Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-8-2020.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletého W. K., narodený X. T. XXXX, bytom ako matka, v zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa matky Bc. Y. H., narodenej XX. Z. XXXX, bytom H., D. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom H., D. XX a otca W. K., narodeného X.. I. XXXX, bytom Q. H., I., C. XXXX/XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Maloletý W. K., nar. XX.XX.XXXX sa s účinnosťou od 01.02.2020 z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa súčinnosťou od 01.02.2020 zaväzuje prispievať na výživu maloletého W. K., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 195 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Dlh na výživnom za obdobie od do 01.02.2020 do 01.07.2020 vo výške 475 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a .
V. Súd styk otca s maloletým u p r a v u j e takto:
Otec je o p r á v n e n ý s maloletým sa stýkať každý párny víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 19.00 hod.
Otec maloletého prevezme v určenom čase pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku v určenom čase maloletého odovzdá na tom istom mieste.
Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletým.
VI. Súd právoplatnosťou tohto rozsudku r u š í neodkladné opatrenie vydané Okresným súdom Brezno č.k. 8P/66/2020- zo dňa 14.04.2020.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. januára 2020 žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným v sume 250 Eur mesačne a styk otca s maloletým neupravoval. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý sa nachádza v jej opatere. Matka maloletého je zamestnaná na HPP s netto mesačným príjmom 550 Eur. Otec maloletého pracoval vo Švajčiarsku s netto mesačným príjmom 4.000 Eur. Výdavky na maloletého vyčíslila na sumu 350 Eur mesačne.
2. Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s návrhom na zverenie maloletého do starostlivosti matky súhlasí. Nesúhlasí však s výškou výživného, navrhuje platiť sumu 100 Eur, ktorú považuje za primeranú. Podrobne rozpísal svoje mesačné výdavky. Styk s maloletým nežiadal upraviť.
3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievaním výživného podľa jeho možností a schopností. Uviedol, že matka s maloletým žijú v prenajatom byte. Maloletý má vytvorený priestor na odpočinok, stravovanie a pokojný spánok. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené nedostatky.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17. júna 2020 a na deň 1. júla 2020, vec prejednal v prítomnosti rodičov maloletého a kolízneho opatrovníka. Vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
5. Matka na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá, výživné navrhuje vo výške 400 Eur mesačne a tiež žiada upraviť styk otca s maloletým. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaná ako odborný radca s netto mesačným príjmom 773 Eur. Iný zdroj príjmu nemá. Býva s maloletým v prenajatom byte, pričom mesačne platí nájomné vo výške 200 Eur. Maloletý W. chodí do predškolského zariadenia a matka mu mesačne hradí stravu v škôlke 23 Eur a poplatok ZRPŠ 15 Eur. Náklady na stravu maloletého vyčíslila na sumu 150 Eur mesačne. Náklady na ošatenie a hygienu maloletého vyčíslila na sumu 100 Eur mesačne. Maloletému hradí životné poistenie vo výške 30,90 Eur mesačne. Výdavky na voľnočasové aktivity maloletého odhaduje na sumu 100 Eur mesačne, v čom sú výlety, návštevy plavárne, kina atď. Iné výdavky s maloletým nemá. Od februára 2020 do dňa pojednávania otec uhradil na výživnom sumu 500 Eur. Dlžné výživné navrhuje, aby otec zaplatil do jedného mesiaca.
6. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že súhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, podľa jeho názoru adekvátnou výškou výživného je suma 100 Eur mesačne. So stykom ako ho matka navrhla súhlasí. Býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi. Tento rodinný dom vlastnia jeho rodičia. On zároveň stavia ďalší rodinný dom, ktorý ešte nie je skolaudovaný a preto v ňom nebýva. Na tento dom mesačne spláca hypotekárny úver vo výške 333,25 Eur. Od 18.12.2019 je nezamestnaný, pričom dovtedy pracoval vo Švajčiarsku s netto mesačným príjmom 5000 Frankov. Dostal výpoveď, nakoľko zamestnávateľ znižoval stavy zamestnancov. Okrem splátky hypotekárneho úveru mesačne platí aj sumu 128 Eur ako poistku budovy, ktorá je objektom hypotekárneho úveru. Ďalej spláca úver vo výške 207 Eur mesačne. Tento úver spláca z dôvodu dodatočných nákladov na dostavbu rodinného domu. Rodičom platí 100 Eur mesačne za bývanie. Spolu s ním pri rodičoch býva aj jeho družka a maloletá Y., ktorej je otcom a narodila sa XX. I. XXXX.. Výdavky na maloletú odhaduje na sumu 100 Eur mesačne. Matka maloletej poberá dávku v materskej vo výške 600 Eur mesačne. Otec maloletého žije z úspor, ktoré sa mu však minuli a na brigádach si mesačne zarobí 500 Eur. Na otázku, prečo pri sociálnom zisťovaní uviedol, že on dal výpoveď vo Švajčiarsku a on ukončil pracovný pomer, keď dnes na pojednávaní tvrdí, že dostal výpoveď, tak otec maloletého uviedol, že pravdou je to čo tvrdí na pojednávaní - zamestnávateľ mu dal výpoveď. Potom čo skončil pracovný pomer vo Švajčiarsku tak si intenzívne hľadal prácu v zahraničí ako aj na Slovensku. Pokiaľ dlžné výživné neprekročí sumu 500 Eur tak ho dokáže uhradiť v lehote do 10 dní.
7. Matka maloletého je zamestnaná na HPP s netto mesačným príjmom 773 Eur a poberá prídavok na maloletého vo výške 24,95 Eur mesačne.
8. Otec maloletého si na brigádach zarobí sumu 500 Eur mesačne, hľadá si prácu na HPP a predtým pracoval vo Švajčiarsku s netto mesačným príjmom 5.000 Frankov.
9. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
12. Podľa § 25 ods.1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
23. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletého. Súd preto návrh matky považoval za dôvodný. Pri rozhodovaní o zverení detí do osobnej starostlivosti na strane rodičov súd berie do úvahy, ktorý z rodičov má na výchovu detí vytvorené lepšie podmienky a na strane detí ich vek, zdravotný stav, pohlavie, vzťah k rodičom. Keďže maloletý žije v domácnosti matky, matka o neho zabezpečuje riadne starostlivosť, čo vyplynulo zo správy zo sociálneho zisťovania, otec so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil a kolízny opatrovník sa pripojil k dohode rodičov v tejto časti, súd rozhodol tak, že maloletého W. zveril do osobnej starostlivosti matky počnúc dňom 1. februára 2020 t.j. dňom kedy tak matka navrhovala.
25. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého W. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Matka dieťaťa žiadala na maloletého W. výživné vo výške 400 Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého W. mesačne 100 Eur nájomné (matka platí nájomné mesačne 200 Eur pričom v byte bývajú dve osoby, teda na jednu osobu je nájomné 100 Eur), strava v škôlke 23 Eur mesačne, poplatok škôlke 15 Eur mesačne, strava 100 Eur mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 150 Eur, nakoľko matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek poučeniu na čl. 69 a teda súd má zato, že reálnou výškou stravy maloletého sú 2/3 matkou udanej sumy), náklady na ošatenie a hygienu 66 Eur mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 100 Eur, nakoľko matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek poučeniu na čl. 69 a teda súd má zato, že
reálnou výškou týchto nákladov sú 2/3 matkou udanej sumy), voľnočasové aktivity 66 Eur mesačne (súd neakceptoval matkou uvádzanú sumu 100 Eur, nakoľko matka túto výšku žiadnou listinou nepreukázala napriek poučeniu na čl. 69 a teda súd má zato, že reálnou výškou týchto výdavkov matky sú 2/3 matkou udanej sumy), a životné sporenie vo výške 31 Eur mesačne, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 401 Eur. Z tejto sumy sa odpočíta suma 24,95 Eur titulom štátnej dávky prídavku na deti a teda náklady matky na maloletého sú v celkovej výške 376 Eur mesačne. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Takisto táto sumy zodpovedá matkou udanej sume nákladov na maloletého v jej návrhu na čl. 1. Z takto približne určených výdavkov matky na maloletého súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné na maloletého W. vo výške 195 Eur, ako čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletého. Súd vychádzal z príjmu otca vo výške 500 Eur netto mesačne, (ale musel zohľadňovať aj skutočnosť, že otec nedokázal v priebehu celého konania vysvetliť dôvod ukončenia pracovného pomeru v cudzine, kde zarábal na slovenské pomery nadštandardnú sumu) a z návrhu otca, ktorý požadoval, aby na maloletého platil výživné vo výške 100 Eur mesačne. Súd stanovil výživné vo výške 195 Eur ako o čosi viac ako polovica nákladov matky na maloletého (a o necelých 100 Eur viac ako uvádzal otec pri inej svoje vyživovacej povinnosti k maloletej Y. najmä s prihliadnutím že v prevažnej miere matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu dieťaťa v rovnakej miere ako otec. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
26. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého W. za obdobie od 1. februára 2020 do 1. júla 2020 ustálil na výške 475 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko takúto lehotu matka maloletého žiadala. Za mesiace február 2020 až 1. júl 2020 vrátane mal otec uhradiť na výživnom sumu 5 x 195 Eur čo je spolu 975 Eur. Nakoľko v uvedenom období na výživnom uhradil sumu 5 x 100 Eur teda dokopy 500 Eur, tak celkom dlžné výživné za toto obdobie je 475 Eur.
27. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na platenie vyššieho výživného otcom maloletého zamietol.
28. Vo veci úpravy styku otca s maloletým súd upravil styk otca s maloletým v tých časoch kedy sa rodičia dohodli. To znamená, že otec sa bude stretávať s maloletým každý párny týždeň - víkend od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 14.30 hod. do 19.00 hod. Takáto úprava styku otca s maloletým napomôže zachovaniu doterajších vzťahov otca s maloletým. Bude na rodičoch, aby si svoje osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobili tak, aby sa doterajšie ich vzťahy s maloletým prehĺbili a tiež aby maloletému bol zachovaný potrebný kontakt s otcom.
29. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 8P/66/2020-13 zo dňa 14. apríla 2020 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi maloletého upravil styk s maloletým. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. mája 2020 a vykonateľné je od 14. apríla 2020.
30. Nakoľko súd rozhodol o návrhu matky v tomto konaní aj o styku otca s maloletým, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa ruší neodkladné opatrenie tunajšieho súdu sp.zn. 8P/66/2020-13 zo dňa 14. apríla 2020, ktorým bol otcovi upravený styk s maloletým.
31. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.