil záujem maloletého dieťaťa daný predovšetkým jeho vekom, zdravotným stavom, denným režimom a zohľadnil časovú odlúčenosť, citovú naviazanosť maloletého dieťaťa. Prítomnosť matky pri styku, aj napriek skutočnosti, že sa kontakty otca s dieťaťom už začali realizovať, je naďalej potrebná. Potreba matky byť účastná na styku nie je z dôvodu, že otec by v rozsahu úpravy styku nedokázal riadne zabezpečiť potreby dieťaťa. Dôvodom
je odmietavý postoj a správanie sa s dieťaťa vo vzťahu k otcovi, ktorý má základ v minulosti a súvisí aj so správaním sa otca počas spolužitia s matkou a tiež v dlhodobom odlúčení otca s dcérou (takmer tri roky nerealizované kontakty). Je potrebné postupné obnovenie dôvery a vzťahu maloletého dieťa k otcovi, potreba opätovného zblíženia sa dieťaťa s otcom, v čom má nezastupiteľnú úlohu matky maloletej. Súd vzhľadom na súčasný stav v stretnutiach otca s dcérou ako aj vzhľadom k vyjadreniu psychológov (aktuálny psychický stav maloletého dieťaťa) ako aj samotného maloletého dieťaťa (ktoré odmieta kontakty bez prítomnosti matky) považuje prítomnosť matky pri stretnutiach za nevyhnutnú. Prítomnosť matky pomôže v posilňovaní pocitu bezpečia dieťaťa v prítomnosti otca, rovnako ako dieťaťu známe prostredie, ktorým je mesto v ktorom žije a v ktorom budú kontakty zatiaľ prebiehať. Dieťa by si malo opätovne vytvárať k otcovi citový vzťah, ktorý sa bude prehlbovať tým, že sa bude otec s dieťaťom stretávať pravidelne. Úprava styku je prostriedok k udržovaniu rodičovského vzťahu a upevňovaniu vytvorenej citovej väzby. Rodičia na pojednávaní s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom v stanovenom rozsahu vyslovili súhlas, rovnako aj s prítomnosťou matky na styku. (18)
Rodičia by si mali uvedomiť, že obaja majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, otec však svoje práva môže využívať v podstatne menšej miere ako matka z dôvodu, že dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti. Tento rodič, ktorý je vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, hlavne zo sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený zodpovednosti za všestranný vývoj dieťaťa. Je na ňom, aby využíval svoje obmedzené možnosti k realizácii vhodného vplyvu na výchovu dieťaťa a pozitívne naňho vplýval. Matka by mala akceptovať dôležitosť roly otca v živote dieťaťa, dieťa potrebuje aj výchovný prístup mužskej, otcovskej autority. Rovnako aj otec by mal akceptovať postavenie matky v živote maloletého, jej význam v živote dieťaťa a prijímať jej rady a odporúčania vo vzťahu k maloletému dieťaťu ako osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a dieťa najlepšie pozná. Obaja rodičia majú zodpovednosť za úroveň ich vzájomných vzťahov, ktoré jednoznačne ovplyvňujú i maloleté dieťa a sú povinní dbať o to, aby tieto negatívne nepoznačili život, zdravie a priaznivý vývoj ich maloletého syna. (19)
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (20)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie neprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.