Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_44C-142-2017.pdf
PDF · 162.36 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/142/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobkyne: : G.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. X. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
- JUDr. Eva Roskošová s.r.o., Bratislava, Vietnamská 41, IČO: 50 995 456, proti žalovanému: G.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. X. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Bratislava, 29. augusta 36A, IČO: 35 917 148, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že G.. P. X., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. X. XXX, štátna občianka Slovenskej republiky je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na parcele registra " C-KN" parcelné číslo XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: O. F. X., obec: O. F. X., okres: X., v podiele 1 (jedna polovica).
II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.10.2017, doručenou súdu dňa 18.10.2017, domáhala voči žalovanému určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na parcele registra " C-KN" parcelné číslo XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie: O. F. X., obec: O. F. X., okres: X., v podiele 1.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným sa v roku 2007 dohodli, že spoločne postavia rodinný dom v obci O. pri X., ktorého budú spoluvlastníci, každý vo veľkosti jedna polovica v pomere k celku. Žalovaný ešte v roku 2005 kúpil v obci O. pri X. stavebné pozemky s projektom a stavebným povolením na realizáciu stavby rodinného domu. Nakoľko strany sporu v roku 2007 boli partnermi a plánovali spoločnú budúcnosť a rodinu, dňa 09.07.2007 uzatvorili zmluvu o dielo, ktorou si strany sporu ako objednávatelia objednali u zhotoviteľa Drevstav Slovakia s.r.o. dielo - dodávku a montáž montovaného rodinného domu za celkovú cenu diela vo výške 4.938.000 SK bez DPH. Na výstavbu rodinného domu nemali strany sporu dostatočné úspory a z uvedeného dôvodu uzatvorili ešte dňa 28.05.2007 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej čerpali úver celkovej výške X.XXX.XXX SK. Tento úver bol zabezpečený zriadením záložného práva na pozemky vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie O. F. X. a súčasne k bytu vo vlastníctve matky žalovaného. Zmluvou o dielo ( článok 5 Cena za dielo bod 5.2 ZOD) bola dohodnutá celková cena za dielo vo výške X.XXX.XXX SK bez DPH, ktorá zmysle článku 6 mala byť uhradená v 6 splátkach a to prvá splátka vo výške 10% z celkovej dojednanej ceny za dielo, 2 až 5. splátka vo výške 20% z celkovej dojednanej ceny za dielo a 6. splátka vo výške 10% z celkovej dojednanej ceny za dielo. Cena za realizáciu diela - rodinného domu strán sporu bola uhradená z bankového účtu žalobkyne vedeného Slovenskej sporiteľni
a. s. č. ú. XXXXXXXXXX a sčasti v hotovosti zhotoviteľovi diela. Priamo na citovaný bankový účet žalobkyne bol aj poskytnutý čerpaný úver stranami sporu vo výške X.XXX.XXX SK dňa 31.07.2007. Cena za dielo bola uhradená celkovo v sume X.XXX.XXX SK - v 8 platbách. Na výstavbu rodinného domu boli použité finančné prostriedky strán sporu nasledovne - čerpaný úver stranami sporu vo výške X.XXX.XXX SK dňa 31.07.2007, úspory a peňažné dary od sestry, matky a otca žalobkyne v celkovej výške X.XXX.XXX,XX SK (XX.XXX,XX EUR), 01.06.2007 bonus za rok 2006 od zamestnávateľa po zdanení vo výške XXX.XXX,-SK, 06.02.2008 - úspory zo zmluvy o stavebnom sporení U. F. vo výške XX.XXX,XX SK - otec žalobkyne, 06.02.2008 úspory zo zmluvy o stavebnom sporení U. F. vo výške XX.XXX,XX SK - matka žalobkyne, 06.02.2008 úspory zo zmluvy o stavebnom sporení U. F. vo výške XX.XXX,XX SK - sestra žalobkyne, 06.02.2008 úspory zo zmluvy o stavebnom sporení - P. F. - žalobkyňa, 07.04.2008 úspory zo zmluvy o stavebnom sporení U. F. vo výške XX.XXX SK - matka žalobkyne, 05.05.2008 bonus za rok 2007 od zamestnávateľa žalobkyne po zdanení vo výške XXX.XXX SK, 17.09.2008 úspory zo zmluvy o stavebnom sporení U. F. vo výške XX.XXX SK - otec žalobkyne. Úspory žalovaného v celkovej výške XXX.XXX SK (XX.XXX,XX Eur), ktorý túto sumu úspor zaslal na bankový účet žalobkyne. Okrem úhrady ceny dielo zhotoviteľovi stavby tak, ako bolo uvedené v žalobe, žalobkyňa uhrádzala zo svojho bankového účtu platby dodávateľom obkladov a dlažieb, kuchyne, spotrebičov do rodinného domu nasledovne: 16.04.2008 obklady a dlažba - XX.XXX SK, 21.4.2008 - za kuchynskú linku záloha vo výške XXX.XXX SK, dňa 15.5.2008 - obklady a dlažba - XXX.XXX SK, dňa 02.07.2008 - spotrebiče do rodinného domu rúra, mikrovlna rúra, práčka vo výške XX.XXX,XX SK, Dňa 08.07.2008 spotrebiče do rodinného domu - umývačka riadu - XX.XXX,XX SK, dňa 13.8.2008 - doplatok za kuchynskú linku vo výške XXX.XXX SK, t. j. celkovo sumou vo výške XXX.XXX,XX SK t.j. XX.XXX,XX Eur. Počas realizácie výstavby rodinného domu strany sporu začali so spoločným splatením čerpaného úveru, kde v zmysle dohody mali uhrádzať každý polovicu mesačnej splátky úveru vo výške XX.XXX SK v roku 2007, vo výške XX.XXX SK v roku 2008. Úver sa splácal z bankového účtu žalobkyne, ktorej každý mesiac banka odúčtovala celú mesačnú splátku úveru a žalovaný jej mal poslať na bankový účet prevodom polovicu splátky. V roku 2007 žalobkyňa uhradila zo svojho bankového účtu celkom na splátkach úveru sumu XXX.XXX SK a žalovaný sumu XX.XXX SK. V roku 2008 žalobkyňa uhradila zo svojho bankového účtu celkom na splátkach úveru sumu XXX.XXX SK a žalovaný sumu XX.XXX,XX SK. V roku 2009 bola výška mesačnej splátky úveru vo výške XXX,XX Eur a od mesiaca marec vo výške XXX,XX Eur, ktorá bola aj naďalej hradená z bankového účtu žalobkyne. Nakoľko v roku 2009 sa narodil stranám sporu prvorodený syn dňa 19.02.2009, žalobkyňa zostala na materskej dovolenke s maloletým a v roku 2009 celkovo uhradila na splátkach úveru sumu X.XXX,XX Eur a žalovaný celkovo sumu X.XXX Eur. Z uvedeného vyplýva, že už počas prvých 3 rokov 2007 až 2009 uhradila žalobkyňa na čerpanom úvere celkovo sumu XXX.XXX SK t.j. XX. XXX,XX + X.XXX,XX t.j. celkovo XX.XXX,XX Eur, kým žalovaný iba sumu XXX.XXX Sk t.j. X.XXX,XX + X.XXX t.j. celkovo XX.XXX,XX Eur. V roku 2010 a 2011 hradil splátky úveru žalovaný, nakoľko žalobkyňa bola s malol. synom na rodičovskej dovolenke. Dňa 30.04.2011 strany sporu uzatvorili manželstvo a dňa 09.09.2011 sa im narodila dcéra. Ďalšie splátky spoločného úveru na rodinný dom boli uhradené z peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a to od 30.4.2011 t. j. od uzavretia manželstva až do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva strán sporu, t.j. do 10.02.2016, kde celková suma uhradených splátok z úveru z prostriedkov patriacich do BSM predstavuje čiastku vo výške XX.XXX,XX Eur. Rodinný dom bol skolaudovaný niekedy v roku 2009, pričom žalobkyňa predpokladala, že bude v zmysle dohody so žalovaným ako aj na základe zmluvy o dielo riadne zapísaná ako podielová spoluvlastníčka postaveného rodinného domu o veľkosti podielu 1 k celku, spolu so žalovaným ako druhým podielovým spoluvlastníkom a veľkosti jeho podielu na rodinnom dome 1 v pomere k celku. Rodinný dom je toho času zapísaný vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Nakoľko žalobkyňa od roku 2009 mala plné ruky práce s maloletým synom, partnerský vzťah so žalovaným bol harmonický, absolútne ju v danom čase nenapadlo kontrolovať výpis z listu vlastníctva. Skutočnosť, že si celý rodinný dom nechal zapísať žalovaný do výlučného vlastníctva sa dozvedela až niekedy začiatkom roka 2011 pred narodením druhého dieťaťa. Bola ľudský sklamaná zo žalovaného, ale ten jej vysvetlil, že to nebol zámer, pravdepodobne bolo kolaudačné rozhodnutie vydané iba na jeho meno, nakoľko iba na jeho meno bolo vydané aj stavebné povolenie a uviedol, že nemá problém prepísať celý rodinný dom na žalobkyňou. Tá však nechcela celý rodinný dom, ale iba polovicu tak, ako jej patrí podľa ich dohody. Žalovaný celú situáciu vyriešil tak, že požiadal žalobkyňu o ruku a prehlásil, že aj tak budú manželmi a rodičmi spoločných detí a keď bude do budúcna chcieť, dom jej prepíše. Žalobkyňa sa ďalej tomu nevenovala. Následne strany sporu uzatvorili dňa 30.4.2011 manželstvo a v septembri sa im narodilo druhé spoločné dieťa. Zmena nastala v decembri 2014, kedy sa žalobkyňa vrátila po
ukončení rodičovskej dovolenky späť do zamestnania, čo žalovaný ťažko znášal. Situácia sa vyhrotila, že žalovaný sa žalobkyni vyhrážal, citovo vydieral, že v prípade ak odíde z domu napríklad cvičiť, už ju späť do domu za deťmi nevpustí, lebo je to jeho dom. Žalovaný s vedomosťou, že žalobkyňa je zamestnankyňou Slovenskej sporiteľne a.s. a nesplácanie úveru ju môže stať pracovné miesto, prestal úplne splácať úver, čím sa žalobkyňa dostala do situácie, že mala každý mesiac splácať úver na nehnuteľnosť, ktorú nemohla užívať napriek tomu, že je jej spoluvlastníčkou a súčasne musela splácať nájom za byt, aby mala kde s maloletými deťmi bývať. Žalobkyňa bola nútená pod vážnym psychickým nátlakom žalovaného odísť do bytu, ktorý si prenajala v O. F. X. len s osobnými vecami seba a maloletých detí. Žalovaný podal návrh na rozvod a manželstvo bolo 09.02.2016 rozvedené. Ešte v čase pred rozvodom manželstva sa žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne pokúšala dosiahnuť so žalovaným mimosúdnu dohodu a síce, že jej vyplatí späť všetky resp. väčšiu časť peňazí, ktoré vložila do výstavby a zariadenia rodinného domu a nebude trvať na určení svojho vlastníckeho práva k rodinnému domu, nakoľko bývať spolu so žalovaným by už nevedela a bola presvedčená, že je možné celú situáciu vyriešiť finančným urovnaním. Spočiatku žalovaný deklaroval prostredníctvom svojej právnej zástupkyne záujem celú situáciu vyriešiť mimosúdne vyplatením žalobkyne a prevzatím spoločného úveru čerpaného na výstavbu rodinného domu žalovaným, avšak tesne po rozvode manželstva sa žalovaný vyjadril, že nič žalobkyni vyplácať nebude, uviedol že jeho plán ako ju obrať o majetok a peniaze sa mu podaril. Žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie vo veci podvodu, pričom žalovaný pred vyšetrovateľom deklaroval, že má záujem situáciu vyriešiť a žalobkyňu vyplatiť z rodinného domu. Strany sporu čerpali úver na výstavbu rodinného domu a ako spoludlžníci uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, následne uzatvorili ako objednávatelia zmluvu o dielo. Žalobkyňa riadne uhrádzala splátky úveru čerpaného na výstavbu rodinného domu a na jeho výstavbu súčasne minula svoje všetky úspory ako aj peňažné dary svojich príbuzných. Skutočnosť, že strany sporu mienili nadobudnúť sporný rodinný dom do spoluvlastníctva, každý v jednej polovici je už z uvedených právnych úkonov strán sporu evidentná a môžu to potvrdiť aj svedkovia. Zo všetkých uvedených právnych úkonov a konkludentných činov strán sporu vyplýva, že predmetný rodinný dom mienili nadobudnúť spoločnou činnosťou a spoločnými investíciami do podielového spoluvlastníctva, každý rovnakým dielom. Žalobkyňa poukázala na súdnu prax, podľa ktorej, sa vlastníkom stavby môže stať nielen osoba odlišná od vlastníka pozemku, ale môže ním byť aj osoba odlišná od tej, ktorá vystupovala ako stavebník v stavebnom konaní, teda osoby, ktorej bolo udelené stavebné povolenie. Podstatné je, aký právny pomer existoval medzi týmito osobami a či a v akom smere sa dohodli na založení vlastníckych vzťahov k stavbe, kde pasívnu legitimáciu pri vlastníckych žalobách má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci. Právoplatné kolaudačné rozhodnutie je skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú zmenu povahy veci právne z rozostavanej stavby na stavbu dokončenú, spôsobilú v zmysle zákona na jej užívanie a účel, na ktorý je stavba stavebnotechnicky určená. Kolaudačné rozhodnutie nie je podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe.
3. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností je zapísaný žalovaný ako výlučný vlastník sporného rodinného domu, žalobkyňa má daný naliehavý právny záujem na určení, že je spoluvlastníčkou rodinného domu v požadovanom podiele a bez takéhoto určenia sa žalobkyňa inak účinne nemôže domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva. 4. Na dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila: zmluvu o dielo z 09.07.2007, výpis z LV č. XX z 17.10.2017, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 28.05.2007, výpis z bankového účtu žalobkyne č. XXXXXXXXX, SLSP, a. s. za rok 2007 a 2008, list od SLSP, a. s. z 18.05.2007, oznámenia Prvej stavebnej sporiteľne - U. F. z 06.02.2008, U. F. z 06.02.2008, U. F. z 06.02.200, P. F. z 06.02.2008, potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne U. F. z 07.04.2008, list od SLSP, a. s. z 22.04.2008, potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne U. F. z 17.09.2008, výpisy z účtu žalobkyne za rok 2007, 2008, 2009, kópiu sobášneho listu, rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 09.02.2016 č.k. XXP XXX/XXXX, kópie rodných listov mal. detí .
5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním zo dňa 27.08.2018 v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada aby ju súd v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Je pravdou, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník pozemkov parc. č. XXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXXX m2, parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 ako aj stavby rodinného domu súp. č. XXX postavenom na parc. č. XXX/X, nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie O. F. X.. Je tiež pravdou, že so žalobkyňou sa okolo roku 2007
dohodli, že na pozemkoch žalovaného bude postavený rodinný dom. Nie je pravdou, že by sa so žalobkyňou dohodol, že rodinný dom budú mať v podielovom spoluvlastníctve, každý v podiele vo výške 1. Túto skutočnosť žalovaný výslovne popiera. Keďže na výstavbu domu nemali dostatok finančných prostriedkov so žalobkyňou sa dohodli, že financovanie rodinného domu budú riešiť z väčšej časti prostriedkami z bankového úveru, keďže žalobkyňa bola už tom čase zamestnaná ako pracovníčka Slovenskej sporiteľne a.s. Úver bolo potrebné zabezpečiť majetkom, pričom žalobkyňa nebola ochotná založiť žiaden majetok, ktorý by patril jej alebo blízkej rodine. Žalovaný preto založil financujúcej banke pozemky vrátane pozemku, na ktorom sa dom zhotovoval a taktiež bol založený aj byt matky žalovaného. So žalobkyňou sa dohodli, že spoluvlastnícky podiel na rodinný dom na ňu prevedie až v momente, kedy dôjde k úplnému splateniu úveru a zároveň zrušeniu záložných práv v prospech financujúcej banky, ktoré zaťažujú pozemky žalovaného a jeho matky. Pokiaľ by k takejto dohode nedošlo, matka žalovaného a sestra žalovaného, ktorá prichádza do úvahy ako dedička majetku po smrti jeho matky, by mu nikdy nedali súhlas na založenie matkinho bytu. Dohoda sa týkala tiež výšky podielu, ktorý by bol na žalobkyňu prepísaný, pričom výška podielu mala odzrkadľovať podiel, akým sa žalobkyňa bude podieľať na finančných prostriedkoch použitých na zaobstaranie domu a celkovú úhradu úveru. Žalovaný tiež sporoval skutočnosť, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že je vedený ako výlučný vlastník rodinného domu. Kolaudačné rozhodnutie k rodinnému domu nadobudlo právoplatnosť ešte 29.12.2008 t.j. pred narodením syna, o čom mala žalobkyňa vedomosť. Tieto skutočnosti vyvracajú jej tvrdenia, že sa o zápise ohľadom výlučného vlastníctva k domu dozvedela až v roku 2011. Žalobkyňa túto skutočnosť nenamietala a na rodinný dom si neuplatňovala žiadny nárok. Aj počas obdobia, keď vzťah strán sporu krachoval, si voči žalovanému uplatňovala vždy len nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sa použili na výstavbu rodinného domu. Uviedla to aj v liste zo dňa 04.09.2015, kde ho žalobkyňa upozorňuje na skutočnosť, že v prípade ak nebude úver riadne platený, banka bude vymáhať svoju pohľadávku predajom bytu jeho matky cez dražbu. V období počas rozvodu, aj po rozvode sa viedli prostredníctvom právnych zástupcov strán sporu dlhé rokovania ohľadom finančného vyporiadania týkajúceho sa finančných prostriedkov, ktoré žalobkyňa použila na stavbu rodinného domu žalovaného. Žalobkyňa si počas týchto rokovaní neuplatňovala k rodinnému domu žiadne práva alebo spoluvlastnícky podiel. Svoj domnelý nárok na spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome si žalobkyňa uplatnila až v poslednom emaily zo dňa 11.05.2017, ktorým došlo k ukončeniu rokovaní o mimosúdnom finančnom vyporiadaní nároku žalobkyne, z toho je zrejmé, že si žalobkyňa zrejme na základe rady svojej právnej zástupkyne už týmto vytvárala priestor na podanie predmetnej žaloby. Žalovaný má za to, že žalobkyňa svoj nárok na spoluvlastnícky podiel opiera o nepravdivú dohodu, ktorej existenciu nepreukázala. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o dielo však nevyplýva, že by vlastnícke právo prechádzalo do podielového spoluvlastníctva objednávateľom v pomere jedna polovica resp. v akomkoľvek inom pomere. Žalobkyňa na zmluve o dielo figurovala len preto, aby spoločnosť zhotoviteľa mala s kým komunikovať, lebo žalovaný v tom čase z pracovných dôvodov veľa cestoval. Žalobkyňa taktiež neuviedla skutočnosť, že dňa 11.11.2016 požiadala financujúcu banku, ktorej je zamestnankyňou o odpustenie dlhu zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Financujúca banka bez vedomia žalovaného ako spoludlžníka tejto žiadosti vyhovela a dňa 21.12.2016 uzatvorila so žalobkyňou dohodu o odpustení dlhu, na základe ktorej už žalobkyňa nefiguruje voči financujúcej banke ako dlžník a jediným dlžníkom vo vzťahu k banke zostal výlučne žalovaný, pričom zostali záložným právom naďalej zaťažené aj jeho pozemky a byt jeho matky. Žalobkyňa zjavne zneužila svoje postavenie v banke a účelovo prenechala záťaž z celého úveru na žalovaného a po 9 rokoch sa rozhodla uplatniť si nárok na spoluvlastnícky podiel na základe nepravdivých a účelových tvrdení. Žalovaný namietal tvrdenia žalobkyne o rozsahu ňou vykonaných platieb úveru. Žalovaný tvrdí že v roku 2007 žalobkyňa uhradila sumu XXX.XXX SK, z čoho XX.XXX SK bolo hradených z prostriedkov žalovaného, ktoré poukázal na bankový účet, žalobkyne, teda uhradila len sumu XX.XXX SK. V roku 2008 žalobkyňa uhradila sumu XXX.XXX SK, z čoho XX.XXX,XX SK bolo uhradených z prostriedkov žalovaného, ktoré poukázal žalobkyni na jej bankový účet, žalobkyňa teda uhradila len sumu XXX.XXX,XX SK. V roku 2009 žalobkyňa uhradila sumu X.XXX,XX Eur Z čoho X.XXX Eur bolo hradených z prostriedkov žalovaného, ktoré žalobkyni poukázal na jej bankový účet, žalobkyňa teda uhradila len sumu X.XXX,X 2 Eur. V roku 2010 žalobkyňa uhradila sumu X.XXX,XX Eur, z toho X.XXX,XX Eur bolo hradených z prostriedkov žalovaného, žalobkyňa teda uhradila 0 Eur. V roku 2011 do sobáša žalobkyňa uhradila sumu X.XXX,XX Eur, z čoho celú túto sumu uhradil žalovaný z prostriedkov, ktoré žalobca poukázal na jej bankový účet, pričom žalobkyňa teda uhradila 0 Eur. Následne od marca 2015 boli všetky splátky hradené v rámci BSM, avšak vždy z finančných prostriedkov žalovaného. V septembri 2015 žalovaný uhradil všetky dlžné splátky sume X.XXX,XX Eur priamo na účet banke a hypotéku platí o tej doby výlučne sám. Žalobkyňa uhradila na úver do apríla 2011 sumu XX.XXX,XX Eur a nie je pravdivé tvrdenie zo žalobkyne, že za roky 2007 až 2009 uhradila sumu
XX.XXX,XX Eur. Podľa žalovaného na úver zaplatil do X/XXXX minimálne XX. XXX Eur. Žalobkyňa neuviedla prostriedky, ktoré na dokončenie a zveľadenie rodinného domu uhradil žalovaný celkovej výške XX.XXX,XX Eur za úpravu záhrady, zhotovenie brány, zhotovenie terasy, vybudovanie prístrešku pre auto, zabezpečovací systém, dokončovacie práce - elektrika, doplatok za drevený obklad, doplatok za šatníky, doplatok za dvere. Žalobkyňa investície do rodinného domu v rozsahu ako ich deklaruje v žalobe nepreukázala. Žalovaný má za to, že žalobkyňa zneužíva právo nepravdivou a účelovou žalobou zavádza súd. Svoj nárok ani sčasti neosvedčila a nepreukázala. Prípadné autoritatívne určenie vlastníckeho práva žalobkyne v časti 1 k celku k rodinnému domu by bolo vážnym narušením princípu právnej istoty žalovaného, ktorý dom nerušene ako výlučný vlastník užíva od roku 2008. Žalovaný predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkazy a navrhol aj výsluch svedkov.
6. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: potvrdenia o úhrade výživného, dohoda o odpustení dlhu z 21.12.2016, kolaudačné rozhodnutie, výpisy z účtu a záznamy o bankových prevodoch, doklady o platbách, list žalobkyne z 04.09.2016, mailová komunikácia ( mimosúdne rokovania ), rozpis platieb úveru, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava III č.k. XF. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 26.6.2017.
7. Keďže žalovaný v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcov neuznal, súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobkyni v zmysle § 167 ods. 3 CSP a umožnil jej vyjadriť sa v lehote stanovenej súdom, aby uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa vyjadrila písomne, podaním zo dňa 12.11.2018 v ktorom uviedla, že žalovaný síce poprel skutkové tvrdenia žalobkyne avšak v rámci kontradiktórneho konania neuniesol dôkazné bremeno. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný boli partneri a plánovali spoločnú budúcnosť, rodinu a v roku 2007 sa dohodli na spoločnej výstavbe rodinného domu, že dňa 09.07.2007 uzatvorili zmluvu o dielo, ktorou si ako objednávatelia objednali u zhotoviteľa Drevostav Slovakia s.r.o. dielo - dodávku a montáž montovaného rodinného domu za celkovú cenu diela vo výške X.XXX.XXX SK bez DPH, že dňa 28.05.2007 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej čerpali úver v celkovej výške X.XXX.XXX SK. Na výstavbu rodinného domu boli použité úspory strán sporu a spoločne čerpaný úver. Strany sporu splácali poskytnutý úver od roku 2007 do roku 2011 t.j. do uzatvorenia manželstva a po uzatvorení manželstva až do jeho zániku rozvodom manželstva vo februári 2016 bol úver stranami sporu splácaný z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva spočiatku blízke partnerské spolužitie, neskôr manželské, od roku 2007 do mája 2015 vedenie spoločnej domácnosti stranami sporu a starostlivosti o spoločné deti, jednoznačný zámer vybudovať si vlastné bývanie - rodinný dom a založiť si spoločnú domácnosť. Tomuto zámeru zodpovedá preukázateľne spoločné konanie strán sporu pri získavaní finančných prostriedkov na realizáciu spoločnej stavby rodinného domu, použitie vlastných úspor a darov od rodinných príslušníkov strán sporu slúžiacich na výstavbu a zariadenie rodinného domu, spoločné uzatvorenie zmluvy o dielo na výstavu predmetného rodinného domu, v ktorej figurujú obidve strany sporu ako objednávatelia stavby, spoločné splácanie úveru, poistenie stavby a ďalšie. Od februára roku 2015 sa vzťahy medzi stranami sporu vyhrotili a vyústili do rozvodu. Žalobkyňa bola nútená sa odsťahovať s maloletými deťmi z predmetného rodinného domu do prenajatého bytu v obci O. F. X. a od mesiaca máj 2015 z uvedených dôvodov prestala žalobkyňa s úhradou mesačných splátok úveru. Od júna 2015 žalovaný výlučne užíva rodinný dom v celom rozsahu. Žalobkyňa má za to že okamihom vzniku novovytvorenej stavby vzniklo podielové spoluvlastníctvo strán sporu k takto vytvorenej veci - stavbe rodinného domu v podieloch u každého o veľkosti 1 v pomere k celku a to s konštitutívnym účinkom zmysle konštantnej súdov - rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. XCo XXX/XXXX z 23.02.2017, Rc XX/XXXX rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR XXCdo XXXX/XXXX z 05.11.2002, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. G. XXX/XX 25.09.1997. Existenciu dohody medzi stranami sporu o založení spoluvlastníckeho vzťahu k novovzniknutej stavbe jednoznačne deklarujú písomná zmluva o dielo, skutočnosť, že strany sporu uzatvorili ako spoludlžníci zmluvu o úvere na financovanie výstavby rodinného domu a tento úver aj spoločne splácali až do rozvodu ich manželstva, od vzniku stavby až do núteného opustenia rodinného domu žalobkyňou v roku 2015 stavbu užívali obidve strany sporu ako spoločnú domácnosť, spoločne hradili všetky náklady spojené s užívaním. Existenciu dohody o spoluvlastníckom podiele žalobkyne na stavbe rodinného domu potvrdzuje aj samotný žalovaný v bode 8 svojho vyjadrenia kde uvádza, že „ so žalobkyňou sa dohodli, že spoluvlastnícky podiel na rodinný dom na ňu prevedie až v momente, keď dôjde k úplnému splatenie úveru“. Toto tvrdenie žalobkyňa popiera nakoľko je nepravdepodobné, že by akákoľvek osoba vložila všetky svoje značné úspory a uzatvorila zmluvu o úvere ako spoludlžník až do roku 2027 a nehodlala nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na novovybudovanej nehnuteľnosti, ktorú budovala ako objednávateľ
diela a teda stavebník. Uvedené vylučuje aj zmluva o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a budúcej mandátnej zmluve zo dňa 28.05.2007, ktorú uzatvorili strany sporu ako takzvaná zaviazaná strana a v zmysle ktorej sa okrem iného zaviazali, že do 5 pracovných dní od právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho práva k novo postavenej stavbe ako vlastníci nehnuteľností zriadia na túto nehnuteľnosť záložné právo v prospech záložného veriteľa, teda Slovenskej sporiteľne a.s.. Táto zmluva súčasne vyvracia špekulatívne a účelové tvrdenie žalovaného, ktorý sa snažil konajúci súd presvedčiť, že výlučne žalovaný niesol riziko budúceho nesplácania úveru. Opak je pravdou, hneď po kolaudácii stavby rodinného domu mali strany sporu spoločným postupom zriadiť záložné právo na novostavbu rodinného domu, čím by bolo zrušené dočasne zriadené záložné právo na byt matky žalovaného. Keďže žalovaný si nechal dom zapísať iba na seba ako výlučného vlastníka, v lehote podľa citovanej zmluvy nedošlo k zriadeniu záložného práva k rodinnému domu. Žalobkyňa predložila ako dôkaz kópiu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z darovacej zmluvy, ktorou žalovaný po tom, ako žalobkyňa úplnou náhodou zistila, že je rodinný dom zapísaný výlučne na žalovaného, tento jej predložil predmetnú darovaciu zmluvu už podpísanú žalovaným, ktorou hodlal previesť na žalobkyňou celý rodinný dom spolu s pozemkami. Túto darovaciu zmluvu žalobkyňa nepodpísala, nakoľko žiadala, aby na ňu žalovaný previedol výlučne jednu polovicu rodinného domu tak, ako jej vlastnícke právo patrí. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že žalovaný vedome zavádza súd svojimi tvrdeniami o nerušenom výkone vlastníckeho práva k stavbe ako jej výlučný vlastník. Žalobkyňa predložila ďalšie dôkazy - tabuľku k splátkam úveru od roku 2007-2011 a rozsahu použitých finančných prostriedkov na výstavbu RD, návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia z X/ XXX, uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 28.05.2015 sp. zn. XXP XX/XXXX, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, darovaciu zmluvu z roku 2009, zmluvu o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a budúcej mandátnej zmluve z 28.05.2007, čestné prehlásenie konateľa Drevstav Slovakia spol. s r. o. z 21.01.2016
8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril písomne podaním zo dňa 06.02.2019, v ktorom uviedol, že zotrváva v plnom rozsahu na tom, že žalobu žalobkyne považuje za nedôvodnú a navrhuje, aby ju konajúci súd ako takú v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu. Nie je pravdou, že by sa so žalobkyňou dohodol, že rodinný dom nadobudnú do podielového spoluvlastníctva, každý v podiele vo výške 1 . Žalobkyňa existenciu takejto dohody doposiaľ nepreukázala žiadnym dôkazom, pričom je povinná uniesť v tomto smere dôkazné bremeno. Samotná žalobkyňa doložila do súdneho spisu darovaciu zmluvu a návrh na vklad z roku 2009, ktorou chcel žalovaný ako výlučný vlastník domu darovať žalobkyni celý dom aj pozemky, čo však žalobkyňa odmietla. Je zrejmé, že vedela po celý čas, že dom bude napísaný iba na žalovaného ako výlučného vlastníka. So žalobkyňou sa dohodli, že spoluvlastnícky podiel v pomere, ktorý bude zodpovedať jej vkladu do domu, na ňu žalovaný prevedie len vtedy, keď dôjde k úplnému splateniu úveru a zároveň k zrušeniu záložných práv v prospech financujúcej banky, ktoré zaťažujú pozemky a byt jeho matky. O existencii tejto dohody majú vedomosť matka a sestra žalovaného. Žalobkyňa si nikdy neuplatňovala nárok voči žalovanému na spoluvlastnícky podiel na dome a tento si uplatnila až po poslednom emaily zo dňa 11.05.2017, ktorým došlo k ukončeniu rokovaní na finančnom vyporiadaní nárokov žalobkyňa. Postup a právne kroky žalobkyne sú účelové a špekulatívne. Žalovaný predložil ďalšie dôkazy - žiadosť žalobkyne o zmenu/súhlas k úveru z 17.10.2016, žiadosť žalobkyne o zmenu/súhlas k úveru z 14.11.2016.
9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 4,6, 7 a 8 predloženými stranami sporu a a vykonal aj ďalšie dokazovanie nimi navrhnuté v rozsahu listinných dôkazov, výsluchov strán sporu a navrhnutých svedkov a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobkyňa má za to, že predložila dôkazy o tom, že všetky kroky strán sporu viedli k výstavbe rodinného domu ( ďalej len „RD“ ), ktorý bude v podielovom spoluvlastníctve každého v 1, keď v roku 2007 spoločne uzatvorili zmluvu o dielo na výstavbu predmetného RD spolu si zobrali hypotekárny úver vo výške X.XXX.XXX,- Sk. Spoločne postupovali pri výstavbe RD. Okrem úveru použili na jeho výstavbu aj finančné prostriedky zo svojich úspor tak, ako sú špecifikované v žalobe a doložené výpismi z účtov. Predmetom tohto konania je nehnuteľnosť - RD nie priľahlé pozemky ako pozemok pod RD, nakoľko tieto kúpil žalovaný do svojho výlučného vlastníctva aj so stavebným povolením ešte pred výstavbou RD. Úmysel strán sporu nadobudnúť RD do podielového spoluvlastníctva deklaruje aj predložená zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o zriadení záložného práva k RD, kde sa strany sporu ako budúci spoluvlastníci RD zaviazali zriadiť k nemu záložné právo ako k spoločnej nehnuteľnosti.
Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že žalovaný je až doteraz zapísaný ako výlučný vlastník RD a iba táto žaloba je prostriedkom, aby sa žalobkyňa domohla zápisu svojho práva do katastra nehnuteľností.
11. Podľa žalovaného idea domáhať sa spoluvlastníckeho podielu k RD, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného zrejme vznikla v priebehu roka 2017, keď sa viedli rokovania medzi stranami sporu o vyporiadaní ich vzťahov a nároky z BSM, lebo manželstvo už bolo rozvedené. V momente keď právna zástupkyňa žalovaného namietla premlčanie určitých nárokov žalobkyne, tak si uvedomila, že v prípadnom súdnom spore nebude úspešná a nárok na určenie vlastníctva sa nepremlčuje. Žalobu považuje za účelovú, založenú na nepravdivých tvrdeniach - napríklad o platbách, ktoré realizovala žalobkyňa na úver, ktoré však pochádzajú od žalovaného. Nárok žalobkyne nevyplýva zo zmluvy o dielo. Nepopiera, že medzi stranami sporu bola ústna dohoda, že žalobkyni vznikne nárok na spoluvlastnícky podiel, bolo to ale podmienené úplným splatením hypotéky a následne bude určená výška spoluvlastníckeho podielu podľa výšky prostriedkov, ktorými sa žalobkyňa podieľala na zhotovení RD. V roku 2009 bola medzi stranami sporu vážna partnerská kríza, kedy žalovaný vypracoval darovaciu zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie RD aj pozemkov žalobkyni, ktorá s tým však nesúhlasila. Odvtedy si nárok na spoluvlastníctvo k RD neuplatnila. Vo vzťahu k matke a sestre žalovaného uviedol, že súhlasila so zaťažením bytu matky záložným právom, ktorým bola krytá hypotéka strán sporu za podmienky, že výlučným vlastníkom RD bude žalovaný.
12. Zo zmluvy o dielo rodinný dom X. - F. zo dňa 09.07.2007 sú zistil, že ju uzatvorili strany sporu, t. j. obaja ako objednávatelia so zhotoviteľom Drevstav Slovakia spol. s.r.o. Hviezdoslavova 40, Nová Baňa, v zastúpení ForDom s.r.o., Ľudovíta Štúra 36, Zvolen. Predmetom zmluvy bol záväzok zhotoviteľa zrealizovať dodávku a montáž montovaného rodinného domu špecifikovaného v prílohách zmluvy. Cena za dielo bola dohodnutá vo výške X.XXX.XXX SK bez DPH, k cene bude v zmysle platných predpisov účtovaná DPH vo výške XXX.XXX SK.
13. Zo zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2007 sú zistil, že ju uzatvorili žalobkyňa a žalovaný, t. j. obaja ako dlžníci, so Slovenskou sporiteľňou a. s. ako bankou. Podľa článku I bod 1 predmetom zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. Výška úveru bola X.XXX.XXX SK, druh úveru: úverPlus Na bývanie Z výpisu z účtov z účtu žalobkyne súd zistil, že úver v uvedenej výške jej bol poukázaný na účet dňa 31.07.2007.
14. So sobášneho listu súd zistil, že strany sporu uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX.
15. S rozsudku Okresného súdu Bratislava III súd zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené dňa XX.XX.XXXX, právoplatne XX.XX.XXXX.
16. Zo zmluvy o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a budúcej mandátnej zmluve zo dňa 28.05.2007 sú zistil, že ju uzatvorili strany sporu ako zaviazaná strana s bankou Slovenska sporiteľňa a.s. ako oprávnenou stranou za účelom zabezpečenia pohľadávky oprávnenej strany voči zaviazanej strane, ktorá vznikla z úverovej zmluvy a ktorú tvorí istina vo výške X.XXX.XXX SK, úroky, úroky z omeškania a všetky poplatky a pohľadávky náklady spojené so zmluvou. Podľa časti II bod 1, zaviazaná strana je povinná do 5 pracovných dní od právoplatného povolenia vkladu vlastníckeho pravá príslušnou správou katastra nehnuteľností preukázať, že sa stala vlastníkom nehnuteľnosti. Zaviazaná strana túto skutočnosť preukáže tak, že predloží oprávnenej strane originál výpisu z listu vlastníctva vydaného príslušnou správou katastra, v ktorom bude v časti B ako vlastník nehnuteľnosti uvedená zaviazaná strana.
17. Z čestného prehlásenia spoločnosti Drevstav Slovakia s.r.o. zo dňa 21.01.2016 súd zistil, že v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 09.07.2007 medzi objednávateľmi (strany sporu) a zhotoviteľom bola kompletná cena stanovená za predmet zmluvy, t. j. dodávku a montáž montovaného rodinného domu vo výške X.XXX.XXX SK bez DPH v zmysle uvedenej zmluvy, riadne a včas uhradená zo strany objednávateľov prevodmi ako aj vkladmi v hotovosti do rúk zhotoviteľa a zhotoviteľ v dnešnej dobe voči objednávateľom zmysle z uvedenej zmluvy neeviduje žiadnu nesplatenú finančnú pohľadávku.
18. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že keď sa so žalovaným rozhodli, že budú spolu žiť a bývať, že si založia rodinu, chodili po okolitých dedinách a hľadali nehnuteľnosť. Vybrali si stavebný pozemok,
ku ktorému bolo vydané aj stavebné povolenie a keďže žalobkyňa mala viazané prostriedky ( úspory viazané v tatrafondoch ), tak ten pozemok kúpil žalovaný. Stavebné povolenie dali zapísať na nich a požiadali aj o zmenu stavby pred dokončením kvôli úprave projektu, na ktorom spolupracovali s architektom Ing. O.. Rozhodli sa pre montovaný dom od Drevstav v Novej Bani, kde boli podpísať zmluvu o dielo. Každý mali vlastné prostriedky a ešte potrebovali úver. Žalobkyňa je zamestnaná v banke, mala zľavu a bola hlavný dlžník a žalovaný spoludlžník. Zriadilo sa záložné právo k pozemkom, avšak to nepostačovalo a bolo potrebné založiť ďalšiu nehnuteľnosť. Matka žalobkyne mala obavy a odmietla založiť jej byt, tak sa žalovaný dohodol s jeho mamou a založil sa jej byt s tým, že keď sa dom postaví, dá sa urobiť znalecký posudok na jeho hodnotu a prevedie sa záložné právo z bytu matky žalovaného na novopostavený dom. Mali viacero kríz, vážna bola v roku 2009, keď mal syn 5,5 mesiaca. Zistila neveru zo strany žalovaného, bola zrútená, mali dieťa, dom, úver a vtedy zistila, že dom má napísaný žalovaný iba na seba. Vždy sľuboval, že to napraví a že budú zapísaní obaja ako spoluvlastníci. Vtedy kontaktovala sestru žalovaného a švagra - O.. Bola vtedy u nich a aj pred ďalšou svedkyňou p. O. plakala z nevery a že má úver na dom, ktorý bol napísaný len na žalovaného. Vtedy žalovaný napísal darovaciu zmluvu, že jej dom daruje, ale ona chcela len to, čo je jej. Na zmluve nebol overený podpis, mal to zmeniť ale nezmenil to. Mávali debaty a to aj pred susedmi, pred jej mamou, ktoré sa týkali ich zámerov k domu. V roku 2015 mali ďalšiu krízu, vtedy žalovaný vybral realitného makléra, že dom predajú, ale nakoniec od toho upustil. O všetkom rozhodoval sám, ona nemala slovo. Nevedeli sa dohodnúť, psychicky ju týral, bránil jej ísť k deťom a že ak mu podpíše, že z domu nič nechce tak má zbaliť deti a ísť. V tom čase odmietol platiť hypotéku. Vtedy kontaktovala jeho sestru a švagra, že či chcú naozaj aby ich mama prišla o byt. Nedošlo ani k prevodu záložného práva na dom, lebo žalovaný nechcel zaplatiť za znalecký posudok. Viedli rokovania, nedohodli sa na výške. Žalovaný to stále znižoval, až nakoniec povedal, že to má premlčané a aj po synovi jej poslal odkaz, že je nie je nič dlžný, preto som musela podať žalobu.
19. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že nie je pravda, že mali dohodu, že žalobkyňa nadobudne spoluvlastnícky podiel v 1 k domu. Bolo to tak, že bude to len na neho, ona sa bude podieľať na splácaní hypotéky a potom bude na ňu prevedený podiel v pomere, v akom doň zainvestovala. Určite to nebolo od začiatku 1, lebo nemala na to finančné krytie. V roku 2007 mala minimálne úspory XXX-XXX.XXX Sk. Je pravda, že v roku 2009 bola vážna kríza. Žalobkyňa v tom čase vedela, že dom je písaný len na neho, lebo s tým utekala za jeho sestrou a švagrom, že čo s ňou bude, že je bezdomovec. Keďže sa hanbil za to, čo sa stalo a aby nemala pocit, že je bezdomovec, tak navrhol, že všetko napíše na ňu, čo odmietla. Žiadala odo neho vyplatenie finančných prostriedkov, ktoré jej v 12/2009 poskytol. Ďalej sa dohodli, že hypotéku bude splácať iba on a ona tam ostane bývať aj so synom. V tom čase dom opustil, aby mala kľud. V roku 2015 pozval realitného makléra, aby zachovali manželstvo, keďže mala milenecký pomer s E., mali dom predať a začať niekde inde. Ona to odmietla s tým, že chce žiť s E.. Nie je pravda, že neprispieval na deti. V tom čase žiadala o finančné vyporiadanie listami, kde žiadala XX.XXX Eur a tiež cez pána E., ktorý vznášal ďalšie nároky. V 9/2015 sa ich právni zástupcovia dohodli, že ak začne platiť hypotéku, bude sa môcť stretávať s deťmi. Z domu nebola vyhadzovaná a dodnes tam má trvalý pobyt, ktorý jej nezrušil. Keďže hypotéka bola od 9/2015 pravidelne splácaná, v čase keď požiadala o výmaz z úveru jej nič nehrozilo. Napriek tomu ho o tom neinformovala a vznášala finančné nároky.
20. Z výsluchu svedkyne U. F. ( matky žalobkyne ) súd zistil, že keď spolu chodili, dcéra chcela bývať na dome, hľadali pozemok a tešili sa, že budú spolu bývať. Manžel im tam chodil na pozemok kosiť trávu a vytrhal stromy. Potom začali vybavovať stavebné povolenie. Chceli založiť jej byt, s manželom s tým ale nesúhlasili, lebo má ešte 2 dcéry a kam by išli bývať. Cez víkendy chodili k dcére na dom pracovať, dcéra nosila dlažbu sama, svedkyňa čistila okná s jej kamarátkou. Robili veľa, lebo žalovaný chodil stále na služobky. Napríklad vynášali smeti, kto to kedy videl aby tehotnú tak nechal robiť. On by chcel stavať, ale vybavovať to nie. Stalo sa, že sa spustila signalizácia na dome a oni tam išli zo X. o 10-tej v noci, či sa niečo nedeje. S manželom, pomáhali dcére ako sa dalo.
21. Z výsluchu svedka P. E. súd zistil, že strany sporu pozná - žalobkyňa je jeho priateľka a bývalá suseda do roku 2015. Žalovaný je jeho sused od roku 2009 až doteraz. Vie približne o čom je toto konanie od žalobkyne, ktorá ho požiadala či je ochotný svedčiť, nakoľko roky boli spolu susedia, chodili po dovolenkách, poznajú sa a v ich domácnosti roky robil správcu. Spoznali sa roku 2007-2008, vedľa neho bola parcela, ktorú predchádzajúci majiteľ predal a prvýkrát sa so žalobkyňou stretli a vybavovali stratégiu výstavby, lebo mali prístup na svoj pozemok cez jeho. Následne ju tam často stretával, raz doniesla dlažbu, raz odpad, nosila tam veci. Uviedla, že žalovaný často cestuje. Asi v roku 2009 sa nasťahovali. Majú rovnako staré deti, jeho manželka so žalobkyňou kočíkovali, boli kamarátky.
Žalovaného vídaval málo. Svedok riešil problémy okolo ich RD, havarijné stavy. Do roku 2010 ich bral ako partnerov, čo spolu stavali RD. V roku 2010 na oslave narodenín žalovaného bol prítomný pri ich hádke keď žalobkyňa uviedla, že nie je na LV uvedená, že ju oklamal, že všetko vybavovala. Pre svedka to bola novinka a žalovaný sa v tej dobe vyjadril, že to dá do poriadku. Do roku 2015 tam svedok býval tak trikrát do týždňa, keď žalobkyňa nastúpila do zamestnania tak, tam bol každý deň. Pomáhal s vozením detí, so správou domu a všetky veci účtoval so žalobkyňou. Bol svedkom 3-4 výstupov ohľadne majetkového podielu. Žalovaný uviedol, že nech si to žalobkyňa na seba prepíše potom, že sa to prepíše na deti a v roku 2014, že nič jej neprepíše, že tak ju drží v šachu a nemôže od neho odísť. Vzťah sa vyvíjal. V roku 2014 upozornil žalobkyňu, že tými rokmi pochopil, že žalovaný je klamár a zavádza a že jedného dňa žalobkyňa skončí na ulici. Posledný krát bol svedkom výstupu, pri ktorom žalovaný povedal, že žalobkyňa si má zbaliť veci a s deťmi má vypadnúť. Od toho času jej pomáha doteraz, robí správu na jej novom RD. Vtedy jej zabezpečil náhradné ubytovanie. Bol kontaktovaný pánom O., ktorý tu bude vypovedať, že žalovaný sa zachoval k žalobkyni tak, ako sa zachoval a že nemôže ísť proti vlastnej rodine.
22. Z výsluchu svedkyne P.. T. O., súd zistil, že je rodinná priateľka rodiny O. sestry a švagra žalovaného a cez nich sa zoznámila s touto rodinou. Viem o čom je toto konanie od žalovaného. Pri jednej z návštev u O. v roku 2006 sa dozvedela od žalovaného, že poskytol celý pozemok a dal do zábezpeky byt mamy a že je to ako keby dom žalovaného.
23. Z výsluchu svedkyne P.. X. O. ( sestry žalovaného), súd zistil, že podľa toho čo vie, nikdy sa slovom ani skutkom nechcela žalobkyňa k tomu domu priznávať. Brat o dome rozmýšľal ešte keď neboli spolu, keď sa ona s manželom prisťahovali do tej dediny. Čo sa týka hypotéky, keď žalobkyňa chodila k ich mame hovorila, že aj ona by chcela prispieť, ale že nedá žiadne peniaze, tak sa jej brat pýtal či jej mama založí byt v X. a že nie. Ich mama súhlasila, že založí jej byt v F. pod podmienkou, že brat bude jediný vlastník. Aj ona s tým súhlasila. On mal kúpený pozemok, mal projekt, robili na tom s jej manželom. Vo vzťahu strán sporu boli dve krízy, v roku 2009, keď mal brat románik vtedy prišla žalobkyňa s plačom, že čo bude robiť, že dom je na brata a že kam pôjde so synom, vtedy ju ukľudnili a bratovi povedali, že stoja za žalobkyňou. V tom čase brat chcel vzťah udržať a dom jej chcel darovať aj s pozemkom, to odmietla, že chce len to čo do toho dala. Keď jej to vyplatil, tak už prestala platiť hypotéku a ostalo to len na bratovi. Boli s nimi v dennom kontakte, mali prehľad aj o financiách a stále sa hovorilo, že dom je na brata a peniaze, že žalobkyňa vložila do zariadenia domu do kuchyne, závesov, do dlažby. Na financovanie výstavby RD mal brat úspor milión Sk a dával si to do fondov, ale hlavná zložka mala byť hypotéka. Žalobkyňa sa chcela podieľať na hypotéke s tým, že keď sa hypotéka doplatí, tak tam bude zapísaná podľa pomeru koľko splatila. Ten úver by si brat zobral aj sám.
24. Z výsluchu svedka P.. P. O. súd zistil, že strany sporu pozná, žalovaný je jeho švagor, žalobkyňa bývala švagriná. Boli si blízki, veľa vecí konzultovali, je krstný otec ich detí. Vie o čom je konanie od žalovaného. O financovaní domu hovoril len žalovaný, na jednom rodinnom obede u svokry žiadal, že by sa založil byt svokry. Ako boli dohodnutí o vlastníctve nevie. V roku 2009 mal žalovaný nejaké dobrodružstvo, vtedy žalobkyňu ukľudňoval a so švagrom mal rozhovor. Druhýkrát bola kríza kvôli nevere žalobkyne, vtedy do toho vstúpil svedok ako mediátor. Účasť žalobkyne pri výstavbe domu vnímal tak, že je to partnerka žalovaného, že budujú svoj vzťah, ktorý ústi v rodinu. So žalovaným sa nerozprával o financovaní stavby.
25. Podľa § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (lej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
26. Z výpisu z listu vlastníctva č. XX súd zistil, že vlastníkom rodinného domu súp. č. XXX, postavenom na parcele registra " C-KN" parcelné číslo XXX/X, katastrálne územie: O. F. X., obec: O. F. X., okres: X., v podiele 1 (jedna polovica) je žalovaný na základe rozhodnutia o určení súpisného čísla X/XXXX zo dňa 08.01.2009 - Z - XXX/XX.
27. V tomto prípade súd konštatuje, že naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení spoluvlastníctva je daný, nakoľko zápis v katastri nehnuteľnosti spornej nehnuteľnostiu
svedčí v prospech žalovaného, pričom žalobkyňa tvrdí, že podielové spoluvlastníctvo k spornému rodinnému domu nadobudla na základe dohody so žalovaným a následným spoločným vybudovaním a financovaním a preto bez požadovaného určenia sa neodstráni neistota v právnom postavení strán sporu.
28. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z) všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
29. Podľa § 126 ods. 1 O.z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
30. Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
31. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
32. Podľa § 137 ods. 1 O. z. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
33. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
34. Na vznik spoluvlastníctva sa použije všeobecný režim podľa § 132 Občianskeho zákonníka. Spoluvlastníctvo možno nadobudnúť aj vytvorením veci - najčastejšie zhotovením stavby. Pre vznik spoluvlastníctva je rozhodujúca právne relevantne vopred prejavená vôľa všetkých budúcich spoluvlastníkov o tom, že po výstavbe má byť nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve. Takáto dohoda nemusí mať písomnú formu, avšak musí byť uzavretá medzi všetkými budúcimi spoluvlastníkmi, pred začatím stavebnej činnosti, pričom musí byť zrejmá nepochybná vôľa zhotoviť stavbu práve v režime podielového spoluvlastníctva. S poukazom na § 137 ods. 2 O. z. vymedzenie výšky spoluvlastníckych podielov nie je podstatnou náležitosťou takejto dohody. Pre nadobudnutie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva nie je rozhodujúce to, kto bol stavebníkom, ale v postavení stavebníka v občianskoprávnom zmysle.
35. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť ohľadne vlastníctva k predmetnému rodinnému domu z hľadiska existencie resp. neexistencie dohody strán sporu v čase pred a počas jeho výstavby o tom, že dom bude v podielovom spoluvlastníctve.
36. Súd skúmal okolnosti, ktoré predchádzali vytvoreniu novej veci - rodinného domu, aby zistil z hľadiska prejavenej vôle zúčastnených strán ako sa táto vôľa prejavovala navonok. Z predložených dôkazov, ktoré produkovali strany sporu v konaní súd dospel k záveru, že vôľa zúčastnených strán sa prejavila navonok v podobe uzavretia zmluvy o dielo, kde obe strany sporu vystupovali na strane objednávateľov spoločne, následne spoločne uzatvorili zmluvu o úvere na financovanie predmetu diela. Žalobkyňa preukázala, že do rodinného domu vložila svoje úspory, ako aj úspory od svojich príbuzných, taktiež žalovaný vložil svoje úspory, následne strany sporu spoločne splácali hypotéku spôsobom, že v dohodnutých čiastkach platili úver ako žalobkyňa, tak aj žalovaný. Táto vôľa vyplývala aj zo skutočnosti, že strany sporu v predmetnom rodinnom dome po jeho výstavbe žili, založili si rodinu, následne uzatvorili v roku 2011 manželstvo. Počas manželstva naďalej uhrádzali splátky hypotekárneho úveru z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Skutočnosť, že napokon manželstvo vyústilo do rozvodu a že vzťahy medzi stranami sporu sa natoľko zhoršili, že to viedlo k ukončeniu spolužitia a nezhodám takmer vo všetkých oblastiach, podľa názoru súdu už nemá vplyv na skutočnosti zistené pred výstavbou rodinného domu a počas jeho výstavby. Strany sporu v čase výstavby rodinného domu boli partnermi, založili si rodinu narodilo sa im dieťa a následne uzatvorili manželstva. Z týchto všetkých v konaní preukázaných skutočností vyplýva, že vôľa strán sporu tak, ako ju prejavili navonok bola - založiť k svojmu budúcemu rodinnému domu spoluvlastnícky vzťah oboch vtedajších partnerov. Súd má za to, že zo strany žalobkyne nešlo len o púhe poskytnutie finančných prostriedkov na výstavbu a zariadenie predmetného rodinného domu, ktoré by predstavovalo len investíciu do cudzieho majetku a zakladalo by len právo na vydanie tejto investície, ale dospel k záveru, že išlo a financovanie nadobudnutia
novej spoločnej veci rodinného domu do podielového spoluvlastníctva. Podielové spoluvlastníctvo je charakteristické tým, že vec je vo vlastníctve viacerých osôb, pričom každá z týchto osôb má právo vec užívať, držať, disponovať s ňou a brať z nej plody a úžitky. Každý spoluvlastník má právo ochrany vlastníckeho práva proti ostatným spoluvlastníkom ako aj voči 3. osobám. Má právo podať žalobu o určenie spoluvlastníckeho podielu ako aj iné žaloby na ochranu svojho práva.
37. V tejto veci strany sporu spoločne uzatvorili zmluvu o zhotovení stavby, obaja sa podieľali na jej financovaní a žalobkyňa zariaďovala záležitosti týkajúce sa výstavby domu. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal v konaní, že by existovala dohoda o jeho výlučnom vlastníctve k domu. Naopak, objektívne skutočnosti ako zmluva o dielo, zmluva, o hypotekárnom úvere na zhotovenie tohto diela, zmluva o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, partnerský vzťah strán sporu, založenie rodiny, uzatvorenie manželstva, toto všetko v súhrne preukazuje tvrdenia žalobkyne o úmysle strán sporu rodinný dom nadobudnúť do podielového spoluvlastníctva. Prejavenú vôľu strán sporu pred výstavbou domu výslovne preukazuje aj zmluva o budúcej záložnej zmluve, podľa ktorej strany sporu ako budúci spoluvlastníci rodinného domu, na ktorý si zobrali hypotekárny úver, mali po jeho zápise do katastra ( po tom, čo budú zapísaní ako vlastníci RD ) zriadiť k nemu zmluvu o záložnom práve na zabezpečenie predmetného hypotekárneho úveru, čím by došlo k uvoľneniu záložného práva k bytu matky žalovaného. Tento dôkaz teda vyvracia tvrdenia žalovaného o existencii dohody so žalobkyňou, že spoluvlastnícky podiel na rodinný dom na ňu prevedie až v momente, keď dôjde k úplnému splatenie úveru. Súd poukazuje v tejto veci aj na judikatúru, v zmysle ktorej relevantná dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe by mohla byť platne uzatvorená iba do okamihu, ktorý by časovo predchádzal vzniku stavby ( rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.. I. XXX/XX ). Prípadná dohoda uzavretá po dokončení predmetnej stavby by pre vznik podielového spoluvlastníctva nemala žiadny právny význam. V tomto smere preto súd neprihliadal už na skutočnosti, ktoré nastali po výstavbe rodinného domu, v súvislosti so spolužitím strán sporu ako partnerov (darovacia zmluva, rokovania o finančnom vyporiadaní ). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR XX I. XXXX/XXXX z 05.11.2002, vlastníctvo k novovytvorenej veci nadobúda originárne ten, kto vec vytvoril a ak ide o stavbu, nadobúda k nej vlastníctvo stavebník v občianskoprávnom zmysle, teda ten, ktorý stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Pri posúdení vlastníckych a iných právnych vzťahov k vzniknutej stavbe spoločnou činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody uzatvorenej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo ak je z jej obsahu s prihliadnutím k ďalším zisteným skutočnostiam zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Nie je treba, aby sa účastníci dohodli o výške podielov ( R XX/XXXX ) vzhľadom na to, že stavba nie je súčasťou pozemku, nie je pre nadobudnutie vlastníctva ku stavbe rozhodujúce vlastníctvo pozemku, na ktorom je umiestnená. Súd má za to, že v tomto prípade vlastníctvo žalobkyne k novo zhotovenej veci - rodinnému domu vzniklo originárnym spôsobom a to na základe zmluvy o dielo, keď v zmysle judikatúry vlastníkom zhotovovanej stavby je objednávateľ a to od počiatku výstavby. Ak je objednávateľov viac, stávajú sa spoluvlastníkmi stavby, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Uzavretím zmluvy o zhotovení veci na zákazku viacerými objednávateľmi v sebe zahŕňa aj dohodu o nadobudnutí spoluvlastníctva k zhotovenej veci, ak nebolo ( hoci len konkludentne) dohodnuté niečo iné.
Súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR XX I. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2004 podľa ktorého, pokiaľ bola novovytvorená vec vyhotovená na základe zmluvy o zhotovení veci na zákazku (ktorá je jedným z prípadov zmluvy o dielo), vlastníkom zhotovenej stavby je objednávateľ a to od počiatku výstavby. Súd má za to, že žalobkyňa teda nadobudla predmetný rodinný dom do podielového spoluvlastníctva na základe dohody strán sporu prejavenej pred výstavbou rodinného domu ( zmluva o dielo, zmluva o hypotekárnom úvere, zmluva o budúcej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti). Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel žalobkyne, v konaní v tomto smere nebola preukázaná dohoda, preto nastupuje zákonná domnienka uvedená v § 137 ods. 2 O. z., podľa ktorého, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké a to každý v jednej polovici. Súd preto uzavrel, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetného rodinného domu v podiele 1 k celku.
38. Z dôvodov uvedených v bode 36. a 37. odôvodnenia tohto v rozsudku súd žalobe žalobkyne o určenie vlastníctva vyhovel v celom rozsahu .
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému a to v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.