Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ITIMEX MODE, s.r.o., Ul. SNP 44, Šahy, IČO: 47 997 761, zastúpeného JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom, Horná 65/A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokolu č. INA-39-102.3/P-E24,F24,F22,A25-17 zo dňa 07. 11. 2017 v znení jeho Dodatku č. 1, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 05. 04. 2017 bol žalovaným vypracovaný Protokol č. INA-17-36-2.2/P-A22,A23,A24,A25,17 o výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu - žalobcu. Z predmetného Protokolu vyplýva, že pri inšpekcii boli u žalobcu zistené nedostatky v súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, pracovnoprávnymi vzťahmi a iné, pričom bolo žalobcovi nariadené odstrániť zistené nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v lehote 1 mesiaca od prevzatia Protokolu a súčasne mu bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ako aj doručiť žalovanému písomnú správu o splnení uložených opatrení. Dňa 25. 08. 2017 bolo žalovanému doručené oznámenie žalobcu zo dňa 24. 08. 2017 o odstránení nedostatkov z výkonu inšpekcie.

2. Prípisom zo dňa 19. 10. 2017 žalovaný oznámil žalobcovi začatie inšpekcie práce so zameraním na kontrolu plnenia opatrení z Protokolu č. INA-17-36-2.2/P-A22,A23,A24,A25,17 zo dňa 05. 04. 2017 a súčasne ho vyzval na predloženie tam uvedených dokladov.

3. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že dňa 07. 11. 2017 vydal žalovaný žalobou napadnutý Protokol č. INA-39-102.3/P-E24,F24,F22,A25-17 o výsledku inšpekcie práce , ktorá bola u kontrolovaného subjektu - žalobcu vykonaná v dňoch 19. 10. 2017, 24. 10. 2017, 30. 10. 2017 a dňa 07. 11. 2017. K jednotlivým bodom vyššie uvedeného Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 sa žalobca vyjadril vo vyjadrení s prílohami, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 20. 11. 2017.

3. Dňa 22. 11. 2017 vydal žalovaný Dodatok č. 1 k Protokolu č. INA-39-102.3/P-E24,F24,F22,A25-17 zo dňa 07. 11. 2017. K uvedenému Dodatku č. 1 reagoval žalobca vo vyjadrení zo dňa 15. 12. 2017,

ktoré bolo žalovanému doručené dňa 20. 12. 2017, pričom uviedol, že s ním nesúhlasí a stanovisko k nemu zaujme v súlade so zákonom.

4. Následne vydal žalovaný dňa 26. 02. 2018 Dodatok č. 2 k Protokolu č. č. INA-39-102.3/P- E24,F24,F22,A25-17 zo dňa 07. 11. 2017. Výzvou zo dňa 31. 01. 2018 žalovaný vyzval žalobcu k prerokovaniu Dodatku č. 2. Na uvedenú výzvu žalobca reagoval v podaní zo dňa 12. 02. 2018, doručenom dňa 15. 02. 2018, pričom uviedol, že obaja štatutárni zástupcovia sú práceneschopní a po návrate do práce dohodnú termín prerokovania uvedeného dodatku. Žalovaný následne prípisom zo dňa 26. 02. 2018 označeným ako „Oprava Dodatku č. 1 k protokolu“ zaslal žalobcovi opravenú stranu č. 7 Dodatku k protokolu. Dňa 29. 03. 2018 bolo žalovanému od žalobcu doručené podanie, ktorým sa vyjadril Dodatku č. 2 a prípisu označeného „Oprava Dodatku č. 1 k protokolu“.

5. Dňa 06. 04. 2018 vydal žalovaný Dodatok č. 3 k Protokolu č. č. INA-39-102.3/P-E24,F24,F22,A25-17 zo dňa 07. 11. 2017.

II.

6. Zo žalobou napadnutého Protokolu č. INA-39-102.3/P-E24,F24,F22,A25-17 zo dňa 07. 11. 2017 o výsledku inšpekcie práce, ktorá bola u kontrolovaného subjektu - žalobcu vykonaná v dňoch 19. 10. 2017, 24. 10. 2017, 30. 10. 2017 a dňa 07. 11. 2017 vyplýva, že bol zameraný na kontrolu pracovnoprávnych a mzdových predpisov a súčasne bol zameraný aj na kontrolu plnenia opatrení z Protokolu č. INA-17-36-2.2/P-A22,A23,A24,A25,17 zo dňa 05. 04. 2017.

V bode 1 predmetného Protokolu žalovaný uviedol, že zamestnávateľ neodstránil nedostatok uvedený v oblasti „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci" v Časti B) v bode 1 Protokolu zo dňa 05. 04. 2017, a to tak, že zamestnávateľ neurčil dobu používania jednotlivých druhov Osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „OOPP“ podľa platnej smernice o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkoch ku dňu 16. 02. 2017, čím porušil ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a Nariadenia Vlády SR č. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „NV č. “)

V bode 2 Protokolu žalovaný uviedol, že zamestnávateľ neodstránil nedostatok uvedený v oblasti „Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci" v Časti B) v bode 2 Protokolu zo dňa 05. 04. 2017, keď neurčil dobu používania jednotlivých druhov OOPP v evidenčných kartách prideľovania OOPP, ktorá je súčasťou smernice o poskytovaní OOPP ku dňu 16. 02. 2017, čím porušil ustanovenie a a NV č. .

Z bodu 3 Protokolu vyplýva, že z protokolu zo dňa 05. 04. 2017, v ktorom bolo kontrolovanému subjektu nariadené odstrániť nedostatky v bodoch 9 až 33 do 10 dní od prevzatia protokolu a prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov, neboli prijaté opatrenia na odstránenie nedostatku uvedeného v oblasti „Pracovnoprávne vzťahy“ v časti B) v bode 29 predmetného protokolu. Pri výkone inšpekcie práce zameranej na kontrolu plnenia opatrení bolo opätovne zistené, že zamestnávateľ neviedol evidenciu práce nadčas konkrétneho zamestnanca v mesiaci august 2017 a konkrétneho zamestnanca v mesiaci máj 2017 a jún 2017 tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu nadčas.

V bode 4 žalovaný uviedol, že zamestnávateľ neuviedol v pracovnej zmluve konkrétneho zamestnanca pracovnú podmienku, a to pracovný čas, čím porušil ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Podľa bodu 5 zamestnávateľ v období máj 2017 až júl 2017 rozvrhol pracovný čas konkrétneho zamestnanca nerovnomerne bez dohody s uvedeným zamestnancom, čím porušil ustanovenie .

V bode 6 žalovaný uviedol, že zamestnávateľ neposkytol konkrétnemu zamestnancovi v mesačnom období júl 2017 a september 2017 minimálnu mzdu ustanovenú osobitným predpisom, čím porušil ustanovenie .

Podľa bodu 7 zamestnávateľ neposkytol konkrétnemu zamestnancovi mzdu za prácu nadčas vykonanú v mesiaci júl 2017, ďalšiemu konkrétnemu zamestnancovi neposkytol mzdu za prácu nadčas vykonanú v mesiaci júl 2017 a september 2017, ďalšiemu konkrétnemu zamestnancovi neposkytol mzdu za prácu nadčas vykonanú v mesiaci máj 2017, jún 2017 a júl 2017 a ďalším dvom konkrétnym zamestnancom neposkytol mzdu za prácu nadčas vykonanú v mesiaci august 2017 a september 2017, čím porušil ustanovenie .

Podľa bodu 8 zamestnávateľ nezabezpečil konkrétnym zamestnancom v kontrolovanom období (január až september 2017), vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti, čím porušil ustanovenie a .

V bode 9 žalovaný uviedol, že zamestnávateľ v dohode o vykonaní práce uzatvorenej s konkrétnymi zamestnancami nedohodol odmenu za vykonanie práce, čím porušil ustanovenie .

Z bodu 10 vyplýva, že právnická osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že využívala v konkrétnych dňoch a hodinách prácu konkrétnych fyzických osôb, mala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu.

V predmetnom Protokole zároveň žalovaný nariadil žalobcovi prijať opatrenia, aby sa nedostatok v bode 1, 2, 3 a 10 neopakoval a aby odstránil nedostatky v bodoch 4 až 9. Taktiež žalovaný uložil žalobcovi, aby prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení v určenej lehote.

Z Dodatku č. 1 zo dňa 22. 11. 2017 k vyššie uvedenému Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 vyplýva nedostatky uvedené v bodoch 1 až 6 a 8 až 10 Protokolu zostali nezmenené v platnosti. Nedostatok uvedený v bode 7 zostal v platnosti, avšak zmenilo sa jeho znenie z dôvodu nesúladu povolení na prácu nadčas s predloženým prehľadom o prenášaných hodinách.

Dodatkom č. 2 zo dňa 26. 02. 2018 k vyššie uvedenému Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 došlo k zrušeniu bodu 6 Protokolu a k doplneniu Protokolu o bod 11, podľa ktorého zamestnávateľ neposkytol konkrétnym zamestnancom časť mzdy za vykonanú prácu v mesačnom období júl 2017 a september 2017, čím porušil ust. . Zároveň sa nariadenie v pôvodnom Protokole k bodu 6 zrušilo. Žalovaný tiež nariadil žalobcovi odstrániť nedostatok uvedený v bode 11.

V zmysle Dodatku č. 3 zo dňa 06. 04. 2018 k vyššie uvedenému Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 došlo zo strany žalovaného k zrušeniu bodu 11 Protokolu, ako aj k nariadeniu v Dodatku č. 2.

III.

7. Žalobca žalobou zo dňa 02. 01. 2018 žiadal, aby súd zrušil vyššie uvedený Protokol č. INA-39-102.3/ -17 zo dňa 07. 11. 2017 v znení jeho Dodatku č. 1 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V úvode podanej žaloby žalobca poukázal na právne skutočnosti počas priebehu inšpekcie práce. V ďalšej časti svojej žaloby žalobcu uviedol, že správnu žalobu podáva z dôvodu, že napadnuté opatrenie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmatel'né pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

8. Žalobca sa ďalej vyjadril k bodu 1 a 2 napadnutého protokolu, pričom uviedol, že napriek tomu, že žalovaný v Protokole neuviedol čo mal na mysli „neurčením doby používania", z jeho vyjadrenia (mimo Protokol) vyplynulo, že jednoznačne stotožňoval dobu používania s dobou životnosti a teda ide o nesprávne právne posúdenie veci. Nie len, že žalovaný neuviedol žalobcovi čo má predmetným na mysli, ale ani mu neurčil aké opatrenie má na odstránenie žalovaným vnímaného, no bližšie nešpecifikovaného nedostatku prijať. Po uskutočnenej úprave internej Smernice žalobcu, žalovaný opätovne uvádza to isté údajné porušenie a znova bez konkretizácie v Protokole. Uvedené bližšie nešpecifikovanie žalovaným deklarovaného nedostatku priamo v Protokole je dôsledkom podstatného porušenia ustanovení o konaní majúcich za následok vydanie v tomto prípade nezákonného Protokolu a zakladá nepreskúmateľnosť Protokolu a nemožnosť žalobcu relevantne sa voči nemu brániť. Žalobca uviedol, že uvedené porušenie namietal od samého začiatku, avšak jeho argumentáciou sa žalovaný vôbec nezaoberal. Žalobca ďalej poznamenal, že z dokumentov predložených žalovanému jednoznačne vyplýva, že doba používania jednotlivých druhov OOPP je určená v súlade s právnymi predpismi. Neprihliadaním na túto skutočnosť je potrebné konštatovať, že skutkové závery prijaté v Protokole nemajú oporu v administratívnom spise, čo zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. (ďalej len „“). Žalovaný v žiadnom prípade nepostupoval v súlade s ust. Správneho poriadku, najmä jeho ods. 4, keď si nesplnil povinnosť svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, teda aj a najmä argumentáciou žalobcu čo do skutkovej a právnej nedôvodnosti žalovaným deklarovaného porušenia v bode 1 a 2 Protokolu. Uvedený postup žalovaného potom zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. . Žalovaný dokonca svojvoľnou účelovou interpretáciou zákona požadoval od žalobcu plnenie doslova vykreovaných požiadaviek, ktoré zákon, , Smerica ES 89/656/EHS ani iný právny predpis žalobcovi vôbec neukladá, teda žalovaný nesprávne právne posúdil vec a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, teda žalobný dôvod v zmysle ust. .

9. V ďalšej časti žaloby sa žalobca vyjadril k bodu 3 Protokolu, pričom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného. Žalobca má funkčnú evidenciu práce nadčas svojich zamestnancov, z ktorej je jednoznačne zrejmý tak začiatok ako aj koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Žalobca využíva „štikacie“ karty na evidenciu dochádzky. Zamestnanec si pri svojom príchode do práce na elektrických hodinách „štikne" na karte svoj príchod do práce, pričom pracovný čas je od 6:00 do 14:30, na výrobnom dispečingu predkladá príslušný vedúci zamestnanec tlačivo - povolenie na nadčasovú prácu, ktoré podpisuje konateľ spoločnosti. Z toho tlačiva je jasné, ktorý zamestnanec, ktorý deň bude vykonávať prácu nadčas. Keď má zamestnanec pracovnú dobu do 14:30, je napísaný na povolení na nadčasovú prácu a je v práci napr. do 16:00, tak je úplne jasné a zrozumiteľné, kedy vznikla práca nadčas a koľko trvala. Na týchto kartách majú zamestnanci zároveň zaznamenaný stav hodín na začiatku a na konci mesiaca. Vychádzajúc z dikcie () je zrejmé, že forma evidencie nie je predpísaná žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom. Napriek uvedeným skutočnostiam sa žalovaný zameral výhradne na písomnú podobu evidencie a bez ďalšieho paušálne odkázal na písomné výkazy práce nadčas, kde v niektorých prípadoch nemal byť uvedený začiatok práce nadčas a úplne odignoroval elektronické „štikacie" karty ako formu evidencie aj práce nadčas, neuviedol prečo žalobcom zvolená forma evidencie je nedostatočná. Žalovaný sa argumentáciou žalobcu čo do elektronickej evidencie, vo svojom Dodatku č. 1 ani nezaoberal len arbitrárne zotrval na tvrdení, že nedostatok v bode 3 protokolu zostáva nezmenený v platnosti, čím založil nepreskúmateľnosť Protokolu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalovaným deklarovaný skutkový stav o neexistencii evidencie práce nadčas tak ako je uvedené v Protokole nemá oporu v administratívnom spise a záver na základe, ktorého žalovaný akceptoval a prihliadal výhradne na písomnú evidenciu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je potom daný žalobný dôvod v zmysle ust. , a .

10. K bodu 4 a 5 Protokolu žalobca uviedol, že práve a konkrétne zmluva zamestnankyne v pletiarni - S. L. bola predmetom inšpekcie práce vykonávanej dňa 05. 04. 2017 a údajný nedostatok nebol vôbec vytknutý. Zamestnankyňa v pletiarni, ktorá pracuje v nepretržitej prevádzke, pani L., mala v pracovnej zmluve uvedený pracovný čas podľa harmonogramu práce. Pritom v ids, 5 jasne definuje, že pracovný čas zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Pracovný čas nie je podstatná náležitosť pracovnej

zmluvy a vychádzajúc z ust. vo vzťahu k ďalším pracovným podmienkam, stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona. povaha práce a podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne. Pri nepretržitej prevádzke pletiarne každý pletiar aj p. S. L. pri nástupe do pracovného pomeru bol oboznámený s tým, že pracovný čas bude nerovnomerne rozvrhnutý v zmysle . Svoj súhlas s takýmto rozvrhnutím pracovného času potvrdila podpisom pracovnej zmluvy, mala možnosť zmeny a prácu každý deň takto aj vykonávala. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho po súdenia veci a zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, teda je daný žalobný dôvod v zmysle ust. a .

11. V ďalšej časti žaloby sa žalobca vyjadril k bodu 6 Protokolu, pričom poznamenal, že po jeho argumentácii zaujal žalovaný stanovisko v Dodatku č. 1, kde uviedol výpočet 168 hodín x 2.6667 eur = 448,- eur. Uvedené je vo vzťahu k danému konkrétnemu prípadu nesprávne. A. G. a P. Y. majú v pracovnej zmluve uvedené, že pracujú ako šičky (nie pletiarky) a sú odmeňované podľa platného mzdového poriadku žalobcu. Závery žalovaného prijaté v protokole sú účelovo a nepochopiteľne zavádzajúce, čo podčiarkuje aj skutočnosti, že pri výkone inšpekcie práce dňa 05. 04. 2017 nebolo žalobcovi vytknuté predmetné porušenie, a to napriek tomu, že už vtedy bolo predmetom kontroly. Je nepochybné a preukázané, že k porušeniu žalovaným uvádzaných právnych predpisov nedošlo, čo jednoznačne potvrdila nie len účtovná kancelária zamestnávateľa, ktorej postupy žalovaný spochybňuje a ktorá pracuje s certifikovaným počítačovým programom, v ktorom nie je možné robiť žiadne nedovolené zásahy a v prípade nesprávneho výpočtu minimálnej mzdy by tento program neumožnil pokračovať v práci, ale aj stanovisko spoločnosti Poradca podnikateľa spol. s r. o. Z uvedeného dôvodu žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho po súdenia veci a zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, teda je daný žalobný dôvod v zmysle ust. a .

12. K bodu 7 Protokolu žalobca uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že zamestnankyne uvedené v predmetnom bode nepožiadali o vyplatenie mzdy za prácu nadčas, ale v zmysle sa dohodli na čerpaní náhradného voľna čo je vyznačené u každej pracovníčky na povolení na nadčasovú prácu. Na námietky žalobcu uvádza žalovaný v Dodatku č. 1, že údajne predložené povolenia na prácu nadčas „nekorešpondujú" s predloženým prehľadom o prenášaných hodinách koncom mesiaca v roku 2017, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Pre žalobcu je potom nemožné aktívne a relevantne brániť svoje práva, nakoľko nemá vedomosť o aké konkrétne „nekorešpondovanie" má žalovaný namysli a nevie sa k tomu konkrétne vyjadriť. Uvedený postup žalovaného vo vzťahu k nejednoznačnosti, nekonkrétnosti a paušálnosti predmetného zdôvodnenia zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. , a síce podstatné porušenie ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podľa nášho názoru došlo aj neprocesným rozšírením údajných žalovaným deklarovaných nedostatkov prostredníctvom Dodatku č. 1. Tento postup žalovaného zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. , a síce podstatné porušenie ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy. Rozšírenie „nedostatkov" by rovnako potom malo za následok opätovnú potrebu prejednania, ktoré procesné právo žalobcovi priznáva, no zo strany žalovaného nebolo žalobcovi takéto prejednanie umožnené čo taktiež potom zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. , a síce podstatné porušenie ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy. Žalovaný sa v Dodatku č. 1 žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu čo do čerpania náhradného voľna, čím založil nepreskúmateľnosť Protokolu z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti ako aj pre nedostatok dôvodov - ods. písm. d/ . Žalobca mal zároveň za to, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ pre vydanie Protokolu bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci a zároveň nemá oporu v administratívnom spise, čo zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. a . V prípade ak má žalovaný za to, že plnenie z titulu náhrady práce nadčas má prednosť pre čerpaním náhradného voľna, a to na základe žiadosti zamestnancov, žalovaný jednoznačne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci - ust. .

13. V súvislosti s bodom 8 Protokolu žalobca poznamenal, že sa nestotožňuje so závermi prijatými žalovaným, že má ísť o formálnu zmluvu so stravovacím zariadením. Ide o štandardnú zmluvu, kde je zabezpečená strava pre zamestnancov v súlade so . Žalobca sa zároveň v žiadnom prípade nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že neprispieval zamestnancom na stravu v zmysle ust. , teda si mali platiť celú sumu stravného. Žalobca mal za to, že si

splnil zákonnú povinnosť a stravu svojim zamestnancom zabezpečil, o jej zabezpečení zamestnancov nevyvrátiteľne informoval. Je výhradne na nich či tento spôsob využívajú alebo nie. Záver žalovaného, že žalobca, porušil ustanovenia a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ), keď žalovaný neakceptoval zabezpečenie stravovania využitím stravovacieho zariadenia iného zamestnávateľa, hoci to zákon pripúšťa.

14. K bodu 9 Protokolu žalobca uviedol, že medzi žalobcom a konkrétnou zamestnankyňou došlo k uzatvoreniu dohody o vykonaní práce, v ktorej je zároveň bezpochyby dohodnutá aj odmena. Odkaz na fiktívnosť vymedzenia dohodnutej práce považuje žalobca za absurdnú a svedčiacu absencii akýchkoľvek praktických skúseností a vedomostí o reálnej problematike žalovaného. Uvedené zakladá nepreskúmateľosť Protokolu pre nedostatok dôvodov a v konečnom dôsledku aj zmätočnosť a nevykonateľnosť Protokolom uloženého „opatrenia", teda žalobný dôvod v zmysle ust. . Záver žalovaného, že žalobca, porušil ustanovenia vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ), keď žalovaný neakceptoval spôsob dohodnutia odmeny v Dohode o vykonaní práce. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu o prítomnosti zmluvnej náležitosti - odmeny - v konkrétnej dohode o vykonaní práce ani neuviedol, prečo takéto vymedzenie podľa jeho názoru nie je dostatočné, len všeobecne konštatoval. „nedohodol odmenu za vykonanie práce". Predmetný Protokol je potom nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov (ust. ) a zistenie skutkového stavu je v rozpore s administratívnym spisom (ust. , nakoľko priamo z Dohody o vykonaní práce je zrejmé, že odmena dohodnutá bola, čo potvrdzujú aj výkazy.

15. Ďalej sa žalobca obsiahlo vyjadril k bodu 9 Protokolu, pričom zdôraznil, že sa nestotožňuje so závermi žalovaného, že sa mal dopustiť správneho deliktu - nelegálneho zamestnávania. Každý zo žalovaným kontrolovaných zamestnancov bol k dátumom 05. 01., 06. 01., 7.1. a 08. 01. riadne prihlásený v Sociálnej poisťovni u zamestnávateľa ITIMEX, a. s. Voči spoločnosti Itimex Mode, s.r.o. Sociálna poisťovňa žiadnu sankciu nevyrubila. Došlo k dohode o presune zamestnancov medzi ITIMEX a. s. a Itimex Mode s.r.o., čo je podpísané v zmluve. Teda zamestnanci boli po celú dobu výkonu práce regulérne registrovaní v poisťovni. Žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď prijal záver o nelegálnom zamestnávaní ( ). Žalovaný v napádanom Protokole ani nešpecifikoval akú konkrétnu lehotu, z tých ktoré mal žalobca porušiť, čo hneď na začiatku zakladá nepreskúmateľnosť Protokolu pre nedostatok dôvodov - ust. . Vychádzajúc z absencie špecifikácie nedodržanej lehoty v samotnom Protokole, je zrejmé, že ani z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, ktorá lehota (bod 1 až 9 príslušného ustanovenia) na prihlásenie sa na ktorých zamestnancov mala vzťahovať, čo zakladá žalobný dôvod v zmysle ust. Zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostatočné, a teda daný žalobný dôvod v zmysle ust. .

16. V ďalšej časti žaloby sa žalobca vyjadril aj časti Protokolu označenej ako „Opatrenia“. Vo vzťahu k opatreniam nariadeným žalovaným žalobca uviedol, že opatrenia uvedené v Protokole obsahujú len všeobecnú povinnosť, a to odstrániť nedostatok uvedený v jednotlivých bodoch a následne nariadenie žalovaného prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Avšak, nie len že žalobca v jednotlivých bodoch často krát ani nekonkretizuje ako k porušeniu príslušného právneho predpisu majúceho za následok vytýkaný nedostatok došlo, ale ani v samotných opatreniach nešpecifikuje, akým konkrétnym spôsobom mal žalobca odstrániť zistené porušenia. Vychádzajúc na rozhodovaciu prax všeobecných súdom v súvislosti s uvedenou vadou Protokolu mal žalobca za to, že zakladá nevykonateľnosť žalovaným uložených opatrení. Žalobca taktiež namietal skutočnosti že zo strany žalovaného nedošlo k relevantnému prerokovaniu Protokolu a hlavne jeho Dodatku č. 1, tak ako to vyžaduje

17. Záverom podanej žaloby žalobca uviedol, že vo vzťahu ku konkrétnym inšpektorom práce bolo žalovanému oznámené, že sú tu dané skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie týchto zamestnancov žalovaného z vykonávania akéhokoľvek konania vo veci prebiehajúcej inšpekcie práce, ako aj veciach s ňou súvisiacich, pričom o vylúčení predmetných zamestnancov žalovaného nebolo rozhodnuté. V konaní, výsledkom ktorého je Protokol v spojení s jeho Dodatkom č. 1 došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej, nakoľko vo veci konal a opatrenie (resp. dodatok, ktorý je jeho neoddeliteľnou súčasťou) vydal zamestnanec žalovaného voči ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, o ktorej

nebolo doposiaľ rozhodnuté, a ktorý na vydanie takého opatrenia nebol oprávnený nakoľko nešlo o úkon, ktorý by nepripúšťal odklad, čo zakladá vadu konania v zmysle ust. .

18. Žalovaný hrubo porušil základné zásady správneho konania, resp. akéhokoľvek administratívneho konania, a to predovšetkým zásadu zákonnosti (postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi), ktorá je premietnutím ústavného princípu legality; zásadu dobrej verejnej správy svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou; zásadu materiálnej pravdy; či zásadu oficiality. Žalobca poznamenal, že podľa jeho názoru Protokol v znení jeho Dodatku č. 1 nebol vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi, neobsahoval relevantné zdôvodnenie a vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, nebolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ani procesnoprávnymi predpismi.

19. Súčasťou podanej žaloby bol tiež návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorej tunajší súd rozhodol v uznesení č. k. -139 zo dňa 29. 06. 2018 tak, že ho zamietol.

IV.

20. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 15. 05. 2018 navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. K žalobným dôvodom k bodu 1 a 2 Protokolu žalovaný uviedol, že skutočnosti v tomto bode boli konštatované na základe opätovného posúdenia Smernice na poskytovanie OOPP a evidenčných kariet OOPP, ktoré sú súčasťou uvedenej smernice. Inšpekciou práce bolo zistené, že tieto nedostatky boli skonštatované v protokole č. INA- 17-36-2.2/P-A22, A23, A24,A25-17 zo dňa 05. 04. 2017, ktorý bol so žalobcom prerokovaný a bolo mu nariadené odstrániť nedostatky uvedené v bode 1 a 2 protokolu v lehote 1 mesiaca od prevzatia protokolu. Definovanie doby použitia „počas trvania nebezpečenstva” považuje žalovaný za vágne, neurčité, nejednoznačné a nedostačujúce. Doba používania OOPP predstavuje etapu pracovného času, počas ktorej zamestnanec používa OOPP tak, aby bol účinne chránený proti nebezpečenstvám, a to po zohľadnení charakteru práce, jej intenzity a pracovného prostredia.

21. V súvislosti s bodom 3 Protokolu žalovaný poznamenal, že v rámci povinnosti zamestnávateľa viesť evidenciu práce nadčas je zamestnávateľ povinný evidovať každú odpracovanú prácu nadčas začiatkom a koncom časového úseku, v ktorom bola vykonaná a to i keď sa práca nadčas nezahŕňa do rozsahu najviac prípustného rozsahu práce nadčas v roku, ale musí viesť evidenciu i o takej práci nadčas, za ktorú zamestnancovi bolo poskytnuté náhradné voľno. Inšpektorát práce neodignoroval evidenciu tzv. štikacími kartami. Nemožno to však považovať za značenie začiatku a konca pracovného času, nakoľko evidencia tzv. štikacími kartami je evidencia príchodov na pracovisko a odchodov z pracoviska a nie začiatok a koniec výkonu práce. Rozhodujúce je určenie začiatku a konca pracovného času zamestnávateľom.

22. K bodu 4 Protokolu žalovaný uviedol, že porušenie ustanovenia bolo skonštatované po posúdení predloženej pracovnej zmluvy zamestnanca L.. Podľa uvedeného ustanovenia zamestnávateľ je povinný v pracovnej zmluve zamestnanca uviesť pracovné podmienky. Jednou z podmienok, ktoré je zamestnávateľ povinný uviesť je aj pracovný čas. Žalobca v pracovnej zmluve uviedol odvolávku na ustanovenie a zároveň uviedol, že pracovný čas zamestnanca je podľa harmonogramu práce. Takéto uvedenie pracovnej podmienky nie je postačujúce, nakoľko ustanovenie zákonodarca definoval ako všeobecne ustanovené pracovné časy pre jednotlivé rozvrhnutia pracovného času podľa zmennosti prevádzky. K bodu 5 žalovaný uviedol, že oboznámenie zamestnanca je jednostranný právny akt zo strany zamestnávateľa, teda sa v žiadnom prípade nemôže považovať za dohodu.

23. Žalovaný sa ďalej vyjadril k bodu 7 Protokolu, pričom uviedol, že vyjadrenie žalobcu, že zamestnankyne nepožiadali o mzdu za prácu nadčas je scestné a nemá oporu v zákone. V je jednoznačne definovaná povinnosť poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu, preto nie je potrebné, aby zamestnanec požiadal o jej poskytnutie. V zmysle ustanovenia zamestnancovi patrí za prácu nadčas mzda a mzdové zvýhodnenie. V prípade, ak sa so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna, mzdové zvýhodnenie mu nepatrí, ale mzda za prácu nadčas mu patrí a tá je v zmysle ustanovenia splatná

vo výplatnom termíne najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola práca nadčas vykonávaná.

24. K bodu 8 Protokolu žalovaný uviedol, že informácie podané zamestnancami do zápisníc o podaní informácie podporuje aj samotný fakt, že keď boli žiadané od p. G. (personalistky), ktorá bola žalobcom delegovaná na predkladanie dokladov, faktúry za stravovanie, predložila faktúry, na ktorých bola len sume za „stravu” za jednotlivé mesiace, avšak pri počte zamestnancov je táto čiastka zanedbateľná. Na otázku, či sú zamestnancom vykonávané zrážky zo mzdy za poskytnuté stravovanie, odpovedala p. G. do zápisnice o podaní informácie, že nie, len p. R. (konateľke), o čom svedčia aj sumy predložených faktúr za stravovanie.

25. V súvislosti s bodom 9 Protokolu žalovaný poznamenal, že argumentácia žalobcu, že žalovaný vo vzťahu k opatreniu neurčil žiadnym relevantným a vykonateľným spôsobom, ako si odstránenie údajného nedostatku predstavuje, má za následok zmätočnosť a nevykonateľnosť, je neopodstatnená, nakoľko žalobca vedel akým spôsobom má nedostatok odstrániť, pretože v správe „Podanie informácie o prijatých opatreniach v zmysle protokolu č. INA-39-10-2.3/P-E24,F24,F22,A25-17” žalobca uviedol, že všetkým zamestnancom boli spísané dodatky k dohode o vykonaní práce, kde bola uvedená dohodnutá odmena. Aj na základe tohto vyjadrenia žalobcu mal žalovaný za to, že žalobca vedel akým spôsobom má nedostatok odstrániť, teda časť protokolu „Opatrenia” a tým aj celý protokol nie je zmätočný a nevykonateľný.

26. K bodu 10 Protokolu žalovaný uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo skonštatované po posúdení zamestnávateľom predložených pracovných zmlúv zamestnancov, registračných listov a evidencie pracovného času. K časti „Opatrenia“ žalovaný poznamenal, že nikde v príslušnom ustanovení sa neuvádza, že inšpektor práce má vyriešiť za žalobcu spôsob, ako odstrániť zistený protiprávny stav. Takýmto výkladom zákona by dochádzalo k narušeniu dispozičných práv s majetkom žalobcu, nakoľko nariadením napríklad iného spôsobu odstránenia zisteného nedostatku, ktorý by stanovil žalobca, by obmedzil konkrétnym spôsobom jeho nakladanie s vlastným majetkom a vstúpil by do jeho sféry oprávnení vlastníka. Úlohou inšpektorátu práce je kontrola, či použitý spôsob neodporuje právnym predpisom a či jeho výsledkom je odstránenie protiprávneho stavu. K záverečnej časti žaloby žalovaný uviedol, že v tomto prípade sa nejednalo o kvalifikovanú zaujatosť, zamestnanci inšpektorátu práce si len plnili svoje pracovné povinnosti a nič nenasvedčovalo o ich osobnej alebo majetkovej zaujatosti.

27. V zmysle ust. sa žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadril vo vyjadrení zo dňa 16. 10. 2018. V predmetnom vyjadrení žalobca poukázal na ďalšie Dodatky k Protokolu, konkrétne Dodatky č. 2 a 3. Uviedol, že 3 mesiace po vypracovaní Protokolu mu bola doručená výzva k prerokovaniu Dodatku č. 2 k Protokolu a dňa 23. 03. 2018 aj samotný Dodatok č. 2. Okrem uvedeného bola žalobcovi doručená aj „Oprava Dodatku č. 1 k protokolu“, kde v prílohe bola priložená iba posledná strana Protokolu. Následne žalobca doručil žalovanému oznámenie vo vzťahu k doručeným listom. Podľa prvej strany na dokumente vypracoval dňa 06. 04. 2018 a mesiaci máj 2018 doručil dokument, ktorý označil ako „Dodatok č. 3“ a následne ho doručil žalobcovi. Následne sa k uvedenému žalobca vyjadril, kde znovu poukázal na neprocesnosť a nezákonnosť postupov žalovaného. V súvislosti s uvedenými Dodatkami č. 2 a 3 žalobca uviedol, že ich nie je možné v súlade so zákonom považovať za súčasť Protokolu a ako také nemôžu spôsobiť žiadne právne následky. V ďalšej časti vyjadrenia sa žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadril v súvislosti s jednotlivými bodmi napadnutého Protokolu, pričom záverom poznamenal, že nakoľko sa žalovaný k niektorým jeho argumentom nevyjadril, má za to, že so žalobou súhlasí.

28. K vyjadreniu žalobcu sa v zmysle vyjadril žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14. 11. 2018, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohli byť spôsobilé na zrušenie napadnutého Protokolu.

29. Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo následne zaslané žalobcovi na vedomie, ktorý sa k nemu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 11. 02. 2019.

V.

30. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnutý protokol žalovaného č. INA -32-42-2.4/P-A24, 28-17 zo dňa 10. 10. 2017 a dodatok č. 1 k uvedenému protokolu zo dňa 18. 10. 2017 na pojednávaní, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. zamietol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 1. júla 2020.

31. Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnom v čase vykonanie inšpekcie práce, tento zákon a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b) vymedzuje pôsobnosť, orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone podľa osobitného predpisu (ďalej len ""), 1) c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, bod 1, bod 4 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 1) rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 2 ods. 2 vyššie citovaného zákona, inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 6)

Podľa § 7 ods. 12 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a/ prostredníctvom inšpektorov práce.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie, b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv, c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v§ 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie, e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému zamestnancovi, f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7)

g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

Podľa § 13 ods. 2 vyššie citovaného zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

Podľa § 14 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. ci/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

32. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

33. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, správny súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve preskúmavať zákonnosť rozhodnutí resp. opatrení orgánov verejnej správy, a teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

34. Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

35. Predmetom súdneho prieskumu v správnom konaní bolo opatrenie správneho orgánu - Protokol č. INA-17-36-2.2/P-A22,A23,A24,A25,17 zo dňa 07. 11. 2017 o výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu - žaloba, v znení Dodatku č. 1 k Protokolu č. INA-39-102.3/P-E24,F24,F22,A25-17 zo dňa 22. 11. 2017. Z Protokolu vyplýva, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu pracovnoprávnych a mzdových predpisov, na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle , a súčasne bol zameraný aj na kontrolu plnenia opatrení z Protokolu č. INA-17-36-2.2/P-A22,A23,A24,A25,17 zo dňa 05. 04. 2017.

36. Z Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 jasne vyplýva, aké doklady pri výkone inšpekcie práce boli žalobcom predložené inšpekcii práce a z akých podkladov boli zistené nedostatky vyvodené. Z protokolu tiež vyplýva, ktoré nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce (Protokolu č. INA-17-36-2.2/P-A22,A23,A24,A25,17 zo dňa 05. 04. 2017) boli opätovne predmetom výkonu inšpekcie práce, vrátane zistení ich opätovného porušovania v oblasti porušovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v oblasti pracovnoprávnych vzťahov (časť A Protokolu) a v časti B Protokolu žalovaný zhrnul nové zistené nedostatky v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a nelegálneho zamestnávania. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že ak účastník nesplnil povinnosť uloženú mu v opatrenia, je táto skutočnosť sama osebe dôvodom na uloženie sankcie za správny delikt (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. marca 2012 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2013).

37. Z obsahu spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že žalobou napadnutým protokolom zo dňa 07. 11. 2017 bola v zmysle uložená povinnosť žalobcovi, prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ktoré zhrnul do 9 bodov (pozri časť II. ) a nariadil žalobcovi doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v stanovenej lehote 10 dní po uplynutí lehoty na jeho odstránenie. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 07. 11. 2017 so štatutárnym zástupcom žalobcu Ing. B. R. a PaaedDr. A. R. v zmysle výpisu z obchodného registra, ktorý v tento deň i osobne prevzal štatutárny zástupca žalobcu Ing. B. R.. V závere protokolu uviedol, že k skutočnostiam uvedených v bodoch tohto protokolu sa má možnosť štatutárny zástupca vyjadriť v lehote 8 dní od doručenia protokolu s poučením o následku (časť I. a II. tohto rozsudku). Lehotu 8 dní, ktorú správny orgán určil žalobcovi ako lehotu na vyjadrenie sa k zisteniam obsiahnutých v protokole, považuje súd za primeranú povahe veci, keď kontrolou a kontrolnými zisteniami, vo väzbe na uložené opatrenia, v protokole vo vzťahu k bodom 1 až 10 bolo povinnosťou žalobcu urýchlene, resp. trvale odstrániť uvedený stav porušovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (body 1, 2, 3), vrátane pracovnoprávnych predpisov (body 4 až 10) na kontrolovanom pracovisku žalobcu.

38. K jednotlivým bodom uvedeného Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 sa žalobca vyjadril vo vyjadrení s prílohami, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 20. 11. 2017. Hoci žalobcovi lehota na vyjadrenie

k protokolu uplynula dňa 15. 11. 2017 žalovaný správny orgán sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu a ich obsah vyhodnotil samostatne vydaním Dodatku č. 1 dňa 22. 11. 2017 k Protokolu č. INA-39-102.3/P-E24,F24,F22,A25-17, v ktorom konštatoval, že nedostatky uvedené v jednotlivých bodoch Protokolu zostávajú nezmenené a v platnosti. Dodatok č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť Protokolu a bol zaslaný doporučene na doručenku 30. 11. 2017. Následne Dodatkom č. 2 zo dňa 26. 02. 2018 k vyššie uvedenému Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 došlo k zrušeniu bodu 6 Protokolu (porušenie ustanovenia ) a doplneniu bodu 11, ktorý bol následne Dodatkom č. 3 zo dňa 06. 04. 2018 zrušený. Dodatok č. 2 Dodatok č. 3 k Protokolu zo dňa 07. 11. 2017 nie je predmetom súdneho prieskumu, žalobca v žalobnom petite podanej žaloby nežiada ich zrušenie, pričom žalobca v obsiahlej žalobe, ktorá podľa názoru súdu je koncipovaná ako žaloba proti rozhodnutiu o uložení sankcie žalobcovi za zistené nedostatky a nie ako žaloba proti opatreniu správneho orgánu, ktoré je spôsobilé vyvolať začatie správneho konania o správnom konaní voči žalobcovi, v ktorom sa rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch žalobcu.

39. Správny súd zdôrazňuje, že predovšetkým zamestnávateľ má vykonávať podnikateľskú činnosť tak, aby neporušoval žiadne bezpečnostné predpisy a tým neohrozoval zdravie, bezpečnosť a život svojich zamestnancov ako aj iných osôb nachádzajúcich sa v jeho prevádzke, ďalej tiež , ktorý jasne upravuje práva zamestnanca a povinnosti zamestnávateľa, vrátane povinností zamestnávateľa na predchádzanie nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu.

40. V preskúmavanej veci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že napadnuté opatrenie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmatel'né pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

41. V závere žalobca tiež uviedol, že žalovaný hrubo porušil základné zásady správneho konania, resp. akéhokoľvek administratívneho konania, a to predovšetkým zásadu zákonnosti (postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi), ktorá je premietnutím ústavného princípu legality; zásadu dobrej verejnej správy svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou; zásadu materiálnej pravdy; či zásadu oficiality. Žalobca poznamenal, že podľa jeho názoru Protokol v znení jeho Dodatku č. 1 nebol vydaný v súlade s platnými právnymi predpismi, neobsahoval relevantné zdôvodnenie a vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu, nebolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ani procesnoprávnymi predpismi.

42. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že svojou činnosťou orgány inšpekcie práce zabezpečujú nad dodržiavaním predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov zamestnávateľmi, osobitných predpisov a v prípade zistenia porušenia zákonov, ktoré túto oblasť upravujú, disponujú aj sankčnou právomocou. Z koncepcie zákona o inšpekcii práce vyplýva, že kontrolnú činnosť vykonáva príslušný orgán verejnej správy voči zamestnávateľom. Z tohto hľadiska je potrebné aj vymedziť okruh účastníkov konania podľa osobitného zákona, t. j. zákona o inšpekcii práce, ktorým je zamestnávateľ, podnikateľ, ktorý nie je zamestnávateľom, prípadne osoby, ktorým bola uložená sankcia. Aplikácia správneho poriadku na postup inšpekčných orgánov je obmedzená ustanovením zákona o inšpekcii práce. Na výkon inšpekcie práce sa nevzťahuje Správny poriadok. Protokol nemá náležitosti rozhodnutia, ktorých absenciu žalobca namietal. V tomto prípade sa jedná o opatrenie orgánu verejnej správy. Z toho vyplýva, že ani na nariadenie odstránenia zistených nedostatkov ( ), na vypracovanie a náležitosti protokolu z inšpekcie práce ( ), ako aj na uloženie opatrení a povinnosti doručiť, inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení ( ) sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú. Preto k žalobcom namietanému porušeniu správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. , ) a uvádza, že na obsah protokolu a jeho náležitosti nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky, ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy, v ktorom sa správny orgán musí detailne vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí ozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval ( Správneho poriadku).

43. Čo sa týka námietky žalobcu k samotného dodatku č. 1 k protokolu a jeho neprerokovania správny súd konštatuje, že i dodatok k protokolu o výsledku inšpekcie sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je len úkonom vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu v rozsahu vysporiadania sa s vyjadrením kontrolovaného subjektu k zisteniam uvedeným v protokole. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona, z uvedeného dôvodu správny súd nemôže konštatovať namietané porušenie zákona v žalobe (napr. rozsudok NS SR sp. zn. ).

44. Rovnaké konštatovanie je možné uplatniť aj na žalobcom prezentovaný názor podmienenia záveru o nelegálnom zamestnávaní. Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Kontrola u žalobcu bola zameraná, o. i. na dodržiavanie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov .

45. Zákon predpokladá, že zamestnávateľ pozná svoje oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, t. j. ust. a porušení vedel alebo vedieť mal, keďže zákon zaviedol v prípade podnikateľských subjektov tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť zamestnávateľov za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. V tejto súvislosti je treba opätovne pripomenúť, rámec resp. rozsah, ktorým je limitovaná možnosť súdneho prieskumu protokolu, a to vo svetle vynútiteľného uloženia povinností kontrolovanému subjektu. Preto argumentácia žalobcu, že svoju odvodovú povinnosť u kontrolovaných zamestnancov si splnil a z jeho strany ide o formálne pochybenie je účelová v tomto štádiu, nakoľko samotná zodpovednosť žalobcu sa rieši až v správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie spôsobilé súdneho prieskumu.

46. Správny súd sa plne stotožňuje s názorom žalovaného, týkajúc sa preskúmateľnosti protokolu z inšpekcie práce a dodáva, že protokol o výsledku kontroly predstavuje podklad pre možné následné rozhodnutie orgánu verejnej správy s konštitutívnymi účinkami, ktorými sa autoritatívne zasahuje do právnej sféry adresáta individuálneho správneho aktu. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré predstavujú rámec súdneho prieskumu. Správny súd na základe námietok účastníka konania skúma zákonnosť uloženia povinností, ktoré predstavujú zásah do jeho právneho postavenia.

47. Zo znenia predmetného ustanovenia tiež vyplýva, že správny poriadok sa nevzťahuje ani na doručovanie protokolu o výsledku inšpekcie práce vydaný podľa § 14 zákona o inšpekcii práce a jeho dodatkov. Žalovaný v Protokole zo dňa 07. 11. 2017 v znení Dodatku č. 1 označil podklady a popísal postup žalobcu, resp. opomenutie, ktoré nebolo v súlade s platnou právnou úpravou. Zároveň uviedol, v čom videl porušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené. Je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah protokolu ( ), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností - nedostatkov spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. Účelom inšpekcie práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych a iných právnych predpisov. V rámci inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov, čomu zodpovedá obsah protokolu. Výkon inšpekcie práce predstavuje skôr faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa v určenom období (zisťovanie skutkového stavu). Úlohou inšpektorátu práce pri tejto činnosti je kontrola úrovne dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, t.j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe protokolu v znení jeho dodatku č. 1 nebolo zistené ( ).

48. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v Protokole zo dňa 07. 11. 2017 v znení jeho Dodatku č. 1, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva, ktorému správny súd poskytuje ochranu. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri výkone inšpekcie

práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože , ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá.

49. V rámci inšpekcie práce inšpektori práce nevykonávajú dokazovanie, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa tak, ako už bolo uvedené, Správny poriadok nevzťahuje a ani z platnej právnej úpravy výkonu inšpekcie práce žalovanému nevyplýva povinnosť zistené porušenia právnych predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. Z uvedeného vyplýva, že skutkové zistenia žalovaného uvedené v protokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov) nie sú založené na hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Ak teda žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, takéto námietky nie sú dôvodné, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave.

50. Protokol o výsledku inšpekcie práce (v znení jeho dodatku č. 1) v časti zistených porušení právnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa , ktoré bude začaté na základe písomného oznámenia žalovaného, bude vedené podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorý poskytuje žalobcovi ako účastníkovi takéhoto konania záruky spravodlivého procesu. Až v rámci tohto samostatného administratívneho konania bude mať žalobca ako účastník konania dostatočne širokú škálu procesných práv, ktoré môže využiť na účinnú ochranu svojich práv, resp. právom chránených záujmov. Jedným z takýchto práv bude aj právo a zároveň aj povinnosť žalobcu v rámci dokazovania predložiť a navrhovať všetky známe dôkazy a iné podklady, ktoré preukazujú jeho tvrdenia (, Správneho poriadku). Následne žalovaný ako orgán verejnej správy bude mať povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré bude obsahovať presvedčivé odôvodnenie, voči ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré bude v konečnom dôsledku samostatne preskúmateľné správnym súdom. Protokol samotný nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru a ani právne posúdenie veci.

51. K námietke žalobcu, že vydaním Protokolu v spojení s jeho Dodatkom č. 1 došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného opatrenia vo veci samej, nakoľko vo veci konal a opatrenie vydal zamestnanec žalovaného, voči ktorému bola vznesená námietka zaujatosti, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté, správny súd je toho názoru, že ide o nedôvodnú námietku s poukazom na vyššie uvedené a citované ust. § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii, ktoré vylučuje aplikácia správneho poriadku na postup inšpekčných orgánov, pričom vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu je upravené v ust. § 9, § 10 a nasl. Správneho poriadku.

52. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté opatrenie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v opatrení (Protokolu) žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

54. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (ust. v spojení s ).