Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7P-71-2019.pdf
PDF · 93.35 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/71/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. X., A.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: matka - P. X., A.. XX.XX.XXXX, S., N. XXX/X, zastúpená Mgr. Andrásom Marsalom, advokátom, Dunajská Streda, Hlavná 5539/2C a otec - S. X., A.. XX.XX.XXXX, D., Q. D. XX, zastúpený JUDr. Albínou Vágóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Ružová 265, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Súd zvyšuje otcovi výživné k maloletej A. X., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 500 Sk (16,60 eur) na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 14.11.2019.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 14.11.2019 do 30.06.2020 v sume 517,33 eur. Súd povoľuje otcovi dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Týmto sa mení v časti úpravy výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6P/1/2003 zo dňa 08.12.2003.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 14.11.2019 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na sumu 300 eur mesačne s odôvodnením, že od naposledy určeného výživného (v roku 2003) sumou 500 Sk (16,60 eur) došlo k výrazným a trvalým zmenám pomerov na strane dieťaťa, ktoré v súčasnosti študuje na strednej škole, aj otca, ktorý pracuje v zahraničí a je schopný prispievať na výživu maloletej podstatne vyššou sumou, pričom v súčasnosti platí výživné 100 eur mesačne. Výdavky na maloletú vyčíslila na 280 eur mesačne (bežné výdavky - strava, ošatenie, obuv a hygiena 200 eur, škola 20 eur, kredit do mobilného telefónu 30 eur, výživové doplnky a lekárska starostlivosť 15 eur a šport a záľuby 15 eur).
(2) Otec s tvrdeniami matky v návrhu nesúhlasil, vyjadril sa k nemu v písomnom podaní zo dňa 02.03.2020. Uviedol, že už od poslednej úpravy výživného uhrádzal na maloletú všetky potrebné náklady (čomu nasvedčuje aj to, že matka podala návrh až teraz), výživné vo výške 100 eur mesačne platí už cca 9 rokov, k tomu ďalej ošatenie, výlety, rôzne aktivity, 20 eur mesačne za telefón maloletej, vreckové. Poukázal na to, že matka často ospravedlňuje neprítomnosť maloletej v škole, pre veľký počet vymeškaných hodín nedostala ani polročné vysvedčenie. Matka tiež pracovala v zahraničí, mala dobrý príjem, ale pre nedisciplinovanosť bola prepustená, často mení zamestnanie. Otec býva v byte patriacom jeho bratovi, mesačné výdavky - na bývanie vyčíslil sumou 186 eur, k tomu si platí telefón 110 eur a má náklady na cestovanie do práce 350 eur.
(3) Matka reagovala replikou zo dňa 27.04.2020 tým, že potvrdila, že do jari 2010 žili s otcom maloletej v spoločnej domácnosti u jej rodičov, ktorí im poskytovali živobytie vreckové dáva maloletej otec, keď príde k nemu, čo je asi raz za dva mesiace, oblečenie jej nekupuje vždy a iba on, veľa vymeškaných hodín v škole mala maloletá pre zdravotné problémy a prácu v H. (ako živnostníčka) ukončila pre to, že odmena jej stačila na pokrytie nákladov na pohonné hmoty.
(4) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, maloletej, svedkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 6P/1/2003 zo dňa 08.12.2003 bola maloletá (vtedy vo veku 3 mesiacov) schválenou dohodou rodičov zverená do starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť výživné sumou 500 Sk mesačne. Matka mala príjem z rodičovského príspevku, poberala prídavky na dve deti, s nimi bývala u svojich rodičov. Otec nevykázal žiadny príjem.
(5) Matka vo svojej výpovedi uviedla, že do septembra minulého roka bola živnostníčka, príjem mala asi 1.000 eur mesačne brutto, ale vysoké výdavky na cestovné asi 500 eur mesačne, do H. cestovala spoločne so svojím partnerom. Následne nebola evidovaná na úrade práce, sama si platila zdravotné a sociálne poistenie (75 + 177 eur), jeden mesiac pracovala v Kauflande (prácu ukončila preto, že prechladla kvôli pracovnému prostrediu), koncom apríla ukončila (trojmesačné) zamestnanie z dôvodu, že pracovala nadčasy, ktoré jej zamestnávateľ nevyplatil (za obdobie od februára do apríla mala príjem v priemere 597,14 eur mesačne vrátane nemocenského 92,90 eur). Od 18. mája pracuje u nového zamestnávateľa, za máj vykázala príjem 208,26 eur + nemocenské 92,90 eur (tzv. OČR). Podľa daňového priznania za rok 2019 mala príjem netto v priemere 333 eur mesačne. Vlastní rodinný dom, kúpený v roku 2017, zaťažený hypotékou so splátkami 395 eur mesačne, so splátkami jej pomáha partner, ktorý má príjem zo zamestnania asi 1.000 eur mesačne. Ku školskej dochádzke maloletej uviedla, že vymeškané hodiny mala ospravedlnené lekárom, sama ju ospravedlnila iba v troch prípadoch. Maloletá trpí zdravotnými problémami, máva horúčky, kašeľ.
(6) Otec vo svojej výpovedi uviedol, že príjem má zo živnosti, cca 1.800 eur mesačne brutto, výdavky na cestovanie za prácou do H. má 300 eur, používa vozidlo požičané od synovca, za nájom priestorov platí 100 eur mesačne. Počas mimoriadneho stavu a opatrení (v súvislosti s Covid-19) nepracoval. Od mája opäť pracuje, tri dni v týždni, v máji mal príjem 1.199,85 eur brutto. Býva v byte svojho brata, hradí len výdavky spojené s bývaním. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S maloletou sa stretáva podľa jej záujmu, pri tej príležitosti jej dáva vreckové 20 eur kupuje jej oblečenie, kúpil jej bicykel. Z čiastkových výpisov z účtu otca vyplýva, že za obdobie od novembra 2018 do septembra 2019 nakúpil maloletej oblečenie za sumu celkom 572 eur. Podľa daňového priznania za rok 2019 mal príjem netto v priemere 592 eur mesačne.
(7) Maloletá v práve ukončenom školskom roku navštevovala 1. triedu strednej školy, podľa potvrdenia školy zo dňa 27.05.2020 vymeškala v 1. polroku 166 vyučovacích hodín (ospravedlnených, z toho 26 hodín ospravedlnila matka), v 2. polroku do 09.03.2020 vymeškala 58 ospravedlnených vyučovacích hodín (z toho 23 hodín ospravedlnila matka) a jednu neospravedlnenú hodinu. Z dôvodu vysokého počtu zameškaných hodín jej boli nariadené komisionálne skúšky, ktoré jej boli pre mimoriadnu situáciu Covid-19 odložené do konca augusta.
(8) Maloletá k otázke školskej dochádzky uviedla, že je často chorá, má zlé pečeňové výsledky a často trpí na zápal hrdla, navštevuje pediatra. K prospechu uviedla, že má záujem prejsť na iný odbor v rámci strednej školy. Otca nemá záujem navštevovať, pretože sa u neho nudí, komunikujú prostredníctvom SMS správ.
(9) Pediater maloletej v správe zo dňa 12.06.2020 uviedol, že eviduje maloletú od októbra 2019, pre bolesti hrudnej chrbtice začala navštevovať ortopéda, má naordinovanú liečbu aj rehabilitačné cvičenia. Od januára je sledovaná pre postihnutie pečene, kontrolné testy v máji stále neboli v poriadku, má nariadený pokoj na lôžku a silnú diétu, boli jej predpísané lieky na zlepšenie obranyschopnosti organizmu.
(10) Svedkyňa W. Q., matka otca, vypovedala, že vzťah medzi ňou a matkou maloletej sa narušil minulý rok na jeseň, keď prišla matka s maloletou k nej pre balík objednaný otcom, pričom maloletá mala byť v tom čase v škole. Svedkyni bolo povedané, že maloletá bola u lekára a je chorá. V minulosti si zvykla maloletá nosiť k otcovi na víkend aj školskú tašku a učila sa u otca, v súčasnosti už tak nerobí. Od toho času navštevuje maloletá otca zriedkavejšie. Otec maloletej zvykne kupovať veci, o ktoré si povie, niekedy k nákupu finančne prispeje aj svedkyňa.
(11) Procesný opatrovník navrhol s poukazom na to, že zvýšenie výživného je v záujme dieťaťa, zvýšiť otcovi výživné.
(12) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(13) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(14) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(15) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
(16) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(17) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
(18) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
(19) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
(20) K otázke prípadnej nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú v súvislosti s vysokou absenciou a zhoršeným prospechom v škole súd s poukazom na školou a lekárom predložené vyžiadané správy uvádza, že na strane matky nebola zistená nedôvodná podpora voči maloletej k zbytočnému vynechávaniu školského vyučovania alebo nedostatku priestoru na učenie a prípravu do školy.
(21) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného (pred 16 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to predovšetkým na strane oprávnenej osoby
- dieťaťa, vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Maloletá má v súčasnosti XX rokov. Odôvodnené potreby dieťaťa sa fyzickým a duševným vývojom, rovnako aj prestupom na vyššie stupne vzdelávania (škôlka, povinná školská dochádzka - nástup do školy, prechod na II. stupeň základnej školy, teraz štúdium na strednej škole) postupne zvyšujú, a rastom nárokov na jej odôvodnených potrebách, mimo bežných aj časom súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča. Zmena pomerov je na strane dieťaťa preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie výživného otcovi. Zmenám na odôvodnených potrebách oprávnenej, na ktorú jej matka nemá významné zvýšené výdavky a možnostiam a schopnostiam otca tu podľa názoru súdu zodpovedá zvýšenie výživného na 200 eur, a to od podania návrhu, kedy už boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa. Súd neprihliadol na skutočnosť, že otec krátky čas nemohol pre mimoriadny stav (Covid-19) pracovať, nakoľko v súhrne (sledované obdobie pre úpravu výšky výživného je priemerný príjem za 12 mesiacov spätne) otec vykázal dostatočný príjem, z ktorého je schopný takto upravenú výšku výživného platiť. Určené výživné spolu so starostlivosťou matky, čiastočným znášaním finančných výdavkov na dieťa z jej strany (aj matka má vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, tú však sčasti pokrýva osobnou starostlivosťou a zabezpečením bývania) a prídavkom, budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby maloletej.
(22) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do konca mesiaca jún takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného s prihliadnutím na to, že platil výživné 100 eur a k tomu telefón 20 eur mesačne) za 7 mesiacov x 80 eur a 18 dní mesiaca november 2019 - 80/30 x 18, ktorý dlh je povinný splatiť približne do dvoch rokov.
(23) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
(24) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)