Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-67-2020.pdf
PDF · 90.58 KB
Case nature
Subarea
6Co/67/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v právnej veci žalobkýň: 1/ H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., W.Á. M. XXX/XX, 2/ K.. H. T., T.., nar. XX.XX.XXXX bytom v V., W. M. XXX/XX, 3/ T.. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., W. M. XXX/XX, zastúpené JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovanému : K.. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., W. M. XXX/ XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkýň proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 6. marca 2020 sp.zn. 39C/2/2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 6. marca 2020 č.k. 39C/2/2020-21.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 6. marca 2020 č.k. 39C/2/2020-21 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodol tak o návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému umožniť žalobkyniam a súdnemu znalcovi z odboru stavebníctva vstup do bytu č. 8, nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. XX, zapísaného na LV č. XXXXX, kat. úz. L. Y., obec V. - L., okres V. K., za účelom vykonania obhliadky bytu v súvislosti so zisťovaním príčin vzniku škôd na byte č. 5, nachádzajúcom sa na 1. poschodí vyššie uvedeného bytového domu, a to v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod. toho dňa, ktorý oznámi ktorákoľvek zo žalobkýň žalovanému 7 dní vopred, do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
3. Žalobkyne odôvodnili návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že ich byt č. 5 sa nachádza pod bytom č. 8 vo vlastníctve žalovaného, z ktorého po vykonaní rekonštrukcie v roku 2018 sa do ich bytu šíri vlhkosť, v dôsledku čoho dochádza k opadávaniu maľovky, poškodeniu omietok na vonkajších obvodových stenách a na časti stropov pri obvodových stenách a k šíreniu plesne. Na preukázanie tejto skutočnosti predložili odborné stanovisko znalca K.. M. U. zo dňa 2.12.2019, zo záverov ktorého vyplýva, že vyššie popísané poruchy v byte žalobkýň súvisia s vysokou pravdepodobnosťou s rekonštrukciou bytu č. 8 vo vlastníctve žalovaného v roku 2018, ktorý je situovaný priamo nad bytom č. 5. Konkrétne uložením nových zrejme nepriedušných, resp. málo priedušných vrstiev podláh v byte č. 8 sa vniknutá vlhkosť v konštrukcii stropu akoby uzavrela a z konštrukcie stropu sa môže dostať iba postupne difúziou cez omietky, škáry a podobne, ktorý proces je zdĺhavý, spôsobuje vlhký povrch stien, na ktorom sa vytvárajú plesne a súčasne sa pri ňom poškodzuje maľovka a omietka v byte č. 5. Žalobkyne navrhli nariadiť neodkladné opatrenie za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, ktorým by bol ustálený škodca, príčiny vzniku škody na ich majetku a rozsah škody, keďže iba znalec z príslušného odboru môže zodpovedať otázku mechanizmu vzniku plesne v ich byte v súvislosti s rekonštrukciou bytu žalovaného.
Keďže žalovaný so žalobkyňami nekomunikuje a nie je ochotný umožniť im vstup do svojho bytu, sú nútené domáhať sa uloženia mu povinnosti umožniť vstup do jeho bytu za účelom vykonania znaleckého dokazovania na zistenie príčin vzniku škôd na ich nehnuteľnosti súdnou cestou. Uviedli tiež, že dôvodom vstupu do bytu žalovaného je nevyhnutná potreba vykonania údržby ich bytu, pričom nie je možné začať s odstraňovaním následkov zamákania a výskytom plesní skôr, než sa podarí zistiť ich príčiny.
4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na ust. § 324, § 325 ods. 1, 2 písm. b/ (správne písm. d/ - poznámka odvolacieho súdu), § 326 a § 329 CSP z dôvodu, že žalobkyne neosvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami.
5. Konštatoval, že žalobkyne sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú vstupu do bytu žalovaného, pričom ide o zásah do jeho vlastníckeho práva, ktorý je prípustný iba v zákonom ustanovených prípadoch v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Žalobkyne v konaní pritom iba tvrdia, že vstup do bytu žalovaného je potrebný k začatiu opráv a k zisteniu príčin vznikajúcich škôd, avšak súd mal za to, že iba samotné toto tvrdenie bez preukázania, že odstránenie škôd na byte žalobkýň je potrebné realizovať priamo z bytu žalovaného, nie je dôvodom pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že ak žalobkyne majú za to, že žalovaný pri rekonštrukčných prácach porušil svoje povinnosti a došlo tým k vzniku škody na ich byte, je potrebné, aby sa žalobou domáhali proti nemu náhrady škody, kde v rámci dokazovania znaleckým dokazovaním budú zisťované príčiny vzniku škôd, pričom za takejto situácie súd už bude mať legálny dôvod v rámci znaleckého dokazovania uložiť aj žalovanému povinnosť umožniť znalcovi vstup do bytu. Zároveň zdôraznil, že nevyhnutnou údržbou je potrebné rozumieť nielen opravy, ale aj úpravy stavieb, pričom žalobkyne netvrdili a nepreukázali, že by v súčasnosti vykonávali také opravy bytu, ktoré si vyžadujú nevyhnutný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, spočívajúci vo vstupe do jeho bytu a ani v súčasnosti neprebieha žiadna oprava alebo prestavba ich bytu, ktorá by si vyžadovala vstup do bytu žalovaného. Nakoniec zdôraznil, že uložením povinnosti žalovanému umožniť vstup do jeho bytu žalobkyniam a znalcovi za účelom ohliadky bytu sa neodstráni vzniknutý stav, teda škody v byte žalobkýň. Zo všetkých týchto dôvodov preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobkyne z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/ a písm. h/ CSP a navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Nesúhlasili so záverom súdu o nepreukázaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným. Argumentovali tým, že v zmysle odborného stanoviska znalca zlý technický stav ich bytu súvisí so stavebnými úpravami vykonanými žalovaným v jeho byte, avšak konkrétne príčiny je možné zistiť iba znalcom, miestnym zisťovaním v byte žalovaného a až na základe takto ustáleného skutkového stavu je možné pristúpiť k podaniu žaloby. Žalobkyne pritom majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno a bez súčinnosti súdu nevedia zabezpečiť vypracovanie súkromného znaleckého posudku, a teda je znemožnené do budúcna podať žalobu vo veci samej. Ich povinnosťou je pritom predkladať dôkazy už pri prvom úkone, teda spolu s podanou žalobou. Vytýkali ďalej súdu, že nezohľadnil zistenie znalca o negatívnom vplyve plesní na ľudské zdravie, čo tiež svedčí potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Zopakovali, že chcú riešiť nevyhovujúci technický stav ich bytu, najprv však musia objasniť príčiny vznikajúcej vlhkosti v ich byte, aby mohli začať s odstraňovaním vzniknutých škôd. Jednoznačne preto ide o potrebu údržby ich bytu. Boli tak splnené podmienky pre uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobkyniam vstup do jeho bytu v zmysle § 127 ods. 3 OZ, a to navrhovaným neodkladným opatrením.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkýň ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkýň nie je možné vyhovieť.
8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
9. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkýň odvolací súd uvádza nasledovné:
11. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z navrhovaného petitu, ako aj z odvolania žalobkýň proti uzneseniu súdu prvej inštancie, žalobkyne sa domáhajú neodkladným opatrením umožnenia vstupu do bytu žalovaného im a súdnemu znalcovi za účelom vyhotovenia znaleckého posudku na zistenie príčin vlhkosti v ich byte, teda príčin vzniku škody, jej rozsahu a ustálenia škodcu. Tvrdia, že bez vykonania tohto znaleckého dokazovania nemôžu pristúpiť k odstráneniu príčin vzniku škôd na ich byte, t.j. príčin spôsobujúcich vlhkosť v ich byte a vznik plesní. Nie je teda sporným to, že doposiaľ nevykonávajú vo svojom byte žiadne opravy, ani údržbu, ktoré by vyžadovali prístup do bytu žalovaného z dôvodu, že je ich možné vykonať iba z jeho bytu.
12. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
13. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je (aj) potreba upraviť pomery sporových strán, pričom musí ísť o pomery právne, nie faktické.
14. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred začatím konania je vždy osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie nielen jednotlivo, ale tiež v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by právo strany sporu bolo ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či sa v jeho dôsledku nevytvorí nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu bude primeraný.
15. Účelom neodkladných opatrení teda nie je zabezpečenie dôkazu, potrebného pre podanie žaloby. Na tento účel slúži inštitút zabezpečenia dôkazu podľa ust. § 345 CSP, v zmysle ktorého pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
16. Súd neodkladným opatrením teda nemôže pred začatím konania vo veci samej uložiť povinnosť budúcej strane sporu alebo tretej osobe poskytnúť súčinnosť znalcovi v zmysle § 210 CSP.
17. Neodkladné opatrenie, na ktoré nenadväzuje žaloba vo veci samej (aké podali aj žalobkyne v tejto prejednávanej veci), pritom možno nariadiť iba za predpokladu, že ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán (§ 336 ods. 1 CSP), ktorá podmienka v prejednávanej veci splnená nie je, pretože navrhovaným neodkladným opatrením sa žiadne právne vzťahy medzi žalobkyňami a žalovaným nevyriešia.
18. Jediný účel, ktorý by sa dosiahol navrhovaným neodkladným opatrením, ak by súd návrhu vyhovel, by bolo vypracovanie súkromného znaleckého posudku pre účely podania žaloby, smerujúcej k odstráneniu škody, ktorá žalobkyniam vzniká, na čo inštitút neodkladného opatrenia neslúži.
19. Pokiaľ žalobkyne argumentujú tým, že bez tohto znaleckého posudku nemôžu podať žalobu, lebo nevedia si splniť dôkazné bremeno, odvolací súd poukazuje na ust. § 132 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
20. Ak bez súčinnosti žalovaného nie je možné vypracovať znalecký posudok pred začatím konania vo veci samej, žalobkyne budú môcť takýto súkromný znalecký posudok zabezpečiť až po začatí konania
vo veci samej, kedy súd môže v zmysle § 210 CSP uložiť povinnosť súčinnosti žalovanému, prípadne aj iným osobám.
21. Zo žiadnych ustanovení CSP nevyplýva, že by súd mohol ukladať povinnosti v zmysle § 210 CSP pred začatím súdneho konania vo veci samej.
22. Pred začatím konania vo veci samej je možné zabezpečiť dôkaz, teda aj znalecký posudok, ale len ak je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, ak žalobkyne takýto návrh v zmysle ust. § 345 ods. 1 CSP podajú.
23. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre uloženie povinnosti žalovanému umožniť žalobkyniam vstup do svojho bytu, pretože v konaní nebolo sporným, že žalobkyne nevykonávajú žiadne opravy ani údržbu bytu, ktoré by bolo možné vykonávať iba z bytu žalovaného a v tomto štádiu konania nie je osvedčené ani to, že by odstránenie vzniknutých škôd v byte žalobkýň bolo možné iba z bytu žalovaného.
24. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, umožnenie vstupu do bytu žalovaného cudzím osobám je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva a takýto zásah je možný len na základe a v medziach zákona, ktoré sú určené ust. § 127 ods. 3 OZ. V zmysle tohto ustanovenia vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb (§ 127 ods. 3 prvá veta OZ).
25. Žalovanému by teda bolo možné uložiť povinnosť umožniť vstup do jeho bytu za účelom údržby, či opráv bytu žalobkýň, ktoré práce by bolo možné vykonať iba z bytu žalovaného za predpokladu, že by žalobkyne preukázali existenciu právoplatného stavebného povolenia na realizáciu stavebných prác v ich byte, resp. by preukázali dodržanie iného stavebným zákonom stanoveného postupu pri vykonávaní stavebných prác v ich byte, ktoré by si vyžadovali súčinnosť žalovaného a žalovaný by túto súčinnosť dobrovoľne odmietol poskytnúť.
26. V prejednávanej veci však o takýto prípad nejde a vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako sú uvedené vyššie a ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.
28. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
29. Žalobkyne boli v odvolacom konaní neúspešné, nemajú preto právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).