Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ JUDr. Juraj Puskailer, Račianska 71, 831 02 Bratislava, správca úpadcu: Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, 821 09 Bratislava IČO: 31 722 261 a žalovaného 2/ E. Q., W.. X.X.XXXX, C. Č.. XXX, XXX XX C., práv. zast. JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, Nejedlého 29, Bratislava, o zaplatenie 14.614,96 EUR s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -78 zo dňa 25.11.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -78 zo dňa 25.11.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom odvolaním, súd prvej inštancie v I. výroku zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 14.614,96 EUR spolu so 6% ročným úrokom zo sumy 14.614,96 EUR od 22.3.2017 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 48,72 EUR, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Táto povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe platobného rozkazu č. k. -31 zo dňa 4.9.2018 poskytne žalovaný v 1. rade. II. výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Právo žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade zanikne v rozsahu, v ktorom žalobcovi náhradu týchto trov zaplatí žalovaný v 1. rade na základe platobného rozkazu č. k. -31 zo dňa 4.9.2018.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.6.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 14.614,96 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od 22.03.2017 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 48,72 EUR a na náhradu trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou TRANS TAH, s.r.o. (ďalej len „dlžník“) Zmluvu o investičnom úvere č. 6321848M1 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu vo výške 25.000,- EUR. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, dlžník dňa 5.12.2013 vystavil na rad žalobcu blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade udelili v čl. II ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 6321848M1/ D1 zo dňa 5.12.2013 (ďalej len „dohoda“) žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch,

ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II ods. 1. Keďže v zmysle čl. II ods. 4 úverovej zmluvy nastal dňa 20.12.2016 dátum konečnej splatnosti úveru a nedošlo k splateniu pohľadávky banky z úverovej zmluvy, žalobca v súlade s dohodou riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke.

4. Súd dňa 4.9.2018 vydal platobný rozkaz č. k. -31, ktorý bol voči žalovanému v 2. rade zrušený uznesením č. k. -47 zo dňa 15.10.2018 z dôvodu včas podaného odporu zo strany žalovaného v 2. rade. Voči žalovanému v 1. rade nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa 23.10.2018. Vo včas podanom odpore žalovaný 2. rade uviedol, že uzatvorená úverová zmluva je v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) tzv. absolútnym obchodom, na základe čoho podlieha právnemu režimu . Zároveň je predmetná zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“) a poukázal aj na (ďalej len „“), , o priestupkoch v znení platnom a účinnom. Vo vzťahu ku skúmaniu postavenia spotrebiteľa súdom z úradnej povinnosti, žalovaný v 2. rade poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-419/2011 (Česká sporiteľňa c/a Gerald Feichter), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade ide o nárok uplatnený na základe blankozmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného v 2. rade ako spotrebiteľa. Keďže žalovaný v 2. rade bol v minulosti zároveň konateľom obchodnej spoločnosti právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, má vedomosť o tom, že finančné prostriedky čerpané z poskytnutého úveru použil právny predchodca žalovaného v 1. rade výlučne pre osobnú potrebu svojej obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby mimo podnikateľskej činnosti. Podľa názoru žalovaného v 2. rade Dohoda o vyplnení zmenky uvedená v úverovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov pôvodného záväzkového vzťahu v neprospech spotrebiteľa - žalovaného v 1. rade (v zmysle , , ), a je v zmysle absolútne neplatná. Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje žalobcovi ako veriteľovi neprimeranú výhodu najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi), ktoré žalobcovi vzniknú ku dňu vyplnenia blankozmenky, pričom dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, čo žalovaný v 2. rade považoval jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie žalobcu a na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Taktiež poukázal na to, že k zmenečnému ručeniu a k uzatvoreniu Dohody o vyplnení zmenky došlo ešte pred poskytnutím samotného úveru žalovanému v 1. rade. Ďalej uviedol, že blankozmenka bola vystavená výlučne z iniciatívy žalobcu a znenie jednotlivých náležitostí formuloval výlučne žalobca, pričom právny predchodca žalovaného v 1. rade nemal nijakým spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalovaný v 2. rade si nebol vedomý následkov, ktoré zo zmenky pre neho ako avalistu vyplývali. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný v 2. rade v danom právnom spore nevystupuje v pozícii spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na , , , na to, aby bolo možné úverovú zmluvu posudzovať ako spotrebiteľskú, musel by žalovaný v 2. rade preukázať, že finančné prostriedky poskytnuté žalobcom nemali slúžiť na podnikateľskú a obchodnú činnosť dlžníka. Ani v prípade, ak by v tomto smere žalovaný v 2. rade uniesol dôkazné bremeno, nebolo by možné úverový vzťah posúdiť podľa , ani podľa , t. j. ani podľa ustanovení vylučujúcich možnosť zabezpečiť úver zmenkou. Aj dohodu by bolo možné hodnotiť len v medziach

5. Námietku žalovaného v 2. rade o nekalej obchodnej praktike, klamlivom konaní a klamlivom opomenutí, považoval žalobca za nepravdivú a nepodloženú. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v odpore nemal žalovaný v 2. rade povinnosť tento nesporný záväzok splniť. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona, sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom žalovanému v 1. rade už bola časť tej istej povinnosti uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd súčasne tak, že povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný v 1. rade.

6. Žalobca mal v spore plný úspech, preto súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu. Povinnosť nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu vznikli do vydania platobného rozkazu, má žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, ktorý už bol na náhradu týchto trov právoplatne zaviazaný. Preto aj v tomto prípade povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe platobného rozkazu poskytne žalovaný v 1. rade. V zmysle (ďalej len „“) a , CSP, súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

7. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V pod č. k. -78 zo dňa 25.11.2019 podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca žalovaného v 2. rade a navrhol, aby odvolací súd, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci, zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V tak, že súd žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietne a žalovanému v 2. rade prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení odvolania uviedol, že dňa 5.12.2013 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade Zmluvu o investičnom úvere č. 6321848M1 (ďalej len ako „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade peňažné prostriedky formou investičného úveru do výšky úverového limitu = 25.000,- EUR. Právny predchodca žalovaného v 1. rade dňa 5.12.2013 vystavil blankozmenku č. 6321848M1/B1, ktorou zabezpečil všetky nároky navrhovateľa vyplývajúce zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o úvere a žalovaný v 2. rade podpísal blankozmenku ako avalista. V ten istý deň, v súlade s ustanovením článku V. bod 1 zmluvy o úvere, uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného v 1. a so žalovaným v 2. rade Dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve č. 6321848M1/D1 k blankozmenke č. 6321848M1/B1 (ďalej len ako „dohoda o vyplnení zmenky“), podľa ktorej bola úverová pohľadávka, ako aj ďalšie nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy o úvere, zabezpečené vystavením blankozmenky.

8. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 14.614,96 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od 22.3.2017 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 48,72 EUR, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu podľa , , . Podľa názoru žalovaného v 2. rade uzatvorená zmluva o úvere je v zmysle ustanovenia tzv. absolútnym obchodom, na základe čoho podlieha právnemu režimu . Zároveň je predmetná zmluva ale tiež aj zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V predmetnom prípade mal žalovaný v 2. rade za to, že je potrebné posudzovať charakter uzatvorenej zmluvy o úvere, ako aj charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorý na základe tejto zmluvy vznikol, ako spotrebiteľský vzťah, v ktorom stojí na jednej strane žalobca v pozícií dodávateľa a na strane druhej tohto vzťahu je žalovaný v 1. rade v postavení spotrebiteľa.

9. Vo vzťahu ku skúmaniu postavenia spotrebiteľa súdom z úradnej povinnosti, si dovolil poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-419/2011 (Česká sporiteľňa c/a J. S.), z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o nárok uplatnený na základe blankozmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného (v danom prípade žalovaného v 2. rade) ako spotrebiteľa. Samotný Európsky súdny dvor v uvedenom prípade z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

10. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti aktuálny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-377/14 (Ernst Georg Radlinger a Helena Radlingerová c/a Finway a.s.), v zmysle ktorého Súdny dvor konštatoval, že: „Povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo, či predajca alebo dodávateľ dodržal pravidlá práva Únie na ochranu spotrebiteľa, sa vzťahuje na insolvenčné konanie a platí tiež pre úpravu v oblasti zmlúv o spotrebiteľskom úvere.“

11. Keďže žalovaný v 2. rade bol v minulosti zároveň konateľom obchodnej spoločnosti právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, má vedomosť o tom, že finančné prostriedky čerpané z poskytnutého úveru použil právny predchodca žalovaného v 1. rade výlučne pre osobnú potrebu svojej obchodnej spoločnosti ako právnickej osoby mimo podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o „osobnú potrebu“ právnických osôb, možno toto slovné spojenie vo všeobecnosti chápať tak, že výrobky a služby, ktoré právnická osoba nakupuje, resp. používa, nie sú určené pre ďalšiu jej podnikateľskú činnosť.

12. Spotrebiteľské právo v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vylučovalo vystaviť zmenku na zabezpečenie úverovej pohľadávky z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere, a preto podľa jeho názoru si žalobca nemôže voči žalovanému v 2. rade úspešne uplatňovať nároky zo zmenky, ktorej vydanie bolo o spotrebiteľských úveroch v čase uzatvorenia zmluvy o úvere vylúčené za účelom zabezpečenia záväzku.

13. S prihliadnutím na uvedené je toho názoru, že nakoľko dohoda o vyplnení zmenky vyznieva výrazne v neprospech žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (v zmysle ustanovení , , ), ktorá je v zmysle ustanovenia absolútne neplatná. Takéto zmluvné dojednania o vyplnení zmenky s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský vzťah, by mal súd bez ďalšieho vyhodnotiť ako neprijateľné.

14. Vo vzťahu k vystaveniu blankozmenky ďalej uviedol, že v prípade prevodu blankozmenky indosamentom by došlo k významnému oslabeniu právneho postavenia žalovaného v 1. rade ako spotrebiteľa a zároveň aj k oslabeniu právneho postavenia žalovaného v 2. rade ako avalistu. Mal za to, že nakoľko v blankozmenke nie je vylúčená jej prevoditeľnosť rubopisom, predstavuje takáto skutočnosť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku (v tomto smere poukázal na rozsudok Vrchního súdu v Prahe z 29.4.2013, sp.zn. ). Na základe uvedeného možno vyvodiť záver, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je v danom prípade tiež samotné vystavenie blankozmenky.

15. K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa písomne vyjadril žalobca podaním na súd prvej inštancie dňa 7.1.2020. Uviedol, že je pravdou, že súd má v spore ex offo skúmať, či v danom prípade nejde o spotrebiteľa. Uvedené konštatoval aj súd v bode 24. rozsudku zo dňa 25.11.2019, č.k. -78 a postavením žalovaných sa aj zaoberal. Dospel k záveru, že žiaden zo žalovaných spotrebiteľom nie je a následne aj odôvodnil prečo (bod 25. až 41. rozsudku). Žalobca sa s odôvodnením súdu v plnom rozsahu stotožnil. Žalovaný v 2. rade sa opiera výlučne o svoje tvrdenie, že „si nebol vedomý, že ide o zmenku a nepoznal následky a právne účinky zmenky“. Svoje tvrdenie taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v konaní na prvom stupni vylúčil, že by dlžníka, príp. žalovaného v 2. rade pri uzatváraní úverovej zmluvy, Dohody a vystavení blankozmenky, akýmkoľvek spôsobom zavádzal. Opakuje, že žalobca ako banka vo svojej obchodnej praxi postupuje s odbornou starostlivosťou, necháva klientom dostatok času na preštudovanie dokumentácie a akékoľvek nejasnosti sú jej pracovníci vždy ochotní vysvetliť. Je presvedčený, že tvrdenie žalovaného v 2. rade ohľadom jeho „nevedomosti“ je nepravdivé a účelové, s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Žalovaný v 2. rade ako konateľ spoločnosti, ktorý je povinný konať s odbornou starostlivosťou, musí mať aspoň základné právne povedomie.

16. Žalovaný v 2. rade vo svojom odpore, ako aj v odvolaní, iba definuje, čo je to podľa neho osobná potreba právnickej osoby a tvrdí, že žalovaný v 1. rade peňažné prostriedky použil na osobnú potrebu. Vôbec však nešpecifikoval, na čo konkrétne mali byť peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom údajne použité a ani v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, napriek tomu, že žalobca jeho tvrdenia v konaní na prvom stupni poprel. Úverová zmluva je preto nepochybne zmluvou uzatváranou medzi podnikateľmi, týkajúca sa ich podnikateľskej činnosti.

17. Čo sa týka údajného „svojvoľného určenia výšky zmenkovej sumy žalobcom“, opakuje, že žalobca je v zmysle čl. II. ods. 2 písm. a) Dohody oprávnený vyplniť v údaji zmenkovej sumy „čiastku, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky Banky zabezpečenej Blankozmenkou, vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na základe Zmluvy alebo v priamej súvislosti so Zmluvou podľa špecifikácie v čl. I. Dohody“. Žalobca si teda nemôže údaj zmenkovej sumy určiť jednostranne, ale musí postupovať výlučne podľa ustanovení úverovej zmluvy. V prípade, ak by dlžník

alebo avalista preukázal, že žalobca sa pri dopĺňaní blankozmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, nebude povinný zmenku zaplatiť ( zákon zmenkový a šekový).

18. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o údajnej nekalej obchodnej praktike, klamlivom konaní a klamlivom opomenutí zo strany žalobcu, je nepravdivým a ničím nepodloženým tvrdením. Žalovaný 2. rade ani nešpecifikoval, v čom malo nekalé konanie/nekalá obchodná praktika žalobcu spočívať. Rad by sme pre úplnosť dodal, že žalovaný v 2. rade vo svojom odpore, ako aj odvolaní, iba „definuje“ čo je to podľa neho osobná potreba právnickej osoby a tvrdí, že žalovaný v 1. rade peňažné prostriedky použil na osobnú potrebu. Vôbec však nešpecifikoval, na čo konkrétne mali byť peňažné prostriedky poskytnuté žalobcom údajne použité a ani v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy, napriek tomu, že žalobca jeho tvrdenia v konaní na prvom stupni poprel. Úverová zmluva je preto nepochybne zmluvou uzatváranou medzi podnikateľmi, týkajúca ich podnikateľskej činnosti.

19. Žalobca je presvedčený, že žiadny z odvolacích dôvodov v prejednávanej právnej veci nie je daný a považuje odvolanie žalovaného v 2. rade za účelové so zámerom spôsobenia prieťahov v konaní a sťaženiu vymoženia pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 25.11.2019 pod č. k. -78 ako vecne správny potvrdil.

20. Prípisom k odvolaniu zo dňa 29.1.2020, podaného na súd prvej inštancie, právny zástupca žalovaného v 2. rade považoval za potrebné doplniť, že na žalovaného v 1. rade bol dňa 24.8.2019 vyhlásený konkurz. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č. 78460/ B, žalovaného v 1. rade je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dna 13.8.2019, č. k. -266, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2019 a vykonateľnosť dna 24.8.2019, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, 821 09 Bratislava, IČO: 31 722 261. Do funkcie správcu súd ustanovil: JUDr. Juraj Puskailer, sídlo kancelárie Račianska 71,831 02 Bratislava, značka správcu S1172.

21. Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

22. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade podľa ust. zo zákona došlo k prerušeniu tohto konania, čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal.

23. K prípisu žalovaného v 2. rade k odvolaniu, sa písomne vyjadril žalobca.

24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením , a oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.6.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného v 2. rade, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

25. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 5.12.2013, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa v znení účinnom k 05.12.2013, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

o ochrane spotrebiteľa účinný k 05.12.2013, definuje v spotrebiteľa nasledovne: „Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.“

Podľa v znení účinnom k 05.12.2013, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

26. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ).

27. Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu, v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s . Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny, podľa , , potvrdiť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanému v 2. rade, keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje v zmysle 387 ods. 1 a 2 . Odvolací súd považoval za duplicitné vyjadrovať sa jednotlivo k obsiahlym námietkam žalovaného, nakoľko sa súd prvej inštancie venoval každej jednej námietke vyčerpávajúcim odôvodnením, s ktorým sa v plnej miere odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: Odvolací súd zistil, že právny zástupca žalovaného v 2. rade v predmetnom prípise uviedol, že Okresný súd Bratislava I vyhlásil dňa 24.8.2019 (Obchodný vestník 163/2019) konkurz na majetok žalovaného v 1. rade a do funkcie správcu súd ustanovil JUDr. Juraja Puskailera, Račianska 71,831 02 Bratislava. Poukázal tiež na ust. , podľa ktorého sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, ak neustanovuje inak. Na základe žaloby žalobcu zo dňa 22.6.2018, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia zmenkovej sumy 14.614,96 EUR spolu so 6 % úrokom z nej od 22.3.2017 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 48,72 EUR a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie dňa 4.9.2018 vydal platobný rozkaz č. k. -31, ktorý nadobudol voči žalovanému v 1. rade právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.10.2018. Spor bol voči žalovanému v 1. rade ukončený ešte pred vyhlásením konkurzu, a teda, ak spor voči nemu už neprebiehal, nebolo ho potrebné ani v zmysle prerušiť. Aj keby spor v čase vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade prebiehal aj voči nemu, zo zákona by sa konanie prerušilo iba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, nakoľko zmenkovo zaviazané osoby majú v zmysle čl. 1 , zákona č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, postavenie samostatných procesných spoločníkov podľa (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.3.2001 sp. zn. a tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 7.4.2009). Uvedená skutočnosť ohľadne žalovaného v 1. rade nemá žiadny vplyv na správnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -78 zo dňa 25.11.2019.

28. Vydaný platobný rozkaz č. k. -31 zo dňa 4.9.2018 bol voči žalovanému v 2. rade zrušený uznesením č.k. -47 zo dňa 15.10.2018, z dôvodu včas podaného odporu zo strany žalovaného v 2. rade. Voči žalovanému v 1. rade nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť dňa 23.10.2018.

29. Odvolací súd zistil, že Zmluva o investičnom úvere č. 6321848M1, uzatvorená medzi žalobcom a klientom: TRANS TAH, s.r.o., so sídlom Pezinok, Mladoboleslavská 1/4880, IČO: 35 721 456, ktorého zastupuje konateľ: E. Q., bola uzatvorená podľa príslušných ustanovení . Klient v čl. VI. v bode a) úverovej zmluvy vyhlásil, že je právnickou osobou existujúcou podľa práva Slovenskej republiky, riadne zapísanou v obchodnom registri. V čl. VIII. v bode 2 písm. c) úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v súlade s budú najmä ustanovenia článkov III., V., VII., VIII. zmluvy. Zmluvu podpísal dňa 5.12.2013 za spoločnosť TRANS TAH s.r.o. konateľ Arnold Horváth. Odvolací súd ďalej zistil, že sám žalovaný v 2. rade v podanom odpore uviedol, že uzatvorená úverová zmluva je v zmysle ustanovenia tzv. absolútnym obchodom, na základe čoho podlieha právnemu režimu . Na základe úverovej zmluvy boli dlžníkovi poskytnuté peňažné prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu vo výške 25.000,- EUR. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, dlžník dňa 5.12.2013 vystavil na rad žalobcu blankozmenku, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalovaní v 1. a 2. rade udelili v čl. II. ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 6321848M1/ D1 k blankozmenke č. 6321848M1/B1 zo dňa 5.12.2013, žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. II. ods. 1. Keďže v zmysle čl. II. ods. 4 úverovej zmluvy nastal dňa 20.12.2016 dátum konečnej splatnosti úveru a nedošlo k splateniu pohľadávky banky z úverovej zmluvy, žalobca v súlade s dohodou riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke.

30. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmenka predložená žalobcom obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. v znení neskorších predpisov pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je jej riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. zmenkového zákona). Z prvopisu zmenky je jasné, že ju vystavila spoločnosť TRANS TAH, s.r.o., Mladoboleslavská 1/4880, Pezinok, IČO: 35 721 456, v Trnave dňa 5.12.2013 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 21.3.2017 zmenkovú sumu 14.614,96 EUR, bez protestu. Žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba - nepodnikateľ sa avalovaním zmenky zaručil za zaplatenie zmenky za vystaviteľa.

31. V konaní nie je sporné, že príčinným vzťahom zmenky je Zmluva o investičnom úvere č. 6321848M1 zo dňa 5.12.2013. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve č. 6321848M1/D1 zo dňa 5.12.2013, ktorej zmluvnými stranami je žalobca, právny predchodca žalovaného v 1. rade spoločnosť TRANS TAH, s.r.o. a žalovaný v 2. rade. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie opätovne musí konštatovať, že námietka žalovaného v 2. rade, že je úverová zmluva nielen absolútnym obchodom, ale aj spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa a že zmenka spolu s dohodou sú neprijateľnou, a tým aj neplatnou zmluvnou podmienkou, sa vykonaným dokazovaním nepreukázala ako dôvodná. Za spotrebiteľa náš právny poriadok považuje predovšetkým fyzickú osobu (únijné právo len fyzickú osobu). v zahrnul do definície spotrebiteľa nielen fyzickú, ale aj právnickú osobu, ak nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu. S účinnosťou od 1.11.2008 aj o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom len fyzická osoba. Právnické osoby tak podľa týchto zákonov nepožívajú spotrebiteľskú právnu ochranu. Ak žalovaný svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy oprávnene vzbudzoval dojem, že koná na podnikateľské účely, nemôže sa dovolávať ochrany ako spotrebiteľ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely). Bolo teda na žalovanom v 2. rade, aby v konaní preukázal, že nejde o úver na podnikateľskú činnosť, ale že ide o spotrebiteľský úver a finančné prostriedky mienil použiť a použil na osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely, a že žalobca v čase uzavretia zmluvy o tejto skutočnosti mal vedomosť. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalovaný v 2. rade nenavrhol žiadne dôkazy, len skonštatoval, čo možno chápať pod pojmom „osobná potreba“. Z vykonaného dokazovania vyplynul práve podnikateľský charakter úverovej zmluvy, keďže v jej preambule je uvedené: „Banka v rámci záruky vydanej v zmysle Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie Európskej únie, určeného na podporu malých a stredných podnikov na Slovensku, uzatvorila dňa 19.12.2012 a Európskym investičným fondom (EIF) Zmluvu o záruke, v spojitosti s ktorou poskytuje Klientovi úver za podmienok podľa tejto Zmluvy.“ Rovnako aj v názve

úverovej zmluvy je uvedené, že ide o „Zmluvu o investičnom úvere“. v čase uzavretia úverovej zmluvy nezakazoval používanie zmeniek v súvislosti s akýmikoľvek spotrebiteľskými zmluvami. Ak teda právnická osoba tvrdí, že úver neslúžil na jej podnikateľskú činnosť, musí predložiť dôkazy, že úver neslúžil na podnikateľskú činnosť, a že o tejto skutočnosti mal veriteľ vedomosť. Ak by aj v tomto smere právnická osoba uniesla dôkazné bremeno, tento právny vzťah nie je možné posúdiť ani v zmysle , ani v zmysle , ale len v zmysle , ktorý zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy nevylučoval. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že predmetná úverová zmluva má podnikateľský charakter, a preto nie je možné vyhovieť námietkam žalovaného v 2. rade o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy.

32. Žalovaného v 2. rade v tomto zmenkovo-právnom vzťahu nie je možné považovať za spotrebiteľa, keďže sa za zaplatenie zmenky nezaručil za účelom uspokojenia svojich súkromných, osobných potrieb, ale aby umožnil vystaviteľovi zmenky, ktorého bol v tom čase konateľom a spoločníkom, vykonávať jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-419/11 zo dňa 14.3.2013).

33. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí R 18/2017 (sp. zn. zo dňa 9.11.2016) uviedol, že fyzická osoba, ktorá ako konateľ a spoločník má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti. Z uvedených dôvodov nebolo možné ani žalovaného v 2. rade v danom záväzkovom vzťahu považovať za spotrebiteľa.

34. Žalovaný v 2. rade tiež namietal, že žalobca môže jednostranne určiť výšku dlhu bez toho, aby bola táto preskúmateľná (bod 12. rozsudku). K uvedenej námietke súdy totožne uvádzajú, že právo na vyplnenie blankozmenky je určené v dohode o vyplňovacom práve. Majiteľ blankozmenky tak nie je oprávnený vyplniť blankozmenku ľubovoľne. Ak by bola blankozmenka vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, žalovaný by sa práve voči excesnému vyplneniu zmenky ubránil kvalifikovanou námietkou zmenkovej sumy.

35. Podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Žalobca je prvý majiteľ zmenky, preto by pre úspešnosť námietky postačilo, ak by žalovaný v 2. rade preukázal, že zmenka bola vyplnená odchýlne od udeleného oprávnenia, čím by sa súčasne dokázala aj zlomyseľnosť, či hrubá nedbanlivosť majiteľa zmenky. Žalobca dohodou o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 5.12.2013 preukázal, za akých podmienok a akým spôsobom mal právo doplniť v zmenke údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Žalovaný v 2. rade chcel zrejme spochybniť správnosť doplnenej zmenkovej sumy, ale skutkovo žiadnym spôsobom námietku neodôvodnil. Neuviedol, v akej výške mala byť zmenková suma v zmenke vyplnená. Pokiaľ bol žalovaný v 2. rade presvedčený, že zmenková suma, ktorú žalobca do zmenky doplnil, nie je podľa dohody o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 5.12.2013 správna, mal nie len povinnosť svoje tvrdenie odôvodniť konkrétnymi skutočnosťami, z ktorých takýto záver vyvodil, ale svoje tvrdenie aj preukázať. Žalovaný v 2. rade tiež namietal nevedomosť následkov podpisu zmenky, resp. podpis zmenky v omyle (bod 15. rozsudku). Vzhľadom na špecifickosť zmenkových vzťahov a abstraktný charakter zmenky, ktorá je dokonalým a nesporným cenným papierom, je za konanie v omyle pri právnom úkone avalovania zmenky možné považovať len pripojenie podpisu na listinu, z ktorej avalista nemohol ani pri obvyklej opatrnosti zistiť, že ide o zmenku a že ju podpisuje ako ručiteľ.

36. Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v odpore nemal žalovaný v 2. rade povinnosť tento nesporný záväzok splniť.

37. S prihliadnutím na to, že podľa čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona sú všetci, ktorí zmenku vystavili, indosovali, alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom žalovanému v 1. rade už bola časť tej istej povinnosti uložená právoplatným platobným rozkazom, rozhodol súd prvej inštancie správne, keď uviedol, že povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne na základe platobného rozkazu žalovaný v 1. rade. Odvolací súd preto rozsudok Okresného súdu Bratislava V pod č. k. -78 zo dňa 25.11.2019 potvrdil ako vecne správny a odvolaniu žalovaného v 2. rade proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

38. Čo sa týka II. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, kde povinnosť nahradiť žalobcovi trovy, ktoré mu vznikli do vydania platobného rozkazu, má žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, ktorý už bol na náhradu týchto trov právoplatne zaviazaný. Aj v tomto prípade povinnosť žalovaného v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe platobného rozkazu poskytne žalovaný v 1. rade, odvolací súd aj tento výrok ako vecne správny potvrdil.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).